Povinné písomné zadanie z predmetu Všeobecná ekonomická teória

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)



Povinné písomné zadanie z predmetu Všeobecná ekonomická teória

NÁRODOHOSPODÁRSKA FAKULTA
EKONOMICKEJ UNIVERZITY

O b s a h

1. 5 príkladov na elasticitu ponuky a dopytu strana 3

2, Ordinalistický prístup správania spotrebiteľa
Ordinálna užitočnosť strana 5
Vlastnosti indiferenčných kriviek strana 6
Extrémne prípady indiferenčných kriviek: strana 7

3. Rovnováha firmy v podmienkach dokonalej konkurencie a monopolu
Rovnováha firmy v podmienkach dokonalej konkurencie:
Náklady a ich členenie strana 9
Krátkodobá rovnováha dokonale konkurenčnej firmy strana 10
Dlhodobá rovnováha dokonale konkurenčnej firmy strana 12

Rovnováha firmy v podmienkach monopolu:
Správanie firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie strana 13
Rovnováha v podmienkach monopolu strana 14

4, Teoretické základy tvorby cien výrobných faktorov
Ceny výrobných faktorov strana 15
Trh kapitálu a úrok strana 15
Určenie mzdy strana 17
Vytváranie renty strana 18


S p r a c o v a n i e:

1, 5 PRÍKLADOV NA ELASTICITU PONUKY A DOPYTU

1. Ak sa ceny syrov zvýšia o 20%, spotrebitelia znížia nákup syrov o 30%. Aká je v tomto prípade elasticita dopytu?

Qd (%) 30
Ed = = = 1,5
P (%) 20

Ide o elastický dopyt, 1% zmena ceny vyvolá 1,5% zmenu požadovaného množstva.


2. Cena jabĺk poklesla z 32 Sk/kg na 23 Sk/kg, v dôsledku čoho spotreba domácností vzrástla z 2 kg/týždeň na 4 kg/týždeň. Aká je elasticita dopytu?

pretože % zmena Qd = {2 / [(4+2) / 2]}.100 = (2 / 3). 100 = 66,67
% zmena p = {9 / [(32+23) / 2]}.100 = (9 / 27,5). 100 = 32,70

66,67
Ed = = 2,04
32,70

Ide o elastický dopyt, zmena ceny o 1% vyvolá zmenu požadovaného množstva o 2,04 %.


3. Cena DVD médií klesla z 1500 Sk na 200 Sk, čo sa prejavilo na zvýšenom predaji DVD napaľovačiek z 200 kusov/mesiac na 500 kusov/mesiac. Aká je elasticita dopytu?

pretože % zmena Qd = { 300 / [(200+500) / 2]}.100 = (300 / 350). 100 = 85,71
% zmena p = {1300 / [(1500+200) / 2]}.100 = (1300 / 850). 100 = 152,94

85,71
Ed = = 0,56
152,94

Elasticita dopytu je väčšia ako nula, jedná sa o komplementárne statky.


4. Zvýšenie cien grafických kariet spoločnosti ASUS typu ASUS A7A 266 z 2200 Sk na 2560 Sk, vyvolalo zvýšenie výroby týchto graf. kariet o 5%.

Aká je v tomto prípade elasticita ponuky?

pretože % zmena Qs = 5
% zmena p = {360 / [(2560+2200) / 2]}.100 = (360 / 2380). 100 = 15,13

5
Es = = 0,33
15,13

Elasticita ponuky je menšia ako jedna, ide o nelelastckú ponuku.


