OS Unix (vlastnosti UNIX-u, základné príkazy)

Kategorie: Informatika (celkem: 338 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 3397×

Příbuzná témata



OS Unix (vlastnosti UNIX-u, základné príkazy)

Unix - je to operacny system, ktory vznikol v r.1969. Zakladny operacny system suborov bol napisany v assembleri, neskor bol prepisany do jazyka C. V r.1978 sa zacina celosvetovy uspech UNIX-u vdaka jeho prenositelnosti na pocitace inej architektury.
Vlastnosti UNIX-u:
1) je to viacuzivatelsky OS. Na jednom pocitaci moze pracovat viac uzivatelov sucasne. (t.j. efektivne sa vyuziva procesor pocitaca)
2) Viaculohovy OS Jeden uzivatel moze spustit viac uloh naraz a na roznych
pocitacoch
3) Zdielanie periferii Tlaciarne, disky,...vsetci uzivatelia maju k nim rovnaky
pristup.
4) Priama komunikacia uzivatelov pracujucich s danym systemom.
5) Pristup k obrovskemu mnozstvu informacii ( vela pocitacov s OS UNIX su
poprepajane medzi sebou, co umoznuje ich uzivatelom komunkaciu, vymenu
informacii, a aj cerpanie informacii s roznych vzdialenych pocitacov)
6) UNIX je prenositelny, co znamena ze je ho mozne nainstalovat na akukolvek hardwarovu strukturu (IBM, MACINTOSH, XT, AT, PENTIUM)
7) jeho prostredie je user unfriedly (užívateľsky nepriateľské).Napr. vymazané súbory
sa nedajú obnoviť, zvyčajná hláška DOSu alebo Windowsu, že súbory boli úspešne
skopírované, vymazané resp. premenované chýba ap.
8) UNIX je velmi stabilny system

OS UNIX ma nasledujuce casti:

1.Jadro (kernel) -ovlada hardware pocitaca a spristupnuje uzivatelskym procesom systemove prostiedky, vytvara a udrzuje subory, adresare, uzivatel s nim nekomunikuje priamo, ale prostrednictvom prikazoveho interpret (shellu).
2. Prikazovy interpret (shell) Uzivatel komunikuje s pocitacom , na ktorom je nainstalovany UNIX prostrednictvom programu, ktory nazyvame prikazovy interpret, alebo Shell. Shell ma svoju ohlasku, ktoru uzivatel moze menit. Shell umoznuje vykonavat prikazy, ktore zadal uzivatel. Shell ma vlastny programovaci jazyk. Je vybornym nastrojom pre tvorbu vlastnych prikazov=programov pre pracu napr. s textom. Ma ovela sirsie a "silnejsie" pouzitie ako prikazovy interpret COMMAND.COM fungujuci pod MS DOS-om. Existuje viacero druhov Shell-ov. Zakladny shell sa nazyva Bourne shell. Jeho ohlaskou je $. Novsi shell je C-shell , alebo Tcshell.
3.

TOOLS (nástroje) sú to systemove prikazy a aplikacie
Prikazy -neinteraktivne programy, umoznujuce uzivatelovi organizovat pracovne prostredie a manipulovat s udajmi.
Aplikacie -interaktivne programy, komunikujuce s uzivatelom a prevadzajuce vacsi pocet uloh (Lynx, Joe, ELM).

Najcastejsie uzivatelia pracuju s UNIX-om prostrednictvom tzv.terminalu, ktorym moze byt sobny pocitac pripojeny na UNIX. Programy, ktore umoznia uzivatelovi sa pripojit zo svojhovlastneho pocitaca na UNIX, je ich viacero,napr. telnet alebo tcp. Tieto programy sposobia, ze nas lokalny pocitac sa bude "spravat" ako terminal vzdialeneho pocitaca. T.j. vstupne prikazy sa budu realizovat cez klavesnicu lokalneho pocitaca a vystup na monitor lokal. pocitaca. Samotny prikaz vsak bude vykonavat a spracovavat procesor vzdialeneho pocitaca.

S UNIX-om mozu pracovat len opravneni uzivatelia, teda ti, ktorym spravca systemu priradil login name (meno uctu) a password. Uzivatelovi je pridelený aj pracovny adresar (home directory), pristupove prava(rights) a interpret prikazov (shell),ktorý si užívateľ môže meniť. Spravca systemu ROOT ma pravo zasahovat do chodu systemu a je to jediny uzivatel , ktoreho pristupove prava system nepreveruje. Ostatni uzivatelia maju rovnake prava na prostriedky systemu a nemozu zasahovat do prav inych uzivatelov.

