Perspektíva a rozvoj poistného trhu v SR
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 3904×
Příbuzná témata
Perspektíva a rozvoj poistného trhu v SR
OBSAH1., Poistný trh - pozícia na finančnom trhu,
- definícia,
- základné pojmy,
- členenie,
- ukazovatele.
2., História poistného trhu na Slovensku
3., Súčasná situácia na poistnom trhu v Slovenskej republike
4., Perspektíva poistného trhu Slovenskej republiky v súvislosti s možnosťou jeho začlenenia do poistného trhu v rámci Európskej únie
1., Poistný trh a jeho pozícia na finančnom trhu
Poistný trh je jednou zo súčastí finančného trhu. Finančný trh okrem poistného trhu tvoria: peňažný trh, kapitálový trh, trh drahých kovov a devízový trh. Toto členenie je historicky obmedzené a účelové. Týchto päť segmentov finančného trhu však nie je možné exaktne oddeliť, pretože všetky sú navzájom previazané prostredníctvom nástrojov, subjektov, operácií, vlastníctva a podobne.
Definícia poistného trhu
Poistný trh ako jedna z častí finančného trhu je charakteristický určitými zvláštnosťami. Predstavuje systém rôznych trhových nástrojov a regulačných opatrení, ktoré zabezpečujú tok peňažných prostriedkov a poistných služieb medzi účastníkmi poistného trhu na princípe podmienenej návratnosti a neekvivalentnosti. Poistný trh je miestom, kde sa stretáva ponuka a dopyt po poistnej ochrane. Poistné služby, teda služby poistnej ochrany sú špecifickým tovarom realizovaným na poistnom trhu. Poistná ochrana vzniká ako potreba v každej spoločnosti z dôvodu existencie rôznych rizík. Riziká môžu byť objektívne a subjektívne a môžeme ich členiť podľa ich charakteru (napr. riziká čisté, špekulatívne, morálne atď.).
Poisťovníctvo je súčasťou národného hospodárstva a na poistnom trhu ponúka svoj tovar (peňažné služby) – poistenie.
Základné pojmy
Poistenie je právny vzťah dvoch strán, poistiteľa a poistníka, pri ktorom poistiteľ preberá na seba záväzok, že poistenému (alebo poškodenému poskytne poistné plnenie za udalosť, ktorá zodpovedá poistným podmienkam. Poistenia predstavuje finančné krytie rizika a realizuje sa za odmenu – poistné.
Poistenie pomáha riešiť základné problémy, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s mimoriadnou a neočakávanou udalosťou. Tým plní úlohu stabilizátora ekonomickej úrovne podnikateľských subjektov a životnej úrovne obyvateľstva a má zastupiteľné miesto v ekonomike podnikov a v rodinných rozpočtoch. Základom poistenia je objektívna existencia rizík, ktoré ohrozujú celú prírodu a každú ľudskú činnosť.
Prirodzenou snahou človeka je riziko znižovať a minimalizovať straty, ktoré môže spôsobiť.
Členenie poistného trhu
Podľa toho, do ktorej oblasti smeruje podnikanie poisťovacej spoločnosti, môžeme činnosť poisťovne rozdeliť na dva samostatné druhy, a to na vecný poistný trh a investičný poistný trh.
Vecný poistný trh je miestom, kde sa stretáva samotná ponuka poistenia a dopyt po poistení. Predmetom podnikanie poisťovne na vecnom poistnom trhu je poisťovacia činnosť, zaisťovacia činnosť a ďalšie činnosti s nimi súvisiace.
Investičný poistný trh, ako súčasť finančného trhu, zahŕňa investovanie voľných finančných prostriedkov. Vychádza z toho, že poistenie funguje na princípe tvorby rezerv na eliminovanie negatívnych finančných dôsledkov náhodnosti pre poistených účastníkov poistného trhu. Každá poisťovňa sa musí snažiť správať sa jako podnikateľský subjekt a dočasne voľné peňažné prostriedky investovať tak, aby prinášali zisk. Poistení, ako nepriami účastníci trhu potom musia veriť, že si poisťovňa nájde správne miesto na finančnom trhu.
