Pezinok - história, životné prostredie

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 4191×

Příbuzná témata



Pezinok - história, životné prostredie

PEZINOK leží na úpätí Malých Karpát, 20 km od Bratislavy. Rozkladá sa na dvoch katastrálnych územiach Grinava a Pezinok na ploche 7276 ha na úpätí Malých Karpát, vo výške 156 m n.m. Je súčasťou okresu Pezinok a Bratislavského kraja. Susedí s okresmi Senec, Bratislava, Malacky a Trnava.Je okresným sídlom, má 21. tis. obyvateľov. Od roku 1647 je slobodným kráľovským mestom. Pezinok je známy históriou zlatého baníctva /14.-19. storočí/ a najmä pestovaním viniča a výrobou vína, ktoré pretrváva i v súčasnosti. Dnešný Pezinok je zaujímavým spojením úcty k tradíciám s modernou dobou. Mesto ponúka po celý rok príťažlivé príležitosti pre cestovný ruch – historické pamiatky, kultúrny a vínný turizmus, pešia turistika do okolitých Malých Karpát, zimné športy na vrchuBaba..Pezinok síce nemá priamy styk so štátnou hranicou, ale najbližší hraničný priechod do Rakúska je vzdialený iba 25 km, do Maďarska približne rovnako.Pezinok v číslach
Zemepisné charakteristiky Územie
poloha mesta (od Bratislavy) SV zastavané územie 603 ha
nadmorská výška 156 m orná pôda 1135 ha
najvyššie miesto (Čertov kopec) 752 m lesné pozemky 3947 ha
priem. letná teplota v nížinnej časti 20,6 C vinice 826 ha
priem. letná teplota v horskej časti 16,0 C sady 3 ha
priem. zimná teplota v nížinnej časti -2,0 C trvalé trávnaté porasty 295 ha
priem. zimná teplota v horskej časti -4,5 C vodné plochy 85 ha
počet letných dní 66 záhrady 80 ha
ročné zrážky (v mm) 700 - 740 ostatné plochy 305 ha
počet zrážkových dní 90 - 95 Spolu 7276 ha
Miestne komunikácie
Dĺžka miestnych komunikácií 54,2 kmDĺžka miestnych chodníkov 53,0 km

V meste žije (k 31. 12. 1999) 21 838 obyvateľov, z toho 51,2% žien. 23% obyvateľov je v predproduktívnom veku, 64% v produktívnom a 13% v poproduktívnom. Z hľadiska národnostnej štruktúry je zloženie obyvateľov nasledovné:97% občanov má slovenskú národnosť, 1,4% českú a moravskú, 0,7% maďarskú, zvyšných 0,9% rusínsku, ukrajinskú,nemeckú, poľskú, ruskú, rómsku a bulharskú.
Vývoj počtu obyvateľov
1869 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001
5706 20 541 20 788 21 049 21 558 21 641 21 713 21 770 21 819 21 838 21 865 21 082 *



Prvá písomná zmienka o Pezinku pochádza z r.1208. V druhej polovici 13. storočia boli v meste založené prvé vinice. Súvisí to s prvou vlnou osídlenia Pezinka nemeckými vinohradníkmi a remeselníkmi. Medzi 14. a 19. storočím sa tu ťažilo zlato. V r.1647 udelil kráľ Ferdinand III.

Pezinku štatút slobodného kráľovského mesta. V r. 1870 mesto dosiahlo titul municípia, čo ho stavalo na úroveň župy. 1. februára 1949 sa stal Pezinok okresným mestom a bol ním až do 30. júna 1960. 28. júla 1996 bol Pezinok opäť vyhlásený za okresné mesto.Pre mesto je charakteristické historické centrum s typickými meštianskymi domami, ulicami v pravidelnom sieťovom pôdoryse a zvyškami pôvodných hradieb. K najvýznamnejším kultúrnohistorickým pamiatkam patrí zámok z 13. storočia, 4 historicky aj architektonicky cenné kostoly a renesančná radnica.

