Povodne

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 5046×

Příbuzná témata



Povodne

Obsah ľudovej múdrosti o nešťastí, ktoré nechodí po horách, ale po ľuďoch, má dnes a mal aj v minulosti rozličné podoby. Človek sa dlho nedokázal účinne brániť ničivým silám prírody a pripisoval ich pôvod nadprirodzeným zdrojom. Zemetrasenia, výbuchy sopiek, veľké požiare, morové epidémie bývali celé veky ozajstnou kosou ľudstva, skazou jeho materiálnych statkov a hodnôt, ktoré pracne vytvorilo. Také boli aj veľké povodne a ich spravidla katastrofálne následky. Za povodeň označujeme náhle (spravidla krátkodobé) stúpnutie hladín v koryte toku a ich následný pokles. Definícia povodne nestanovuje príčiny, nehovorí o množstvách vody ani o ohrození, nedotýka sa možných škôd. Za povodňami posledných rokov nemožno vidieť len globálne otepľovanie, a to z toho dôvodu, že aj v minulosti (aj predindustriálnej) sa povodne takého rozsahu, ale aj väčšie, vyskytovali. Povodne môžu vzniknúť rýchlo - pri intenzívnej búrke v priebehu pár minút môže nastať prudké zvýšenie hladiny vodného toku. Väčšinou sa nedá (nestihne) upozorniť ohrozené obyvateľstvo. Ale najčastejšie povodne vznikajú pomaly, väčšinou cez jeden deň.

Príčina a klasifikácia povodní
Každá povodeň má svoje špecifické rysy, parametre, podmienky vzniku, priebeh, je jedinečná a neopakovateľná. Napriek tomu rozoznávame tri základné typy povodní, a to podľa príčin vzniku:
(1) regionálne povodne - vyvolané dlhotrvajúcimi zrážkami na rozsiahlom území alebo topiacim sa snehom v povodiach, zasahujú veľké územné celky, majú dostatočnú intenzitu a trvajú viac hodín alebo dní. . Ide o klasické povodne, ako ich poznáme najbežnejšie, postihujú celé povodia a riečne systémy. Vznikajú pri prudkom jarnom oteplení, ktoré spôsobí rýchle topenie snehu. Nebezpečné je, keď s oteplením prídu aj výdatné dažde - vodné zrážky s topiacim sa snehom môžu spôsobiť náhlu povodeň.Teplota takejto vody je 0°C, čo v prípade kontaktu človeka s ňou spôsobí doslova okamžité podchladenie. Pád do takejto vody znamená viac než veľmi veľké riziko. Väčšinou bez okamžitej pomoci záchranárov z brehu, resp. z člna sa postihnutý utopí. (2) prívalové povodne - spôsobené lokálnymi krátkotrvajúcimi intenzívnymi lejakmi, ich účinok sa obmedzuje na relatívne malé územia, Najprv vznikne "klasický" búrkový mrak. Tento mrak môže prejsť ponad viacero údoliami, resp. prejde väčšiu vzdialenosť počas ktorej, za vhodných podmienok, stále do seba akumuluje vodné pary, ktoré vznikajú odparovaním vlhkých údolí, resp. plôch.

Takto môže mrak naakumulovať enormné množstvo vodnej pary, ktorá skondenzuje na vodu, ktorej množstvo priamo úmerne závisí od naakumulovanej vodnej pary. Vodné zrážky z takéhoto mraku môžu spôsobiť katastrofálne následky, nakoľko sa jedná o niekoľko centimetrové zrážky za 1 hodinu. (3) „bariérové“ povodne - vznikajúce v dôsledku dočasného prirodzeného alebo umelého prehradenia toku

