Potraty

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 20466×

Příbuzná témata



Potraty

Počet umelých potratov v SR od roku 1953

Od roku 1950 do roku 1957 platil zákon č. 86/1950 Zb., dovolujúci vykonať potrat zo zdravotných dôvodov. Počet detí, ktorým bol ukončený život potratom na Slovensku od prijatia potratového zákona č. 68/1957 Zb. s účinnosťou od roku 1958 prevyšuje počet 1. 200. 000 detí. V súčastnosti platia ešte právne predpisy prijaté komunistickou SNR - zákon č. 73/1986 Zb. v znení zákona č. 418/1991 Zb. a vyhláška č. 74/1986 Zb., ktorou sa vykonáva zákon 73/1986 Zb. v znení zákona č. 98/1995 Zz. V roku 1997 bolo umelými potratmi zabitých 22. 318 detí. V priemere 61 detí každý deň. Je to ako keby každý deň havaroval autobus plne obsadený na sedenie (45 miest) a ešte by bolo v ňom ďalších 16 ľudí a všetci by zahynuli. Keď si predstavíte, že ste rodič a havaroval by školský autobus, tak je to hrozné.
V roku 1988 to bolo vyše dvakrát toľko ako v roku 1997. Cez desaťročie 1980-1989 bolo zabitých 387. 859 detí - predstavuje to jedno veľkomesto.
Čo by bolo dnes z týchto ľudí, aké materiálne, morálne a duchovné hodnoty by vytvorili??? Škoda, že nedostali šancu žiť.
A toto hrozné barbarstvo u nás a aj v iných demokratických krajinách podporované štátnymi zákonmi. U nás je podporované štátnym zákonom a vyhláškou.
Štatistika nezahrňuje potraty spôsobené používaním antikoncepčných prípravkov. Mnohé antikoncepčné prostriedky majú okrem antikoncepčného účinku (zabránenie počatiu) aj abortívny účinok (spôsobujú potrat v rannom štádiu tehotenstva). Znižovanie počtu umelých potratov nie je spôsobené len užívaním antikoncepcie ako tvrdia jej zástancovia, ale aj znížením plodnosti populácie a inými faktormi, vrátane slabého zabezpečenia a podpory mladých rodín.

Čo je to umelý potrat?

Aby sme sa vyhli takému strašnému slovu akým je "potrat", klameme po latinsky slovom interrupcia, miniinterrupcia, UPT, abort a podobne. Nič to bežnému človekovi nehovorí. Aspoň nič hrozného. Život nenarodeného dieťaťa ukončujeme ostrým nástrojom, ktorý nazývame kyretou, alebo vysávačom pri tzv. miniinterrupcii. Robíme to v maternici naslepo a treba mať poriadny cit, aby sa neprerazila silne krvou a žliazkami presiaknutá - až špongiózna stena maternice, ktorá má normálne veľmi nežné poslanie: prijať oplodnené vajíčko - zázrak vesmíru - a stať sa na deväť mesiacov kolískou, postieľkou a živiteľkou nového ľudského jedinca. Pri interrupcii sa maternica stáva hrobom pre vlastné dieťa.

Jeden americký film "Nemý výkrik" nám prináša videozáznam priebehu potratu. Začiatok filmu človeka fascinuje. Malé dieťatko voľne pláva v plodovej vode, rozhadzuje rúčkami, chytá sa steny maternice, otvára a zatvára ústočká, vidieť tlkot srdiečka asi 140/min. Je to čosi úžasné! Priam fantastické! Veď už pred päťtisíc rokmi Semiti - aj bez videa - pokladali vznik a vývoj ľudského plodu v materskom lone za najväčší div a tajomstvo vesmíru. Ďalšie minúty musia človeka zdrviť. Dieťa objavuje v maternici agresora v podobe smrtiaceho nástroja - vysávača, ktorý ho o malú chvíľku roztrhá na franforce. Dieťa sa snaží unikať raz na jednu, raz na druhú stranu maternice, chytá sa steny maternice a hľadá záchranu. Srdiečko sa od strachu rozbehlo na 200 úderov za minútu. Na ústočkách vidno hroznú grimasu s akýmsi nemým výkrikom, ktorý však nepočuje ani žena, ani lekár uskutočňujúci potrat."Mašina" je príliš hlučná - hlučnejšia ako krik dieťaťa aj ako krik svedomia! Za chvíľočku trubička vysávača preráža plodovú blanu, vyteká plodová voda a začína potlakom trhanie končatín, trupu .. Potom sa špeciálnymi kliešťami rozdrví hlavička, ktorá by neprešla úzkymi, aj keď násilne rozšírenými pôrodnými cestami. Lebečné kostičky sa odsajú a "práca" je hotová.
Takýmto vykreslením potratu, ktorý je žiaľ skutočnosťou, nechcem nikomu zraniť srdce, alebo v ňom usmrtiť nádej, ani spovedať svedomie. Mali by sme sa všetci spoločne zamyslieť nad tým, čo sa to robí so svedomím ľudstva. Či je už v takej agónii, že ani nevníma, že je v ťažkom nebezpečenstve genofond ľudstva?
V roku 1989 bolo na celom svete zabitých v materskom lone 85 ( slovom osemdesiatpäť) miliónov nenarodených detí. Do neba volajúce číslo! A svedčí o strašnej mravnej biede tejto doby. Viem, že sa mi touto seminárnou prácou nepodarí vzkriesiť svedomie väčšiny ľudí k životu a očistiť ho od nánosov ľahostajnosti a ľudskej nelásky. Musíme klopať na dvere ľudského svedomia a robiť všetko, čo od nás závisí, aby sme nedopustili poškodenie alebo zničenie národného zdravia. Podľa štatistík každé štvrté dieťa narodené z vyškriabanej maternice je nejako chybné, poškodené. To je predsa 25 percent! Nemôžeme mlčať. Našou povinnosťou je hovoriť, ba kričať! Tak nám to káže morálny zákon v našom vnútri. V tejto problematike musíme byť závislí iba od svedomia a vedeckej pravdy. Niet inej cesty. Musíme sa poľudštiť a správať sa morálne. Inak sa nedá. Inšie znamená zánik.