Popri bohatej histórii sa Pezinok môže pochváliť i nie menej úspešným dneškom. Mesto je nielen administratívnym, ale aj prirodzeným centrom Malokarpatského regiónu - či už v oblasti vinohradníctva a vinárstva, politického, kultúrneho a spoločenského života, podnikania a cestovného ruchu. Potvrdzujú to i rôzne významné podujatia, ktoré sa pravidelne uskutočňujútu na pôde mesta. Mnohé z nich majú i medzinárodný význam. Či už je to Vinobranie, kultúrne festivaly (Ad una corda - v chrámovom speve, Jazz hot dance - v džezovej hudbe, Cibulák - divadelný), motoristické a športové súťaže (Slovakia Matador - automobilové preteky dovrchu na Babe, Malokrpatský strapec - v parkúre) alebo charitatívne podujatia (Pejavo-celoslovenský festival javiskovej tvorby Ústavov sociálnej starostlivosti, Blue Theater - prehliadka tvorby umelecky nadaných detí z detských domovov). V meste je zvlášť silná výtvarná obec - žijú a tvoria tu známi výtvarníci Jozef Baláž, Alexander Ilečko, Oliver Solga, Igor Piačka, literáti Július Balco, G.Andrusovová-Vlčeková a pod. I pezinské vína sa pravidelne vracajú zo súťaží s vavrínmi - či už z pezinských tradičných Vínnych trhov alebo medzinárodných (Česká republika, Rakúsko, Slovinsko, Maďarsko). Sú medzi nimi i šampióni takých prestížnych súťaží ako je Vinoforum, či Vino Italia. Pezinok je domovom juniorského majstra Európy v džude, majstrov republiky v basketbale, volejbale, armwrestlingu, orientačnom behu atď.

Nemožno nespomenúť i pozoruhodné občianske iniciatívy, ktoré koordinuje a podporuje komunitné združenie Sami sebe Pezinok.

Školstvo
materské školy 9
základné školy 6
stredné školy 5

Zdravotníctvo
nemocnica 1
poliklinika 1
lekárne 3

Sociálna starostlivosť
Ústav sociálnej starostlivosti pre detí a mládež 1
Stredisko opatrovateľskej služby 2
Dom penzión dôchodcov 1
Kluby dôchodcov 3

Kultúra
Kultúrny dom 1
Kino 1
Amfiteáter 1
Múzeum 1
Knižnice 3
Galérie 2

Kultúrne pamiatky
kostoly a kláštory 7
pamätníky 4
mlyny 3
vinohradnícke domy 19
meštianske domy 21
mestské opevnenie 1
radnica 1
pamätné tabule 4
rodné domy význam.osobn. 3
kaštiel /zámok/ 1
plastika 1

