P.O.Hviezdoslav - MO
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 27. května 2007
- Zobrazeno: 14166×
Příbuzná témata
P.O.Hviezdoslav - MO
P.O.H.
- narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne na Orave. Pochádzal zo zemiansko-roľníckej rodiny
- chodil do maďarského gymnázia v Miškovci
- začal písať maďarské básne (napísal ich približne 200)
- v štúdiách pokračoval na gymnáziu v Kežmarku. Okrem maďarských básní písal v tomto čase aj nemecké básne.
- začína sa národne uvedomovať, číta diela slovenských spisovateľov a básnikov, z ktorých naňho najviac zapôsobili básne Jána Kollára a Andreja Sládkoviča.
- o svojom vnútornom zápase a o návrate k rodnej reči píše neskôr v básni MŇA KEDYS´ ZVÁDZAL SVET
- neskôr vydal svoju prvú básnickú zbierku BÁSNICKÉ PRVIESENKY JOZEFA ZBRANSKÉHO (1868; zbierku venoval Andrejovi Sládkovičovi)
- vydal spolu s Kolomanom Banšellom almanach NAPRED, v ktorom uverejnil niekoľko svojich básní
- Menom Hviezdoslav si iba naplnil sen z detstva, kedy ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy, posiatej nespočetným množstvom hviezd a súhvezdí
- do smrti žije v Dolnom Kubíne
Tvorba:
I. lyrika
II. epika
III. dramatická tvorba
IV. preklady z iných literatúr
I: LYRIKA
témy: človek a vesmír, človek a Boh, zmysel života, národ, ľud, práca, kritika spoločnosti, filozofické otázky, oravská príroda, vlastné duševné a životné krízy
- básne spájal do väčších lyrických celkov (cyklov) s ústrednou myšlienkou
- sylabotonický verš
- presah
- básnická reč Hviezdoslava je bohatá, ale veľmi náročná - v jeho básňach sú časté archaizmy, ale i novotvary, biblizmy a slová prevzaté z latinčiny, ale i výrazy z oravského nárečia. Často využíval inverzie, symboly, hyperboly, gradáciu, metafory, prívlastky, prirovnania, ..
♪ Cyklus SONETY (1882-1886) sa skladá z 21 básní. Hviezdoslav v nich uvažuje a filozofuje o vesmíre, o spoločnosti a jej dejinách, zamýšľa sa nad životom, smrťou, nad svojim poslaním,... .
♪ Cyklus ŽALMY A HYMNY (1885-1892) obsahuje básne inšpirované cirkevnými sviatkami, sú to vlastne Hviezdoslavove \"hovory s Bohom\".
♪ Cyklus LETOROSTY (1885-1893) je najrozsiahlejšia Hviezdoslavova lyrická skladba. Skladá sa z troch častí. V prvej časti vyslovuje kritiku spoločnosti, ľudských vzťahov, znovu sa zaoberá ťažkým osudom národa. V druhej časti Letorostov prevažuje smútok, pretože básnik v tom čase stratil matku, otca i brata. So smrťou svojich najbližších sa vyrovnáva v sérii básní, ktoré nazval ČIERNY ROK.
V tretej časti znovu prechádza od osobných bolestí a spomienok k problémom života slovenského ľudu. V básni K VÁM URODZENÝM, VEĽKOMOŽNÝM odsudzuje pánsku spoločnosť, vyčíta pánom, že opovrhujú ľudom, hoci žijú z jeho práce, upozorňuje na hodnoty a schopnosti ľudu. V tomto cykle sa nachádza i známa báseň Ó, MLÁDEŽ NAŠA..., v ktorej sa obracia k mládeži, vyslovuje jej svoju dôveru, vidí v nej záruku krajšej budúcnosti. Letorosty uzatvára básnik krásnymi spomienkovými básňami na matku (PRIADKA) a otca (ROĽNÍK),
♪ Cykly PRECHÁDZKY JAROM a PRECHÁDZKY LETOM (1898) venoval Hviezdoslav krásnej oravskej prírode. Príroda sa básnikovi stala druhým domovom. Nachádza v nej pocit harmónie, uspokojenia.
