Pásavce
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 1764×
Příbuzná témata
Pásavce
Obrnenec v ríši zvieratVrstovník dinosaurov, ktorého jedinou ochranou je pancier z pohyblivých pásov, prechádzal od tisícročia k tisícročiu rovnako bezstarostne ako dnes prechádza diaľnica. Od jurského obdobia až do našich dní sa nezmenil a zabývava sa stále na nových územiach.
Mláďa pásovca dospieva veľmi rýchlo a v šiestich mesiacoch sa už môže samé rozmnožovať.
Mláďatá pásovca deväťpáseho sú identické ako podobou, tak aj pohlavím, pretože pochádzajú z jedného oplodneného vajíčka.
Pásovec deväťpásy (Dysipus novemcintus) nazvaný podľa vysoko klenutého panciera s ôsmymi až deviatimi pružnými pásmi, zahájil tiahnutie do južnej časti USA koncom 19.storočia. Vlastne to bol oprávnený návrat, pretože tento malý obrnenec tam asi pred deviatimi miliónmi uzrel svetlo sveta ,a neskôr sa odobral do južnej časti amerického kontinentu. Neskôr ho klimatické a geologické procesy úplne nezávisle na jeho vôli uväznili v Južnej Amerike a nedovolili mu vrátiť sa do rodných končín. A tak sa zastavil vývoj tohto živočícha ,ktorý tu čakal až sa oba diely Ameriky zasa spoja.
Je to najrozšírenejší druh pásovca, ktorý ako jediný málozubých žije nielen v Latinskej Amerike, ale aj na juhu USA. Od roku 1880 sa hranica jeho výskytu posunula z Texasu do Oklahomy, Alabamy a Colorada. Pravda je, že nejde vždy o kolonizáciu úplne samovoľnú, pretože veľký počet exemplárov sem vysadil človek, ktorý ocenil ako tomuto tvorovi živiacemu sa hmyzom chutia zhubní škodci poľnohospodárskych plodín. Pásovec deväťpásy
obýva najrôznejšie prostredia a vystupuje v aj vysoko do hôr až do výšky 3000 m n.m.
Základné údaje
Pásovec deväťpásy patrí do radu ‘málozubých ‚(Xenartha), z čeľadi pásovcovitých (Dasypodidae). Málozubí,ku ktorým patria iba štyri čeľade –lenochodovití dvojprstý, lenochodovitý trojprstý ,mravenčiarovitý a pásovcovitý,neprekračujú hranice Nového sveta.
Nikde inde než v Amerike nežijú a zrejme ani nikdy nežili.
popis akéhokoľvek pásovca (je ich dvadsať druhov) ani nejde začať ináč než u panciera, ktorý chráni väčšiu časť tela. Tvoria ho rôzne veľké a tvarované doštičky, zospodu kostené a na vrchu pokryté rohovinou, ktoré vznikli premenou jednotlivých vrstiev kože a sú usporiadané v štítoch a priečnych pruhoch. Najčastejšie môžeme rozlíšiť na pancieri štít hlavový, ramenný a rôzny počet voľných pásov, v ktorých doštičky spojuje ohybná koža. Vďaka tomuto nie je pásovec vo svojom pancieri strnulo uväznený ako korytnačka.
Mláďatá sa rodia s mäkkým pancierom, ktorý sa spevní až po niekoľkých týždňoch.
Všetky druhy pásovcov majú silné hrabavé nohy s veľkými pazúrmi. Predné nohy sú tri- až päťprsté, zadné päťprsté, a aby vydržali veľký nápor, niektoré kosti na nich zrastajú. Údajne im neodolá ani betónová dlážka.
K pozoruhodnostiam vnútornej stavby tela patria neobyčajne silné rebrá a zrastený prvý a druhý krčný stavec.
Rovno za stopou
Súčasníci dinosaurov, ktorí prežili jurské obdobie, sa nevedia prispôsobiť nebezpečenstvám modernej doby. Mozog pásovca má len veľmi málo závitov a je natoľko špecializovaný na lov hmyzu, že mu nedáva takmer žiadnu možnosť uvažovať. Hmyz chytajú tenkým lepkavým jazykom, ktorý je však kratší než napríklad u mravenčiarov. Príležitostne pojedajú aj iné drobné živočíchy, ba nepohrdnú ani zdochlinou. Nápadne dlhým ňufákom je pásovec schopný ucítiť aj dážďovku zavŕtanú aj dvadsať centimetrov pod zemou. Akonáhle však ucíti stopu nie je schopný si všímať ničoho iného. Ak prechádza s ňufákom na zemi vozovku, zaujíma ho len a len pach dážďovky. Hroziace nebezpečenstvo vytuší až vtedy , keď do jeho mozgu doľahne rachot motoru z bezprostrednej blízkosti. Až potom reaguje reflexom, ktorý sa mu stane osudným. Ak je prekvapený hlukom, vyskočí ako vymrštený do vzduchu a obvykle sa roztrieska o predok automobilu.
Termoregulácia
Nie je to jednoduché žiť v 21. storočí s mozgom, ktorý sa nezmenil od šerého dávnoveku. Bez zmien zostal aj pásovcov termoregulačný systém, ktorý je blízky plazom. Každý veľký výkyv teploty ho môže zabiť. Nie je schopný žiť ani v horúcej púšti, v ktorej by sa uvaril, ani v chladnom podnebí, kde môže zmrznúť. Preto v lete vylieza väčšinou zo svojej nory iba v noci. Orientuje sa čuchom, sluchom a zrakom, aj keď na rozdiel od leňochodov a mravenčiarov ,ktorí rovnako patria do radu málozubích, vidí iba čiernobielo.