Poistný trh je trhom kupujúcich, a to preto, lebo o svojich zákazníkov, klientov sa uchádzajú poisťovne a sprostredkovatelia. Je to predpoklad súťaženia prostredníctvom tvorby cien a produktov, podobne ako na ostatných trhoch. Na druhej strane sa však na poistnom trhu predpokladá porovnateľnosť poistných výkonov (trhová transparentnosť) podporovaná dozornými orgánmi, čo čiastočne konkurenciu obmedzuje. Môžeme povedať, že poistný trh u nás je viac ovplyvnený štátnymi zásahmi ako ostatné trhy. Ukazovatele charakterizujúce poistný trh
Poistný trh, rozsah poistného trhu, jeho efektívnosť a význam z národohospodárskeho hľadiska možno charakterizovať viacerými ukazovateľmi. Medzi najčastejšie patria:
- počet komerčných poisťovní,
- predpísané poistné,
- podiel životného a neživotného poistenia na hrubom domácom produkte,
- počet zamestnancov komerčných poisťovní (počet interných a externých zamestnancov)
- ponuka poistných produktov a
- iné ukazovatele.
Poistných trh vo vyspelých krajinách využíva mnoho poisťovacích spoločností. Každá
participuje na poistnom trhu rôznou ponukou poistných produktov a má záujem pokryť čo najväčší priestor (poistné pole). Konkurenčné poisťovne sledujú veľkosť poistného poľa a snažia sa ponukou nových poistných produktov získať čo najviac z tohoto poistného poľa.
Poisťovanie a poisťovníctvo v štátoch Európskej únie predstavuje jednu z veľmi významných súčastí príslušných ekonomík. Hlavnou myšlienkou poistného trhu Európskej únie je vytvoriť predpoklady na to, aby každý poisťovateľ mal rovnaké podmienky při poskytovaní svojich služieb na celom území Európskej únie, pričom je potrebné, aby aj klasifikácia poisťovní a poistných druhov bola prispôsobená vo všetkých členských štátoch.
Z týchto cieľov a snáh vychádza aj poistný trh v Slovenskej republike.
2., História poistného trhu na Slovensku
Rokom vzniku slovenského poisťovníctva možno označiť rok 1919, kedy vznikli prvé, národnostne slovenské poisťovne. Avšak aj pred rokom 1919 bolo poisťovníctvo na Slovensku rozvinuté rovnako ako v ostatných častiach Rakúska-Uhorska. Pôsobilo tu niekoľko desiatok poisťovní so sídlom mimo územia Slovenska (vo Viedni, Budapešti, Terste, atď). No ani jedna z nich nebola národnostne slovenská. Okrem cudzích komerčných poisťovní tu pre rokom 1919 pôsobili rôzne miestne poisťovanie spolky pre pohrebné poistenie, poistenie hospodárskych zvierat a požiarne poistenie. Organizované boli už od 13. storočia, v časoch nemeckej kolonizácie Slovenska, rôznymi náboženskými a záujmovými spoločenstvami (bratstvami,gildami, cechmi), ktoré okrem iného vykonávali i charitatívnu a podpornú činnosť. Nedokázali však uspokojiť všetky poistné potreby, keď v súvislosti s postupnou koncentráciou obyvateľstva v mestách často vznikali hromadné požiare.
Prvý vážnejším pokusom o založenie slovenskej poisťovne urobila začiatkom 80. Rokov 19. Storočia Hornouhorská banka Tatra v Turčianskom Svätom Martine. Pri založení mala v návrhu stanov uvedené, že sa vo svojej činnosti bude zaoberať aj požiarnym a krupobitným poistením. Vykonávaním poisťovacej činnosti chcela táto banka zabrániť odčerpávaniu peňažných prostriedkov (kapitálu) zo Slovenska cudzími poisťovňami. Jej ustanovujúce valné zhromaždenie však tento návrh zamietlo s odôvodnením, že poisťovanie môžu vykonávať len inštitúcie na to výlučne určené. V roku 1891 potom táto banka prevzala len zastúpenie terstskej poisťovne Réunione Adriatica di Sicurita, s právom vystavovať poistné zmluvy v slovenčine.
Ďalší pokus o založenie slovenskej poisťovne urobil v roku 1894 Dr. Ján Alojz Wagner, poistný matematik poisťovne Donau vo Viedni, pôvodom Slovák. Na obchodnej ceste po Slovensku za účelom rozšírenia pôsobnosti poisťovne Donau na tomto území si uvedomil, že aj slovenský ľud má záujem o vybudovania svojej poisťovne. Preto v roku 1899 sa obrátil na viacerých slovenských dejateľov so žiadosťou o podporu v tejto snahe. V liste uviedol aj výpočet, podľa ktorého slovenské obyvateľstvo a podniky platia 1,5 mil. zulatých ročne za požiarne poistenie, z čoho polovicu (po odpočítaní úhrady škôd a réžie) inkasujú cudzie poisťovne so sídlom mimo územia Slovenska. Žiadosť sa však nestretla s potrebným porozumením najmä pre nedostatok slovenského kapitálu ako aj opakovaný Wagnerov návrh v roku 1911.