Tragédia pri potrate postihuje najmenej štyri osoby: je to predovšetkým zničený ľudský život vo vývoji, úplne bezbranné, bezmocné, nevinné dieťa. Ďalej žena, ktorá sa podrobila zákroku, lekár, ktorý musí potrat urobiť a sestra, ktorá pri potrate asistuje. Podľa modernej molekulárnej biológie je celý človek zakódovaný úž v oplodnenom vajíčku.
Nositeľmi genetickej informácie sú chromozómy, ktoré boli identifikované ako špecificky ľudské! Tým je biologicky jasne dokázané, že človek je od prvopočiatku človek a nemusí, ako to tvrdil Haeckel, prechádzať počas vnútromaternicového vývoja všetkými vývojovými štúdiami živočíšnych druhov v skrátenej forme. Blechschmidt na základe embryologických štúdií dokazuje, že práve ranné štádiá ľudského vývoja sa veľmi líšia od ranných štádii vývoja iných druhov. V oplodnenom vajíčku je obsiahnutá úplná genetická informácia, a to v podobe neopakovateľnej génovej kombinácie (tých kombinácií môže byť 70 biliónov!).
Plod má vlastnú krvnú skupinu, ktorá môže byť odlišná od krvnej skupiny matky, hoci je vyživovaný materským organizmom. Nová ľudská bytosť putuje po oplodnení šesť dní vajíčkovodom do maternice a za ten čas vysiela do svojej kolísky špeciálne hormonálne látky, aby sa maternica pripravila na jeho prijatie. Zamedzenie uhniezdenia vajíčka v maternici napríklad vnútromaternicovým telieskom Diana (IUD) je svojvoľný zásah do fyziologických dejov a klasifikuje sa ako potrat šesťdňového plodu. Druhý týždeň sa oplodnené vajíčko ponára do sliznice maternice - až sa celkom uhniezdi v stene maternice a v treťom týždni sa vytvárajú orgány, predovšetkým srdce a nervový systém. Na 21. deň už bije primitívne srdiečko, začína fungovať srdcovo-cievny aparát, aby sa mohla naplno začať látková výmena. V roku 1974 - teda rok po uzákonení potratov v USA - profesor M. Toolay zo Stanfordskej univerzity tvrdil, že existuje morálne závažný biologický rozdiel medzi ľudským plodom a novorodencom, a teda akákoľvek racionálna a s tým zhodná obrana potratu zahrňuje tiež súhlas so zabíjaním novorodencov. Interrupciou sme teda zabili nádej na život. Akoby sme zašliapali kvetinku! Tento život bol zničený rozhodnutím ženy, ktorá by sa ináč bola nazývala "Matkou". . . Uvedomme si, že keby sa v skutočnosti zabilo v maternici každé nechcené dieťa, väčšina z nás by tu nebola. Existuje taký človek, ktorého by nezamrazila myšlienka, že tiež mohol byť vyškriabaný z maternice a spláchnutý do kanála? Ale nám bolo dovolené narodiť sa. A po nás hoc aj potopa?!
Žena, ktorá sa rozhodla pre potrat, je schopná riskovať vlastné zdravie, ba aj život. Ťažko s ňou viesť akýkoľvek dialóg.

