Phillip Allen Sharp a Alfren G. Gilman životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 1659×

Příbuzná témata



Phillip Allen Sharp a Alfren G. Gilman životopis

Alfred G.GILMAN
( 1941), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1994 spolu s M. Rodbellom za objav G – proteínov a ich úlohy v signálnom bunkovom procese.

Americký fyziológ A. Gilman je synom farmakológa. Narodil sa 1.4.1941 v New Havene. Študoval biochémiu na Yalskej univerzite a súčasne už aj robil výskum v laboratóriu. Po ukončení štúdia v roku 1962 pracoval v laboratóriu Allana Conneya v New Yorku. Po roku prešiel na univerzitu v Clevelende, kde sa plne oddal vede. Tu robil výskum štítnej žľazy. V tomto období vydal učebnicu „ Farmakologické základy terapie “. V roku 1971 sa stal asistentom farmakológie na univerzite v Charlottesville a po desiatich rokoch prešiel na univerzitu v Dallase, kde vedie katedru farmakológie.
A.G. Gilman sa práci v laboratóriu a teda aj vede upísal veľmi skoro a viac ako 30 rokov sa venoval výskumu cyklických nukleónov, G – proteínov a fotónov. Bolo zistené, že početné metabolické pochody a regulačné procesy sú v bunkách riadené podľa informácií, ktoré sa do bunky dostávajú z vonkajšieho mimobunkového priestoru od iných buniek. Tieto informácie sú väčšinou k bunkám prinášané biologicky aktivujú látkami, akým sú hormóny, neuromediátory, rastové faktory a podobné látky, ktoré nemajú schopnosť dostať sa do bunkového priestoru priamo cez membránu bunky.
Na šírenie informačných signálov má bunka k dispozícií viac mechanizmov. U niektorých mechanizmov dochádza v dôsledku aktivácie špecifických membránových receptorov k aktivácií efektorových proteínov, ktoré vo svojom aktivovanom stave rýchlo tvoria značné množstvo nízkomolekulárne látky, tzv. druhého posla.
Tento systém šírenia informač. signálov bunkou prostredníctvom „ druhého posla “ používajú aj niektoré hormóny. Aktivácia ich príslušných receptorov má za následok tvorbu cyklického adonosinmonofosfátu ( c AMP ), druhého posla, ktorý sa tvorí aktivovaným efektorovým proteínov adenylatcyklazou.
V 70- rokoch Gilman vypracoval metódu na stanovenie AMP. Podľa nej bol objavený cyklický AMP a adenylylcyklóz, enzým, ktorý reaguje na hormonálny podnet a signalizuje cyklické nukleotidy z ATB. To bola cesta rozšifrovania pôsobenia hormónov.


Phillip Allen SHARP
( 1944 ), USA

Nobelovu cenu získal v roku 1993 spolu s R.J. Robertsom za objavy v odbore molekulárnej genetiky.

Americký fyziológ P.A.

Sharp sa narodil v rodine farmára na severe Kentucky v USA.
Študoval fyzikálnu chémiu na univerzite v Urbane a postgraduálne štúdium absolvoval z molekulárnej biológie na Kalifornskom technologickom inštitúte. V roku 1974 prijal miesto na Massachusettskom technologickom inštitúte ( MIT ) kde sa zapojil do tímovej práce v tamojšom výskumnom laboratóriu. V roku 1985 sa stal riaditeľom Centra pre výskum rakoviny a od roku 1991 bol prednostom oddelenia biológie na MIT. V súčasnosti pracuje na MIT v Cambridgi a prednáša aj na univerzite v Cambridgi. P.A. Sharp je aj zrejme činný. Bol členom prezidentovho poradného zboru pre vedu a technológiu, v roku 1978 založil v Ženeve spoločnosť odborníkov biológov BIOGEN. Publikoval viac ako 250 vedeckých prác a článkov v prestížnych vedeckých časopisoch a aj knižne. Vedeckej činnosti sa venuje od konca 60- rokov. Vtedy skúmal štruktúru a expresiu génov v ľudských bunkách venoval sa virológii, molekulárnej i bunkovej biológií. Neskôr prešiel na odbor molekulárnej a bunkovej biológie nádorových vírusov. Zistili, že adenovírusy sú príčinou respiračných a iných typov infekcií u človeka, ale ak ich nimi nainfikujú novorodené hlodavce, môžu spôsobiť aj nádory. Spolu s iným zastavil prvé reštrikčné endonukleazove mapy tohto vírusu. V 70 - rokoch sa spolu s fyziológom Robertsom venoval osudom a funkcii vyštiepených intrónov v oblasti DNA.
V laboratóriu pracovali s endovírom, ktorého genon obsahuje asi 35 000 nukleotídových párov. Ich elektronmikroskopické zobrazenie tzv. hybridných molekúl zložených z vlákien m RNA a DNA alebo hnRNA preukázalo existenciu zostrihne hnRNA a aj jeho unikátnu povahu. Všetky neskoršie m RNA vznikli z jediného primárneho transkriptu dĺžkou 78% adenovírového genomu.
Dnes Sharp k popredným molekulárnym biológom. V jeho laboratóriu na TIT skúmajú
Ďalšiu aktuálnu problematiku – spôsob interakcie genonovej DNA s regulačnými proteínami, čo má značný význam pre diferenciáciu a pre vznik zhubných nádorov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?