Podstata peňazí a ich funkcie

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 26252×

Příbuzná témata



Podstata peňazí a ich funkcie

Podstata peňazí a ich funkcie

HISTÓRIA PEŇAZÍ
Peniaze vznikli evolučne ako výsledok rozvoja výroby, deľby práce a výmeny tovaru. Ako druh tovaru slúžia na vyjadrovanie cien iných tovarov, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rôznych platieb. Sú všeobecným ekvivalentom, ktorý sprostredkúva výmenu všetkých ostatných statkov a služieb na trhu.
Pôvodne mala výmena naturálny charakrakrer. Jeden tovar sa vymieňal za druhý. Takato výmena sa nazýva barter. Pôvodne mali peniaze formu tovarov ,a preto ich nazývame tovarové peniaze. Postupne sa z tovarov vyšpecifikoval jeden, ktorý plnil úlohu všeobecného ekvivalentu. Na našom území to bolo plátno. ( od toho je odvodené slovo platiť ). Postupne túto funkcie začali plniť tovary s týmito vlastnosťami : trvanlivosť, ľahká manipulácia, malý objem, deliteľnosť , ktoré najlepšie vyhovovali požiadavkám kladeným na peniaze. Boli to prevažne drahé kovy ako zlato a stribro známe ako plnohodnotné peniaze. Zlaté penize boli podtupne nahradené papirovými peniazmi - neplnohodnotné peniaze, ktoré boli kryté zlatom. Papierové peniaze v súčasnosti stratili bezprostrednú súvislosť so zlatom. Peniaze treba odlišovať od pojmu bohatstvo. Bohatstvo je širší pojem zah??ajúci všetky aktíva ekonomických subjektov: okrem peňazí v hotovosti aj cenné papiere ( akcie, obligácie ), nehnuteľnosti, spotrebné predmety dlhodobého používania. Takisto rozlišujeme pojmy peniaze a dôchodok ( príjem ). Peniaze sú stavovou veličinou - hovoria o tom aké množstvo peňazí má človek k dispozícii. Dôchodok je tokovou veličinou - vyjadruje tok príjmov za určité časové obdobie ( mzda za mesiac, národný dôchodok za rok ).
FUNKCIE PEŇAZÍ
1. prostreidok výmeny ( medium of exchange ),
2. zúčtovacia jednotka ( unit of account ),
3. uchovávateľ hodnôt ( store of value ).
1. Vo funkcii výmenného ( transakčného ) prostriedku peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Túto funkciu plnia hotovostné peniaze ( mince , bankovky ), ako aj depozitné - bankové peniaze. Ukazuje sa , že čím je bankový systém rozvinutejší, tým väčšia čať výmeny tovarovv sa uskutočňuje bezhotovostne ( vo vyspelých ekonomikách okolo 2/3 ). Na Slovensku sa cez bankové karty uskutčňujú prevažne výbery z bankomatov a platby bankovými kartami tvoria len 10%.
Pod túto funkciu možno zahrnúť aj funkciu platidla ( funkciu tzv. odložených platieb: penize umožňujú platiť záväzky, umorovať dlhy ).
2. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky.

