Odpadové hospodárstvo

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 4066×

Příbuzná témata



Odpadové hospodárstvo

1. ÚVOD
V roku 1993 schválila vláda SR svojim uznesením č. 500 Program odpadového hospodárstva SR ako systémovo-koncepčný dokument, ktorý určuje koncepciu riešenia odpadového hospodárstva a spôsob nakladania s odpadmi na území Slovenskej republiky v členení na časové horizonty rokov 1996, 2000 a 2005.
V nadväznosti na POH SR bolo vypracovaných 159 regionálnych programov odpadového hospodárstva (POH) a viac ako 12 000 POH pôvodcov odpadu, ktoré podliehali schváleniu príslušných orgánov štátnej správy v životnom prostredí, Obvodných úradov životného prostredia (ObÚŽP).
POH SR vznikol v období, keď ešte nebol platný zásadný dokument v oblasti životného prostredia SR "Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky", ktorý schválila vláda SR uznesením č. 619 zo 7.9.1993 a Národná rada SR uznesením č. 339 z 18.11.1993. Z toho dôvodu bola v POH SR filozofia odpadového hospodárstva (OH) popísaná podrobne. Práve v POH SR bola navrhnutá koncepcia OH SR, ktorá vychádzala z duálnych vlastností odpadov - negatívnych prejavov zaťažujúcich životné prostredie, ktoré je potrebné eliminovať na strane jednej a ich pozitívnych vlastností, ktoré poskytujú potenciálnu možnosť ich využitia vo forme druhotných surovín, na strane druhej. V tejto nadväznosti bola prijatá ”Integrovaná koncepcia odpadového hospodárstva SR”, ktorá vo svojich zásadách obsahuje princípy minimalizácie, zhodnocovania a ukladania odpadov do životného prostredia v čo najmenšej miere. Následne po schválení POH SR bola problematika minimalizácie vzniku, využívania a správneho zneškodňovania odpadov prijatá ako jedna z piatich priorít Štátnej environmentálnej politiky (ŠEP) SR. Ciele a opatrenia na ich dosiahnutie, obsiahnuté v POH SR, boli premietnuté do Stratégie, zásad a priorít ŠEP SR a stali sa súčasťou aj Národného environmentálneho akčného plánu SR.
V priebehu spracovávania ďalších systémových dokumentov sa ukázalo, že je potrebné koncepciu odpadového hospodárstva vnímať, aktualizovať a novelizovať ako samostatný dokument, čiže nie v rámci POH SR. Programy odpadového hospodárstva, ako nástroj realizácie ŠEP v OH, potrebujú mať vytvorené primerané legislatívne a ekonomické prostredie, ktoré môžu iniciovať práve adekvátne koncepčné materiály.
Prvá etapa POH ukázala, že väčšina pôvodcov odpadov, ktorí sú povinní POH spracovávať, prijali túto povinnosť s porozumením. Napriek tomu, že bola úroveň spracovaných POH rôzna, možno konštatovať, že zámer a obsah vyhlášky SKŽP č. 76/1992 Zb.

o programoch odpadového hospodárstva bol pochopený a stal sa dostatočným vodítkom pri ich vypracovávaní. Z uvedeného dôvodu predkladaný POH SR, navrhovaný pre svoju druhú etapu do roku 2000, neobsahuje široké opisné časti, ale predovšetkým definuje ciele a navrhuje opatrenia na ich splnenie. 2. STAV A VÝVOJOVÉ TENDENCIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
1. Charakteristika odpadového hospodárstva v rokoch 1993 až 1996
Pre obdobie rokov 1993 - 1996, t.j. obdobie od schválenia prvého Programu odpadového hospodárstva SR sú pre rozvoj odpadového hospodárstva charakteristické nasledovné súvislosti:
1. Inštitucionalizácia odpadového hospodárstva a významné zmeny vyplývajúce z uplatňovania právnych predpisov
· dobudovanie štátnej správy pre odpadové hospodárstvo na úrovni okresných a obvodných úradov životného prostredia a špecializovaných útvarov Slovenskej inšpekcie životného prostredia,
· zriadenie Slovenskej agentúry životného prostredia, ktorá tvorí odborné a informačné zázemie pre orgány štátnej správy,
· vytvorenie inštitútu odborných posudkov vo veciach odpadov. 1. Prijatie koncepčno-systémových opatrení
· vytvorenie koncepcie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky,
· zavedenie systému programov odpadového hospodárstva,
· spracovanie a uvedenie do praxe koncepcie separovaného zberu,
· zavedenie evidencie odpadov a povinnosti podávať hlásenia o vzniku zvláštnych a nebezpečných odpadov,
· zavedenie vydávania súhlasov na prepravu nebezpečných odpadov,
· výkon regulácie dovozu odpadov, vývozu nebezpečných odpadov a tranzitnej prepravy odpadov cez územie SR,
· zavedenie celoplošného Regionálneho informačného systému o odpadoch. 1. Významné zmeny v odpadovom hospodárstve
Zmeny sa prejavili nasledovne:
· rešpektovanie plnenia zákonných povinností pôvodcami odpadov a ďalšími subjektami pôsobiacimi v oblasti OH,
· výrazné zlepšenie v kvalite hospodárenia s odpadmi,
· významný nárast počtu subjektov podnikajúcich v oblasti OH,
· vznik trhu s odpadmi,
· úspešný začiatok aplikácie zákona NR SR č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
· začiatok intenzívneho rozvíjania medzinárodných kontaktov s krajinami EÚ, OECD a s členskými štátmi Bazilejského dohovoru.