Služby (stav k 31.12.1999)
pošty 3
banky 7
poisťovne 4
cestovné kancelárie 5



Mesto Pezinok

- ZÁMOK – Mladoboleslavská ul., pôvodne gotický hrad z konca 13. storočia, neskôr prestavaný. V súčasnosti je v jeho priestoroch vináreň so zachovalou historickou sálou s nástennými maľbami a pivnica so vzácnou starou sudovinou. V okolí zámku sa rozprestiera zámocký park založený v r.1844 grófom F.Pálfim. Sú v ňom vzácne dreviny a rybník s vodným vtáctvom.- RADNICA – Radničné nám, bola postavená okolo r.1600. Je to dvojpodlažná štvorkrídlová stavba na pravidelnom pôdoryse okolo stredného dvora. V súčasnosti je v rekonštrukcii.- FARSKÝ KOSTOL – rím.katol., Farská ul., bol vybudovaný v gotickom štýle v pol. 14.stor., prestavaný v r.1500. Jeho baroková veža pochádza z r.1700. Kostol má trojloľovýpriestor s presbytériom zakončeným hviezdicovou klenbou a vzácnu renesančnú kazateľnicu z r.1523.- KLÁŠTORNÝ KOSTOL, Holubyho ul. 91. Tento kapucínsky barokový kostol pochádza z roku 1730. Má jednu loď s bočnou kaplnkou. Všetka architektúra kostola je z dreva pokrytého tmavohnedým fládrovaním. Za hlavným oltárom je umelecky zdobené oratórium pre rehoľníkov.- EVANJELICKÝ KOSTOL, Potočná ul. Pochádza z r.1783. Má tvar obĺžnikovej siene s emporami po celom obvode. V objekte je vzácna krstiteľnica. Na klasicistickom oltári sa nachádza obraz poslednej večere, ktorého autorstvo sa pripisuje pezinskému rodákovi, barokovému maliarovi portrétistovi Jánovi Kupeckému.- DOLNÝ KOSTOL, na rohu Radničného nám. a Holubyho ul. Je to neskororenesančný katolícky kostol zo 17. storočia. Bol upravený v 18. stor. v barokovom slohu. Zvláštnosťou kostola je presbytérium s hlavný oltárom a veľké empory na troch stranách lode. Umelecky hodnotnou je aj kazateľnica a organ z r.1662. Autorom výmaľby je pezinský maliar Augustín Bárta st- KATOLÍCKY KOSTOL sv.kríža na Cajle – postavený bol v pol. 18. stor., upravený a rozšírený o vežu v 19. stor., jednoloďový, neskorobarokový interiér.- KAPLNKA ROZÁLKA, Suvorovova ul. Jej základy boli postavené v r.1730. V jej interiéri dominuje hlavný oltár s obrazom svätej Rozálie. - RODNÝ DOM J.KUPECKÉHO, Kupeckého ul.39. Ján Kupecký /1667-1740/ bol známy barokový maliar potrétista. V priestoroch jeho rodného domu je dnes pamätná izba.- MESTSKÉ HRADBY – zvyšky z nich sú zachované na Mladoboleslavskej ul., Hrnčiarskej, Moyzesovej a Za hradbami. Hradby boli vybudované v r.1615-1652 s tromi bránami a jedenástimi baštami. Pôvodne boli hradby vysoké šesť metrov, široké 180 cm a při vrchole 100 cm. - SCHAUBMAROV MLYN, Cajlanská ul. 255. Bol postavený v roku 1767. V mlyne sa nachádza revitalizovaná mlynská technika z r.1913.

V súčasnosti v objekte sídli prvá a jediná Galéria insitného umenia na Slovensku. Kam.. na tradičné podujatia- v apríličo: VÍNNE TRHY- medzinárodná súťaž vín, najväčšia na Slovensku /400-500 vzoriek/kde: v Kultúrnom centre, Holubyho 42, usporiadateľ: Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1, - v májičo: AD UNA CORDA – medzinárodný festival chrámových zborov /každý párny rok/kde: v kostoloch v Perinku a regióne a v Kultúrnom centre v Perinkuusporiadateľ: obč.združenie Add Una Corda, ul.SNP 17, - v júni:čo: CIBULÁK – medzinárodný divadelný festivalkde: v uliciach mesta a v Kultúrnom centre, Holubyho 42, usporiadateľ: Občianske združenie Pezinské rozprávkové divadlo, Bratislavská č.92 0905230409- v júli až augustečo: KULTÚRNE LETO – promenádne koncerty hudobných skupín rôznych žánrov /každú nedeľu v podvečer/kde: pred Zámkomusporiadateľ: Kultúrne centrum, Holubyho 42, - v septembri:čo: VINOBRANIE /každý nepárny rok sa koná v Pezinku/kde: v centre mesta usporiadateľ: Mestský úrad Pezinok, Radničné nám 7 a Kultúrne centrum, Holubyho 42, - v októbri:čo: PEZINSKÝ STRAPEC, medzinárodná súťaž v tanečnom športekde: v Kultúrnom centre, Holubyho 42, usporiadateľ: Tanečná škola Kvetoslavy Štrbovej, Bystrická ul.4- v novembri:čo: SVATOMARTINSKÉ POŽEHNANIE MLADÉHO VÍNA spojenie s symbolickým otvorením sudov nového a vína a jeho degustácioukde: v Kultúrnom centre, Holubyho 42usporiadateľ: Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1čo: DEŇ OTVORENÝCH PIVNÍCkde: minimálne v 15 vínnych pivniciach v Pezinku a ďalších v Malokarpatskom regióne usporiadateľ: Združenie pezinských vinárov a vinohradníkov, Združenie malokarpatská vínna cesta a Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1, tel.0704/6433705- v decembri:čo: VIANOČNÉ INŠPIRÁCIE, trhy tradičného vianočného tovaru /ľudovoumeleckých výrobkov/ s kultúrnym programom ľudových umelcov z Malokarpatského regiónu kde: na Radničnom nám.7usporiadateľ: Malokarpatské osvetové stredisko, ul.Za hradbami 1
Návrh naučného chodníka v okolí mesta PezinkaZámocký park
Zámocký park vybudoval v priestore lúk a záhrad v roku 1884 vtedajší majiteľ František Pálfy. Z pôvodne veľkoryso vybudovaného šľachtického parku sa vplyvom nedostatku financii neskorších majiteľov plocha zredukovala na súčasných 5 ha.