V podstate s povodňami sa môžeme stretnúť po celý rok. Na jar a počas jari a leta najčastejšie v dôsledku kombinácie zrážok a topiaceho sa snehu, v lete a na jeseň v dôsledku konvekčných búrok, ako aj regionálnych dažďov, v zime v dôsledku náhleho topenia sa snehu alebo v dôsledku zámrzu na toku. Ako príklad uvádzame mesiace, v ktorých sa vyskytlo 14 najväčších povodní na Dunaji v Bratislave za posledných zhruba 130 rokov. Z tabuľky možno vidieť, že povodne v roku 2002 v nej zaujali hneď dve pozície, a to tretiu a desiatu
Poradie 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9 10. 11. 12. 13. 14.
Rok 1899 1954 2002 1897 1991 1965 1883 1975 1923 2002 1920 1892 1876 1890
Mesiac IX VII VIII VIII VIII VII I VII II III IX VI II IX


Klimatické zmeny na zemi vo forme otepľovania atmosféry spôsobujú to, že odparovanie vody zo zemského povrchu a vodných plôch je intenzívnejšie » viac tepla » viac energie » viac búrok, ktorých intenzita narastá » stúpajúca tendencia vodných zrážok a sily vetra. Prirodzený kolobeh vody na zemi je nemenný : čo sa odparí na zemi sa musí zákonite vrátiť opäť na zem v podobe dažďa, snehu a ľadu. Z tohoto pravidla nám logicky vyplýva, že ak sa za jednotku času odparí viac vody, potom za jednotku času sa musí aj viac vody vrátiť na zemský povrch. Ak zoberieme súčasný vývoj počasia, od ktorého záleží kde a koľko vody sa vráti na zem, potom k vzniku veľkých povodní nie je ďaleko. Ľudstvo už neodvratne čakajú obdobia povodní a dlhotrvajúce suchá. Presnejšie povedané čakajú nás ničivé povodne a ničivé suchá. Ak k tomuto vývoju ešte zoberieme v úvahu silné frontálne systémy sprevádzané silným vetrom, krupobitím a pod., potom počasie spôsobí to, že veľké množstvo ľudí bude pomerne často vo vážnom ohrezení svojho zdravia a života. Nehovoriac o veľkých materiálnych škodách.
Ů už 15 centimetrov vysoká vodná hladina tečúcej vody pri väčšej rýchlosti môže človeka strhnúť z nôh.

Ďalšie faktory príčiny povodní
• charakteristika dotknutého prostredia - fyzicko-geografické (sklon, tvar povodia, vyvinutosť riečnej siete), hydrogeologické a pôdne pomery, vegetácia, percento zalesnenia, lokalizácia lesov v povodí,
• počiatočné podmienky - ako napr.