Vôbec nepomáha ani vlastný súd vo svedomí. Radšej do priepasti ako ku hviezdam! Skamenelo srdce, začal absolútne vládnuť rozum - orgán nanajvýš chladný, tvrdý a chorobne sebecký. Ako to ťažko pochopiť! Veď žena má zakódovaný vo svojom organizme zvláštny cit pre ochranu potomstva. Čo sa to teda stalo so srdcom ženy? Nepomáha žiadne vysvetľovanie, že si môžu uškodiť, vážne narušiť zdravie. Pýtala som sa bývalej spolužiačky zo strednej školy (Martina H.), čo by urobila, keby zostala teraz tehotná. Viete čo mi odpovedala? "Jednoznačne by som išla na potrat! Nemám peniaze, prácu .. kam by som išla bývať? Ešte sa nato necítim. Vždy sa nájde nejaký dôvod, prečo ísť na potrat." Keď so jej povedala, čo všetko sa robí s dieťatkom pri potrate. . . jej reakcia bola nasledovná: "Fuj, prestaň, nemôžem to počúvať, zmeňme tému!"
Ďalšia známa (Táňa A.) mi odpovedala, že by asi nebola schopná sa vzdať svojho pohodlia kôli dieťaťu - peňazí, voľného času .. Tiež by volila potrat.
Neviem, čo k týmto dvom ženám mám viac dodať. Som z toho smutná a zhrozená. Ani tu nepomohlo vysvetľovanie možných komlikácií, ktoré gynekológovia (neúspech, reziduá , akútne i chronické zápaly, až sepsa , strata krvi, prederavenie maternice, poranenie krčka maternice, poruchy menštruačného cyklu, mimomaternicové tehotenstvo, neplodnosť, v ďalšom tehotenstve poškodené dieťa, poruchy psychické a sexuálne, úmrtie), aj rodinní lekári (psychasthénie, neurotické stavy, depresie, sklon k psychogénnym sexuálnym poruchám, emocionálna a sexuálna frigidita , povahové a názorové zmeny, deformovaná emocionalita, cynizmus, brutalita, strata pocitu šťastia, vyrovnanosti, pokoja, negatívny vplyv na psychológiu lásky, deštruktívne a silne zaťažujúce reperkusie vo svedomí, zmeny fyziognómie ).
Nielen plod ale aj žena je teda obeť, ktorej nikto nemôže zaručiť, že potrat prežije, alebo že ju nezmrzačí na celý život. Akoby nás nepočuli a nevideli. Je to veľká škoda. Veď potrat je ťažký atentát na nervový systém ženy. Totiž v období tehotenstva je celá aktivita nervového systému intenzívne koncentrované na vydržiavanie a budovanie tela dieťatka. Prevratné zmeny, ktoré nastávajú v tele ženy po oplodnení, možno prirovnať k výbuchu životných síl v prebudenej jarnej prírode. Potrat je veľmi hrubý zásah do citového života ženy. A je to aj násilné prerušenie jemného pradiva nervových a hormonálnych dejov, ktoré sa odohrávajú v organizme s počiatkom nového života.

Násilným odstránením plodu sa stáva táto aktivita nervového (aj endokrinného ) systému bezpredmetnou, a preto sa nutne vybíja v rôznych psychopatologických komplikáciách. Ranené srdce prestáva bolieť iba vtedy, ak skamenie. Takéto necíti bolesť, ale ani radosť. Nie je už schopné veľkého zážitku. Musí sa uspokojiť nanajvýš s tým, čo je prakticky dobré. Moderný človek si zosobňuje právo rozhodovať o tom, či sa ukončí tehotenstvo násilným spôsobom, alebo sa plod nechá nažive. Cíti sa zvrchovaným pánom života a smrti nenarodených. Ale veď život a smrť človeka sú v rukách Boha, v jeho moci: "V jeho ruke je duša všetkých bytostí, aj duch každého ľudského tela" (Ján Pavol II. - Encyklika EVANGELIUM VITAE). Každým rokom je to horšie aj u nás. Počaté deti v obrovskom percente teda nemajú šancu na život. Narušil sa vzťah muža a ženy, vzťah k sexualite, sexuálne sa žije bez lásky, bez citu, narušila sa hierarchia hodnôt. Narušení sú ľudia vo svojej podstate. Duchovná ekológia ľudstva je hrozivá. Asi sme v takom štádiu ako tie staré civilizácie - babylonská, egyptská, grécka, rímska - pyšné panstvá, v ktorých mravnosť, manželstvo a rodina prišli do krízy. Ich koniec bol strašný. Aký je z toho únik, je vôbec nejaký únik? Je možné v blízkej (i ďalekej) budúcnosti niečo pozitívne očakávať? Áno, ak sa zmenia samotní ľudia, ak zákony egoizmu, životnej nedisciplíny, ktoré určujú vzťah k nenarodenému dieťaťu, nenarodenému životu ustúpia zákonom lásky a úcty k životu tak, ako to hlásala sestra milosrdnej lásky Matka Tereza. Preto úsilie nenarodených musí byť spojené s úsilím o celkovú obnovu ľudskej spoločnosti. Ako sa uskutočňujú potraty

Sú tri spôsoby uskutočňovania umelých potratov:

 Vniknutím do maternice cez rodidlá,
 Podaním chemického prípravku, ktorý zabije nenarodené dieťa, vyvolá pôrodné bolesti a maternica sa vyprázdni pôrodom,
 Preniknutím do maternice pomocou brušnej operácie.