1. Charakteristika zmien v odpadovom hospodárstve
1. Oblasti významného zlepšenia nakladania s odpadmi
· znižovanie vzniku odpadov,
· výstavba nových regionálnych skládok odpadov,
· rozširovanie separovaného zberu komunálnych odpadov,
· výstavba zariadení na spracovanie niektorých využiteľných odpadov,
· ukladanie komunálnych odpadov na skládky povolené úradmi životného prostredia. 1. Oblasti čiastočného zlepšenia
Čiastočné zlepšenie v nakladaní s odpadmi sa dosiahlo:
· vo vytváraní podmienok pre správne nakladanie s niektorými skupinami odpadov (napr. látok s obsahom PCB),
· v príprave súboru slovenských technických noriem (STN) upravujúcich oblasť odpadového hospodárstva,
· pri zavádzaní certifikácie na zariadenia slúžiace na nakladanie s odpadmi a na vybrané činnosti pri nakladaní s odpadmi,
· v postupe sanácie starých environmentálnych záťaží,
· v environmentálnej výchove a práci s verejnosťou. 1. Doteraz nevyriešené problémy
Zlepšenie sa nepodarilo dosiahnuť v týchto oblastiach:
· zhodnotenie biologických odpadov a ich využitie na zlepšenie kvality pôdneho fondu,
· rekonštrukcia existujúcich spaľovní komunálnych odpadov a ich dobudovanie, podmieňujúce plnenie emisných limitov platných po roku 1998,
· výstavba spaľovní nebezpečných odpadov, umožňujúcich zneškodniť nevyužiteľné odpady v súlade so zákonnými požiadavkami. Pre zvládnutie komplexného bezpečného nakladania s odpadmi a vytvorenie podporných ekonomických nástrojov boli pre vybrané druhy resp. skupiny odpadov (zberový papier, vyradené lieky, odpadové olovené akumulátory) vypracované komoditné programy. Zámerom riešenia týchto programov je zníženie negatívneho vplyvu vybraných odpadov na životné prostredie zabezpečením podmienok pre správne nakladanie s nimi vrátane zberu (výkupu), prepravy a zhodnotenia, resp. zneškodnenia. V ďalšom období budú postupne vypracovávané komoditné programy pre odpady s obsahom PCB a PCT, odpadové ropné oleje, odpady z prostriedkov na ochranu rastlín, autovraky, elektronický odpad a odpady z obalov. K tomu SR zaväzuje aj postup harmonizácie národnej legislatívy s predpismi EÚ a OECD. Výsledkom riešenia komoditných programov budú návrhy nových právnych predpisov a koncepčných materiálov.
1. ANALÝZA VZNIKU ODPADOV
1. Všeobecné hodnotenie
Prvá komplexná bilancia vzniku odpadov na území Slovenskej republiky bola urobená pri spracovávaní POH SR v roku 1993. V tomto období pôvodcovia odpadov ešte nemali zákonnú povinnosť evidovať vznikajúce odpady. Preto boli potrebné údaje získavané z rôznych zdrojov, pričom sa vychádzalo hlavne z množstva odpadov zisteného u rozhodujúcich pôvodcov a údajov z jednotlivých rezortov.
POLOŽKA ROK
1992 1995
Evidencia odpadov Nebola vykonávaná Bola zavedená, NV SR č. 605/1992 Zb.

