Poklasická filozofia 19. st. - Soren Kierkegaard (1813 - 1855)
Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 5218×
Příbuzná témata
Poklasická filozofia 19. st. - Soren Kierkegaard (1813 - 1855)
- jeho meno v preklade = kostolná záhrada (cintorín) - symbolické zachytenie jeho diela, jeho filozofia je pochmúrna a smutná- nar. sa v Dánsku (Kodaň) a tam prežil sv. život
- jeho otec bol zámožný obchodník, kt. vštepoval sv. synovi ortodoxný náboženský vzťah k Bohu
- jeho otec Boha chápal v Starozákonnom význame (Boh je prísny a tvrdý, dáva prísne a tvrdé tresty)
- jeho otec bol zvláštny človek v niekoľkých veciach:
1. v tom, ako vychovával sv. deti - so Sorenom cestoval vo fantázii, prechádzal sa s ním po miestnosti a hovoril mu, aby si predstavoval, po akých krajinách chodia
2. celý život bol presvedčený, že musí pykať za sv. spreneveru ku vzťahu k Bohu, sú 2 domnienky, prečo si to myslel:
a) ako mladík sa postavil na kopček a preklial Boha
b) po smrti sv. manželky zviedol slúžku a mal s ňou 7 detí (Soren bol najstarší)
- jeho otec vš. nešťastia v rodine ospravedlňoval tým, že ho preklína Boh (aj úmrtie sv. 5 detí)
- jeho otec mu rozprával len negatívne príbehy
Bázeň a chvenie
- autobiograf. dielo
- celý sv. život prežil práve takto
- otec ho vychovával prísnym náboženským spôsobom
- odišiel študovať do Nem., na chvíľu ho tam oslovila klasická fil.
- jeho doktorská práca: Pojem irónie vo vzťahu k Sokratovi
- spája sa v ňom teológ, filozof, umelec
jeho vzťah k žene
- antropologisti nemajú kladný vzťah k žene, považujú ju za problém, nepriateľa
- mal vzťah s Reginou Olsenovou - bola o veľa rokov mladšia
Denník zvodcu
- vynikajúci psychológ, žurnalista
- analyzuje tu sv. vzťah k nej
- vysvetľuje sv. filozofiu
- dáva návod, ako získať ženu
- tvrdí, že človek ľúbi najsilnejšie vtedy, keď milovanú osobu stratí
- s Reginou sa zobrali, potom ju prinútil, aby zásnuby zrušila a až potom ju začal mať úprimne rád
- dá sa tu nájsť jeho zákl. smerovanie
- analyzuje témy:
1. existenciálna analýza ľudského života (dávam prednosť žene?)
2. Boh a jeho vzťah k nemu (vzťah k Bohu - je postavený na princípe paradoxu - vzdávam sa vš. ľudského)
- silné váhanie medzi ženou (konkrétnym človekom) a vzťahom k Bohu, kt. je postavený na princípe paradoxu - niečo iracionálne, niečo, čo neviem zdôvodniť
východiská jeho filozofie:
1. nem. klasická filozofia
- uvedomuje si sv. vzťah k nem. klasickej fil. - pozná ju, študuje a zároveň kritizuje
- kritizuje najmä Heglovu filozofiu, kt. je postavená na princípe objektívnosti, kt.
chápe ako jeho silnú racionalitu (Kierkegaard si uvedomuje emócie človeka)
- jeho fil. je bojkot proti Heglovej fil. (bojuje proti jeho abstraktným pojmom)
- tvrdí, že Heglova fil. bola pre človeka nepodstatná (u Hegla za vš. mohol Duch dejín a nie človek)
2. Sokrates
- obrátil sa na subjekt, na človeka, na jeho potreby, hodnotový svet, myslenie
- považuje ho za 1. existenciálneho filozofa, lebo sa zaujímal o človeka
- 19. st. - technický pokrok - on si uvedomuje, že veda vie vysvetliť javy života, no ona ich iba popisuje
- Kierkegaard sa zaujíma, čo človek pri týchto javoch prežíva
- charakter človeka nie je dôležitý, podstatná je existencia jednotlivca - postoj k vlastnej existencii zaujímame, keď robíme dôležitú voľbu, pociťujme strach, vinu, úzkosť al. prítomnosť smrti
- pravda je subjektívna - pravdy, kt. chápeme rozumom sú subjektívne, ale nepodstatné
- kladie dôraz na človeka ako takého, kt. sa musí v každom okamihu rozhodovať
Buď - alebo
- jeho filozof. práca
- nepripúšťal žiadny kompromis v konaní
- človek je zodpovedný za sv. činy
- človek si v každom okamihu musí vybrať z 2 alternatív: buď - alebo
- človek si v každom okamihu volí sv. existenciu
- človek si voľbu vyberá so strachom, kt. neskôr prerastá do úzkosti, bezmocnosti
- keď sa rozišiel s Reginou, snažil sa žiť autentickým spôs. života
- správny život je u neho spojený s Bohom
- sv. život prežíval takto:
a) nikto mu nerozumel
b) so vš. bol v konflikte
c) zdedené peniaze investoval do vydávania Okamihu (časopis, kt. vydával a finančne ho to zruinovalo)
- dostal sa do sporu s evanjelickou cirkvou - konal sa pohreb 1 evanj. biskupa a nový biskup mal pohrebnú reč (rozprával o ňom ako o úžasnom mužovi, kt. sa zaslúžil o pozdvihnutie vzdelanosti…)
- po pohrebe sa Kierkegaard ozval, že to sú len vonk. prejavy zbožnosti, že to nedokazuje, že mal lepší vzťah k Bohu
3 typy existencie (3 štádiá osobného vývinu človeka)
- život sa dá prežiť autentickým a neautentickým spôs. - cieľom života by malo byť niečo vnút., autentické
- vypracúva 3 cesty, kt. sú pred človekom - 3 cesty k Bohu, k skutočnému životu
- (3 typy ľudí, s kt. sa môžeme stretnúť v spoločnosti, ale nie cesta, kt. prežije každý z nás - podľa niekt.)