Potrat uskutočnený cez rodidlá

Je niekoľko spôsobov:

 Menstrual extraction (očistenie maternice):
Veľmi ranný potrat vysaním obsahu maternice. Je často vykonaný ešte pred získaním pozitívneho tehotenského testu.
 Suction-aspiration (usilovné sanie):
Pri tejto metóde musí lekár najskôr docieliť uvoľnenie okrúhleho svalu v krčku maternice a potom krčok roztvoriť. Je to ťažké, pretože maternicové hrdlo je tuhé, nepružné, "nevyzreté" a nepripravené sa roztvoriť. Potom zavedie do maternice tuhú trubičku z plastickej hmoty, ktorá má špičku v tvare noža. Sanie roztrhá telíčko dieťaťa na kúsky. Potom lekár odtrhne placentu od vnútornej steny maternice, do ktorej je hlboko vrastená.

Zbytky dieťaťa a placenty sú odsaté do fľaše. Používané sacie zariadenie má 29x väčšiu silu než bežný domáci vysávač.  Dilation and Curettage (D and C) (Rozšírenie krčku a výškrab maternice):
Postup je podobný predošlému s tým rozdielom, že lekár tentokrát zavedie do maternice kyretu, t. j. ocelový nôž v tvare uzavretej slučky. Touto kyretou rozrezáva placentu a dieťa na kúsky a vyškrabáva všetko von do pripravenej nádoby. Obvykle pritom dochádza k veľkému krvácaniu.
 Dilatation and Evucuation (D and E) (Rozšírenie krčku a vyprázdnenie maternice):
Používa sa, ak je plod starší ako 12 týždňov. Je pritom potrebný tiež nástroj podobný kliešťam, pretože kosti dieťaťa sú zvápenatelé, rovnako ako lebka. Dieťa však nedostáva narkózu. Lekár zavedie nástroj do maternice, uchopí dieťa za nožičku alebo za inú časť tela a krúžiacim pohybom ju roztrhá a odtrhne od tele dieťaťa. To sa znovu a znovu opakuje. Chrbtica dieťaťa sa musí prelomiť a odtrhnúť a lebka rozdrviť, aby všetko mohlo byť odstránené. Asistujúca sestra má povinnosť zložiť opäť časti telíčka dieťaťa dohromady, aby mal lekár istotu, že maternicu úplne vyprázdnil.

"Chemické" potraty

Prvým najužívanejším spôsobom bola otrava soľou (saline amniocentesis). Robí sa po 16. týždni tehotenstva. Dlhou ihlou sa prepichne brušná stena matky a plodový vak dieťaťa. Do plodovej vody sa vstrekne koncentrovaný roztok soli. Dieťa ho vdýchne a prehltne, je ním otrávené, kŕčovite sa chveje a niekedy zvracia. Trvá to dlhšie než hodinu, než je dieťa zabité. "Úspech" sa prejaví tým, že asi o deň neskôr matka dostane
pôrodné bolesti a porodí mŕtve dieťa. Je to skutočne otrava?

Áno. Príčinou smrti je akútna hypernatremia (vysoká hladina sodíku v krvi) alebo akútna otrava soľou, pri ktorej dôjde k všeobecnému rozšíreniu ciev, podliatinám, prekrveniu, krvácaniu, šoku a smrti.
Niektorí ľudia prirovnávajú deti otrávené soľou k "červeným jabĺčkam". Prečo? Pretože, leptavé pôsobenie koncentrovanej soli často spáli a olúpe vnútornú vrstvu kože dieťaťa. Tým je odhalené krvavé, červené, lesklé podkožné tkanivo. Hlavička dieťaťa potom môže vyzerať ako "červené jabĺčko".
Niektorí tiež prirovnávali túto metódu k účinkom napalmu na nevinné vojenské obete. Pravdepodobne je to rovnako tak bolestivé.

Iné "chemické" potraty

 Prostaglandinový potrat

Ďaľšou rozšírenou metódou je prostaglandinový potrat. Prvá chemická forma tohoto ľudského hormónu bola uvedená na trh pod názvom Prostin F2a.

Ten sa mal vstrekovať do plodovej vody. US FDA (Food and Drug Administration) schválila jeho použitie pre "vyvolanie potratu v druhom trimestry tehotenstva". Výrobca tejto chemikálie (Upjohn Company) uviedol potom na trh ešte formu vaginálnych čípkov (Prostin E2) a formu vnútrosvalových injekcií (Prostin 15M). Tento hormón účinkoval tak, že vyvolal prudké pôrodné bolesti a pôrod bez ohľadu na vyzrelosť dieťaťa, ktoré matka nosila. Ak bolo dieťa tak vyzreté, že mohlo prežiť záťaž pôrodných sťahov, narodilo sa živé, avšak obvykle bolo príliš malé, než aby mohlo prežiť.
V jednom odbornom článku bol medzi "komlikáciami" uvedený "pôrod živého dieťaťa".
Upjohn bol prvý z väčšiny farmaceutických spoločností, ktorá sa vzdala etiky - podľa ktorej je treba vyrábať len lieky zachraňujúce život - a začala vyrábať prostriedky určené k zabíjaniu. To bol dôvod, prečo mnohí aktivisti hnutia Pre život odmietli užívať akékoľvek výrobky tejto firmy, pretože takúto spoločnosť nechceli podporovať.
Po tomto bojkote firma Upjohn v r. 1985 oznámila, že uzatvára výzkumnú jednotku prostaglandinov. V r. 1986 prehlásila, že neuvedie na trh svoje čípky pre "potratovú samoobsluhu". A v r. 1987 stiahla z trhu i injekcie Prostin F2a.
Môžeme si položiť otázku, či prostaglandiny sú pre matku bezpečné. Jedno je isté. S ich použitím je spojené vysoké percento (42,6%) komlikácií. V pôrodníctve je málo tak zaručených rizík ako sú tie, ktoré postihujú tehotné ženy postupujúce potrat po 14. týždni tehotenstva.
(Duenhoelter and Grant: "Complications Following Prostaglandin F-2 Alpha Induced Mid-Trimester Abortion", Jour. Of OB and GYN, september 1975)