5. Zvýšenie cien grafických kariet spoločnosti ASUS typu ASUS A7A 266 z 2200 Sk na 2560 Sk, vyvolalo zvýšenie výroby zvukových kariet spoločnosti C-media typu CMI-8738 o 24 %. Spoločnosti ASUS a C-media spolu spolupracujú na dodávkach pre domáce multimediálne osobné počítče. Aká je elasticita ponuky?

pretože % zmena Qs = 11
% zmena p = {360 / [(2560+2200) / 2]}.100 = (360 / 2380). 100 = 15,13

24
Es = = 1,59
15,13

Elasticita ponuky je väčšia ako nula, ide o komplementárne tovary. 2, ORDINALISTICKÝ PRÍSTUP SPRÁVANIA SPOTREBITEĽA

Ordinálna užitočnosť - dnes ekonómovia vo všeobecnosti odmietajú pojem kardinálnej, merateľnej užitočnosti, ktorá sa spája so spotrebou bežných tovarov, napríklad mäso alebo lak na vlasy. Krivku dopytu možno odvodiť ľahko bez toho, aby sme čo len spomenuli pojem užitočnosť. Základom modernej teórie dopytu je princíp ordinálnej užitočnosti. Pri tomto prístupe skúmame iba preferencie spotrebiteľov pri zoraďovaní súborov tovarov, teda či uprednostíme A pred B. Na základe týchto preferencií môžeme pevne stanoviť všeobecné vlastnosti trhových kriviek dopytu.

V.Pareto - vysvetlil ordinalistický spôsob merania užitočnosti - poradie dôležitosti. Paretova ordinalistická teória užitočnosti využíva aparát indiferenčných kriviek a tzv. rozpočtovú priamku = rozpočtové obmedzenie - determinované výškou príjmu spotrebiteľa.

Použime príklad porovnania spotreby jabĺk a pleteniek. Každý spotrebiteľ má rôzne potreby, v praxi preto nájdeme len veľmi ťažko dvoch, ktorý sa rozhodnú investovať svoj obmedzený dôchodok rovnako (pozri tab.1). Z uvedenej tabuľky vyplýva rozpočtová priamka (pozri obr.1)

počet spotreb. jabĺk spotr. pleteniek výdavky na jablká výdavky na nákup pleteniek celkové výdavky
0 100 0 1000 1000
250 50 500 500 1000
350 30 700 300 1000
450 10 900 100 1000
500 0 1000 0 1000
Tab.

1 – Porovnanie spotreby jabĺk a pleteniek v rôznych kombináciach


Počet jabĺk
500











100 Počet pleteniek
Obr.1 – Rozpočtová priamka vyplývajúca z tab.1


Sklon rozpočtovej priamky znázorňuje pomer, v ktorom môže spotrebiteľ nahradiť 1 tovar druhým tovarom (1 pletenka = 5 jabĺk).

Čo sa týka preferenčnej stupnice, skúmame ju tzv. indiferenčnou analýzou – východisko tvorí idiferenčný súbor, súbor informácií z ktorých každá prináša rovnakú užitočnosť a žiadny prvok súboru nie je preferovaný pred ostatnými. Indiferenčné krivky spĺňajú kombinácie potreby 2 košov (statkov), ktoré spotrebiteľovi prinášajú rovnako veľké uspokojenie (užitočnosť) (pozri obr.2). Statok B



A

P

B
S
C
Q

Obr.2 – Indiferenčná krivka Statok A

Body ležiace na indiferenčnej krike (body A,B,C) sú kombinácie spotreby, ktoré predstavujú rovnakú užitočnosť. Ak existuje kombinácia s vyššou užitočnosťou, leží nad krivkou (bod P) a naopak, ak niekotrá kombinácia prináša menšiu užitočnosť spotrebiteľovi, leží pod znázornenou krivkou (body Q,S). Každá kombinácia leží na niektorej indiferenčnej krivke. Niekoľko indiferenčných kriviek - sieť indiferenčných kriviek tvorí mapu indiferenčných kriviek. Spotrebiteľ je indiferentný – je mu ľahostajné, ktorú z kombinácií A,B,C má.


Vlastnosti indiferenčných kriviek:

1., vyššie položené indiferenčné krivky spotrebiteľ preferuje pred nižšie položenými indiferenčnými krivkami,

2., indiferenčné krivky sú klesajúce, sklon znázorňuje mieru, v akej je spotrebiteľ ochotný nahradiť jeden tovar druhým

3., indiferenčné krivky sa nikdy nepretínajú

4., spravidla sú obrátené smerom dovnútra


Extrémne prípady indiferenčných kriviek:

1., dokonalé substitúty - vtedy sú dva spotrebiteľské tovary dokonalé substitúty, ak je spotrebiteľ ochotný nahradiť jeden tovar druhým tovarom pri konštantnom pomere (1:1) (pozri obr. 3)


červené pero









modré pero
Obr.3 – Dokonalé substitúty

2., dokonale komplementárne statky - vždy sa spotrebúvajú len v pevných proporciách, uspokojujú potreby spotrebiteľa (lyže, ľavá a pravá topánka)(pozri obr.