Pomocou peňazí sa vyjadruje cena vymieňaných tovarov, vyjadrujú sa pohľadávky a záväzky jednotlivých subjektov, dosiahnutý zisk podnikov, výška mzdy. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru. 3. Peniaze vo funkcii uchovávaťeľa hodnôt umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti , udržiavať kúpnu silu v čase. Peniaze sa hromadia ako jedna z foriem majetku. Túto funkciu plniatým lepšie , čím je ich hodnota stabilnejšia. Funkciu uchovávateľa hodnoty môžu okrem peňazí plniť aj iné statky ako šperky, umelecké predmety, nehnuteľnosti.
Pri tejto funkcii majú peniaze veľmi veľa výhod : sú všeobecne uznávaným ekvivalentom ( možno ich bez problémov vymeniť za iné aktíva ), sú skladné, s ich držbou nie sú spojené ďaľšie náklady a riziko ( výnimkou je obdobie inflácie ).
FORMY PEŇAZÍ :
drobné kovové mince
papierové peniaze - bankovky, ktoré emituje centrálna banka. Papierové peniaze spolu s mincami tvoria obeživo. bankové depozitné peniaze - majú formu bezhotovostných peňazí, t.j zápisy na účtoch v bankách, vklady na vkladných knižkách bez výpovednej lehoty, ktoré možno kedykoľvek vyberať alebo prevádzať z účtu na účet pomocou šekov ( šekové depozitá). Vystupujú v bezhotovostnej podobe, ale možno s nimi okamžite platiť, resp. Rýchlo ich zameniť na hotové penniaze. Súčasťou tejto formy sú aj elektonické peniaze, úverové a platobné karty, ktoré sú spoľahlivejšie a rýchlejšie ako šekové knižky.
"kvázipeniaze" - "skoropeniaze", ku ktorým patrria peniaze s nižším stupňom likvidity napríklad:
vklady s výpovednou lehotou- terminované depozitá, depozitné certifikáty
likvidné cenné papire - predovšetkým štátne operácie, s ktorými nemožno vykonávať bežné platobmé operácie , ale možno ich premeniť na hotové peniaze tak, že ich predložíme na preplatenie, alebo ich možno predať na kapitálovom trhu
V súčasnosti sa rozvoj medzinárodných knižných peňazí uskutočňuje vo forme ECU, resp. tzv. osobitých práv čerpania - SDR.
VÝROBCOVIA PEŇAZÍ :
Centrálna banka zavádza do obehu hotové peniaze ( mince a bankovky) na yáklade jej monopolného postavenia a pomocou monetárnych nástrojov ( miera povinných rezerv, diskkontná sadzba, operácie na voľnom trhu) ovplyvňuje
Komerčné - obchodné banky v ktorých vznikajú bankové depozitá prostredníctvom poskytovania úverov.
TVORBA BANKOVÝCH PEŇAZÍ. Obchodné banky vystupujú ako výrobná firma, ktorá vyrába peniaze a zhodnocuje aktíva. Obchodné banky držia časť peňažných prostriedkov na účte v centrálnej banke.Tieto povinné rezervy sa vytvárajú ako príslušný percentuálny podiel z vkladov. ( tzv. povinná miera rezerv ).

Okrem nich držia banky dodatočné rezervy (prebytok rezerv ), ktoré predstavujú najlikvidnejšie obchodné aktíva.
Banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov.
Príklad: Banka A získa vklad 1000 Sk a pivinná min. Rezerva je 10%. T.j. banka A deponuje požadovaných 100Sk a 900 Sk predstavuje prebytočné rezervy, ktoré banka využije na poskytnutie úverov alebo nákup cenných papierov. Nový držitelia peňazí ich uložia do banky alebo za ne nakúpia výrobky a služby, ktoré potom obchodníci uložia do banky B.
Banka B pracuje podobne ako banka A. ponecháva si 10% t.j. 90Sk a prebytočné rezervy premení na pôžičky či portfóliové investície.
Pôvodných 1000Sk sa teda rozmnožilo na 2 710 Sk ( 1000 + 900 + 810). Celkový objem vkladov predstavuje v bankách 1900Sk a celý proces pokračuje ďalej.
MULTIPLIKÁTOR PONUKY PEŇAZÍ
Tento proces sa nazýva multiplikovaná expanzia bankových peňazí a pokračuje dovtedy, pokiaľ existujú relatívne prebytočné bankové rezervy.
Ak by tento proces pokračoval ideálne až do vyčerpania rezerv:
kde -prírastok depozitných peňazí
D-pôvodný vklad, ktorý celý proces multiplikácie depozitov v bankovom systéme rozbieha
r - povinná miera rezerv
1/r - multiplikátor ponuky peňazí
Úplná expanzia bankových vkladov by nastala len vtedy , ak by boli splnené 2 podmienky:
všetky nové peniaze zostávajú v každom štádiu v podobe šekových vkladov v bankovom systéme
žiadna banka nedrží prebytočné rezervy
U vedený multiplikačný proces môže prebiehať aj opačne , keď odlev zdrojov redukuje depozitné peniaze - tzv. kontrakcia bankových peňazí. Keďže " ponuka peňazí=obeživo + šekové účty", obmedzenie šekových účtov redukuje celkovú ponuku peňazí. Na expanziu či kontrakciu množstva peňazí v obehu pôsobí aj zmena povinnej miery rezerv. Ak sa zníži, vyvolá to prudký rast celkového prírastku vkladov; jej zvýšenie vedie, naopak k prudkému poklesu ponuky peňazí.
TEORETICKÉ a EMPIRICKÉ VYMEDZENIE PEŇAZÍ
Teoretický prístup odpovedá na otázku, ktoré z aktív by mali byť začlenené do vymedzenia peňazí. Peniaze slúžia ako prostriedok výmeny , a preto do veličiny peňažnej zásoby zaraďuje aktíva , ktoré plnia túto funkciu ( hotovosť, vklady na požiadanie, cestovné šeky ).
Empirický prístup rozhoduje na základe pozorovania, ktorá veličina ( ktoré z likvidných či menej likvidných aktív) najlepšie slúži ako indikátor inflácie či hospodárskeho cyklu. T.j.