♪ Cykly STESKY (1903) a DOZVUKY (1909-1911)
napísal Hviezdoslav v staršom veku. Uvažuje o svojom živote, o starobe, smrti, hodnotí svoju doterajšiu prácu, rozmýšľa nad tým, či jeho tvorba vôbec mala nejaký zmysel. V básni K ĽUDU, K ĽUDU MLÁDEŽ MOJA vyslovuje svoj životný odkaz mládeži. Báseň Ó, PRÁCI VŠETKA ČESŤ je oslavou práce, ktorá je jediným cieľom a zmyslom ľudského života. V dozvukoch už celkom prevažujú motívy starnutia a myšlienky na blížiacu sa smrť. Hviezdoslav sa lúči so svojou prácou i so životom.
♪ cyklus KRVAVÉ SONETY (1914, knižne až 1919). Skladba obsahuje 32 sonetov. Je ostrým protivojnovým protestom. V záverečných sonetoch vyslovuje básnik túžbu po mieri, dúfa, že sa ľudstvo poučí a po skončení tohto strašného krviprelievania bude žiť v mieri.
II. EPIKA
- námety: zo života ľudu a zemanov
♫ HÁJNIKOVA ŽENA (1884-1886) - najznámejšia a najkrajšia Hviezdoslavova skladba. Je to lyricko-epická básnická skladba, skladá sa z 15 kapitol. Jej dej je zasadený do prostredia krásnej oravskej prírody. Hlavnými nositeľmi deja sú hájnik Michal Čajka, jeho žena Hanka a šľachtic Artuš Villáni. Hviezdoslav v Hájnikovej žene postavil proti sebe dva sonety - ľudový a panský. V postave Artuša Villániho odsúdil morálku pánov, ich zhýralosť, príživníctvo a pýchu. Artuš je mravne skazený, sebecký, panovačný a cynický.
Predstaviteľmi ľudu sú Hanka a Michal. Básnik stojí na ich strane, vyzdvihuje morálnu čistotu ľudu, jeho pracovitosť, čestnosť a priamosť. Hviezdoslav často prerušuje dej úvahami, v ktorých sa zamýšľa nad rozdielmi medzi svetom pánov a ľudu, uvažuje o šťastí, o spoločnosti, ... . Úvod i záver skladby je oslavou prírody. Známe sú hlavne úvodné verše skladby, ktoré majú názov POZDRAV. V Pozdrave vyjadruje Hviezdoslav svoj obdiv prírode, ktorá človeka uzdravuje, oživuje, pomáha mu zabudnúť na žiaľ a obnovuje jeho nádeje.
♫ EŽO VLKOLÍNSKY, GÁBOR VLKOLÍNSKY - Námety zo zemianskeho prostredia spracoval Hviezdoslav v týchto dvoch rozsiahlych básnických skladbách. Základnú dejovú osnovu oboch skladieb tvorí vzťah zemianstva k ľudu. Zemania i napriek svojmu úpadku boli veľmi pyšní, arogantní, sedliackzm ľudom opovrhovali, nechceli uznať, že doba sa už zmenila.
♫ EŽO VLKOLÍNSKY (1890) - je prvým z tzv. vlkolínskych zemianskych eposov. Hviezdoslav v tejto skladbe vytvoril celý rad typov, postáv a figúrok zo zemianskeho i ľudského života.
Obšírne opísal aj rozdielne zvyky týchto dvoch spoločenských vrstiev a zobrazil začiatok procesu splývania zemianstva s ľudom.
♫ GÁBOR VLKOLÍNSKY (1897-1899) je druhým vlkolínskym zemianskym eposom. Je pokračovaním Eža Vlkolínskeho. Tento epos je Hviezdoslavovým najrozsiahlejším epickým dielom. V Gáborovi Vlkolínskom zobrazil Hviezdoslav celkový proces rozkladu a úpadku zemianstva.
III. DRÁMA
۩ HERODES A HERODIAS
- päťdejstvová tragédia
- Spracoval v nej biblický námet, ale zároveň vyslovil i svoje kritické názory na spoločnosť
IV. PREKLADY
- prekladal zo slovanských literatúr, z GER, HUN a ENG literatúry
- Hviezdoslav svojimi prekladmi dokázal, že do slovenčiny možno preložiť aj najväčšie skvosty svetovej literatúry.