4)


cukor









šálka čaju
Obr.4 – Dokonale komplementárne statky



Kedy nastáva rovnováha spotrebiteľa? Spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť = je v rovnováhe v bode, v ktorom je dôchodková priamka dotyčnicou k indiferenčnej krivke (pozri obr.5).



A
X


E

Y



B
Obr.5 – Rovnováha spotrebiteľa

Rovnováha spotrebiteľa teda nastáva v dotykovom bode indiferenčnej krivky a dôchodkovej priamky – v bode E. Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode X nad línou dôchodku, spotrebúval by viac – musel by si požičať. Ak by sa spotrebiteľ nachádzal v bode Y, ktorý leží pod bodom rovnováhy, nevyužíval by celý svoj dôchodok na spotrebu a dosahoval by úspory.

Od čoho závisý rovnováha spotrebiteľa v bode E? Je to:
a, cena statkov a služieb
b, výška dôchodku spotrebiteľa

Zmena ceny daného statku vedie k zmene dôchodkovej priamky, k zmene bodu rovnováhy a k posunu po krivke individuálneho dopytu. Zmena dôchodku spôsobuje posun dôchodkovej priamky a taktiež zmenu rovnováhy spotrebiteľa. Pre krivku individuálneho dopytu z toho vyplýva posun celej krivky (teda substitučný a dôchodkový efekt).

Substitučný efekt poklesu ceny - zvýši sa dopyt po tovare, ktorý klesá.
Naša voľba závisí od ceny (zmeny) výrobku a dôchodku. Pokles ceny vylepší dôchodkovú situáciu, zvyšuje sa reálny dôchodok spotrebiteľa, vznikol tzv. dôchodkový efekt zmeny ceny.



3, ROVNOVÁHA FIRMY V PODMIENKACH DOKONALEJ KONKURENCIE
A MONOPOLU


Náklady a ich členenie:

Výrobné náklady sú peňažné výdavky, ktoré musíme vynaložiť na nákup výrobných faktorov, ak chceme uskutočniť výrobu v určitom náklade, určitom období, štruktúre.

Výrobné náklady členíme:
· explicitné (môžeme ich kvantifikovať).
· implicitné (nepriamo, v niečom zahrnuté).

Členenie z časového hľadiska:
· jednorázové (investičné, dlhodobé náklady).
· krátkodobé (bežné, náklady denne, týždenne).

Členenie z hľadiska sféry vzniku:
· náklady vzniknuté zo sféry obehu.
· výrobné.

Členenie od objemu výroby:
· fixné (náklady súvisiace s nákupom budov, strojov, úroky atď.).
· variabilné (náklady ktoré sa menia s množstvom produkcie
§ proporcionálne,
§ pod proporcionálne,
§ nad proporciálne).


V krátkom období spôsobujú posuny dopytu väčšie zmeny cien a menšie zmeny množstva než v dlhom období. Toto pozorovanie môžeme pochopiť, ak budeme rozlišovať dva časové horizonty trhovej rovnováhy, ktoré zodpovedajú rozličným kategóriam nákladov:
a, krátkodobú rovnováhu a po b, dlhodobú rovnováhu.

Pri krátkodobej rovnováhe každé zvýšenie outputu sa musí uskutočniť pri rovnakom fixnom množstve závodov a zariadení.

Pri dlhodobej rovnováhe sú variabilné všetky faktory, takže firmy môžu vyradiť staré závody alebo vybudovať nové a firmy môžu vstúpiť do odvetvia alebo z neho odísť.