pripúšťa sa viacvariantné chápanie peňazí a použitie viacerých peňažných agregátov.
PEŇAŽNÉ AGREGÁTY
Sú to ukazovatele peňažnej masy, ktoré sa navzájom líšia stupňom likvidity- pohotovosti na platobné operácie :
Peňažný agregát M1 - najlikvidnejšie formy peňazí. Označujeme ho aj "tiežpeniaze " v užšom slova zmysle alebo " transakčné peniaze ". Tieto aktíva možno v každom okamihu bezprostredne použiť na platby.
mince a papirové peniaze
bankové vklady na požiadanie
vklady na šekových účtoch
cestovné šeky
Peňažný agregát M2 - sa nazýva "tiežpeniaze " v širšom slova zmysle ale aj peňažné aktíva alebo kvázipeniaze. Zah??a M1 a ternínované vklady vrátane úspor, vkladových certifikátov, stavebného sporenia obyvateľstva a podnikov. Tieto peniaze nemožno okamžite použiť na platby , ale možno ich v prípade potreby o určitý čas zameniť za hotovosť. ( V USA sem patria termínované vklady s nižšou hodnotou ako 100 000 USD ).
Peňažný agregát M3 - pripočítava k M2 menej likvidné aktíva ako veľké termínované vklady (v USA nad 100 000 USD), dlhodobé eurodolárové vklady. Tento agregát však predpokladá existenciu fungujúceho trhu cenných papierov, investičných fondov a rôznzch foriem sporenia, existenciu devízových aktív.
Konečná veličina likvidných aktív L pridáva k M3 niektoré druhy cenných papierov , čo sú najmä vysoko likvidné obligácie, ako sú krátkodobé pokladnčné peňa žné poukážky, komerčné papiere, úsporové obligácie a bankové zmenky.
Národná banka Slovenska v menovej politike sleduje a reguluje súhrnný peňažný agregát M2, predstavujúci súčet 2 subagregátov. DOPYT PO PENIAZOCH A KRIVKA DOPYTU PO PENIAZOCH
Dopyt po peniazoch vysvetľuje teória preferencie likvidity, ktorú rozpracoval J.M. Keynes. Táto teória je spojená s 3 motívmi držby peňazí:
motív obehu- motív dôchodkový vychádza z toho, že domácnosti dostávajú svoje prijímy v inom čase ako ich vydávajú na uspokojovanie svojich potrieb , a preto si vytvárajú peňažnú zásobu.
motív opatrnosti - súvisí so snhou hospodárskych subjektov vyhnúť sa riziku
špekulačný motív - hospodárske subjekty sa snažia držať peniaze v likvidnej forme a na základe špekulácie dosiahnuť zisk.
Prvé dva motívy závisia od nominálneho národného dôchodku. Špekulačný motív je nepriamo úmerný úrokovej miere :čím je ú roková miera vyššia, tým je väčší záujem investovať a menší záujem držať peniaze v podobe peňažnej zásoby.
Dopyt po peniazoch závisí od výšky dôchodku ( produktu ), cenovej hladiny a úrokovej miery.
S držbou peňazí sú spojené aj náklady obetovanej príležitosti. Ak ekonomický subjekt drží peniaze, potom prichádza o úrok, ktorý by mohol získť v prípade použitia peňazí na alternatívne aktíva.

