Planéta Venuša

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 21. ledna 2007
  • Zobrazeno: 6338×

Příbuzná témata



Planéta Venuša

Venuša obieha ako druhá najbližšia planéta okolo Slnka. Jej skutočný priemer je 12104 km a hmotnosť 0,95 hmotnosti Zeme. Týmito parametrami sa najviac podobá Zemi. Okolo Slnka obieha vo vzdialenosti 0,723 AU. Z dráh planét sa dráha Venuše najviac približuje ku kružnici. Na Venuši dosahuje teplota výšku 480°C a tlak 9,5 MPa. Zo Zeme sa dá vidieť Venuša najviac 3 hodiny po západe Slnka (odtiaľ názov Večernica) alebo 3 hodiny pred východom Slnka (odtiaľ názov Zornička). Tieto názvy pochádzajú zo starého Egypta, ale má aj veľa iných mien (Hesperos, Phosphorus, Afrodita, Astarta, Istar a iné). Od Zeme je to najbližšia, a tiež aj najjasnejšia planéta. Po Slnku a Mesiaci je Venuša tretím najjasnejším objektom na oblohe. Spôsobuje to jej zdanlivo veľký rozmer, teda vlastne malá vzdialenosť od Zeme a tiež vysoké albedo (0,76). Venuša a Merkúr obiehajú vo vnútri dráhy Zeme, a preto sa pohybujú po vnútri podobným spôsobom. Venuša sa môže podobne ako Merkúr dostať na spojnicu Zeme a Slnka, takže môžeme pozorovať jej prechod cez slnečný disk. Je to však vzácnejší úkaz ako prechod Merkúra. Posledný prechod Venuše nastal v roku 1882 a k ďalšiemu dôjde v roku 2004.
Prvé radarové signály odrazené od Venuše sa podarilo zachytiť v roku 1959. O tri roky neskôr sa odborníci pokúsili zmerať radarom rýchlosť rotácie planéty. Merania boli najprv nepresné, ale zdalo sa, že planéta sa otáča veľmi pomaly v smere hodinových ručičiek, teda opačne než väčšina obežníc vrátane Zeme. V roku 1967 sa podarilo s istotou určiť, že jedno otočenie trvá 243 dní, teda dlhšiu dobu ako jeden obeh Venuše okolo Slnka, ktorý je 225 dní. Skutočnosť, že obežná doba a doba jedného otočenia sú si dosť blízke, spôsobuje, že za jeden Venušin rok sa vystriedajú dva slnečné dni (jeden slnečný deň = 116,88 dní na Zemi). Rotačná os Venuše je takmer kolmá na rovinu obežnej dráhy (s rozdielom dva stupne), preto sa na nej nestriedajú ročné obdobia. Vnútro Venuše tvorí jadro, nad ním sa nachádza spodný a potom vrchný plášť a na povrchu je litosféra. Jadro je tvorené železom a niklom, čo je 45% priemeru a 12% objemu planéty. V spodnom a vrchnom plášti sa nachádza kremík a horčík a litosféra je tvorená silikátmi.
Na Venuši sa nachádzajú vysoké hory, rozsiahle panvy, dlhé a hlboké kaňony a tiež mohutné sopky, krátery vyhĺbené pri dopadoch meteoritných telies. Pôvod kráterov na Venuši je sopečný, alebo spojený s dopadom telies väčších ako 1 km.

Horniny majú väčšinou sopečný charakter.
Dve tretiny povrchu planéty zaberá mierne zvlnená Veľká Venušina planina. Na niektorých miestach Veľkej Venušinej planiny zistili rádiolokátory kruhové oblasti o priemere 400-600 km, asi krátery vzniknuté pri dopade meteoritov. Výškové rozdiely na Veľkej Venušinej planine nepresahujú 1000 m. Na severnej pologule sa nachádza rozsiahla vysokohorská oblasť Ištarina Zem. Rozlohou je porovnateľná s Austráliou. V jej západnej časti je celkom rovná Planina Lakšmí. Leží vo výške asi 1500m nad strednou úrovňou planéty. Na Venuši, podobne ako na Merkúre, Marse a Mesiaci, nie je žiadna vodná hladina, a preto sa výšky vzťahujú k dohodnutému tvaru planéty. Na západe a na severe je Planina Lakšmí lemovaná pohoriami, ktoré dosahujú výšky okolo 7000m. Severné pohorie sa volá Freja a západné Akna. Východnú časť Ištarinej Zeme obopína Maxwellovo pohorie. Jeho hlavný vrchol je súčasťou mohutného hrebeňa 600-700 km dlhého a širokého asi 300 km. Hora dosahuje výšky viac než 11000m. Jej západný svah je veľmi strmý. Výška sa tu mení o 8000 metrov na 50 km, čo je omnoho viac ako v pozemských horských oblastiach. Maxwellovo pohorie je najvyššia a najneschodnejšia časť Venuše. Na východnom svahu tohto pohoria našiel Pioneer Venus 1900m hlboký vulkanický kráter o priemere asi 100 km. Sovietske sondy Venera 15 a 16 zistili, že tento kráter dvojitý. Priemer vnútorného krátera je asi 55 km a jeho dno leží ešte o 1000m nižšie. Výsledky radarového prieskumu Ištarinej Zeme naznačujú, že litosféru Venuše tvorí podobne ako zemskú niekoľko krýh, ktorých vzájomné pohyby vytvorili niektoré topografické útvary.
Druhou významnou vysokohorskou oblasťou Venuše je Afroditina Zem. Je asi veľká ako severná polovica Afriky. Leží v rovníkovej oblasti, dlhá je asi 10000 km a široká okolo 3200 km. Podobne ako Ištarina Zem je dosť členitá. Pozostáva z dvoch horských hrebeňov oddelených nižšou oblasťou. Najnižší zmeraný bod je dno údolia, ktoré sa tiahne východne od Afroditinej Zeme v hĺbke 2900m pod strednou úrovňou. K horským krajinám Venuše patrí tiež Oblasť Beta, ktorá je sopečného pôvodu. Nachádza sa na západnej pologuli a tvoria ju dve mohutné štítové sopky Theina hora v severnej časti a Rheina hora v južnej časti.
Štvrtou zaujímavosťou na povrchu Venuše je Oblasť Alfa. Je to rozsiahla kruhová kotlina nachádzajúca sa 6400 km na západ od Afroditinej Zeme, obklopená veľmi nerovným terénom. Na Venuši je vysoká teplota (480°C). Kysličník uhličitý nahromadený v atmosfére pôsobí tak, že na planéte vznikol skleníkový efekt.

