Pedagogický systém Johna Locka

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 3212×

Příbuzná témata



Pedagogický systém Johna Locka

Názory na výchovu a vzdelávanie v širšom zmysle slova, vrátane názorov sociálnych mysliteľov, filozofov, politikov, vedcov, spisovateľov a umelcov, ale najmä názory v užšom zmysle slova, ktoré zohrali úlohu pri vyčleňovanítajto problematiky z filozofie a sociálnych teórií a pri poznávaní vlastných zákonitostí výchovy a vzdelávania, tvoria základ dlhodobého procesu ut´varania pedagogiky ako vedy. Prostredníctvom politiky cirkvi, štátov, polit. strán a hnutí sa návrhy na reformu vzdelávania a školstva, ktoré sa objavovali najmä v revolučných obdobiach, dostávali do legislatívnej podoby.
Vzťahy medzi teóriou a praxou vždy charakterizovali rozpory a napäatie na jednej strane - predstih teórie pred oneskorujúcou sa praxou, na strane druhej- oneskorenie teórie za najpokrokovejšou praxou.
Vývoj školstva a vzdelávania vôbec netvorí vyhranený odbor historiografie školstva. Je predmetom výskumu rozličných odborov a disciplín, najmä historických vied, ekonómie, filozofie, sociológie a pod. Dejiny pedagogiky nadväzujú na podnety dejín filozofie, sociálnych teórií, literatúry a pod.
Vo svojej práci som sa zamerala na anglického filozofa Johna Locka, nakoľko jeho názory sú pozoruhodné.

Pegogika v období buržoáznych revolúcií, 17.- 19. str.

Kým v Anglicku a Holandsku buržoázne revolúcie v 17. str. pripravili pôdu pre nový spoločenský poriadok. Vo Francúzsku, ktoré bolo hospodársky a politicky zaostalejšie, sa v polovici 18. str. prehlbovala kríza feudalizmu. Vzmáhajúca sa buržoázia ťažko znášala obmedzovanie obchodu a priemyslu a podľa vzoru Anglicka žiadala konštitúciu. Buržoázia viedla ostrý ideologický zápas s odumierajúcou feudálnou spoločnosťou. Viacerí osvietenskí myslitelia kritizovali stĺpy feudalizmu: šľachtu a duchovenstvo. Verili v silu rozumu a osvety a žiadali nové usporiadanie starej spoločnosti.
Podobná situácia bola aj vo Švajčiarsku a Nemecku, kde bol hospodársky život na pomerne nižšej úrovni, ale nespokojnosť s feudálnym spoločenským zriadením viedla mladú burźoáziu do otvoreného boja proti starému zriadeniu.
S bojom proti feudalizmu úzko súvisela aj kritika feudálnej školya výchovy a nastoĺovanie nových demokratických požiadaviek v oblasti výchovy a vzdelávania v duchu novej vládnucej triedy- buržoázie.

Pedagogickí myslitelia tejto doby aj tlmočili požiadavky svojej triedy na školu, výchovu a vzdelávanie, prípadne sa ich snažili aj realizovať v praktickej pedagogickej činnosti.
Medzi týmito buržoáznymi pedagógmi patrí významné miesto najmä: J. Lockovi, J.H.Pestalozzimu, J.F.Herbartovi, F.Froblovi a A.Diesterwegovi.