- človek sa v okamihu rozhodne, aký je a kam bude patriť
1. estetický človek
- človek hľadá dosiahnutie pôžitku, napĺňa sv. potreby, túžby, ciele
- egoistický človek
- človek vonkajškový - preferuje vonk. obal pred potrebami sv. duše, žije len navonok
- nedostane sa k sv.
vlastnej individuálnej existencii
- človek žije pôžitkársky, rozhoduje sa iba medzi zábavou a nudou
- človek vníma život ako umelecké dielo, ide mu iba o to, aby to dobre vyzeralo
- napr. Don Juan
2. etický človek
- vzor vš. prac. cností
- jeho symbolom je vyšší úradník
- človek sa snaží žiť podľa morálnych zákonov, slúži spoločenstvu a dodržuje vš. zásady
- človek žije pre povinnosť, rozhoduje sa medzi správnym a nesprávnym
- jeho zákl. vlastnosťou je, že si uvedomuje povinnosť: k sebe a k ostatným
- je to aj ten, kt. sa stáva manželom - už nie žena = milenka, ale žena = matka jeho detí
- je to autentické štádium - čl. si uvedomuje seba a sv. povinnosti vo vzťahu k sebe a k ostatným
- jediný problém tohto štádia: je to nudné (uvedomujem si síce seba, ale tak trochu prijímam tlak spoločnosti)
3. religiózny (náboženský) človek
- autentický život
- človek sa ocitá tvárou tvár k Bohu
- človek sa rozhoduje sám za seba, vníma sa ako existenciu, indivíduum
- človek pociťuje sv. slobodu
- vysvetľuje ho na Izákovom a Abrahámovom príbehu (Abrahám dostal od boha prísľub, že jeho potomstvo bude nespočetné. Potomstvo neprichádzalo a on zhrešil s inou ženou. Keď už bol on i jeho manželka ára veľmi starý, Boh im dal dieťa - syna Izáka. Mal ho nesmierne rád a Boh ho chcel vyskúšať ako kázal mu Izáka obetovať ako zápalnú obeť. V poslednej chvíli ho zastavil, no presvedčil sa, že Abrahám by to urobil.)
- musíme si dať pozor na to, či žijeme zanietene al. nezanietene
- nivelizácia hodnôt - spojenie hodnôt na 1 úroveň, keď žijeme neautenticky, nezanietene
- Nietzsche s Kierkegaardom predbehli dobu - videli víziu vš. problémov, kt. nastúpia
- Kierkegaard si uvedomil silný význam médii - môžu výrazne vytvárať spoločnosť, kt. v realite nie je, pomáhajú pri vytv., zrode čohosi
náboženstvo
- kritizoval pseudonáboženstvo
- Boh = hlboký paradox, niečo vnút., subjektívne
- viera v Boha - niečo vnút., subjektívne, nemôže tam byť pretvárka, nedeľná zbožnosť
- dôkaz Boha nie je dôležitý, dôležité je veriť pre vieru - „Verím, lebo sa to prieči rozumu"
- kresťanstvo nemá apelovať na rozum
- hovoril, že kresťanstvo jeho doby je popretím toho, čo Nový zákon hovorí o kresťanovi a chcel, aby si to kresťania čestne priznali /to jepodmienkou, aby sa človek uprostred kresťanstva mohol stať kresťanom)
- chcel dosiahnuť, aby sa ľudia vymanili z davu a stali sa jednotlivcami pred Bohom (hovorí o existenciálnej situácii „rytiera viery", človeka, kt. objavuje seba nie v prijímaní cirk.
dogiem, ale v osobnej skúsenosti tvárou tvár k Bohu)
- náboženskú vieru považoval za výlučne individuálnu záležitosť, preto z cirkvi vystúpil.