Prihlasenie
1- vacsinou sa pouziva prikaz: telnet
2- na monitore sa objavi: login:
password:
3- po uspesnom zadani mena a hesla nam system umozni pracu s UNIXom. Pri neuspesnom zadani sa objavi hlaska:
login incorect
login:
password:
a je nutne meno a heslo zadat znovu.
Odhlasenie
>logout alebo >exit alebo Ctrl+D

Upozornenie:
UNIX rozlisuje velke a male pismena. Bodka v nazve je sucastou tohto nazvu. Pri vytvarani textovych suborov nemusime pisat priponu, ako sme zvyknuti z MS DOS-u.
Struktura UNIX-u je adresarova tak ako v MS DOS-e. Vrcholomadresarovej (stromovej) struktury je hlavny adresar, kt. Sa oznacuje /.





bin etc usr lib dev tmp



kar2 kar3

- typicka hierarchia adresarov. Vacsinu adresarov pod / si UNIX vytvara pri instalacii. Bin - obs.binarne subory, su to vykonavatelne subory, tvoria subor prikazov, ktore uzivatel pouziva. lib -kniznica, dev - zariadenia, v UNIX-e neexistuje oznacenie mechaniky. Namiesto nich su definovane zariadenia v adresari dev. Adresar tmp sluzi na uchovanie docasnych uborov a adresar usr ( ako users ) spravidla obsahuje domovske adresare jednotlivych uzivatelov.
Po prihlaseni do uctu napr.

kar2 sa system nastavi do adresara /usr/kar2, ktory je domovskym adresarov pre kar2.








Zakladne prikazy:

pwd - vypis uplnej cesty k aktualnemu adresaru
l - vypis obsahu aktualneho adresara
l -la - -----"----- aj so skrytymu subormi.Napr. subor .profile je skryty a ma specificky charakter. dostaneme vypis v tvare
drwxr--r-- 2 matas teacher 68 aug 24 14:15:25 LISTY
d znamena, ze LISTY je adresar
- znamena, ze sa jedna o subor
Prva trojica znakov znamena pristupove prava vlastnika(OWNER)
r-pravo citat
w-pravo modifikovat,mazat,zapisovat
x- pre adresar znamena pravo ist do podadresara. Pre subor ma vyznam vykonavatelnosti ( eXecutable )
- - bez pristupu
Druha trojica - pristupove prava skupiny, ktorej clenom je vlastnik (GROUP)
Tretia trojica - prist.prava ostatnych (OTHERS)

ls - strucny vypis adresara (len mena)
cd adresar - zmeni aktualny adresar
cd . - "idem" do nadadresara
cd / - do hlavneho adresara
cd - do domovskeho
mkdir adresar - vytvorenie noveho adresara pod aktualnym
rmdir adresar - mazanie prazdneho adresara z nadadresara
rm * - mazanie vsetkych suborov z aktual. adresara
rm *a* - mazanie suborov, ktore obsahuju v nazve znak a
rm -ri adresar - mazanie neprazdneho adresara , kde prepinac
r - znamena rekurzivne aj vsetky podadresare
i - interaktivne , aj s ponukou Yes -Y
No
cp cesta1/subor1 cesta2 - kopirovanie suborov
cp subor1 subor2 .... adresar_kam - kopirovanie viacerych suborov do adresara
mv subor_stary subor_novy -premenovanie suboru
mv adresar_stary adresar_novy -premenovanie adresara
more subor - vypis obsahu suboru po strankach, -Dalsia stranka. Neumoznuje vratit sa k predchadz. stranke.
w - vypise zoznam uzivatelov, ktori pracuju so systemom UNIX na centralnom pocitaci
who login_name_uzivatela - informacia o danom uzivatelovi
cal - zobrazi kalendar
cat subor1 subor2 - vypise sa obsah suboru1 a suboru2 za sebou na obrazovku
file subor - vypise sa typ suboru (znakovy, vykonavatelny..)
grep "retazec" subor - vypise sa riadok, v ktorom sa nachadza
retazec v subore
wc subor -l - vypise pocet riadkov v subore
sort - triedi
man prikaz - zobrazi popis k prikazu v angl.jazyku.
Operatory presmerovania su identicke s MS DOS-ackymi.
Pr. l|more - kedze prikazu more chyba parameter subor, vystup z prikazu l bude vstupom pre prikaz more.