Založiť prvú slovenskú poisťovňu sa podarilo J. A.
Wagnerovi až v roku 1919, keď po rozchode s poisťovňou Donau a príchode do Bratislavy nadviazal kontakt s Vladimírom Makovickým, splnomocnencom pre rozvoj obchodu, priemyslu a peňažníctva v kabinete Ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Spoločne sa zaslúžili o vznik slovenského poisťovníctva.
Pred vznikom ČSR (1918) boli na Slovensku dostatočno rozvinuté všetky druhy životného a neživotného poistenia, ktoré poskytovali desiatky poisťovní so sídlom mimo územia Slovenska. V nových štátno-politických podmienkach bolo nutné vyriešiť ich ďalšiu činnosť. Prevažná väčšina slovenských poistných zmlúv bola v správe 19 maďarských poisťovní, ktoré tu v tom čase pôsobili. Na ich filiálky na slovenskom území bola nariadením z 30. 7. 1919 uvalená kurátorská správa na čele s Dr. Wagnerom, ostatné „cudzie“ poisťovne museli požiadať o koncesiu pre ďalšiu činnosť na Slovensku. Súčasné sa zložili nové slovenské poisťovne, ktoré mali za úlohu prebrať poistné kmene maďarských a iných cudzích poisťovní, ktorým nebola ďalšia činnosť povolená. Tak vznikli v roku 1919 tri slovenské poisťovne:
- Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok, Bratislava
- Prvá slovenská poisťovňa, účastinný spolok, Žilina a
- Slovenské roľnícke družstvo v Bratislave. Pri založení všetkých bol Dr. Wagner ako organizátor slovenského poisťovníctva.
Pre vznik a pôsobenie poisťovní bol potrebný kapitál a boli to hlavne peňažné ústavy čo pomohli zabezpečiť ich základné imanie. Napr. v Slovenskej poisťovni, účastinný spolok, to boli Tatra banka, Slovenská banka, Hospodárska banka, Ľudová banka a Myjavská banka. Pri vzniku poisťovne Karpatia, ako družstevnej poisťovne, bolo medzi zakladateľmi aj Ústredné družstvo ako centrála ľudového peňažníctva.
Tieto tri poisťovne zohrali v období 1. ČSR (1918 – 1938) významnú úlohu v rozvoji slovenského poisťovníctva. Okrem nich pôsobili na našom území mnohé české, talianske, rakúske a nemecké poisťovne. Koncom roku 1938 boli ich počty nasledovné: českých poisťovní bolo 25, nemeckých 9, talianske 3, švajčiarske 2 a francúzske 2. Teda pôsobilo tu 41 poisťovní, slovenských i cudzích.
V roku 1939 bola ČSR rozdelená, vzniká samostatná SR (bez Podkarpatskej Rusi a južných oblasti), pre ktorú je tento počet poisťovní príliš veľký. Bolo nevyhnutné počet poisťovní zredukovať. Nariadenie vlády povolilo v roku 1940 povolilo činnosť v SR len 4 skupinám poisťovní – slovenskej, českej nemeckej a talianskej. Týmto krokom klesol počet poisťovní na 16 (4 slovenské, 6 nemeckých, 3 české a 3 talianske). Poisťovne, ktoré ďalej nemohli na Slovensku pôsobiť, museli predať svoje poistné kmene existujúcim poisťovniam. Tým sa slovenská kapitálová účasť v poisťovníctve zvýšila z 20% na 60%.
Najväčším problémom tejto koncentrácie slovenského poisťovníctva bolo 25 českých poisťovní, ktoré sa rozdelením ČSR stali takisto cudzími. Nechceli opustiť svoje pozície na Slovensku a pod vedením najsilnejšej z nich, poisťovne Slavia, sa snažili zmariť povinnosť predať svoje kmene. Tento problém pomohla vyriešiť Tatra banka v Bratislave, ktorá navrhla vytvoriť nový poisťovací ústav, do ktorého sa mali zásahom vlády včleniť najmä české a niektoré cudzie poisťovne, ktorým nebola činnosť na Slovensku povolená. To sa jej aj podarilo a v roku 1940 založila dcérsku spoločnosť s názvom Tatra, poisťujúca účastinná spoločnosť v Bratislave. Táto novovzniknutá poisťovňa mala za úlohu prevziať od viacerých (najmä českých) nekoncesovaných poisťovní poistné kmene s ročným poistným 40 mil. Ks a rezervy životného poistenia vyše 60 mil. Ks. Takto sa stala najväčším poisťovacím ústavom na Slovensku, rozvinula činnosť v oblasti poistenia i zaistenia.
