Poklasická filozofia 19. st. - Marxistická filozofia
Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 4188×
Příbuzná témata
Poklasická filozofia 19. st. - Marxistická filozofia
Karl Marx (1818 - 1883)- pochádzal zo židovskej advokátskej rod., kt. v nem. meste Trevir patrila k strednej vrstve
- vyštudoval právo v Bonne a v Berlín, ale už počas štúdia sa oveľa viac venoval filozofii, aj doktorát na uni v Jene získal z filozofie
- situácia v pruskom štáte ho odradila od dráhy uni učiteľa a pôsobil ako žurnalista
- boj pruského št. proti ľavicovému hnutiu ho prinútil emigrovať
- najprv žil v Paríži, neskôr v Bruseli a nakoniec sa uchýlili do Angl., kde žil jeho priateľ a spolupracovník Engels
- v Londýne žil až do konca života
- jeho celoživotné priateľstvo a spolupráca s Engelsom mali veľký význam na jeho teoretickú a polit. činnosť
- mnohé práce napísali spoločne, angažovali sa v robotníckom hnutí a v jeho prvých polit. organizáciách (Zväz komunistov, I. internacionála)
- hl. diela: Ekonomicko-filozofické rukopisy, Kapitál
- spoločné diela s Engelsom: Nemecká ideológia, Manifest komunistickej strany (1848)
Friedrich Engels (1820 - 1895)
- nar. sa v pruskom meste Barmen
- pochádzal z rod. textilného továrnika
- otec ho predurčil na dráhu obchodníka a podnikateľa a zveril mu rodinnú továreň v Manchestri - tam sa zoznámil s postavením robotníkov, čo ho priviedlo k úzkej spolupráci s Marxom, kt. už publikoval množstvo článkov o postavení robotníkov a sedliakov
- všemožne podporoval Marxa a jeho rodinu v emigrácii v Angl.
- hl. diela: Anti-Duhring, Dialektika prírody (nedokončený rukopis), Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu
vedecký socializmus
- vybudoval ho Marx
- ucelená predstava pokrokového vývinu dejín, myšl. vybudovať spravodlivejšiu spoločnosť - budúcnosť postavenú na sociálnej rovnosti ľudí, na odstránení vykorisťovania jednej spol. triedy druhou
- táto filozofia mala byť návodom na premenu sveta - filozofia činnosti, praxe
- Marx to vyjadril slovami, že filozofi doteraz svet len rozlične vysvetľovali, ide však o to, zmeniť ho (doteraz bola filozofia postavená na hlavu, on ju postaví na nohy)
materializmus
- živelný materializmus - v antike Demokritos
- mechanický materializmus - zač. v renesancii a pokračovanie v novoveku (ovplyvnený fyzikou)
- antropologický materializmus
- historický materializmus - marxistické ponímanie dejín, Marx - nie fyzikálny, ale sociálny pohľad (hmotný je život našej spol.)
- dialektický materializmus - Engels - zákony dialektiky, kt. by mal byť vyzbrojený proletariát
Heglov duch dejín
- na Marxa mal najv.
vplyv Hegel, vybral si z neho dialektickú metódu - život = boj protikladov
- Hegel - vš. na svete sa realizuje prostredníctvom triády:
1. nastolenie tézy - skrýva v sebe hlboké protirečenia, môže nastoliť opak
2. nastolenie antitézy - protirečenia spôsobia, že ani antitéza nemôže ostať navždy, dochádza k splynutiu
3. syntéza
- posl. krok môže byť 1. pre ďalšie vzťahy, môže byť tézou
- tento vývoj má na starosti duch, je to vývoj absolútneho ducha
- Marx sa s duchom dejín neuspokojil
- tvrdil, že sa mení spoločnosť, matéria, nie duch
úvahy o odcudzení človeka
1. Hegel
2. Feuerbach
3. Max Stirner
- títo filozofi mali na Marxa vplyv
- rozoberali problém odcudzenia človeka samému sebe
- každý tento problém riešil inak
Hegel
- človek sa odcudzil sám sebe, pretože je schopný sa vzdelávať
- toto sa stalo najmä v osvietenstve
- svet sa vyvíja na zákl. toho, že sa vyvíja absolútny duch, idey
- 1. krok - idea sa nachádza v stave čistého myslenia - čistá absolútna idea
