Poklasická filozofia 19. st. - Friedrich Nietzsche (1844 - 1900)
Kategorie: Filozofia (celkem: 213 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 3737×
Příbuzná témata
Poklasická filozofia 19. st. - Friedrich Nietzsche (1844 - 1900)
- nem. filozof, nar. sa v Rockene- syn evanjelického pastora
- v 5-tich rokoch stratil otca a dospieval výlučne medzi ženami v duchu protestantskej zbožnosti
- nenávidel ženy
- v mladosti študoval dejiny starovekého Grécka, neskôr klasickú filozofiu
- miloval aj hudbu, s R. Wagnerom ho spájalo osobné priateľstvo a nový ideál umenia
- často sa zmieňoval, že bez hudby by bol jeho život omylom
- veľmi mladý (24 ročný) pôsobil na uni v Bazileji vo Švajčiarsku ako profesor klasickej filológie
- 35 ročný bol penzionovaný zo zdrav. dôvodov, choroba ho prinútila vzdať sa profesúry a 10 r. viedol bludný život na rôznych miestach Európy
- v tom čase napísal sv. najvplyvnejšie diela, rozišiel sa s Wagnerom
- v obd. prusko-ruskej vojny sa prihlásil do nem. armády ako príslušník sanity
- posledných 11 rokov sa naplno prejavila jeho duševná choroba, z kt. sa už nevyliečil
- starala sa o neho matka a sestra Elizabeth, kt. jeho odkaz odovzdala, predala fašistom
- hl. diela: Ecce homo, Tak vravel Zarathustra, Mimo dobra a zla, Genealógia morálky, Vôľa k moci (súbor fragmentov, kt. vyšiel posmrtne)
- osudový človek, kt. rozbíja hodnoty, prináša hodnoty nové
- odmieta staré morálne hodnoty, morálku stáda - považuje ju za zlú
- 19. st. - podľa neho st. stádovitej morálky, morálka upadla
- hovoril, že ľudia 2 tis. rokov klamali a on začína hovoriť pravdu, ním sa začína nová polit. - sám seba označil „za filozofa s kladivom" (rozbíja staré hodnoty)
- nemal rád Nemcov
- zaob. sa človekom
- zo Schopenhauera prebral vôľu ako princíp bytia - nadviazal na jeho ontologický princíp
- zobrazuje kult. úpadok Európy, úpadok európskeho človeka - dekadenciu, nivelizáciu hodnôt
- prišiel na to štúdiom antiky - bol predovš. klasický filológ (keď chce niekto pochopiť dobu, musí pochopiť text ako celok, nielen zmysel, ale aj ducha)
- v antike sa realizovali 2 kult.:
1. môžeme ju vidieť v gr. tragédii a mytológii
- človek berie od života dary, ale aj rany, nevyhýba sa ani jednej z nich
- plnosť života = dionýzovský typ človeka
2. túto možno pozorovať na gr. komédii
- gr. komédia - povrchná
- čl., kt. si príjemne užíva život, je vtipný, inteligentný, vie byť satirický, ale neprežíva život naplno
- tento človek vytvára len zdanie, modeluje svet, v kt. by chcel žiť = apolónsky typ človeka
- kult. antiky - chceli vytv. fiktívny svet - sochy, chrámy
- tvrdú realitu zakryli sv. obrazom
- antika prvýkrát prevrátila hodnoty
1.
prevrátenie hodnôt
- antika
- najmä Sokrates - pre neho sa dobrým stal človek, kt. je schopný ovládať sv. inštinkty, riadi sa daimoniom, koná dobré skutky
- dionýzovský čl. - samé pudy, vášne, vyhrával najsilnejší, bezohľadnejší - nemohol by byť dobrý ten, kt. sa pokoril
2. prevrátenie hodnôt
- počas 30-ročnej vojny
- prehodil sa význam slova „dobrý" zo „vznešený" na „prostuduchý"
3. prevrátenie hodnôt
- kresťanstvo
- 2 tis. rokov tu bolo kresť., kt. v nás vybudovalo, že sme inštinkt skutočných hodnôt
- sme pod vplyvom Boha
- kresť. malo v rukách morálku, ale popieralo tú skutočnú - morálku pána
- dobrý čl. = čl. pokorný, milosrdný, musí sa vedieť podriadiť Bohu aj ostatným, súcitný
- kresť. vytv. stádo, kt. sa niekým dá ovládať al. viesť a nie sú v ňom silné osobnosti z hľadiska ducha
- kresťania nás pomýlili
- jazyk je faktor, kt. môže zmeniť hodnoty v živote spoloč. - Nietzsche hovorí, že on je tu na to, aby na to upozornil
- bol obdivovateľom aristokracie, vš. aristokratického a aristokratických zvykov
- on začína vytv. novú morálku
- máme sa vrátiť k tomu, čo bolo lepšie - k aristokratickému deleniu sveta
morálka pánov
- tvrdý, čestný, odvážny, silný, bezohľadný, má silného ducha, je vznešený - aristokratický
- musí vedieť vnútiť sv. vôľu inému
- nesmie byť pokorný
- návrat k dionýzovskému človeku
morálka otrokov
- pokorný, podriadený
- milosrdenstvo, láska, schopnosť prijať vôľu niekoho iného
- zlé vlastnosti: sila, tvrdosť
- hodnoty: vznešenosť a nízkosť
- kresťanské videnie sveta = omyl
- pripravil si pôdu pre kritiku kresťanstva - vyhlásil mu vojnu
Antikrist
- dielo
- boj proti kresťanstvu
- „Boh je mŕtvy. My sme ho zavraždili - vy a ja. My všetci sme jeho vrahmi."
učenie o nadčloveku
- cieľ filozofie: nadčlovek
- nadčlovek = plavá beštia - človek, kt. sa stal Bohom a dáva sv. vlastné normy
vôľa ako ontologický princíp
- vychádza zo Schopenhauerovho ontologického princípu = vôľa
- Nietzscheho vôľa je (okrem slepej) vôľou k moci
- náš svet je boj o moc
Vôľa k moci
- nedokončené dielo, dokončila ho jeho sestra Elizabeth
- ťažko sa zisťuje, čo napísal on a čo ona
myšl. večného návratu
- vš. sa raz vráti
- vš. sa cyklicky opakuje
- nedovysvetľoval to.