Dekrétom prezidenta republiky z 24. 10. 1945 bolo zmluvné (súkromné) poisťovníctvo na území Československa znárodnené poštátnením. Neboli znárodnené len cudzie, ale aj slovenské a české poisťovne. Tento proces trval až do 1. 1. 1947, kedy v ČSR vzniklo 5 poisťovní, národných podnikov. Z nich mala na Slovensku takmer monopolné postavenie poisťovňa Slovan v Bratislave. Pôsobila len jeden rok, keďže po februárových udalostiach v roku 1948 sa spätne k 1. 1. 1948 týchto 5 poisťovní zlúčilo do jednej celoštátnej Československej poisťovne, národný podnik. Tá prestala byť od roku 1952podľa zákona národným podnikom a od roku 1953 sa organizovala ako štátny poisťovací ústav s názvom Štátna poisťovňa v Prahe. Na Slovensku bola zriadená jej oblastná správa s postupne sa znižujúcou organizačnou a riadiacou pôsobnosťou v zoštátnenom poisťovníctve.
Významným zlomom bol rok 1969, keď podľa zákona nadväzne na federatívne usporiadanie štátu, sa unitárna Štátna poisťovňa rozdelila na dva samostatné štátne poisťovacie podniky, a to Českú štátnu poisťovňu a Slovenskú štátnu poisťovňu. Tým vznikol na Slovensku znovu samostatný poistný trh. Počas rokov 1948 – 1968 bolo československé poisťovníctvo prísne centralizované, na Slovensku sa nerobila samostatná bilancia výsledkov, netvoril sa samostatný rezervný fond ani rezervy životného poistenia. Až vznik samostatnej Slovenskej štátnej poisťovne na to vytvoril predpoklady.
Prostriedky rezerv sa rozdelili v pomere poistných kmeňov a podiel Slovenska sa presunul z ústredia Štátnej banka československej v Prahe na Oblastný ústav Štátnej banky československej v Bratislave, teda do úverového obehu na Slovensku.
Vznikom samostatného poistného trhu na Slovensku nastal prudký rozvoj poisťovníctva. Dôkazom sú objemy prijatého poistného, ktoré z 919 mil. v roku 1968 stúplo na 4 mld. v roku 1978 a 5,7 mld. Kč v roku 1988.
Dnešná Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť, ktorá je od roku 1991 nástupcom Slovenskej štátnej poisťovne, sa stala významnou inštitúciou nielen na poistnom trhu, ale aj na kapitálovom trhu. Reagovala na oživenie investičných aktivít i privatizačný proces. Kapitálovou účasťou sa okrem iného podieľalana rozvoji slovenského bankovníctva (bola základajúcim akcionárom Istrobanky, účasť mala v Devínbanke, Tatrabanke, Slovenskej komunálnej banke a ďalších).
Slovenská poisťovňa, a. s., je v súčasnosti najväčšou poisťovňou na slovenskom poistnom trhu, keď jej trhový podiel na predpísanom poistnom tvorí približne 60% z celkového predpísaného poistného na Slovensku.
3., Súčasná situácia na poistnom trhu v Slovenskej republike
Slovenský poistný trh nadobudol výraznú dynamiku po roku 1990, keď Slovenská poisťovňa stratila monopolné postavenie. Významným medzníkom bolo prijatie zákona NRSR č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších noviel. Slovenská štátna poisťovňa sa zmenila na štátny podnik a od 1. 1. 1992 na akciovú spoločnosť. V rámci demonopolizácie poistného trhu postupne vznikali aj ďalšie poisťovne, akciové spoločnosti ( Kooperatíva, Otčina, Union) a povolenie na činnosť v SR dostali aj viaceré zahraničné poisťovne, ktoré si spravidla založili dcérske spoločnosti.
