Poslanci Národnej rady
Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 2964×
Příbuzná témata
Poslanci Národnej rady
Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi.Za poslanca možno zvoliť občana, ktorý má volebné právo, dosiahol vek 21 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením. Na schôdzi národnej rady, na ktorej sa poslanec zúčastňuje po prvý raz skladá sľub, ktorý znie "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republiky. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života." Poslanec sa ujíma svojej funkcie a začína vykonávať svoj mandát zložením sľubu. Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok stratu mandátu.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou prezidenta republiky, sudcu, prokurátora, príslušníka Policajného zboru, príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže a vojaka z povolania. Ak bol poslanec vymenovaný za člena vlády, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy jeho mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.
K základným právam poslanca patrí:
právo zákonodarnej iniciatívy,
interpelačné právo a právo klásť otázky členom vlády SR,
právo vyžadovať od štátnych orgánov potrebné informácie pre svoju prácu,
právo zúčastňovať sa na rokovaniach národnej rady a orgánov, do ktorých bol zvolený a hlasovať na nich o všetkých prerokúvaných otázkach,
právo voliť a byť volený.
Za hlasovanie v národnej rade alebo jej výboroch poslanca nemožno stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v národnej rade alebo jej orgánoch poslanec podlieha len disciplinárnej právomoci národnej rady. Poslanca nemožno trestne ani administratívne stíhať ani ho vziať do väzby bez súhlasu národnej rady. Poslanec sa môže funkcie poslanca vzdať. Jeho mandát zanikne, ak bol právoplatne odsúdený za obzvlášť závažný úmyselný trestný čin.
Ak o to poslanec požiada poskytne mu zamestnávateľ na dobu výkonu funkcie poslanca pracovné voľno.
Náhrada mzdy od zamestnávateľa mu v tomto prípade nepatrí.
Poslancovi národnej rady patrí plat vo výške trojnásobku priemerného mesačného platu pracovníka národného hospodárstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok zaokrúhlený nahor na celých 100,- Sk začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky predpísaný sľub. Plat mu patrí ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu.
Za vykonávanie zákonom určených funkcií v národnej rade a jej orgánoch patrí poslancovi funkčný príplatok a na úhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie poslanca paušálne náhrady vo výške, ktorú určí národná rada uznesením.
Ak sa poslanec bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej dvoch rokovacích dní schôdzí národnej rady alebo jej výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na polovicu platu, polovicu funkčného príplatku a polovicu paušálnych náhrad, ktoré by mu patrili na nasledujúci mesiac. Ak sa bez riadneho ospravedlnenia nezúčastní najmenej štyroch rokovacích dní národnej rady alebo výborov, do ktorých bol zvolený v období jedného kalendárneho mesiaca stráca nárok na plat, funkčný príplatok a paušálne náhrady, ktoré by mu inak patrili na nasledujúci mesiac.
Poslanecké kluby a poslanecké grémium
Poslanci národnej rady sa môžu združovať v poslaneckých kluboch, a to podľa príslušnosti k politickým stranám, politickým hnutiam alebo volebným koalíciám, za ktoré boli zvolení do národnej rady. Ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalícií alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí rozdelia sa alebo zlúčia aj ich poslanecké kluby, ak spĺňajú podmienky zákona.
Poslanec môže byť členom len jedného poslaneckého klubu. Na utvorenie poslaneckého klubu treba najmenej 8 poslancov. Poslanecké kluby delegujú podľa zákonom stanoveného kľúča svojich členov do poslaneckého grémia. Poslanecké grémium posudzuje otázky politickej a procedurálnej povahy, ktoré súvisia s činnosťou národnej rady a jej orgánov. Jeho stanoviská majú povahu odporúčaní. Predseda národnej rady zvoláva poslanecké grémium podľa potreby alebo na žiadosť aspoň dvoch poslaneckých klubov. Na poslaneckom grémiu sa môžu zúčastniť aj podpredsedovia národnej rady.
Predseda a podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky
Predsedu a podpredsedov národnej rady volí a odvoláva v tajnom hlasovaní národná rada nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov.