nasýtenosť povodia predošlými zrážkami, stav ľadovej a snehovej pokrývky, množstvo akumulovaného snehu, stav a teplota pôdy, ľadochod, fenofáza a iné,
• technické podmienky v povodí - stav a spôsob úpravy korýt, inundačné priestory, ich umiestnenie a kapacita, technické stavby na tokoch - hlavne všetky premostenia - ich stav, konštrukcia, prietočná kapacita a umiestnenie, stav hrádzí, ochrana vyššie položených území, stav a údržba prirodzených a umelých rýh (priekopy, jarky), voľný materiál v povodí, ktorý voda môže unášať. Možno v súvislosti s klimatickými zmenami povedať, akými budú povodne v budúcnosti?
Vývoj budúcej klímy určujú tri druhy zmien, sú to:
• kolísanie klímy: periodické zmeny klímy, ktoré sú v podstate dlhodobým kolísaním hodnôt meteorologických prvkov okolo určitého priemeru (ako na jednu, tak druhú stranu), pričom amplitúda môže byť značná. Prejavuje sa hlavne pri zrážkach, teplotách. Zasahuje rôzne veľké oblasti Zeme a dĺžka periódy môže byť niekoľko desiatok až stoviek rokov. Niekedy tiež hovoríme o sekulárnom kolísaní klímy. Príčinou takéhoto kolísania klímy sú dlhodobé vratné zmeny všeobecnej cirkulácie atmosféry. • klimatické zmeny: zmeny klímy prebiehajúce počas veľmi dlhých období v jednom smere (otepľovanie, alebo naopak ochladzovanie). Dotýkajú sa našej planéty ako celku. V minulosti v rôznych geologických dobách prebiehali výrazné klimatické zmeny, napr. je nám známe, že druhohory boli veľmi teplým obdobím, alebo naopak v neogéne zaznamenávame doby ľadové. Počas týchto klimatických zmien zároveň dochádzalo ku kolísaniu klímy (napr. v dobe ľadovej zaznamenávame striedanie dôb ľadových a medziľadových). Príčinou týchto zmien môžu byť tak astronomické javy, napr. zmena orbitálnej dráhy Zeme okolo Slnka, alebo telurické zmeny, napr. preskupovanie pevnín a oceánov na Zemi alebo zmeny v zložení atmosféry. • zmena klímy, ku ktorej dáva impulz antropogénna činnosť, a to najmä zmenou zloženia atmosféry: zvýšený prísun CO2 do atmosféry, zvýšené množstvo aerosólov v atmosfére, zvyšovanie koncentrácie ďalších tzv. skleníkových plynov atď. Pritom nie všetky prímesi atmosféry pôsobia v smere otepľovania, napr. aerosóly majú opačný účinok. Výsledná klíma - podnebie - je vlastne ovplyvnená superpozíciou (zložením) všetkých troch procesov, ktoré v podnebí prebiehajú alebo môžu prebiehať. Pretože nie je možné dôsledne odseparovať jednotlivé procesy, je aj veľmi ťažko kvalifikovane odpovedať na otázku, do akej miery ovplyvňuje klímu človek a do akej miery sa jedná o prirodzené fluktuácie. Pomôckou tu môže byť do určitej miery štatistika, rýchlosť prebiehajúcich zmien, vedomosti o miere vplyvu človeka (napr. bilancovaním spaľovaných fosílnych palív alebo vedomosťami o výrobe iných skleníkových plynov), ale tiež veľmi presné, homogénne a dlhotrvajúce merania jednotlivých prvkov atmosféry ale aj hydrosféry. Predpovedanie povodní
Predpovedanie povodní úzko nadväzuje na predpoveď počasia, teda na predpoveď zrážok.

Okrem predpovede zrážok sa do úvahy berú aj ďalšie parametre, najmä aktuálna hydrologická situácia na tokoch a nasýtenosť povodia predošlými zrážkami. Predstih hydrologickej predpovede je daný predstihom meteorologickej predpovede a postupovými dobami medzi miestom, v ktorom máme informáciu, a miestom, pre ktoré predpovedáme. Iná situácia je pri predpovedaní prívalových povodní. Aj keď poznáme meteorologickú predpoveď, je veľmi problematické a neisté stanoviť presné miesto, kde sa prívalový dážď môže vyskytnúť, akú bude mať intenzitu a aké trvanie. Keďže ide o relatívne malé plochy, ktoré takéto dažde zasiahnu, spravidla nám ani „po udalosti“ bodové merania zrážok nepomôžu určiť, koľko zrážok spadlo. V tomto smere jediným východiskom je plošné sledovanie zrážok, napríklad pomocou radarov. Aj to je však riešenie len časti problému. Ak by sme takúto informáciu mali (t. j. ak by sme vedeli kde a koľko zrážok vypadne) museli by sme vedieť, aké je to územie, či je citlivé (náchylné) na vytvorenie prívalovej povodne a akým spôsobom sa spadnuté zrážky pretransformujú na odtok. Preto vydať predpoveď je veľmi ťažké. Existujú však spôsoby, ktoré dokážu ničivý efekt povodní obmedziť. Jedným z nich je včasná predpoveď. Slovenskému hydrometeorologickému ústavu (SHMÚ) pripadla v tomto smere dôležitá úloha - vybudovať do roku 2010 povodňový varovný a predpovedný systém Slovenska (POVAPSYS), ktorý by mal meteorologické a hydrologické predpovede a výstrahy riešiť komplexne. Zdá sa, že vláda konečne pochopila, že investícia do prevencie je rozumnejšia ako odstraňovanie následkov. V prípade, že parlament schváli kapitolu životné prostredie v podobe, ako ju navrhla vláda, SHMÚ bude v roku 2003 pravdepodobne disponovať čiastkou vyššou ako 600 miliónov Sk. Ide skutočne o historické navŕšenie, z ktorého približne 250 miliónov bude vyčlenených na budovanie povodňového a varovného systému (POVAPSYS). Zámer na vytvorenie tohto dlhodobého a v súčasnosti hlavného projektu ústavu vznikol ako reakcia na prívalovú povodeň na rieke Svinka v roku 1998, ktorá si vyžiadala asi 50 obetí na životoch a škody za 12,4 miliardy korún Vtedy nastal ten pravý čas na prehodnotenie prístupov k predpovedi prívalových, ale aj dlhodobejších povodní na Slovensku. V prvej fáze projektu sa začne s budovaním lokálnych varovných systémov. POVAPSYS sa stavia ako jeden centrálny systém, ktorý by mal monitorovať a tvoriť predpovede pre celé územie. V najzraniteľnejších častiach územia Slovenska sa vytvoria lokálne systémy, ktoré by v danej lokalite mohli signalizovať zvyšujúce sa riziko povodňovej vlny.