 Potrat pomocou RU- 486

RU-486 je chemický prostriedok zpôsobujúci potrat. Berie sa potom, čo matke vynechala menštruácia. Účinkuje tak, že blokuje využitie hlavného hormónu, nevyhnutného pre výživu dieťaťa, ktoré sa práve uhniezdilo v maternicovej sliznici. Po podaní RU-486 výhonky zárodku, ktoré sa už zanorili do maternicovej sliznice, pozvolne chradnú, odumierajú a odpadávajú.
RU -486 nie je antikoncepčným prostriedkom. Nezabraňuje oplodneniu. Neužíva sa k tomu, aby sa predošlo implantácii na konci prvého týždňa života dieťaťa. Užíva sa až vtedy, keď sa matke nedostaví menštruácia a dieťa je už najmenej 2-3 týždne staré a jeho srdiečko už pracuje. RU-486 už neúčinkuje po ulynutí 6 až 8 týždňa tehotenstva. Prečo protestovať proti RU- 486?
Z troch dôvodov:
1. Pretože zabíja vyvíjajúce sa nenarodené dieťa, ktorého srdiečko dokonca už začalo biť.

Srdce plodu začína biť štyri dni po vynechaní ženinej menštruácie. RU-486 sa podáva vždy až po tomto termíne a najneskôr do siedmeho týždňa tehotenstva. Pokiaľ sa preparát užije samotný, zabíja 85% počatých detí. Ak nasleduje po ňom nákladný zásah prostaglandínom, je zničených 95% i viac počatých detí.
2. Spôsobí smrť tisícom ženám v krajinách Tretieho sveta. Po užití RU-486 obvykle nasleduje dlhé a silné krvácanie. Hovorí sa, že u jednej ženy zo sto je nutné zastaviť toto krvácanie D and C (t. j. násilným rozšírením krčku maternice a výškrabom maternicovej dutiny). To už sa ale robilo za prísne kontrolovaných klinických podmienok a pri vysokej úrovni lekárskej starostlivosti. V dedinách Tretieho sveta majú byť tieto preparáty rozdávané zdravotníkmi, ktorí potom odídu. A tam, vzhľadom k častej chudokrvnosti mnohích žien, je ďalšie silné a dlhotrvajúce krvácanie po nasadení RU-486 oveľa nebezpečnejšie. V mnohích oblastiach tam neexistujú ani nemocnice s možnosťou chirurgického zastavenia krvácania ani dostupné transfúzie krvi, takže veľa týchto žien zomrie na vykrvácanie.
3. Spôsobujú ťažké vývojové vady u detí, ktoré po RU-486 predsa len prežijú. K poškodeniu plodu dochádza z týchto dvoch príčin:
- RU-486 zbaví vyvíjajúce sa dieťa životne dôležitého hormónu progesterónu a to v kritickom momente organogenezácie, vo chvíli, keď sa formujú telesné štruktúry a orgány. Prudko jedovatý umelý steroid RU-486 zabije väčšinu nenarodených detí, ale nie úplne všetky. Tie, ktoré prežijú, budú mať s veľkou pravdepodobnosťou ťažké vady vrátane ťažko znetvorených končatín, podobných tým, ktoré boli zavinené preparátom Thalidomide.
- Ru-486 môže mať podobný účinok ako preparát DES, ktorý sa používal v 60. rokoch k prevencii samovolného potratu a ktorý sa však prejavil neskôr ako chemická časovaná bomba. RU-486 môže tiež v tele reagovať tak, že vytvorí volné radikály, ktoré sa môžu napojiť na DNA (základný genetický stavebný útvar našeho tela). Týmto spôsobom môžu vzniknúť deformity plodu, ktoré sa prejavia buď hneď po pôrode alebo možno až po dvadsiatich a viac rokoch ako rôzne malformácie alebo i zhubné nádory, podobne ako tomu bolo po použití DES. Je tiež možné, že volné radikály po aplikácii RU-486 sa spoja s materským DNA a spôsobia tak rakovinu alebo vývojové vady i u nasledujúcich generáciách.

Potraty, pri ktorých sa vniká do maternice brušnou stenou

Hysterotómia

Je to najbežnejší spôsob potratu, pri ktorom sa vniká do maternice brušnou stenou. Je to vlastne skorý cisársky rez.