Predseda je zodpovedný len národnej rade. Vo svojej funkcii zostáva aj po uplynutí volebného obdobia, kým si národná rada nezvolí nového predsedu.
To platí aj o podpredsedoch národnej rady.
Predseda národnej rady vykonáva svoju pôsobnosť podľa Ústavy SR tým, že:
zvoláva a riadi schôdze národnej rady,
podpisuje ústavu, ústavné zákony a zákony, ako aj uznesenia národnej rady,
prijíma sľub poslancov, prezidenta republiky, sudcov a predsedu Najvyššieho súdu SR,
vyhlasuje voľby do národnej rady a orgánov územnej samosprávy a voľbu prezidenta Slovenskej republiky,
zabezpečuje vyhlasovanie zákonov.
Ďalšia pôsobnosť sa vzťahuje najmä na:
zastupovanie národnej rady navonok,
zabezpečovanie úloh spojených s konaním pred ústavným súdom a v súvislosti s konaním voľby prezidenta Slovenskej republiky,
vzatie na vedomie vzdanie sa sudcu,
vzatie na vedomie utvorenie poslaneckého klubu a jeho zloženie,
súhlas na skončenie pracovného alebo obdobného pracovného vzťahu proti vôli poslanca v čase výkonu jeho funkcie a do 12 mesiacov po zániku jeho mandátu,
vymenovanie a odvolanie vedúceho kancelárie národnej rady,
plnenie ďalších úloh, ktorými ho poverí národná rada alebo ak to ustanovuje zákon.
Podpredsedovia národnej rady:
riadia a organizujú úseky činnosti národnej rady podľa poverenia predsedom národnej rady,
zastupujú predsedu národnej rady v určenom poradí a v plnení jeho úloh, ktorými ich poverí.
Organizácia činnosti Národnej rady Slovenskej republiky
Činnosť národnej rady riadi a organizuje jej predseda a podpredsedovia. Národná rada zasadá stále. Jej zasadanie sa skončí uplynutím volebného obdobia alebo rozpustením. Národná rada môže uznesením prerušiť svoje zasadanie, jeho dĺžka nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku.
Národná rada uskutočňuje svoju ústavnú pôsobnosť prostredníctvom ustanovujúcej schôdze a priebežne konaných schôdzí počas trvania volebného obdobia. Z hľadiska významu osobitné miesto patrí ustanovujúcej schôdzi, ktorú zvoláva prezident Slovenskej republiky tak, aby sa uskutočnila do 30 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov volieb. Na tejto schôdzi volí národná rada svojich overovateľov, predsedu a podpredsedov, zriaďuje svoje výbory okrem tých, ktoré sú ustanovené zo zákona a volí ich predsedov a členov.
Rokovacími dňami schôdze národnej rady sú spravidla utorok až piatok.
Schôdze národnej rady sú verejné. Neverejné schôdze alebo ich časti sa konajú ak sa na nich prerokúvajú veci, ktoré tvoria predmet štátneho , služobného a obchodného tajomstva alebo to ustanoví osobitný zákon, alebo sa na tom uznesie národná rada trojpätinovou väčšinou.
Národná rada je schopná sa uznášať ak je v rokovacej sále prítomná a na hlasovaní sa zúčastňuje nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov - 76. Na prijatie platného uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov - najmenej 39. Relatívnou väčšinou sa prijímajú bežné zákony.
Pri vyslovení nedôvery vláde a jej členom, na voľbu a odvolanie predsedu a podpredsedov národnej rady, na podanie návrhu na odvolanie prezidenta republiky musí byť súhlas najmenej 76 poslancov, čo predstavuje absolútnu väčšinu.
Na prijatie ústavy, ústavného zákona, vypovedanie vojny inému štátu, odsúhlasenie neverejnej schôdze národnej rady je potrebná trojpätinová kvalifikovaná väčšina najmenej 90 poslancov.
Ak do 30 minút po určenom začiatku schôdze národnej rady nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci môže začiatok schôdze odložiť na ďalší rokovací deň. Musí tak urobiť, ak ani do jednej hodiny po oznámenom začiatku schôdze nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov.
Ak ani na ďalší rokovací deň nie je do jednej hodiny po určenom začiatku schôdze prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov, predsedajúci schôdzu ukončí.