Pôvodní majitelia dali v parku vysadiť množstvo domácich a exotických stromov, ktoré tvoria v súčasnosti základ vysokokmenného porastu. V parku prevládajú javor mliečny (Acer platanoides) javor horský (Acer pseudoplatanus), lipa malolistá (Tilia cordata), jelša lepkavá (Alnus glutinosa), ktoré dopľňajú druhy ako jedľa biela (Abies alba), borovica lesná (Pinus silvestris), borovica čierna (Pinus nigra) a ďalšie. Nižšie poschodie je tvorené prevažne tisom európským (Taxus baccata) a stredomorským buxusom vždyzeleným (Buxus sempe rvirens). Nápadná svojimi kvetmi je východoázijská magnólia (Magnolia sp.). Bohatý rastlinný pokryv vytvára vhodné prostredie pre množstvo vtáčich druhov ako sú napr. sova lesná (Strix aluco), žlna zelená (Picus viridis), ďateľ hnedkavý (Dendrocopos syriacus) alebo veľmi hojný drozd čierny (Turdus merula). Zámok hrady a zámky Slovenska Kejdové hospodárstvo
Zastavané priestory sa pôvodne využívali ako kravíny. Chovaný hovädzí dobytok vypásal okolité lúky, ktoré boli spätne prihnojované vyprodukovaným maštalným hnojom. Súčasťou kejdového hospodárstva bol i rybník, ktorý zachytával vodu z roztopeného snehu a početných prameňov z okolitých svahov. Rybník slúžil k chovu rýb, ktoré boli z času na čas vylovované. Túto úlohu si ponechal i dodnes, miesto priemyselného rybolovu slúži hlavne športovým rybárom. Trávnaté lúky boli domovom mnohých druhov živočíchov, z ktorých väčšina sa tu vyskytuje dodnes: zajac poľný (Lepus europaeus), jarabica poľná (Perdix perdix) alebo škovránok poľný (Alauda arvensis). Priamo pred očami odtiaľto vymizol niekedy hojný a v súčasnosti na Slovensku ohrozený sysel pasienkový (Citellus citellus). Rybník je hniezdiskom viacerých druhov vtákov: kačica divá (Anas platyrhynchos), lyska čierna (Fulica atra), trsteniarik škriekavý (Acrocephalus arundinaceus). Je miestom rozmnožovania ropuchy obyčajnej (Bufo bufo), ktoré sem tiahnu v apríli z okruhu 3-5 km. V období párenia sú najzranitelnejšie, hlavne pri prechode cestných komunikácii by si žiadali zvýšenú toleranciu vodičov a ostatných návštevníkov. Vinohrady
Vinohrady sú najcharakterickejším prvkom poľnohospodársky využívanej pôdy južnej časti Malých Kerpát. Tradícia vinohradov započala v 16. storočí odkedy sa datujú prvé záznamy o pestovaní hrozna. Od svojich začiatkov po súčasnosť prešlo pestovanie vinnej révy dlhodobým vývojom, majúc výrazný vplyv na ekosystémy Premena pôvodných nízkych vinohradov na súčasne veľkoplošné plantáže s drôteným vedením, realizovaná v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch znamenala najdrastickejší zásah od čias vyrubovania pôvodných dubových lesov.

