Orgány žralokov

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 7671×

Příbuzná témata



Orgány žralokov

ZUBY

-Žraločie čeľuste sa vyznačujú zvláštnosťami, ktoré sú vo svete zvierat celkom výnimočné, každý pozemský dravec má ďaleko k ich dokonalosti.
-Predchodcovia dnešných žralokov mali hornú čeľusť pevne spojenú z lebečnou časťou hlavy, s tlamou umiestnenou na jej konci. Títo praveký žraloci sa museli uspokojiť s pomerne malou korisťou. Behom rokov sa tlama posunula pod hlavu a hornú čeľusť, ktorá sa uvolnila z lebečného spojenia, stala sa tak pohyblivou. Žralok je dnes vybavený dvoma pohyblivými na sebe nezávislými čeľusťami, ktoré mu dovoľujú zožrať značne objemnú korisť alebo z jeho tela vytrhnúť obrovské kusy mäsa, napomáhajú k tomu výkonné svaly v jeho tlame.
-Ďalší obávaný prvok žraločej čeľuste je chrup ktorého anatomické usporiadanie a spôsob obnovy je vo zvieracej ríši ojedinelým úkazom. Zuby žraloka majú schopnosť neobmedzenej regenerácie. Zuby nie sú uložené v čeľustných lôžkach ako u rýb a iných stavovcov (napr. človeka), ale v mäkkom tkanive. Neustále sa obnovujú spôsobom, ktorý pripomína zvinutý koberec: postupne ako zuby prvého radu prirodzene odpadávajú, zuby ďalšieho radu sa vzpriamujú a nahrádzajú predchádzajúce. Žralokovi tak počas života narastie niekoľko tisíc zubov. Zuby sú upevnené na vláknitom veľmi pevnom väzivovom tkanive, ktoré umožňuje aby sa pri otvorení tlamy vztýčili, čo má za následok pevné uchytenie koristi.

MIMORIADNE ZMYSLOVÉ ORGÁNY

-Obávaný „šrotovací stroj“, ktorým je žralok, má k dispozícii osem zmyslových orgánov, pomocou ktorých je schopný svoju korisť zaznamenať, sledovať dokonca i v noci.
Zmyslové orgány sú: sluch, čuch, bočná čiara, zmyslové dutiny, zrak, Lorenziniho ampuly, hmat, chuť. SLUCH

-Spektrum žraločieho sluchu sa pohybuje od 10 Hz do 1 KHz. Žralok zachytáva veľmi nízke frekvencie, ktoré človek nepočuje a že okrem toho zdroje týchto nízkych frekvencií žraloka priťahujú. -Ak je ryba harpúnovaná, alebo chytená udicou ihneď sa začne neprirodzene metať, čo žralokov priťahuje. Žralok dokáže zachytiť nízke frekvencie až na niekoľko tisíc metrov.

ČUCH

-Žralok býva označovaný za „nos mora“ a je skutočne pravda, že čuch stojí v poradí citlivosti na druhom mieste, s okruhom záchytu okolo 500 metrov.

Nozdry žraloka nevyúsťujú do dutiny ústnej, ako je tomu u žiab, ale sú uložené za Schneiderovými riasami tak, že sa pri plávaní udržuje neustály príliv vody k zmyslovým bunkám v hĺbke dutiny nosnej.
-Behom plávania teda žralok nepretržite zaznamenáva veľké množstvo pachov, z nich niektoré sú spúšťacími mechanizmami lovu. Okrem obvyklých pachov je medzi nimi jeden závan jemnejší, ktorý ho rovnako provokuje k lovu a to pach sekrétu vydávaný vyplašenými rybami.










BOČNÁ ČIARA

-Čuch sme zaradili do chemoreceptorov, teraz pôjde o mechanoreceptory, ktoré rozširujú spektrum zmyslových čidiel žraloka a orgány špecializované na prijímanie zmien tlakových vĺn. Zmeny tlaku môžu byť vyvolané vibráciami, ktorá vydáva vyplašená zmietajúca sa ryba, lodný šrob, šplechot na hladine vyvolaný plavcom. Bočná čiara funguje trochu na spôsob detektoru zmeny polohy tým, že registruje sebamenší záchvev vodného prúdu a teda i vibrácie, ktoré z neho pramenia. Zdá sa, že tento systém zdvojuje zmyslovú funkciu žraločieho ucha pre príjem nízkych frekvencií a okrem toho má naviac rozhodujúcu úlohu v udržovaní telesnej rovnováhy. Tento systém je často zrovnávaný so sonarom, ktorým možno lokalizovať nejaký predmet meraním doby, ktoré potrebujú vibrácie, aby sa k nemu po odraze od daného objektu vrátili (echolokácia).
-Bočný systém má len veľmi malý počet vodných obratlovcov, medzi ktorými je žralok. Jedná sa o kanálik prebiehajúci pod kožou takmer po celej dĺžke trupu na jeho obidvoch stranách. S kožným povrchom je spojený pomocou ďalších menších kanálikov (tkz.tubulov), ktorých lineárne vyústenie medzi jednotlivými šupinami na povrchu tela tento orgán pripomína lodnú čiaru ponoru. Tieto kanáliky sa nachádzajú aj na hlave, okolo očí a rovnobežne sledujú okraj čeľusti. Vo vnútri kanálikov sú v ich hornej časti zmyslové bunky nazývané neuromasty, ktorých pohyblivé riasy registrujú tlaky, ktoré sa ne prenášajú z okolnej tekutiny v ktorej sa vznášajú. Takto získané informácie sú predávané do mozgu pomocou tkz. aferentných (dostredivých) nervových vlákien. Lymfa sprostredkováva prenos tlakových vibrácii z okolného prostredia až k neuromastom. Tento systém hrá úlohu rovnovážneho stabilizátora, lebo zaznamenáva rozdielne tlaky na oboch stranách ryby.
-Žralokovi bočná čiara pomáha odhaliť v skryte odpočívajúcu rybu, ktorú prezradí tlkot srdca a to zmenami tlakových vĺn šíriacich sa vo vode.