V súčasnosti pôsobí na slovenskom poistnom trhu 28 komerčných poisťovní, ktoré vytvorili pomerne silné konkurenčné prostredie. To je ovplyvnené najmä vstupom zahraničných poisťovní, ktoré priniesli novú, vyššiu úroveň a kvalitu ponúkaných poistných produktov. Z 28 poisťovní, ktoré pôsobia na slovenskom poistnom trhu, je 9 poisťovní so 100% slovenským kapitálom, 12 poisťovní so 100% zahraničným kapitálom a 7 poisťovní so zmiešaným slovenským a zahraničným kapitálom. Poistný trh na Slovensku sa rozšíril nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, a to najmä poskytovaním takých produktov v životnom a neživotnom poistení, ktoré sú štandardné vo vyspelých ekonomikách v Európskej únii a vo svete.
Zákonom č. 24/1991 Zb. sa vytvorili podmienky na demokratizáciu poisťovníctva, umožnil sa vstup zahraničného kapitálu a právne sa ustanovil dozor nad poisťovníctvom. Zákon č. 25/1991 Zb. vymedzil postavenie dozorného orgánu. Ďalším krokom v legislatíve bolo prijatie zákona č. 306/1995 Zb., ktorým sa upravil zákon č. 24/1991 Zb.
Tu sa právne vymedzil prechod z účelových poistných fondov na rezervy. Zaviedol sa nástroj platobnej schopnosti poisťovne – solventnosti v súlade so štandardmi vo vyspelých krajinách. Vykonávacie predpisy Ministerstva financií SR ustanovili tvorbu, použitie a spôsob umiestnenia rezerv poisťovne, výpočet rezerv poisťovne a spôsob zisťovania a preukazovania platobnej schopnosti.
1. 1. 1994začala svoju činnosť Slovenská asociácia poisťovní (SAP), ktorá vznikla z Československej asociácie poisťovní. Momentálne združuje 23 z 28 poisťovní, ktoré na Slovensku pôsobia. 5 poisťovní je pridruženými členmi asociácie (Slovenská životná poisťovňa, Všeobecná ľudová poisťovňa, D. A. S. poisťovňa právnej ochrany a Poisťovňa AIG Slovakia). Členstvo v SAP je dobrovoľné, každá poisťovňa, ktorá o členstvo požiada, musí byť minimálne 1 rok jej pridruženým členom. V roku 1996 prijala asociácia Etický kódex, podľa ktorého v prípade vážneho priestupku môže zhromaždenie SAP člena z asociácie vylúčiť.
Úlohou Slovenskej asociácie poisťovní je predovšetkým zastrešovanie záujmov komerčných spoločnosti, ktoré sú členmi asociácie. To spočíva najmä v komunikácii s legislatívnotvornými orgánmi. Cestou odborných sekcií zasa rieši všetky problémy, ktoré súvisia so situáciou na poistnom trhu. V rámci asociácie sú vytvorené odborné sekcie pre oblasť legislatívy, ekonómie, životného a neživotného poistenia, vzdelávania a publikačnú činnosť a komisia pre styk s verejnosťou, ktorej súčasťou je aj redakčná rada časopisu SAP – Poistné rozhľady.
V súčasnosti pracuje asociácia na probléme demonopolizácie zákonného poistenia. Už viac jako 5 rokov spolupracuje s fondom PHARE, prostredníctvom ktorého zabezpečuje kvalitných zahraničných lektorov pre školenie všetkých pracovníkov komerčných poisťovní.
Okrem SAP pôsobí na slovenskom poistnom trhu aj Slovenská asociácia maklérov v poisťovníctve (SAMP). Tá svojou aktívnou činnosťou prispieva k nárastu obchodnej produkcie v životnom i neživotnom poistení. K 1. 1. 2000 bolo udelených 240 povolení na výkon sprostredkovateľskej činnosti v oblasti poisťovníctva, z čoho 85 povolení bolo udelených fyzickým osobám a 155 právnickým osobám.
Slovenský poistný trh možno považovať za veľmi dynamicky sa rozvíjajúci a komunikujúci s okolitými krajinami v maximálnej možnej miere, o čom svedčí veľký počet zahraničných subjektov pôsobiacich na slovenskom poistnom trhu. V poslednom období sa stl štandardom na poistných trhoch výrazný rast v oblasti životného poistenia.
Tento trend sa prejavil aj v SR, kde medziročný nárast životného poistenia v porovnaní s rokom 1997 predstavoval viac ako 30%, čo radilo SR medzi prvé tri krajiny v Európe. Táto situácia s menšími odchýlkami pretrváva dodnes. Dôvodom je zvýšená aktivita tých poisťovní, ktoré sa špecializujú na životné poistenie, a postupné zmeny ekonomických podmienok, ktoré dávajú ľuďom zvážiť, ako investovať svoje voľné finančné prostriedky.