Chirurgicky sa otvorí brucho matky a rovnako i maternica. Dieťa sa vyberie i s plodovým lôžkom a odloží sa - nechá sa zomrieť. Táto metóda sa používa pri vyššom stupni tehotenstva.
Jeden lekár touto metódou vybral z maternice dieťa, ktoré dýchalo, pokúšalo sa kričať a hýbalo ručičkami a nožičkami. Lekár hodil na hlavičku dieťaťa plodové lôžko a dieťa udusil. Iní lekár utopil dieťa v nádobe s vodou. A ešte iní preťali pupočnú šnúru dieťaťa ešte keď bolo v maternici. Tým zbavili dieťa kyslíka. Lekár čaká asi 5 minút, než dieťa zomrie udusením a potom vyberie tento "produkt tehotenstva" - ako on nazýva maličkého chlapčeka či dievčatko.

Potrat vykonaný na záchranu života matky

V dnešnej vyspelej medicíne takéto prípady takmer neexistujú. Takýto potrat by bol naozaj terapeutickým potratom. Ak je život matky naozaj ohrozený, svedomitý lekár sa pokúsi zachrániť oboch - ako matku tak i dieťa. Vo vzácnom, veľmi vzácnom prípade, kde je takéto rozhodovanie skutočne nutné, je problém v tom, že proti sebe stojí jeden ľudský život proti druhému ľudskému životu. (Môžeme si všimnúť, že všetky ostatné dôvody pre potrat majú nezrovnateľne menšiu váhu než má ľudský život.)
V takomto prípade by asi bolo vhodné udeliť dotyčnej rodine a miestnym lekárskym a etickým autoritám právo, aby urobili rozhodnutie, ktoré považujú za správne. Lekár, ktorý je eticky vysoko, sa rozhodne bude snažiť zachrániť oba životy, ale konečné rozhodnutie bude na ňom. Je operácia mimomaternicového tehotenstva potratom?

Niektorí definujú túto operáciu ako potrat. V dobe, kedy sa väčšina mimomaternicových tehotenstiev operuje, je dieťa už mŕtve a často zničené krvácaním. V každom prípade je táto operácia robená predovšetkým pre záchranu života matky. To je správny lekársky zásah, pretože dieťa nemá vôbec žiadnu nádej na prežitie.
Dokonca i v prípade, keď je dieťa vybraté z vajcovodov ešte živé, by sme túto operáciu mali dovoliť pretože bez nej by zomreli obaja, dieťa i matka. Dieťa má nulovú šancu na prežitie a operácia zachráni život matky.
Ak bude lekárska technika v budúcnosti natoľko pokročilá, že bude možné premiestniť dieťa z vajcovodu (alebo vynimočne z dutiny brušnej) do maternice, potom väčšina odborníkov s dobrou etickou úrovňou bude tento postup vyžadovať. Pokiaľ niečo takéto nieje v dnešnej technike možné, život maličkého nového života je stratený.

Čo vlastne znamená mimomaternicové tehotenstvo?
Vajcovod má tenkú stenu, ktorá nový život nemôže vyživovať a skoro sa pretrhne, zpôsobí vnútorné krvácanie a vyžaduje okamžitý chirurgický zákrok.

Niekedy tieto ženy i umierajú. Úmrtie môže nastať i po umelom potrate. Maternica matky bola vyprázdnená "potratom", zatiaľčo v skutočnosti sa dieťatko uhniezdilo vo vajcovode. Neskôr sa vajcovod roztrhol a žena zomrela.
U žien, ktoré podstúpili umelý potrat u prvého tehotenstva, vzrástol počet následných mimomaternicových tehotenstiev o 500%. Prečo? Zdá sa, že hlavnú úlohu v dramatickom vzraste počtu mimomaternicových tehotenstiev hrá zvýšený výskyt infencii panvových orgánov - zvlášť chlamydiových - a umelý potrat.

Výskum týkajúci sa predčasných pôrodov

V štáte New York bol v rokoch 1975-1979 uskutočnený veľký prospektívny výskum, ktorý porovnával viac ako 40 tisíc žien; polovica z nich absolvovala potrat a polovica pôrod živého dieťaťa. V Logrillo a kol. analyzovali následnú reprodukčnú históriu týchto žien a prišli na určitý vzorec zvýšených komlikácii u tých, ktoré mali potrat. (Viď tabuľka nižšie.)
(V Logrillo a kol.: "Effect of Induced Abortion on Subsequent Reproductive Function", N. Y. State Dept. Of Health, Contact č. 1 - HD-6-2802, 1975-1978)

Znásilnenie

Potlčená, vystrašená, plačúca žena, práve napadnutá násilníkom, ide na pohotovosť do najbližšej nemocnice. Dostane sa jej starostlivosti a liečby a neotehotnie.
Iná žena, ktorá sa hanbí alebo má príliš veľký strach, ide domov a plače do podušky. Prípad neohlási a liečba jej nieje poskytnutá. V niektorých prípadoch otehotnie. Oveľa častejšie ochorie nejakou pohlavnou chorobou.
Pohlavná choroba sa dá liečiť, ale tehotenstvo? Má byť táto nevinná žena nútená donosiť dieťa násilníka? Co keby išlo o vašu dcéru? Nemali by sa povoliť potraty aspoň z týchto dôvodov?