Dlhodobá rovnováha individuálnej firmy sa bude od jej krátkodobej rovnováhy líšiť práve v dôsledku možnosti vstupu nových firiem do odvetvia, resp. odlivu firiem z dovetvia a zmeny veľkosti výrobných kapacít firiem pôsobiacich v odvetví. Krátkodobá rovnováha dokonale konkurenčnej firmy:

Pri analýze krátkodobej rovnováhy firmy v podmienkach dokonalej konkurencie sa rieši otázka : Aké množstvo produkcie sa firma rozhodne pri exogénne danej cene vyrobiť ? Keďže trh spĺňa podmienky dokonalej konkurencie, firma nie je schopná ovplyvniť cenu, za ktorú vyrobenú produkciu na trhu zrealizuje. Súčasne predpokladáme, že firma môže na trhu zrealizovať také množstvo produkcie, ako sa rozhodne, v dôsledku čoho je funkcia dopytu po produkcii firmy horizontálna. Firmu v konečnom dôsledku zaujíma rozdiel medzi celkovými príjmami a celkovými nákladmi, ktorý v prípade kladného výsledku označíme ako ekonomický zisk, v prípade záporného výsledku ako ekonomická strata.
































Na obrázku predpokladáme, že pri danej cene môže výrobca zrealizovať také množstvo produkcie, ako sa rozhodne, je funkcia celkového príjmu lineárne rastúcou funkciou. Cieľom firmy je maximalizovať svoj zisk, takže aj grafická analýza celkového príjmu a celkových nákladov nám ukáže, aké bude optimálne množstvo produkcie, ktoré sa firma rozhodne vyrobiť. Bude to také množstvo, pri ktorom je vzdialenosť medzi funkciou celkových príjmov a celkových nákladov maximálna. Z grafu vidieť, že to tak bude pri výrobe 5 alebo 6 jednotiek produkcie.

Krátkodobú rovnováhu firmy možno graficky znázorniť aj pomocou funkcií priemerných a hraničných nákladov. Pri cene P bude firma vyrábať objem produkcie, pri ktorom sa MC = MR, t.j. X. Celkový príjem, ktorý firma pri tomto objeme produkcie a pri danej cene dosiahne, sa bude z grafického hľadiska rovnať TR = 0X. 0P (t.j. plocha 0XBP). Celkové náklady, ktoré jej pri danom objeme produkcie vzniknú, budú z grafického hľadiska dosahovať výšku TC = OX. 0C (t.j. plocha 0XAC). TR > TC, čiže firma pri danom objeme produkcie a danej cene dosahuje ekonomický zisk vo výške rozdielu medzi plochou TR – TC, ktorým je plocha vyšrafovaného obdĺžnika ABPC.
































Neznamená to však, že firma, ktorá pôsobí na trhu dokonalej konkurencie, bude z krátkodobého hľadiska vždy dosahovať ekonomický zisk.

Od úrovne priemerných celkových nákladov firmy a danej ceny za jednotku produkcie bude závisieť, či firma bude dosahovať ekonomický zisk a či vôbec bude nejaký objem produkcie vyrábať.

Dlhodobá rovnováha dokonale konkurenčnej firmy:

Dlhodobá rovnováha individuálnej firmy sa bude od jej krátkodobej rovnováhy líšiť práve v dôsledku možnosti vstupu nových firiem do odvetvia, resp. odlivu firiem z odvetvia a zmeny veľkostí výrobných kapacít firiem pôsobiacich v odvetví. Ekonomický zisk sa chápe ako mimoriadny zisk, ktorý môže na dokonale konkurenčnom trhu existovať z krátkodobého hľadiska. Je to ekonomický zisk, ktorý poukazuje na to, že výška zisku v danom odvetví je vyššia ako priemerná („normálna“) a motivuje firmy k tomu, aby do daného odvetvia vstupovali, resp. rozširovali svoje výrobné kapacity v prípade, že v odvetví už pôsobia. Vstup nových firiem do odvetvia povedie k poklesu ceny daného výrobku. Firmy budú mať motív vstupovať do odvetvia dovtedy, pokým bude v odvetví existovať možnosť dosiahnuť nadpriemerný zisk (t.j. dokiaľ sa bude v odvetví dosahovať ekonomický zisk). Z dlhodobého hľadiska nie je teda na dokonale konkurenčnom trhu možné, aby firma dosahovala ekonomický zisk.






