Hoci výnos zo životného poistenia nemožno porovnať s bankovým výnosom, na druhej strane však zohľadňuje riziko a poistený môže zabezpečiť celú rodinu v prípade nepredvídanej udalosti.
V súčasnosti predstavuje pomer životného a neživotného poistenia na Slovensku 30:70, pred 4 až 5 rokmi to bol podiel životného poistenia na celkovom poistení len 23%. Vo vyspelých ekonomikách je tento pomer 50:50, dokonca životné poistenie presahuje 50% (napr. Japonsko 76:24, Anglicko 65:35, Francúzsko 60:40).
Na poistnom trhu v SR pôsobí 28 poisťovní poskytujúcich životné poistenie, neživotné poistenie alebo oba druhy poistenia. Na Slovensku je však ešte priestor pre vznik nových poisťovní. Napríklad na rakúskom poistnom trhu, ktorý je počtom obyvateľov porovnateľný so slovenským, pôsobí vyše 80 poisťovní.
S pribúdaním počtu poisťovní pribúda aj počet maklérskych spoločností,ktoré umožňujú klientovi sprehľadniť oblasť životného poistenia alebo neživotného poistenia, o ktorú prejaví záujem. To znamená, že sa súbežne rozvíjajú dve oblasti – oblasť poisťovníctva a oblasť maklérskych služieb v poisťovníctve.
Súčasný poistný trh však nie je natoľko vykryštalizovaný, aby sme mohli hovoriť o stabilnom rozdelení životného a neživotného poistenia. Je tu neustály pohyb, poistný trh sa mení, na Slovensku vlastne existuje len niekoľko rokov.
Rok 2001 bol v slovenskom poisťovníctve rokom prípravy a praktickej aplikácie prechodu zákonného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na povinné zmluvné poistenie.
4., Perspektíva poistného trhu v SR a jeho možnosti začlenenia do poistného trhu v rámci EÚ
Slovenský poistný trh aj napriek svojmu dynamickému rastu naďalej výrazne zaostáva za výsledkami poisťovníctva vyspelých krajín EÚ a OECD. Tento jav je však typický pre všetky transformujúce sa krajiny. Celkový objem predpísaného poistného sa na Slovensku pohybuje v intervale 2,5 až 3% z hrubého domáceho produktu. V priemyselne vyspelých ekonomikách je toto číslo minimálne o 2% vyššie.
V krajinách EÚ dosahuje dokonca, podľa informácií MF SR, 7,5% (Prepísaným poistným sa rozumie súhrn pohľadávok do lehoty splatnosti voči poistencom, ktoré sa majú v danom účtovnom období uhradiť poisťovni).
Daný stav je zapríčinený nedoceňovaním významu poistenia ako nástroja na elimináciu možného rizika zo strany fyzických i právnických osôb. Ďalším dôvodom je nízky rozvoj životného poistenia. Zatiaľ čo v krajinách EÚ občania investujú do životného poistenia 8 až 10% svojich mesačných príjmov, na Slovensku odvádzajú poistenci mesačne zhruba 2% z príjmov na rôzne druhy životného poistenia. Rastu podielu poistného na hrubom domácom produkte nepomohol ani vstup nových poisťovní na slovenský poistný trh. Nástupom nových poisťovní na poistný trh SR – najmä po roku 1995 – však prišlo k diferenciácii klientely, najmä v dôsledku produktovej špecializácie poisťovní. V apríli 2000 vláda SR prerokovala návrh koncepcie rozvoja poisťovníctva. Išlo o vôbec prvý ucelený materiál po vzniku SR v oblasti komerčného poisťovníctva. Ten načrtol konkrétne zásady pre vytvorenie legislatívnych a inštitucionálnych podmienok efektívneho rozvoja poisťovníctva v SR. Dovtedy neexistovala žiadna koncepcia a stratégia rozvoja poisťovníctva, neboli stanovené ciele a jednoznačný smer jeho rozvoja. Najdôležitejšími otázkami koncepcie boli demonopolizácia zákonného poistenia a problematika dozorného orgánu, kde prichádza k zmene poslania a filozofie dozorného orgánu z oblasti povoľovacej do oblasti sledovania hospodárenia poisťovní z hľadiska zabezpečenia záväzkov poisťovní voči klientom. Strategickým zámerom koncepcie bolo vytvoriť dostatočné predpoklady pre čo najvyššiu ochranu záujmov poistených. Nosnou časťou koncepcie boli legislatívne zmeny, teda aproximácia poistného práva v súlade s európskymi direktívami.