Je tehotenstvo po znásilnení obvyklé?

Nie, je veľmi zriedkavé.

Je celá rada dôvodov:
 Žena môže brať antikoncepčné tabletky.
 Môže byť práve v neplodnom období menštruačného cyklu.
 Ona, alebo on môžu byť sterilní, od prírody alebo v dôsledku choroby či chirurgického zákroku.
 Môže byť príliš mladá alebo stará, aby otehotnela.
 Môže dôjsť k narušeniu ovulačného cyklu v dôsledku extrémnej citovej traumy.
 Jeden výskum dokazuje, že často v pošve niesú žiadne spermie. (Groth a Burgess, New England Jour. Med., sv. 297, 1977, str. 764-766)
 Iný výskum ikazuje, že v 58 % dochádza k "sexuálnej dysfunkcii" (nedôjde k vniknutiu do pošvy lebo je ejakulácia oneskorená či naopak predčasná).

Tehotenstvo po znásilnení

I keď je to zriedkavé, niektoré dievčatá sú znásilnené a niektoré z nich otehotnia.

Majú byť nútené donosiť nechcené dieťa?
Nepochybne by mnohé oplatili znásilnenie násilným zabitím nevinného dieťaťa. Ale než padne toto rozhodnutie, majme na pamäti, že k najväčšej časti traumy už došlo. Bola znásilnená. Táto trauma v nej bude žiť po celý jej život. Naviac sa dievča neobrátilo na pomoc, nechala si to pre seba. Niekoľko týždňov alebo mesiacov premýšľala o tom malom neznámom. Teraz konečne žiada o pomoc, zveruje sa so svojim rozrušením a malo by sa jej dostať podpory.
Pragmatická otázka z hľadiska matky znie, či by teraz nebolo lepšie zabiť dieťa, ktoré sa v nej teraz vyvíja. Ale bude potrat pre ňu to najlepšie? Alebo jej prinesie ešte väčšie utrpenie? Niečo sa stalo a k poškodeniu už došlo. Je dosť stará nato, aby vedela a urobila si názor nato, či v sebe nosí dieťa alebo "skupinu buniek".
Bude môcť pohodlne žiť so spomienkou nato, že "zabila svoje vyvíjajúce sa dieťa"? Alebo bude nakoniec samú seba môcť pokladať za zrelejšiu a mať v duši väčší pokoj, až si spomenie, že aj keď bola nedobrovoľne tehotná, i napriek tomu vyriešila problém nesobecky, tým že dala seba a svoju lásku nevinnému dieťaťu, ktoré nežiadalo o to, aby prišlo na svet, porodila ho a snáď dala k adopcii, pokiaľ dospela k rozhodnutiu, že to bude pre jej dieťa najlepšie.
Zrovnajme túto spomienku so spomienkou ženy, ktorá sa môže len obzrieť a povedať si, "zabila som svoje dieťa".

4.2.1 Ale donosiť dieťa násilníka?

Áno, ale len z polovice. Ale nezabudnime, že napol je to dieťa tiež jej, a existujú i iné otvorené náruče, ktoré toto dieťa prijmú a budú milovať.
Pre mladé dievča by zo zdravotného hľadiska bol lepší pôrod ako potrat. Potraty u mladistvých majú viac komplikácii než potraty u starších žien. Pôrody mladistvých sú rovnako bezpečné, ak nie bezpečnejšie, než pôrody u starších žien. 4.2.2 Nieje "starostlivosť" po znásilnení abortívna?

To sa dá najlepšie ilustrovať na dvoch teoretických prípadoch. Žena "A" bola znásilnená v sobotu o polnoci a pohotovostné oddelenie nemocnice jej poskytlo liečbu ženským hormónom v nedeľu o tretej hodine ráno. V tomto prípade malo u ženy dôjsť k ovulácii o dva dni neskôr, v pondelok. Keby k nej došlo a keby v jej tele doposiaľ boli živé spermie útočníka, mohla by byť o dva dni neskôr oplodnená v dôsledku znásilnenia a otehotnieť. Existuje dobre podložený lekársky názor, ktorý je presvedčený, že dávka lieku, ktorý dostala, zabráni tejto ovulácii a ona teda neotehotnie. Mechanizmus tohoto činu je mechanizmom dočasnej sterilizácie, alebo, obvykle povedané mechanizmom antikoncepčným.
Žena "B" predstavuje iný prípad.

Mala ovuláciu v deväť hodín večer v sobotu, o polnoci bola znásilnená a rovnako sa jej dostalo starostlivosti v tri hodiny ráno. Podľa jej vlastného pozorovania ani ona "neotehotnie". Avšak v jej tele došlo k niečomu úplne inému. Predpokladáme, že to bol jeden z tých veľmi zriedkavých prípadov, kedy predsa len došlo k oplodneniu, a to v skutočnosti už predtým, než dostala liek. Život nového chlapčeka či dievčatka už začal. Bunky tohoto malého telíčka sa stále delia, ale po týždni života, kedy by malo dôjsť k imlantácii do živnej maternice matky, sa táto malá ľudská bytosť nemôže zahniezdiť a umiera. Mechanizmus pôsobnosti látky je v tomto prípade taký, aby zmenil maternicovú sliznicu a nemohlo dôjsť k implantácii. Tento účinok je mikropotrat po jednom týždni života.