Z pôvodných svetlých dubových lesov sa zachovali iba fragmenty na temenách niektorých vŕškov (napr. Stará hora). Neobrábané plochy sú hojne porastené hlohom (Crataegus sp.), ružou šípovou (Rosa canina). Zachované remízy so svahmi terás a obrábanými plochami sú v rámci Slovenska významnou lokalitou výskytu teplomilných živočíchov ako je užovka stromová (Elaphe longissima) a jašterica zelená (Lacerta viridis). Charakteristickými vtáčimi druhmi sú strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), kanárik záhradný (Serinus serinus) a bažant poľovný (Phasianus colchicus). Raritou je hniezdenie strnádky záhradnej (Emberiza hortulana), druhu strácajúceho sa z celej Európy. Dubové lesy
Súčasne dubové lesy sú zvyškom pôvodných teplomilných dubín pokrývajúcich južné svahy Malých Karpát. V nižších polohách boli vyklčované a na ich mieste boli vysadené vinohrady. Pásmo dubín pokrývajú lesy tvorené viacerými druhmi dubov: dub zimný (Qeurcus petraea), d.letný (Q. robur) d.sivozelený (Q. pedunculifora), d. cérový (Q.cerris), d. mnohoplodý (Q.polycarpa). Duby dopĺňa hrab obyčajný (Carpinus betulus) a lipy :l.malolistá (Tilia cordata), l.veľkolistá (T.platyphyllos) a javory j.poľný(Acer campestre) a j.mliečny (A. platanoides) Charakteristickým zástupcom bylinného podrastu konvalinka voňavá (Convallaria majalis), medzi vzácnejšie druhy patrí jasenec biely (Dictammus albus) resp. pečeňovník trojlaločnatý (Hepatica nobilis). Dubové lesy tvoria potravinovú základňu pre poľovnú zver ako srnec hôrny (Capreolus capreolus, sviňa divá (Sus scrofa)a umelo vysadený daniel škvrnitý (Dama dama). Medzi charakteristické vtačie druhy patria vlha pestrá (Oriolus oriolus), ďatel prostredný (Dendrocopos medius) alebo muchárik bielokrký (Ficedula albicollis). Pásmo dubových lesov silne trpí ľudskou činnosťou. hlvne nadmerným výrubom, výstavbou rekreačných zariadení a ciest, resp. spádom priemyselných emisii. Oslabené stromy sú napádané hubovými ochoreniami v dôsledku čoho duby celoplošne odumierajú. Hynutie označované ako HHD (hromadné hynutie dubov) pozorované od sedemdesiatich rokov má za následok súčasný katastrofálny stav. Bukové lesy
Bukové lesy sú charakteristické pre stredné polohy celého karpatského oblúku. Dominantnou drevinou sú buky lesné (Fagus sylvatica) medzi ktoré sú vtrúsené hraby (Carpinus betulus), javory horské (Acer pseudoplatanus). V niektorých lokalitách pribúda brest horský (Ulmus glabra) a jaseň štíhly (Fraxinus exelsior).

Na odlesnených plochách dominuje travina Calamagrostis epigeios V dôsledku silnej antropogennej záťaže bol z dubových lesov do pásma bukov vytlačený na vyrušovanie citlivejší jeleň hôrny (Cervus elaphus). Bežné sú i niektoré šelmy ako kuna lesná (Martes martes) a líška (Vulpes vulpes). Vysokokmenné porasty sú dôležitým hniezdnym biotopom bociána čierneho (Ciconia nigra) a viacerých druhov dravcov napr. myšiaka lesného (Buteo buteo). Z celoslovenského hľadiska sú hrebeňové bučiny významné výskytom ďatľa bielochrbtého (Dendrocopos leucotos) a muchárika malého (Ficedula parva). Charakter prírodných lesov je značne narušený vybudovaním lesných ciest a intenzívnou ťažbou. Nemalou mierou zaťažuje tento ekosystém budovanie športovo-rekreačných areálov (lyžiarský areál v okolí Horského hotela na Babe).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?