Spoločenské a filozofické názory J.Locka

Anglický filozof a pedagóg J. Locke (1632- 1704) vypracoval koncom 17. str. pedagogický systém, ktorý vyjadroval požiadavky mladej buržoázie. Neuznával učenie o vrodených ideách. Vypracoval základy novej teórie poznania, vychádzajúcej zo skúsenosti- empírie. Proti dovtedy v praxi používanému stredovekému obsahu vzdelávania postavil požiadavku reálneho vzdelávania a vypracoval systém telesnej a mravnej výchovy. Svoje filozofické a pedagogické názory rozvádza najmä vo svojich dielach "Rozprava o ľudskom rozume" (1690) a "Niekoľko myšlienok o výchove" (1693).
"Rozprava o ľudskom rozume" je filozofické dielo, ktoré nám pomáha pochopiť Lockove pedagogické názory. V tomto diele Locke vytýčil základnú úlohu: zistiť pôvod, pravdivosť a rozsah ľudskŕho poznania, čím vystúpil proti učenie Descarta a Leibniza o vrodených ideách. Tvrdil, že v ľudskom vedomí nie sú vrodené idey a predstavy, ale že ich človek získava z vonkajšieho sveta. Za primárne pokladá zmyslová poznanie, pretoźe sa domnieva, že objektívna realita pôsobí na zmyslové orgány, pomocou ktorých vnímame vonkajší svet. Poznatky, ktoré človek nadobúda, nie sú len odrazom objektívneho veta, ale získava ich skúsenosťou. Pri vysvetľovaní ciest poznávania sa Locke odklonil od matrerializmu a dostal sa na cestu idealizmu, keď tvrdil, že druhým prameňom poznania je ĺudská duša a túto činnosť nazval reflexiou- vnútornou skúsenosťou. Locke však tvrdil a to, že tieto dve skúsenosti sa navzájom podmieńujú.
Keď Locke vysvetľuje vznik, pravdivosť a rozsah ľudského poznania zo skúsenosti, vystupuje aj proti vrodeným mravným princípom. Človek sa podľa neho nerodí ani mravným, ani nemravným. Tieto normy sa podľa neho vytvárajú ako výsledok pôsobenia životného prostredia a výchovy na jedinca. Filozofické a pedagogické názory J. Locka

Filozofické a politické názory J. L. významne ovplyvnili aj jeho pedagogickú teóriu. Jeho filozofia vytvorila podmienky pre jeho pedagogické názory na ciele, úlohu a obsah výchovy a vzdelávania.
Cieľom výchovy podľa Locka je vychovať gentlemana, ktorý bude rozumne a výhodne riadiť svoje veci. Locke bol stúpencom individuálnej výchovy a vyslovil požiadavku, aby rodičia podľa ich moźností vzali pre svoje deti domáceho vychovávateľa.
Ako prvý v dejinách pedagog. myslenia vypracoval teóriu telesnej vých.

a svoj spis "Niekoľko myšlienok o výchove" začína týmito myšlienkami: "Zdravý duch v zdravom tele, to je krátka, ale výstižná definícia šťastného pobytu tu na zemi. Kto má oboje, tomu ostáva málo priania a komu sa jedného z nich nedostáva, ten sotva nájde náhradu v niečom inom."
Bol proti maznaniu detí a rodičov aˇučiteľov žiadal, aby ich otužovali. Deti sa nemajú teplo prikrývať, nemajú sa chrániť pred chladom. Odporúča, aby si umývali v lete aj v zime nohy studenou vodou. Obuv detí má byť tenká, aby prepúšťala vodu. Deti sa majú naučiť plávať, čo najdlhšie majú byť denne na čerstvom vzduchu. Vyslovil aj zaujímavé požiadavky na detskú stravu, že má byť jednoduchá a do dvoch- troch rokov bezmäsitá! Deti majú jesť veľa chleba, na raňajky a večeremlieko, mliečnu polievku, krupicu a ovsenú kašu. Z ich jedla treba úplne odstrániť korenie a nedovoliť im piť liehová nápoje. Deťom treba dopriať spánok, lebo tento prospieva ich rastu a zdraviu, ráno však majú zavčasu vstávať.
V oblasti mravnej výchovy je zákl. požiadavkou disciplína ducha. Tá učí, že základ všetkej cnosti a udatnosti spočíva v tom, vzdorovať vlastným náklonnostiam a ísť len za tým, čo rozum odporúča za najlepšie. J.L. vyslovil správnu požiadavku, aby rodičia vychovávali deti správne od malićka, nesprávna je "slepá" rodičovská láska k deťom a jej výsledky sa ukáźu až neskôr a rodičia sa potom sťažujú na neposlušnosť a nepodarenosť detí. Za hlavný prostriedok mravnej výchovy považujepríklad. Locke zaujal aj stanovisko k trestom, ktoré v odôvodnéných prípadoch schvaľoval, no zdôraznil, že vychovávatelia ich nemajú udeľovať v hneve. Trest je podľa neho posledným disciplinárnym prostriedkom pri výchove detí a telesné tresty majú vykonávať cudzí ľudia a nie rodičia, aby sa zachovala ich vážnosť.
J. L. ovplyvňoval najmä pedagogické názory francúzskych filozofov- materialistov 18. str. a J. J. Rosseaua.

Použitá literatúra: Srogoň Tomáš a kolektív: Dejiny školstva a pedagogiky.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?