4.3 Incest

Incest je pohlavný styk otca s dcérou, strýka s neterou atď. Obvykle sa týka chorého muža, často chorej ženy (často vie, čo sa deje, i keď si to vedome nepripúšťa) a zneužívaného dieťaťa. Tehotenstvo našťastie nieje príliš obvyklé (asi 1% alebo menej). Keď však dôjde k incestu, býva len zriedka oznámený, a keď je oznámený, býva ťažké ho dokázať.
Keď predsa len dôjde k tehotenstvu, je to často pokus ako skončiť incestný vzťah. Spôsob, ako zjednotiť matku s dcérou; spôsob, ako sa dostať z domu. Paradoxné je však to, že otec je premetom lásky. V jednom výskume len 3 z 13 matiek v detskom veku k nemu mali negatívne pocity.
Väčšina incestných tehotných nepôjde na potrat, pokiaľ k nemu nebudú donútené. Ak je incest a incestné tehotenstvo akokoľvek sociálne nevhodné, ich bolestné následky závisia do značnej miery na reakciách ostatných.
I ľudia, ktorí sú silno pre potrat, pokiaľ je ich prístup k prípadu incestu profesionálny, musia byť absolútne presvedčení, než doporučia potrat, pretože ide nielen o násilie na mladej matke, ktorá môže byť docela dobre tehotná s "objektom svojej lásky", ale naviac by to mohlo úplne znemožniť riešenie samotného problému.
Je tiež neobvyklé, aby múdry človek vnucoval čokoľvek okrem umiestnenia dieťaťa do adopcie.

5. Pokusy na plodoch a novorodencoch

5.1 Fetálne experimenty

Experimenty sa dajú uskutočňovať na živom ľudskom plode, pokiaľ je ešte v maternici. Dajú sa uskutočňovať na živom dieťati po pôrode. Ak sa pokus robí pre možný prospech práve tohoto určitého živého človeka (napr. skúška nejakého lieku pri liečení), potom je etický, pokiaľ s ním súhlasia rodičia.

Ak sa však pokus robí s úmyslom tohoto živého človeka neskôr zabiť a získať z pokusu informácie, potom ide o vážny zločin proti ľudským právam.
Niekto si môže položiť otázku: "Ak má matka právo ísť na potrat, prečo nie právo súhlasiť s experimentom? Dieťa aj tak nebude žiť." Len preto, že je vývíjajúce sa dieťa odsúdené k smrti, nedáva nikomu právo zachádzať s ním, ako sa mu zaľúbi. Poskytnúť takéto povolenie znamená v princípe pripustiť, že s dospelým odsúdzencom k smrti sa tiež môže zaobchádzať, ako sa komu zapáči. Väčšina ľudí si myslí, že je to neprijateľné. Neterapeutický výzkum s rozoznateľným rizikom nejde z etického hľadiska robiť na odsúdených zločincoch v modernej spoločnosti alebo na umierajúcich deťoch. Z rovnakých dôvodov by sa nemal robiť na potratených plodoch alebo na plodoch určených k potratu.
Robiť tak by znamenalo opakovať nacistickú éru. Majme na pamäti, že nacistickí lekári, ktorí robili práve toto, skončili na šibenici.

Podmienky, za ktorých môžu dať rodičia súhlas s experimentami
O rodičoch, ktorí dávajú súhlas s experimentami na svojom dieťati, sa predpokladá, že majú záujem o blaho svojho dieťaťa, a vždy tu musí byť nádej, že tento experiment dieťaťu prospeje.
Rodičia, ktorí dávajú súhlas s tím, aby bolo ich dieťa v maternici zabité, celkom iste žiadny láskyplný záujem o dieťa nemajú. Ak teda pokus nemá za cieľ zachrániť život alebo zdravie dieťaťa, nemali by mať rodičia právo poskutnúť k tomu súhlas.
Pri vhodnom projekte, úsilí a dostatku peňazí môžu pokusy na zvieratách vyriešiť takmer všetky fetálne problémy, ktoré sa v súčasnej dobe skúmajú. Kôli tomu, aby sme sa poučili o nebezpečiach nechráneného života v stratosfére, ešte nebolo nutné vystreliť do kozmu holého človeka. Nieje možno nutné dostatočne zdôrazniť, že prevládajúca väčšina lekárov sa pozerá na tento druh činnosti ako na poburujúcu, neľudskú, barbarskú, odpornú a kategoricky ju odsudzuje. Ničmenej keď boli otvorené dvere potratom na požiadanie, takéto veci sa budú diať. Keď sa raz stratí úcta k životu na akomkoľvek stupni, podobné praktiky sa skoro objavia.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?