Takze vypise sa obsah adresara po strankach
l|pg - to iste, len mozem "listovat" aj naspet
l|wc -l - vypise pocet riadkov prikazu l
who|wc -l - -----"----- who
who|grep "kar2"|wc -l - vypise kolko krat je prihlaseny
uzivatel kar2
man who|wc -l - vypise kolko riadkov ma manual ku prikazu
who
l|sort|pg - obsah adresara vypise utriedene a po strankach
ls|grep "tar"|sort - utriedene vypise tie subory alebo
adresare aktualneho adresara, ktore
obsahuju v nazve retazec tar
cat subor1 subor2>subor3 - vystup z prikazu cat ...
presmeruje do suboru3. Cize subor3 bude obsahovat
obsah suboru1 a suboru2.
cat>>subor3 - na koniec suboru3 sa este prida vypis
kalendara
cat>subor - vystup prikazu cat pojde do suboru. Kedze
prikazu cat chyba parameter subor, bude sa
ocakavat vstup z klavesnice. Takto mozem
pisat text, ktory po stlaceni klaves CTRL+D sa
zapise do suboru

Príkaz finger vypisuje informácie o užívateľoch.
a) finger vypíše aktuálny zoznam užívateľov, ktorí sú prihlásení na serveri
b) finger @adresa vzdialeného počítača
zobrazí aktuálny zoznam užívateľov, prihlásených na vzd.počítači
Pr. finger @alpha.euba.sk
c) finger e-mailova adresa užívateľa
vypíše bližšie informácie o užívateľovi
Pr. finger fvacek@surf.gymmt.sk
Znaky @surf.gymmt.sk sa nemusím písať v prípade, ak je užívateľ na tom istom počítaťi ako ja.











Zapnutie počítača s operačným systémom LINUX:
Po zapnutí počítača sa spustí prvý program BIOS. Po identifikácii disku najde zavádzací sektor (boot sector) a spustí kód, ktorí vňom najde. Vyhľadá hlavný zavádzací záznam MBR (master boot record). Ten obsahuje kód resp zavádzací program, ktorého úlohou je zaviesť operačný systém. Pre operačný systém Linux sa tento program nazýva LILO (Linux Loader).
Ako LINUX preberá kontrolu nad počitačom:
Najprv teda predá BIOS kontrolu zavádzaciemu programu LILO a ten potom predá kontrolu jádru operačneho systému LINUX (LINUX kernel). Jadro je centrálnym programom celého systému a riadi všetky ostatné programy. V prvom kroku jádro realizuje prepnutie procesoru do tzv chráneného módu. Procesor 80386 (a iné 32bitové procesory), ktorí riadi váš počítač, môže pracovať v dvoch módoch:
Reálny mód
Chránený mód
Operačný systém DOS, ako aj BIOS fungujú v reálnom móde. Vyspelejšie operačné systémy však pracujú v chránenom móde. Preto platí, že LINUX po svojom zavedení úplne nahradí BIOS.
V dalšiom kroku sa LINUX pokúša identifikovať technické vybavenie počítača. Musí poznať informácie o pevnom disku, či je alebo není k dispozícii myš, či je alebo nieje váš počítač pripojený k počítačovej sieti a podobne. Keď úspešne identifikuje všetky zariadenia počítača, spustí program INIT, ktorí už začne robiť niečo užitočnejšie. Po naštartovaní programu INIT sa jadro stane akýmsi manažérom, pričom už nieje aktívnym programom.

Program INIT inicializuje základne procesy operačneho systému LINUX (kontrola súborového systému, zaistenie komunikácie s ostatnými pc na sieti, aktualizácia systemového času a iné). Akonáhle program INIT ukončí všetky uvedené aktivity, prejde do stavu, ktorí sa dá označiť ako rodič všetkých procesov v systéme UNIX (proces je beziaci program). Pretože jeden program môže byť spustený viackrát, môže existovať viac procesou realizujúcich konkrétny program. V operačnom systéme UNIX teda platí, že proces je instanciou programu. Vytvára sa systemovým volaním nazývaným FORK (rozvetvenie). Pojem FORK sa používa preto, lebo sa pôvodne jeden proces pri spustení dalšieho rozdelí na dva oddelené procesy. Typickým príkladom programu, ktorí beží ako niekoľkonásobný proces, je program GETTY. GETTY je dôležitý program, ktorý volánim programu LOGIN umožnuje uživateľovi prihlásiť sa do systému.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?