Dlhodobá rovnováha firmy, znázornená na obrázku sa bude dosahovať v bode, v ktorom sa dlhodobé priemerné náklady rovnajú cene. V prípade, že by cena bola pre ktorúkoľvek firmu v odvetví vyššia ako jej priemerné celkové náklady, firma by dosahovala ekonomický zisk, čo by motivovalo ďalšie firmy k vstupu do odvetvia. V prípade, že by cena bola nižšia ako priemerné celkové náklady, firma by opustila odvetvie. Cena sa musí rovnať priemerným celkovým nákladom v bode ich minima. Firmy na dokonale konkurenčnom trhu musia vyrábať pri minimálnych celkových nákladoch. Tým, že sme v tejto časti analyzovali náklady firmy a zamysleli sme sa nad správaním firmy na dokonale konkurenčnom trhu, vytvorili sme si zároveň východiskové predpoklady pre analýzu správania firmy v podmienkach nedokonale konkurenčného trhu.
Správanie firmy v podmienkach nedokonalej konkurencie:

Reálny trh nie je trhom dokonalej konkurencie. Nedokonalosť trhu nastáva vtedy, keď produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, prípadne môže byť aj jeden výrobca, ktorí isým spôsobom majú možnosť ovplyvňovať ceny predávaného tovaru. Nedokonalá konkurencia vzniká taktiež aj preto, lebo výrobcovia musia rešpektovať skutočnosť, že spotrebitelia popri cene zohľadňujú aj kvalitu a technickú úroveň výrobku, poskytované služby a servis a sú ovplyvňovaní reklamou. V podmienkach nedokonalej konkurencie už nie je firma a odvetvie to isté. Nedokonalosť konkurencie nastáva vtedy, keď produkciu vyrába ohraničený počet výrobcov, ktorí majú možnosť ovplyvňovať ceny predávaných výrobkov.

Dokonale konkurenčný trh zaručuje, že v stave rovnováhy žiadny zo subjektov nedisponuje trhovou mocou. Trhová moc závisí od stupňa koncentrácie v danom odvetví. Trhová štruktúra odvetvia zahŕňa také organizačné charakteristiky, ako sú :
§ počet a veľkosť predávajúcich (firiem),
§ rozsah koncentrácie a tajnej dohody medzi nimi, možnosť vplývať na ceny,
§ možnosť vstupu a výstupu z odvetvia,
§ stupeň homogenity alebo heterogenity ich produktov.

Prvou príčinou nedokonalostí konkurencie je výrobná a nákladová štruktúra výroby. Druhou sú bariéry konkurencie (prekážky vstupu do odvetvia). Ďalšou príčinou môže byť výrobková diferenciácia, keď výrobok nemá blízke substitúty. Ďalšou príčinou je rozsah, v akom firmy vstupujú do kolúzií (ako môžu uzatvárať dohody, napr. o cenách, množstve dodávaných produktov a pod.).

Nedokonalá konkurencia sa vyskytuje vo viacerých formách :
§ úplný (čistý) monopol,
§ oligopol,
§ monopolistická konkurencia.

Rozdiel medzi nimi ukazuje tabuľka :

Konkurenčná forma Počet výrobcov a stupeň diferenciácie výrobcov produktu Okruh pôsobnosti Vstup a výstup z odvetvia Stupeň cenovej kontroly
Dokonalá konkurencia Mnoho výrobcovIdentické tovary Niektoré odvetvia poľnohospodárstva možný žiadny
Nedokonalá konkurencia
Úplný monopol 1 výrobca, produkt bez substitútov Plyn, elektrina Nemožný Značný
Homogénny oligopol Málo výrobcov, malé alebo žiadne rozdiely vo výrobkoch Oceľ, hliník Čiastočné bariéry vstupu Určitý stupeň cenovej kontroly
Heterogénny oligopol Málo výrobcov, určitá diferenciácia produktu Automobily, stroje
Monopolistická konkurencia Mnoho výrobcov, rozdiely v produkte Maloobchod, benzínové stanice možný


Rovnováha v podmienkach monopolu:

Monopol je na rozdiel od dokonalej konkurencie cenotvorcom, ktorý volí :
· pri akej cene bude tovary predávať,
· aké množstvo výrobkov dodá pri tejto cene na trh.