Ak sa počas schôdze národnej rady pri zisťovaní počtu prítomných poslancov pred hlasovaním zistí, že nie je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov a ak sa tak nestane ani do 15 minút po zistení počtu, predsedajúci schôdzu preruší a určí termín ďalšieho rokovania. Ak po tomto stanovenom termíne nie je v rokovacej sále potrebný počet poslancov predsedajúci môže rozhodnúť, že sa bude rokovať o ďalšom bode programu.
Hlasovanie na schôdzach je verejné alebo tajné. Verejne sa hlasuje spravidla za použitia technického zariadenia v rokovacej sále alebo zdvihnutím ruky. Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou, zákonom alebo ak sa na tom uznesie národná rada. Na tajné hlasovanie sa použijú hlasovacie lístky.
Rokovanie o jednotlivých bodoch schváleného programu nemožno začať ak neboli poslancom najneskoršie 24 hod. pre začatím rozpravy odovzdané všetky písomné materiály. Každý návrh podaný národnej rade v súlade s ústavou, zákonom alebo na základe uznesenia musí byť pridelený príslušnému výboru na prerokovanie a zaujatie stanoviska.
Do rozpravy o prerokúvanej veci sa poslanci prihlasujú písomne po schválení programu schôdze a ústne po vystúpení písomne prihlásených rečníkov.
Národná rada sa môže na návrh aspoň dvoch poslaneckých klubov uzniesť na určení dĺžky času na rozpravu k bodu zaradenému do programu, ktorá nesmie byť kratšia ako 12 hodín s pomerným rozdelením medzi poslanecké kluby a poslancov, ktorí nie sú ich členmi. Možnosť obmedzenia rozpravy neplatí pri rokovaní o návrhu ústavného zákona, zákona o štátom rozpočte a programovom vyhlásení vlády.
Poslanci majú právo v rozprave na jednu faktickú poznámku, ktorou reagujú na ostatného rečníka. Nesmie trvať dlhšie ako dve minúty. Rečník môže faktickou poznámkou reagovať na faktické poznámky poslancov k jeho vystúpeniu. Rozprava skončí, ak vystúpili všetci prihlásení rečníci a slova sa po jej skončení neujal člen vlády, ktorý tým otvára rozpravu znova.
Poslanci majú právo podať procedurálne návrhy týkajúce sa spôsobu prerokúvania veci, časového a vecného postupu rokovania s výnimkou hlasovania o veci samotnej v trvaní jednej minúty. O takýchto návrhoch sa hlasuje bez rozpravy.
Z každej schôdze národnej rady sa vyhotovuje doslovná zápisnica, ktorá po overení sa stáva autentickým záznamom o schôdzi a slúži ako podklad na vydanie správy, ktorá sa publikuje po každej schôdzi.
(Uvedený výpočet pôsobnosti, pravidiel rokovania a činnosti národnej rady nie je úplný. Podrobnejšiu úpravu, postavenie orgánov a ich vzťahy navonok upravuje zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.)
Číselná identifikácia volebných období Národnej rady Slovenskej republiky a jej schôdzí
Národná rada za prvé volebné obdobie považuje svoj vznik a pôsobenie ako Slovenská národná rada v roku 1943. K ukončeniu tohto číselného označovania poradia volebných období národnej rady došlo pri zmene jej pôsobnosti a postavenia ako zákonodarného orgánu na Slovensku v rámci jednotnej Česko-slovenskej republiky v desiatom volebnom období, po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 a zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
Voľbami poslancov do národnej rady konanými 30. septembra a 1. októbra 1994 ako jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu v samostatnej Slovenskej republike sa zaviedlo nové číselné označovanie volebných období národnej rady poradovým číslom rímska I. a slovne prvé. Takto označené prvé volebné obdobie bolo ukončené dňom volieb poslancov do národnej rady 25. a 26. septembra 1998. Dňom 26. septembra 1998 začalo druhé štvorročné volebné obdobie národnej rady.
Z organizačných a technických dôvodov sa všetky schôdze národnej rady označujú číselne v poradí ako nasledujú po sebe za čas jedného volebného obdobia.