Strategickým cieľom SR je získať plné členstvo v EÚ, čo vyplýva z memoranda vlády SR k žiadosti o členstvo v EÚ, ktorú SR odovzdala na zasadnutí Európskej rady vo francúzskom Cannes. Predložením žiadosti o vstup do EÚ predchádzal ratifikačný proces Európskej dohody o pridružení, na základe ktorej sa SR zaviazala plniť všetky jej články, vrátane článku 70, v ktorom sa uvádza, že hlavnou podmienkou pre hospodársku integráciu SR do spoločenstva je zbližovanie existujúcich a budúcich legislatívnych prepisov SR s predpismi spoločenstva.“
Z tejto dohody vyplýva, že jednou z oblastí, ktorej sa týka zlúčiteľnosť práva sú aj finančné služby, a teda aj poisťovníctvo.
V tejto súvislosti je potrebné vytvoriť legislatívne predpoklady najmä v oblasti poistných odvetví. Bude určite potrebné dlhšie časové obdobie vyjasňovania obsahu jednotlivých poistných odvetví, druhov a typov, aby ich bolo možné vzájomne porovnávať a uskutočňovať poisťovanie podľa prijatej klasifikácie zaužívanej v medzinárodnom meradle.
Tým sa umožní poisťovanie všetkých rizík, podľa záujmu klienta, tak ako je to v štátoch EÚ.
V súčasnosti je v legislatívnom konaní novela zákona o poisťovníctva, ktorá by mala prispieť k ďalšej liberalizácii poistného trhu v súvislosti so vstupom do EÚ a mala by byť v súlade s požiadavkami OECD. Ide najmä o:
- umožnenie podnikania zahraničných poisťovní prostredníctvom pobočiek,
- úpravu nadobúdania akcií poisťovne,
- bližšiu špecifikáciu podmienok na udelenie licencie poisťovne,
- určenie poistných druhov v rámci povoľovacieho konania,
- rozdelenie poisťovní na životné a neživotné,
- zavedenie povinnosti poisťovne zamestnávať aktuára,
- úpravu sprostredkovania v poisťovníctve a určenie podmienok pre sprostredkovateľa,
- posilnenie postavenia dozorného orgánu,
- zrušenie kaucie a zavedenie inštitútu pokút za nesplnenie si povinností vymedzených zákonom,
- zavedenie nútenej správy,
- tvorbu fondu zábrany škôd a tvorbu rezerv a zmenu zákonného poistenia na poistenie povinné zmluvné.
Tieto oblasti a ich realizácia by mali zabezpečiť liberalizáciu slovenského poistného trhu, vychádzajúc z odporúčaní Bielej knihy EÚ. Do novely by sa mali zakomponovať aj ustanovenia smernice Rady 92/49/EHS o podnikaní v oblasti neživotného poistenia a smernice 92/96/EHS o podnikaní v oblasti životného poistenia. Tieto direktívy vyžadujú:
- jednotný pas na podnikanie v členských krajinách,
- odstránenie predbežnej kontroly poistného a poistných sadzieb,
- zladenie pravidiel na definíciu a výpočet technických rezerv a oprávok, diverzifikáciu, rozloženie a umiestnenie aktív poisťovní,
- zrušenie schvaľovania poistných podmienok a sadzieb,
- hodnotenie vhodnosti akcionárov poisťovne.
Súčasný stupeň rozvoja slovenského poistného trhu počíta s odchýlkami v udeľovaní povolení a v dozore pre všetky poisťovne podnikajúce na trhu, ako aj v podnikaní zahraničných poisťovní, ktoré môžu podnikať len prostredníctvom dcérskych akciových spoločností. Aj tieto obmedzenia by sa mali čo najskôr odstrániť.
Ďalšou významnou fázou v rámci slovenskej integrácie a integrácie slovenského poisťovníctva by mala byť rekodifikácia Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky poistnej zmluvy. Rekodifikáca by mala byť pripravená v roku 2003. Operatívne riešenia by mali byť v tom, že sa buď pripraví Zákon o poistnej zmluve, alebo sa zákon o poisťovníctve rozšíri takým spôsobom, že operatívne zmeny aby sa dali realizovať v rámci zákona o poisťovníctve v budúcnosti, a nebol by taký naviazaný na zmeny v rámci Občianskeho zákonníka. A keďže Občiansky zákonník je veľmi veľkou právnou normou, asi sa bude dať len ťažko zmeniť.