Podmienky rôznych nákladov a rôzneho dopytu vedú k rozličným trhovým štruktúram. Keď náklady nekonečne klesajú ako v prípade prirodzeného monopolu (graf A), jedna firma môže expandovať a monopolizovať odvetvie. V prípade grafu B sa náklady nakoniec otočia smerom nahor, ale nie dostatočne rýchlo vzhľadom na celkový dopyt odvetvia DD.

Koexistencia viacerých dokonalých konkurentov nie je možná, pravdepodobný je určitý druh oligopolu s malým počtom predávajúcich.




















4, TEORETICKÉ ZÁKLADY TVORBY CIEN VÝROBNÝCH FAKTOROV

Ceny výrobných faktorov:

Pri tvorbe cien výrobných faktorov treba rozlišovať, či sa daný výrobný faktor na trhu skutočne predáva a kupuje, alebo či sa len prenajíma. Ak ide o kúpu alebo predaj, potom peňažná forma daného statku je trhová cena. Pokiaľ ide o prenájom, má špecifickú formu aj cena, ktorú nájomca platí vlastníkovi – prenajímateľovi – vo forme nájomného. Kúpa a predaj sa môže týkať kapitálu alebo pôdy. · Ak je predmetom pôda, nájomné za ňu sa nazýva renta. Jej základom je výnos z pôdy – pozemková renta.
· Ak sa prenajíma kapitál, platí zaň nájomca – dlžník vlastníkovi – veriteľovi úrok. Tento vzťah sa nazýva úver.
· Cenou práce, ktorú predáva vlastník pracovnej sily svojmu zamestnávateľovi, je mzda.

V podmienkach dokonalej konkurencie firmy dosahujú maximálny zisk, keď platí:
MP .cena produkcie = cena kapitálu = úrok
MP .cena produkcie = cena pôdy = renta
MP .cena produkcie = cena práce = mzda.

V podmienkach nedokonalej konkurencie sa cena produkcie rovná hraničnému príjmu (MP=P)


Trh kapitálu a úrok:

Cena kapitálu sa určuje na kapitálovom trhu. Na kapitálovom trhu ide o tú časť produkcie, ktorá neslúži na dnešnú spotrebu, ale na tvorbu kapitálu – na tomto trhu sa stretávajú držitelia úspor –domácnosti s potrebou finančných zdrojov – investičnými zámermi. Firmy vytvárajú dopyt po kapitáli, ktorý je odvodeným dopytom od dopytu po tých statkoch, ktoré sa pomocou neho vytvárajú. Závisí od dodatočného outputu vytvoreného dodatočnou jednotkou kapitálu. Podmienka pre vytvorenie dopytu po kapitáli je maximalizácia zisku, teda porovnanie očakávanej miery výnosu z kapitálu – čistej produktivity kapitálu – s nákladmi, ktoré firmy vynaložili na získanie zdrojov, teda s úrokovou mierou. Ak je očakávaná miera výnosu (r) vyššia ako trhová úroková miera (i), za ktorú si firma požičiava zdroje, firma investíciu uskutoční. Ak je však (r) nižšia ako jej náklady na získanie zdrojov – firma investíciu neuskutoční.

Stav kapitálu je maximálne ziskový vtedy, ak čistá produktivita kapitálu (r) sa rovná reálnej úrokovej miere (i). Dopyt po kapitáli sa určuje rovnosťou vzťahu r = i.






Tento vzťah môžeme vyjadriť aj graficky:

r, i

D




K

Krivka dopytu po kapitáli je v skutočnosti krivka čistej produktivity kapitálu, lebo vyjadruje vzťah medzi množstvom požadovaného kapitálu a mieru výnosu z neho.