V atmosfére Venuše sa nachádza niekoľko odlišných oblastí. Od povrchu až do výšky asi 30 km siaha vrstva, ktorá má oranžový až červený nádych. Medziplanetárne stanice v nej nenašli žiadne mraky, ani prachové častice. Je veľmi kľudná, najvyššia nameraná rýchlosť vetru pri povrchu je 4 km/hod. Takúto má na Zemi celkom nepatrný vánok, ale na Venuši, kde je ovzdušie 50-krát hustejšie, je to silné prúdenie a spôsobuje to žeravý vietor. Chemické zloženie tejto vrstvy je celkom opačné než na Zemi. 97% oxidu uhličitého (na Zemi 0,03%), 2% dusíka (na Zemi 78%) a menej než 1% kyslíku (na Zemi 21%) a vodné pary. Prvá vrstva mračien je vo výške okolo 50 km. Sú husté asi ako mraky na Zemi. Obsahujú predovšetkým síru a malé množstvo kyseliny sírovej. Síra spôsobuje žltkastú farbu mrakov Venuše. Nad sírnymi mračnami je oblačná vrstva obsahujúca predovšetkým kvapôčky kyseliny sírovej. Teplota i tlak tu odpovedajú pozemským pomerom. Táto vrstva dosahuje výšku asi 70 km. Oblaky sú veľmi riedke, pripomínajúce hmlu. Veľmi zaujímavé sú pohyby v atmosfére Venuše. Snímky oblačnej vrstvy v ultrafialovom žiarení ukázali, že vo výškach okolo 70 km vanie neustále západný vietor rýchlosťou 500 km/hod. Druhým významným prúdom v atmosfére Venuše je pohyb atmosferických hmôt od rovníku k pólu. Skladaním týchto dvoch základných prúdov vznikajú víry v polárnych oblastiach. V oblačnej vrstve atmosféry Venuše sa vyskytujú búrky spôsobené rýchlymi pohybmi mrakov. Tak ako Merkúr ani Venuša nemá mesiace.


Základné ÚDAJE O Venuši


VZDIALENOSŤ OD SLNKA - stredná 108,2 mil. km
- najmenšia 107,4 mil. km
- najväčšia 109,0 mil. km

DOBA OBEHU - siderická 224,701 dňa - synodická 583,92 dňa
STREDNÁ OBEŽNÁ RÝCHLOSŤ 35,02 km/s
SKLON DRÁHY 3° 24´
VÝSTREDNOSŤ DRÁHY 0,007
OTOČENIE OKOLO OSI 243,01
SKLON ROTAČNEJ OSI 178°
DĹŽKA SLNEČNÉHO DŇA 116,8 dňa
PRIEMER 12103 km
HMOTNOSŤ 4,87.1024 kg = 0,815 hmotnosti Zeme
HUSTOTA 5250 kg/m3
POVRCHOVÁ TEPLOTA 480°C
HLAVNÁ ZLOŽKA ATMOSFÉRY CO 2
POVRCHOVÝ TLAK 9,4 Mpa
ALBEDO 0,76
MAGNETICKÉ POLE menšie ako 0,0001 zemského
POČET ZNÁMYCH MESIACOV 0
JASNOSŤ NA OBLOHE - min.

-3,3m - max. -4,3m
SPLOŠTENIE 0

ZAUJÍMAVÉ ÚTVARY NA POVRCHU VENUŠE:
NAJVYŠŠIE HORY Maxwellovo pohorie výška 11000m
NAJNIŽŠÍ BOD priekopová prepadlina hĺbka 2900m
východne od Afroditinej Zeme
NAJVÄČŠIE SOPKY Theina hora a Rheina hora v oblasti Beta.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?