Cieľom rekodifikácie zákona o poisťovníctve bude zabezpečiť vysokú kompatibilitu poistného práva SR s právom krajín EÚ.
Tento zákon sa bude taktiež zaoberať úpravou zaisťovacej činnosti, ktorá predstavuje deľbu poistených rizík na vertikálnej úrovni na rozdiel od spolupoistenia, ktoré delí riziká medzi poisťovne navzájom na horizontálnej úrovni. Zákon sa bude zaoberať aj skvalitnením právnej úpravy pri zlúčení, splynutí a rozdelení poisťovní, ako aj pri zmene predmetu činnosti. Upraví tiež mechanizmus likvidácie poisťovní, mlčanlivosť osôb a konflikt záujmov a zabezpečí skvalitnenia systému vnútornej kontroly poisťovne tak, aby útvar zodpovedný za vnútornú kontrolu a interný audit bol povinný zo zákona informovať dozorný orgán o porušeniach zákona, resp, iných predpisov.
Problémom v novele zákona bolo aj rozdelenie poisťovní na životné a neživotné. Nebolo v nej jasné, či sa majú rozdeliť len poisťovne, ktoré vzniknú až po začatí účinnosti zákona, alebo aj poisťovne existujúce na trhu. Zákon určil, že poisťovne už existujúce zostanú v takom stave v akom sa nachádzali predtým a poisťovne novovznikajúce budú musieť byť špecializované na životné alebo neživotné poistenie, presne tak, ako je to v zahraničí.
Hlavným dôvodom tejto špecializácie a jej nutnosti je časté prepojenie peňazí z oblasti životného poistenia do neživotného poistenia. Tak sa vykrývali rizikové formy poistenia s menej rizikovými.
V súlade s programovým vyhlásením vlády a na odporúčanie medzinárodných organizácií sa v júli 2000 skonštituoval nezávislý dozorný orgán nad finančným trhom. Jeho názov je Úrad pre finančný trh. Úrad v prvej etape svojej činnosti bude vykonávať dozor nad komerčnými poisťovňami a kapitálovým trhom. V druhej etape pod Úrad pre finančný trh sa začlení dozor nad bankami (presunutím z NBS). Úrad je orgánom štátnej správy a je financovaný osobitnou kapitolou zo štátneho rozpočtu, je nezávislý od MF SR. V súvislosti s poistným trhom vykonáva dozornú činnosť, vydáva povolenia pre podnikanie v poisťovníctve a podobne. Ministerstvo je jeho gestorom pre legislatívu.
V tomto roku prebehla demonopolizácia zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zmenou zákonného poistenia na povinné zmluvné poistenie, ako jedna z podmienok približovania sa poistného práva SR legislatíve EÚ. Zákonné poistenie je také, pri ktorom všetky práva a povinnosti vyplývajú priamo zo zákona, pričom nedochádza k uzatvoreniu poistnej zmluvy. Donedávna sa na Slovensku uplatňovali 2 druhy zákonného poistenia.
Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla mohla poskytovať zo zákona len Slovenská poisťovňa, a. s.,.
To však nie je v súlade s princípmi trhového hospodárstva a praxou krajín EÚ, takže toto poistenie môžu od októbra 2001 poskytovať, na základe zákona č. 381/2001, viaceré vybrané poisťovne ako povinné zmluvné poistenie. Poistenie zodpovednosti za škodu pôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania musia uzatvárať niektorí zamestnanci podľa § 805 d Zákonníka práce. Tento druh poistenia v súčasnosti vykonáva tiež len Slovenská poisťovňa, a. s.,. Uskutočnenie prevodu na Sociálnu poisťovňu sa predpokladá najneskôr do roku 2002.
Demonopolizáciou týchto poistení sa vytvoria konkurenčné podmienky v oblasti týchto produktov, čo sa vyžaduje podľa smerníc EÚ.
ZÁVER
Poisťovníctvo, ako vo svete tak aj na Slovensku, prechádza stálym vývojom a zmenami, čomu sa musia účastníci poistného trhu neustále prispôsobovať. Takouto zmenou je aj zjednocujúci sa európsky poistný trh. Preto v tejto súvislosti je nevyhnutné v rámci transformačného procesu slovenského poistného trhu postupné prispôsobovanie legislatívy právnym normám členských krajín Európskej únie, na konci ktorého by malo byť začlenenie Slovenska do spoločnosti krajín s vyspelým poisťovníctvom.