Pásovec veľmi rád pojedá mravcov a dokáže ich vypátrať aj najneprístupnejších kútoch.
Potápač a tunelár
Teplota je hlavnou prekážkou kolonizačných chúťok tohto malého ťažkoodenca. Na rozdiel od iných pásovcov neschopných prekonávať vodné prekážky je pásovec deväťpásy výborný plavec a neváha preplávať aj veľké vodné plochy, aby získal nové územia. Ovláda techniku, ktorú zvyšných devätnásť druhov pásovcov nepozná. Prehĺta vzduch a naplní si ním žalúdok a črevá. Vzduch ho potom nadľahčuje a pásovec je vďaka tomu schopný aj s ťažkým pancierom preplávať veľké vzdialenosti. Ak sa objaví nebezpečenstvo , vypustí pásovec deväťpásy práve toľko vzduchu ,aby sa mohol potopiť, a nejakú tú chvíľu môže dokonca aj behať po dne vodného toku.
Schopnosť ovládať dýchanie pramení z jeho nadania k hĺbeniu nôr. Keď vyrýva galérie svojho podzemného príbytku, môže tento pásovec zadržať dych na celých šesť minút. Je to nevyhnutné, ak sa nechce udusiť prachom, ktorý rozvíri. Nora má niekoľko galérii, ktoré sa všetky zbiehajú do izbičky vystlatej hlinou a lístím. Tam pásovec vodne trávi čas spánkom. Pri budovaní obydlia dodržujú pásovci vždy základné bezpečnostné opatrenia. Z brlohu vedie vždy viac východov.
Rozmnožovanie
Pásovec deväťpásy odmieta znášať spoločnosť jedinca opačného pohlavia inokedy než v období párenia. Až vtedy sa vďaka feromónom, ktoré vylučuje, vydáva objavovať pôvaby svojho proťajšku. Pásovec deväťpásy je preslávený taktiež zvláštnym spôsobom rozmnožovania, tzv. polyembroniou. Pri ňom sa zárodok v skorom vývoja oddelí v matkinom tele na niekoľko prstencov- najčastejšie na tri až štyri, ale niekedy až na dvanásť, z ktorých vzniknú celkom identické mláďatá. Je to jediný takýto prípad známy u stavovcov. Podobne sa rozmnožujú len niektoré druhy hmyzu. Gravidita býva často predĺžená, v krajnom prípade až osem mesiacov. polyembrónia a skutočnosť, že podobne ako ľudia môže pásovec deväťpásy ochorieť leprou a týfusom, z neho robí vyhľadávané pokusné zviera.
Druhy pásovcov
Celkom je známych 20 druhov pásovcov. Pozrime sa krátko na niektoré z nich:
Najväčší je pásovec veľký (Priodontes maximus). Váži 40-60 kg a pripomína malý tank opancierovaný od hlavy k päte. Žije vo Venezuele a severnej Argentíne. Starší názov: Pásovec obrovský.
Pásovec deväťpásy, dosahuje hmotnosť 3-4 kg. Ako jediný žije aj na severoamerickom kontinente.
Pásovec štetinatý (Chaotophractus villosus) je údajne najškaredší. Má šesť až osem nie príliš pohyblivých pásov husto pokrytých srsťou. Jeho hmotnosť je od 2,ť až 3 kg. Výskyt: od severného Paraguaya po strednú Argentínu.
Pásovec jedenásťpásy(Cabassous unicinctus) je jedným zo štyroch druhov tzv. holochvostých pásovcov. Vzhľadom pripomína pásovca veľkého, ale dosahuje hmotnosť iba 2,2-4,8 kg.
Pásovec šesťpásy(Euphractus sexcintus) alebo ináč „tatu“ má plochú zašpicatenú hlavu, a ako názov napovedá ,6-8 pohyblivých pásov v pancieri. Váži 3,2 až 6,8 kg. Na rozdiel od iných pásovcov nemá rád nočný život a býva vonku aj za plného slnka.
Pásovec malý(Zaedyus pichiy) je veľmi drobný, starší názov znie pásovec najmenší. Má hmotnosť iba 1-2 kg, ale najmenší v skutočnosti nie je.
Žije i vo veľkých nadmorských výškach napríklad na trávnatých planinách And, kde sa ukrýva v puklinách skál a v zime hibernuje.
Pásovec guľovitý(Tolypeutes matacus) je stredne veľký druh dosahujúci hmotnosti asi 1,5 kg. Má neobyčajne silný teľný pancier, tri voľné pásy a tvrdý štít na hlave. Ak sa cíti ohrozený, utečie alebo sa zvinie do klbka a nechránené časti tela nepriepustne prekryje pancierom.
Pásovec trojpásy(Tolypeutes tricinctus) je jedným z najmenej známych málozubých cicavcov. V múzeách celého sveta je asi iba 6 jedincov. V prírode ho nevideli po celé desaťročia.
Pláštnik malý(Chlamyphorus truncatus) je najmenším zo všetkých pásovcov, váži iba 85 gramov. Väčšinu života prežíva pod zemou. Je vyslovene nočný tvor. Žije iba v západnej Argentíne.
Aj keď vyzerá ako strašný upír, je tento pásovec
na smrť vydesený. Strach u neho vyvoláva reflex,
pri ktorom sa napriami a vyskočí.