ZMYSLOVÉ DUTINY „CHUŤOVÉ BRADAVKY“ NA CHRBTE

-Žralok má k dispozícii ešte ďalšiu, svojou skladbou celkom mimoriadne orgány, ktorým sa hovorí zmyslové dutiny alebo volné neuromasty. Sú v úzkom vzťahu s plakoidnými (kožnými) šupinami a sú rozdelené po celej dĺžke tela od hlavy až po chvost.

Každá s týchto dutiniek vzniká tak, že sa dve priľahlé, od ostatných sa odlišujúce šupiny vzájomne prekrývajú, pričom medzi sebou túto drobnú dutinku ohraničujú.
-Tieto dutiny nachádzame častejšie u žralokov z hlbokých morí, teda u pelagických druhov.
-Vo vnútri každej dutinky je bradavka a jedna veľká senzitívna bunka. Je zaujímavé, že celé toto usporiadanie je úplne totožné s chuťovými bradavkami a bunkami, ktoré vytvárajú u človeka aj ostatných živočíchov na jazyku orgány chuti.
-V priebehu evolúcie sa genetická výbava žraloka obohatila o tento detektor, ktorý mu otvoril nové územie pre lov.
-Detekčná vzdialenosť zmyslových dutin je zrovnateľná s citlivosťou bočnej čiary- činí teda radovo niekoľko sto metrov.









OČI

-Viditeľnosť pod vodou je obmedzená len asi na 20 metrov, dlho sa malo za to, že žralok má len veľmi málo výkonný zrak, ale pokusy so žralokmi potvrdili opak.
-Mnohé žraloky veľmi dobre vidia. Ich oko je porovnateľné s okom vyšších stavovcov vrátane človeka. Jediný rozdiel spočíva v tom, že ich takmer guľovitá šošovka nemení tvar a neprispôsobuje sa svetelným podmienkam. Svetlo sa žralokom odráža od sietnice, vďaka čomu sa v morskom prostredí, kde je svetlo tlmené a rozptýlené, účinnosť zraku zvyšuje. Sietnica žralokov obsahuje vrstvu pigmentových buniek a pripomína sietnicu mačiek. Niektoré druhy žralokov majú viečka pohyblivé, iné nie: žraloky radu (Carcharhiniformes) majú aj tretie, vnútorné pohyblivé viečko, tkz. žmurku, ktorá im chráni oko pred nárazmi.
-Pri slabom svetle sú oči žraloka asi 10x citlivejšie než ľudské oči.





LORENZINIHO AMPULY

-Žraloky majú v koži ukryté citlivé bunky nesúce meno talianskeho anatóma Lorenziniho, ktorý ich opísal. Majú podobu ampuliek a kanálikmi sú spojené s povrchom pokožky na hlave a pod ústami. vďaka vnímačom elektrického poľa žraloky určujú polohu koristi a orientujú sa v magnetickom poli.
-Lorenziniho ampuly, ktoré sú umiestnené pod rypcom žraloka, majú v živočíšnej ríši úplne ojedinelé detekčné vlastnosti a hrajú viac úloh.
-Lorenziniho ampuly sú detektory tepelných a vybračných zmien a zaznamenávajú aj zmeny slanosti, kontaktného tlaku aj nepatrné zmeny elektrického poľa.

Táto posledná schopnosť je nie menej významná a mohla by vysvetľovať jak spôsob priestorovej orientácie žralokov, tak i sťahovavé návyky niektorých druhov žralokov.
-Tento orgán veľmi pravdepodobne nahrádza zrak, keď má pri útoku vo vzdialenosti niekoľko desiatok centimetrov zakryté oko žmurkou alebo keď pootočí očnou guľou dozadu.
-Pokusy dokázali, že žralok môže odhaliť korisť i v úplnej tme alebo zahrabanú do piesku.














KOŽA

-Žraloky majú na koži množstvo malých zubov, ktoré a nazývajú tiež plakoidné šupiny a spôsobujú, že ich koža je veľmi drsná. Základ kožných zubov tvorí dentín pokrytý tvrdou vrstvou emailu. Sú zásobené cievami a nervami rovnako ako zuby na čeľustiach; v koži sú uchytené koreňmi a ich jedinou zvonka viditeľnou časťou je korunka. zuby smerujú dozadu, čím zlepšujú hydrodynamické vlastnosti žraločieho tela a ustavične sa obmieňajú. Ich tvar je druhovo premenlivý, a tak slúžia ako spoľahlivý rozlišovací znak.


Plakoidné šupinyPlakoidné šupiny žralokov a rají sú potiahnuté sklovinou. Žraločia koža a plakoidnými šupinami sa nazýva šagrén.
Plakoidná šupina žraloka pripomína štruktúrou zub. Je pokrytá sklovinou a má dreňovú dutinu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?