- idea v sebe skrýva hlboké protirečenia, čo spôsobí, že idea vystúpi sama zo seba a vytv. sv. presný opak - stane sa inobytím (prírodou)
- z prírody sa vracia sama k sebe a stáva sa duchom
- človek sa odcudzil sebe samému, pretože vystúpil z ľudského rodu a vstúpil do spoločnosti (podľa Hegla práve v osvietenstve)
Feuerbach
- náboženská forma odcudzenia
- človek sa sám sebe odcudzil preto, lebo vytv. Boha - postavil ho nad seba a urobil ho najdokonalejším
- človek vytv. veľký rozdiel medzi sebou a Bohom = odcudzil sa sám sebe
Stirner
- inštitucionálne odcudzenie človeka človeku
- človek vytv. pravidlá, zákony, normy, orgány, organizácie - a oni mu teraz diktujú, čo má robiť = odcudzil sa sám sebe
Marxova predstava odcudzenia človeka samému sebe
- so vš. 3 súhlasil, no išiel do podrobností
- človek sa odcudzil sám sebe prostredníctvom práce:
1. človeku sa odcudzuje produkt práce, čiže robotník nadobúda k produktu sv. práce vzťah ako k cudziemu predmetu, kt. má nad ním moc (lebo nie je jeho
človek je výrobcom niečoho, čo sa mu odcudzilo (v stredoveku mal človek vzťah k tomu, čo vyrábal, v kapitalizme je to už anonymné)
2. človeku sa odcudzuje sama prac. činnosť, čiže robotníkovi sa práca javí ako nútená, prac. pomer odcudzuje robotníka od neho samého
odcudzil sa mu výrobný proces
3.
človeku sa odcudzuje druhová podstata - ak robotník nevlastní výrobné prostriedky, zostáva mu len veľmi malý priestor na rozvoj vlastných schopností; ak nechce stratiť prostriedky na život, musí robiť v ohraničenej sfére činnosti
odcudzil sa sebe a v človeku ostala jediná schopnosť - schopnosť pracovať
4. človeku sa odcudzuje sám človek, pretože proces zvecnenia ľudských vzťahov vedie k nedôvere medzi jednotlivcami; ľudské vzťahy sú odstupňované podľa úžitku, aký dokážu priniesť
človek sa odcudzil druhému človeku (kapitalistická spol. je podľa Marxa antagonická)
spoločensko-ekonomické formácie
- vo vývoji môžeme podľa Marxa nájsť tieto ekonomicko-spol. formácie:
1. prvotnopospolná spoločnosť
2. otrokárska spol.
3. feudálna spol.
4. kapitalistická spol.
5. komunistická spol.
- platí tu dialektika - vš. sa mení a pohybuje
- je úplne nevyhnutné, aby sa aj kapitalistická spoločnosť zmenila - kapital. spol. sa musí naplniť a dostane sa do štádia, keď nebude vedieť, ako má ísť ďalej
- vtedy nastupuje revolúcia - nevyhnutnosť spol. života a aj kapitalistická spol. sa mení
- každá formácia sa najprv musí vyčerpať, až potom môže prísť k zmene, ani jedna forma sa nedá preskočiť, ako to tvrdil napr. Lenin
- komunistická spol. nepostavil ju ako definíciu, ale ako pracovnú hypotézu
ako vysvetľoval dialektickú metódu:
materiálne vzťahy
/
výrobné sily výrobné vzťahy
technika, stroje vlastnícke vzťahy
napr.:
- na zač. stredoveku - feudálne = lénne vzťahy
- feudál vlastní pôdu a poddaných - zozačiatku sú vš. spokojní; majú iba jednoduchú, najzákladnejšiu techniku
- v mestách - remeselné dielne
- keď postupujeme v spol. vývoji ďalej, stávajú sa tieto vzťahy prežitými
- vznikajú manufaktúry - tie potrebujú voľnú prac. silu
- remeselníci si strážia sv. teritórium, trhy, ľudí
- cechové dielne - problém pre manufaktúry
- manufaktúram prekážajú rôzne clá
- ak sa spol. sama v sebe vyčerpá, musí nevyhnutne nastúpiť veľký zlom
- stále napätie - spol. sa musí zmeniť
- (aj otrokárska spol. dala podm. pre vznik feudálnej spol. - otrokári dali otrokom pôdu, aby ju sami obrábali - kolonát)
ciele spoločnosti podľa Marxa
1. nastolí slobodu človeka
2. humanizácia (vytv. sa humánne vzťahy medzi ľuďmi)
3. odstráni sa rozpor medzi jedincom a spol. 4. upravia sa vlastnícke vzťahy
- toto vš. sa má stať cez proletariát
realizácia komunizmu
1. despotický komunizmus
2. demokratický komunizmus.