Malo by ísť o jednoduché automatické zariadenia, ktoré budú pracovať autonómne v danej lokalite. V súčasnosti sa vyberajú miesta v povodí Myjavy, Kysuce, Torysy a Moravy. Nie je zámerom systému POVAPSYS financovať ich budovanie všade, ale odskúšať a prezentovať ich činnosť na pilotnom projekte a ponúknuť know-how ohrozeným regiónom. Financie sa využijú aj na zriadenie mobilných staníc na meranie prietokov, integrovaný systém prevádzky POVAPSYS-u, štúdie, vedeckovýskumné projekty, školenia personálu, pracovné semináre a podobne. Sú záplavy a povodne to isté?
Záplavy vznikajú v podstate z troch dôvodov. Prvým sú povodne. Ak koryto rieky nemá dostatočnú kapacitu, aby previedlo povodňovú vlnu, voda sa z koryta vylieva a zaplavuje priľahlé územia. Druhým dôvodom môžu byť vnútorné vody. Vnútorné vody vznikajú na určitých územiach zo zrážok alebo z topenia, nemôžu z tohto územia voľne odtekať a vytvárajú záplavy. Takýmito územiami môžu byť napríklad rozsiahle nížiny, ohradzované územia alebo väčšie terénne depresie. Tretím dôvodom vzniku záplav môže byť zvýšenie hladiny podzemnej vody a vystúpenie podzemnej vody na povrch terénu. Teda záplavy a povodne môžu ale aj nemusia spolu súvisieť. Solidarita
Jedinou kladnou stránkou všetkých ničivých katastrof je upevňovanie národa. Jedna z katastrofálnych dunajských povodní v roku 1965 a všetko, čo bezprostredne po nej nasledovalo sa stalo obdivuhodným príkladom ľudskej solidarity a prejavom spolupatričnosti. Výrazne prevládol humanististický prístup k postihnutým a to bez rozdielu národnosti. Tým, ktorým sa materiálna pomoc poskytla boli prevažne občania maďarskej národnosti a tí, ktorí ju poskytovali, boli práve Slováci. Po pretrhnutí ochranných hrádzí bolo zo zaplaveného územia potrebné evakuovať 60 000 obyvateľov. Nikdy v histórii sa neprejavila taká silná solidarita všetkých občanov bez ohľadu na národnosť. Slováci, Česi a ďalší pomáhali obyvateľom na postihnutom území. Sila tejto solidarity bola naozaj bezmedzná. Úpravy v krajine
Takisto ako v upravovanej, tak aj v prirodzenej krajine dochádza k povodniam. Nevhodné úpravy krajiny, prípadne jej úplná zmena, môžu viesť (a často aj viedli) k takým zmenám, ktoré veľmi radikálne zmenili charakter a následné využívanie krajiny. Otázka je, či homo sapiens na prahu 21. storočia je dostatočne poučený, a či proklamovaný program udržateľného rozvoja životného prostredia aj napĺňa. Určite je potrebné krajinu upravovať, o tom niet pochýb.