Ponuka kapitálu – vytvárajú ju domácnosti z tej časti dôchodkov, ktorú usporia. Veľkosť týchto úspor tvorí potenciálnu časť kapitálu.

Z krátkodobého hľadiska je výška úspor daná predchádzajúcim rozhodnutím domácností obetovať bežnú spotrebu, ktoré bolo ovplyvnené najmä veľkosťou ich dôchodku, spotrebnými zvyklosťami a výškou úrokovej miery. Preto je krivka ponuky kapitálu vertikálna.

r, i

D S

E


K

Z dlhodobého hľadiska sa ponuka úspor zvyšuje, čo je vyvolané rastom celkového dôchodku spoločnosti v dôsledku dodatočnej tvorby kapitálu, a teda aj rastu bohatstva spoločnosti. Dlhodobá rovnováha nastáva v bode E´. V tomto bode sa dlhodobá rovnovážna úroková miera výnosu z kapitálu, pri ktorej sa hodnota finančných aktív, ktoré si ľudia v dlhom období chcú ponechať, presne rovná objemu kapitálu, ktorý si chcú firmy požičiavať.

r, i

D S




K



Určenie mzdy:

V dokonalej konkurencii je cena práce stanovená trhom a jednotlivá firma nemá žiadnu možnosť sa od rovnovážnej ceny odchýliť. Dopyt determinovaný firmami je dokonale elastický, ľubovoľne sa mení bez toho, že by sa menila cena. Mzda (W)
D D





Práca (L)

Mzdy sú teda určované ponukou práce zo strany domácností a dopytom po práci zo strany firiem. Úroveň miezd ovplyvňuje pohyb po krivke dopytu, ale aj posun krivky dopytu a ponuky. Rovnovážny bod E určuje mzdu W a jej zodpovedajúce množstvo práce L.


Mzda (W)
D S


E




Práca (L)

V nedokonalej konkurencii majú firmy príležitosť ponúkať za rovnakú cenu odlišné mzdy. Firma však musí rešpektovať ponuku práce, ktorá má stúpajúcu tendenciu. Aby získala dodatočné pracovné sily, musí ponúkať atraktívnejšiu mzdu ako ponúka konkurencia. Náklady firmy spojené so zamestnávaním dodatočnej jednotky výrobného faktora sa nazývajú hraničné náklady výrobných nákladov – MFC. Nákladová krivka je nad krivkou ponuky práce.

Mzda (W) MFC
S



MRPL

Práca (L)


Firma pri svojom podnikaní stále sleduje hlavný cieľ – maximalizácia zisku. Pri stanovovaní mzdy zamestnávaním dodatočných pracovných síl porovnáva hraničný produkt práce a hraničné náklady. Dovtedy bude firma zamestnávať dodatočné pracovné sily, pokým hraničný produkt práce MRPL bude vyšší ako hraničné náklady výrobných faktorov. Vytváranie renty:

Rovnovážna cena pôdy – renta, sa vytvára v bode stretávania sa dopytu po pôde a jej ponuky, teda v bode E.

Trhové situácie nad bodom E, pri vyššej rente (r1) a pod bodom E, pri nižšej rente (r2), predstavuju nerovnovážne stavy. Nesprávne určená výška renty (r1) vyvolá pokles dopytu po pôde, čo pri jej neelastickej ponuke znamená prevahu ponuky nad dopytom a tá pokles renty na pôvodnú úroveň r0. Naopak stanovenie renty na úrovni r2 predstavuje prevahu dopytu nad ponukou pôdy, čo vyvolá rast renty na pôvodnú úroveň r0. Pri danej rovnovážnej cene obilia sa odvodí situácia na trhu s pôdou a stanoví jej rovnovážna cena. Renta sa potom mení v tom prípade, ak sa mení celkový dopyt po obilí, napr.zmenou príjmou domácností, a odvodene sa mení dopyt po pôde, čo vyjadríme posunom krivky dopytu. renta (r) DA SA


r1 Da < Sa


r0 E

r2 DA
Sa < Da

A0 množstvo (Q)


Pre komplexný dokument napíšte na polakovic@inet.sk.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?