Náklady na držbu peňazí meráme ako rozdiel medzi výnosom iných aktív ( ich úrokovou mierou) a vlastnou úrokovou mierou ( v prípade šekov to môže byť aj 0 ).
M- dopyt po peniazoch v USD
i - úroková miera v % ročne
MD - krivka dopytu po peniazoch














PONUKA PEŇAZÍ A KRIVKA PONUKY PEŇAZÍ
Veličina ponuky peňazí je dôležitým činiteľom vývoja ekonomomiky. Ovplyvňuje ju predovšetkým monetárna politika centrálnej banky.
A- Monetaristi považujú ponuku peňazí ( nominálne množtvo peňazí ) za exogénne danú veličinu, nezávislú alebo len málo závislú od výšky úrokovej miery.
B- V Keynesovskom chápaní vláda nemôže plne determinovať množstvo peňazí v obehu, môže ho len ovplyvňovať.Táto ekonómia priznáva väčšiu závislosť ponuky peňazí od úrokovej miery.
M - ponuka peňazí
i - úroková miera
MS - krivka ponuky peňazí

ROVNOVÁHA NA PEŇAŽNOM TRHU A JEJ FORMOVANIE
Peňažný trh je trh, kde sa poskytujú a vypožičiavajú krátkodobé fondy ( poskytujú krátkodobé úvery a získavjú krátkodobé peňažné pôžičky ), ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok. Činnosť inštitúcii peňažného trhu ( banky, poisťovne, peňažné burzy ) je prevažne založená na úverových vzťahoch, takže operácie tohto trhu ( bankové operácie - eskont, reeskont zmenky, lombard a burzové operácie - nákup a ppredaj cenných papierov, predaj valút a devíz) sú procesom neustáleho vznikania a uhrádzannia pohľadávok a záväzkov.
MD - krivka dopytu po peniazoch
E - bod rovnováhy na peňažnom trhu
iE - rovnovážna úroková miera

O stave rovnováhy hovoríme vtedy, keď na peňažnom trhu panujú také podmienky, že nevznikajú žiadne tendencie k zmene jednotlivých veličím.(ceteris paribus). Pri vyššej úrokovej miere by ponuka peňazí prevyšoval dopyt, čo by vyvolávalo tlak na zníženieúrokovej miery. Naopak pri poklese úrokovej miery pod rovnovážnu úroveň by dopyt prevýšil ponuku a úroková miera by bola tlačená smerom hore.




KVANTITATÍVNA TEÓRIA PEŇAZÍ
Vznikla už v 16. st. Jej autorom je francúzsky merkantilista J.Bodin, ktorý v roku 1568 objavil, že rast cien v Európe bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta.
Danú teóriu postupne rozpracovali viacerí ekonómovia najmä : Ch. Montesquieu, J. Locke, D. Ricardo, James Mill a ekonómovia cambridskej školy - A.Marshall, A. C.Pigou.

Táto teória vychádza z toho , že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu, kúpna sila peňazí závisí od ich množstva v obehu a ceny tovarov, ako aj kúpna sila peňazí sa stanovia v obehu ich strtávaním.
Zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, lebo to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak. Rovnica výmeny sformulovná v r. 1907 Irvingom Fisherom ( makroekonomický prístup ):
M. V = P. Y
M - celkové množstvo peňazí v obehu
V - rýchlosť obehu peňažnej jednotky
P - cenová hladina
Y - reálny produkt (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze )
Prístup ekonómov cambridskej školy bol mikroekonomický : pozornosť venovali motivácii držby peňazí u ekonommických subjektov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?