Veď rastie počet obyvateľstva absolútne, rastie sťahovanie do mestských aglomerácií, zvyšujú sa štandardy životnej úrovne, zvyšujú sa nároky na vodu, na ochranu pred vodou a inými prírodnými katastrofami, rastú nároky na pôdu. Čo však je alarmujúce, je rast spotreby. Od tej sa odvíja aj označenie spotrebná spoločnosť. To všetko zosilňuje útok na prírodné prostredie a jeho využívanie „in situ“, pretože v usporiadanom svete do hraníc nie je možné expandovať do nových teritórií. To všetko je všeobecne známe. Preto napríklad viniť vodohospodárov za stavbu priehrad, vodárenských nádrží, za regulovanie tokov nie je zmysluplné. Ak hovoríme o škodách na majetkoch či životnom prostredí, je tiež potrebné povedať, že ak prírodné extrémy (zrážky, teplota, povodne, suchá, veterné smršte) prekročia určité prahové hodnoty, bez ohľadu na spôsob meliorácie krajiny, dokonca, bez ohľadu na to, či meliorácia bola robená alebo nie - príroda si vyberá svoju daň na všetkom, čo jej stojí v ceste. Možno viniť za katastrofu v Čechách človeka alebo inštitúcie že ich spôsobili? Zrejme nie. No napriek tomu ku škodám došlo.
Na druhej strane treba povedať, že na viacerých miestach sa nevhodný ľudský zásah podpísal pod mnohé nešťastia: napr. pri zosuvoch pôdy, ktoré zasiahli ľudské obydlia (videli sme to na niektorých miestach v povodiach Popradu, Hrona, Nitry), pri katastrofálnych následkoch ničivých prívalových povodní, ktorých účinok znásobovali nevhodné premostenia, skládky materiálov, predošlá kosba lúk, nevhodné oplotenia, „prisvojenie si“ časti potoka v blízkosti vlastného pozemku, stavanie obydlí priamo pri potoku.. Zásahy do krajiny tu boli a naďalej budú, je to akási civilizačná daň. Zatváraním očí alebo proklamovaním návratu „do jaskýň“ môžeme narobiť viac škody ako úžitku. Tak by sme totiž mohli prenechať zasahovanie nekompetentným. Je potrebné si uvedomiť, že aj keď dnes disponujeme značnými vedomosťami z environmentalistiky, zásahy sa neuskutočňujú na zelenej lúke a treba kalkulovať aj s tým, čo tu máme, čo sme zdedili. Pri zásahoch do krajiny by sme nemali vychádzať len z ekonomických hľadísk, aj keď tie víťazia častejšie, ako by sme si želali. Nemali by sme sa zamerať len na jeden aspekt, ale brať do úvahy krajinu ako prírodný a sociálny systém. Pri zásahoch do krajiny by sme mali posudzovať ich pozitíva, ale mať na pamäti aj negatíva, ktoré v určitých medzných situáciách môžu priniesť. A teda otvorene prevziať na seba riziko s tým spojené. Mali by sme mať pamäť, vedomosti, cit pre prostredie v ktorom žijeme, byť dôslední, rešpektovať pravidlá, a to nielen tie, ktoré sme si sami postavili, ale aj pravidlá prírody.

Potom aj meliorácia krajiny nemusí v nás vyvolávať zbytočné obavy a nemusí nás a priori rozdeľovať na ochrancov prírody a tých druhých. Ochrancami prírody a rozumnými hospodármi by sme mali byť totiž všetci.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?