Skládky Evidované 7 204 Evidované 8 300
Povolené Rôzne povolenia 335 Povolenia ÚŽP 538
Technicky vyhovujúce 1 102
Uložené osobitné podmienky 0 436
Regionálne skládky 0 67
Spaľovne 70zlý technický stav 78väčšinou zlý techn. stav
Sanované/rekult. skládky 175 1 470
Recyklačné zariadenia 19 67
Zhromažďovacie stanice 6 31
Počet kontrol ÚŽP 775 2 412
Uložené pokuty v Sk 742 000 16 001 000
Počet kontrol SIŽP 0 417
Uložené pokuty v Sk 0 17 800 000
Obce, kde sa vykonáva separovaný zber 26 591
Tabuľka č. 1: Vývojové tendencie v OH SR v rokoch 1992 až 1995
Prvé ucelené údaje o vzniku a nakladaní s odpadmi boli získané za rok 1994 a 1995 od jednotlivých subjektov zapojených do procesu nakladania s odpadmi, a to prostredníctvom úradov životného prostredia. Základom bola zákonná povinnosť nahlasovať údaje v zmysle nariadenia vlády SR č. 605/1992 Zb. o vedení evidencie odpadov, pričom bol využitý Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO). Z údajov získaných z RISO možno zaznamenať vývojové tendencie uvedené v tabuľke č. 1 a graficky znázornené na obrázku č.1.
Tabuľka č. 2: Výskyt odpadov v SR v rokoch 1992 až 1995
Odpady Množstvo (mil. t) za rok:
1992 1993 1994 1995
ostatné 25,0 25,0 22,3 19,5
zvláštne 9,0 8,0 7,5 6,2
z toho: komunálne 1,6 1,6 1,6 1,6
nebezpečné 3,4 3,3 3,3 2,5
celkom 34,0 33,0 29,8 25,7

Obrázok č. 1



Z tohto prehľadu je zrejmý pokles produkcie odpadov v sledovanom období vo všetkých kategóriách. Nezmenilo sa množstvo komunálnych odpadov. Z celkového množstva 1,6 mil. t (t.j. priemer na obyvateľa cca 300 kg) vzniká 75 % priamo u obyvateľov a 25 % tvorí odpad podobný domovému odpadu z obcí, vznikajúci v podnikateľskej sfére.
Čiastočne sa zmenilo zloženie komunálneho odpadu. Poklesol podiel skla a zvýšil sa podiel plastov, čo zodpovedá najmä zmenám v štruktúre obalových materiálov (podrobnejšie uvedené v prílohe č.3).
Bilanciu odpadov vykonáva podľa vlastnej metodiky aj Štatistický úrad SR. Vzhľadom na odlišný metodický prístup údaje získané ŠÚ SR nie sú celkom porovnateľné s údajmi získanými orgánmi životného prostredia. Postupne sa však oba spôsoby zberu dát zosúlaďujú, takže v údajoch za rok 1995 sa už dosiahla pomerne dobrá zhoda.
Komentár k údajom o výskyte odpadov v roku 1995 je uvedený v prílohe č. 2
Podiel jednotlivých rezortov na produkcii odpadov v roku 1995 je uvedený v prílohe č. 4 .
2. Nakladanie s odpadmi
Nakladanie s odpadmi je akákoľvek činnosť, ktorej predmetom sú odpady, najmä zhromažďovanie, triedenie, úprava, spracovanie a zneškodnenie.

Na území SR je vybudovaných niekoľko stoviek zariadení na nakladanie s odpadmi, ktoré sú pod kontrolou orgánov životného prostredia.
3. Využívanie odpadov
Významným prvkom pri ochrane životného prostredia je zabezpečenie využívania odpadov.
Podľa získaných údajov sa využíva 61 % zo všetkých odpadov, pričom ostatných odpadov sa využíva 75,5 %, zvláštnych 15,4 % a nebezpečných 16 %. Tento podiel je ovplyvnený vysokým stupňom využívania rôznych poľnohospodárskych odpadov na chovateľské účely alebo na hnojenie pôdy. V bilancii odpadov za rok 1995 sú zahrnuté aj hnoj a slama v množstve 7,2 mil. t, z ktorých sa 81 % využíva. Tieto sa podľa Katalógu odpadov vydaného v roku 1996 už nepovažujú za odpad. Rovnaký podiel využívania vykazujú pôvodcovia v poľnohospodárskom sektore u ďalších odpadov (hlavne rôznych typov hnojovice a trusu), ktorých vzniká spolu 6,9 mil. t ročne. Vzhľadom na charakter využívania týchto odpadov je účelné ich samostatné hodnotenie.
Po vyčlenení vyššie uvedených odpadov z poľnohospodárstva z celkovej bilancie, je podiel využívania jednotlivých kategórií odpadov v roku 1995 uvedený v tabuľke č. 3 a na obrázku č. 2.
Tabuľka č. 3: Využívanie odpadov bez vybraných odpadov z poľnohospodárstva
Množstvo odpadov (mil. t/rok) a v [%]
Využívanie odpadov bez vybraných odpadov celkom ostatné zvláštne bez NO NO
z poľnohospodárstva 4,236,3 % 3,2359,5 % 0,5715,4 % 0,416,0 %
Z uvedených údajov vyplýva, že okrem odpadov vznikajúcich v poľnohospodárskom sektore sa využíva ďalších 3,23 mil. t ostatných odpadov. V tomto množstve sú zahrnuté odpady z potravinárskeho priemyslu využívané najmä ako krmivo (napr. repné odrezky a skrojky, otruby a pod.) v celkovom množstve 1 mil. t. Ďalšou významnou položkou je železný šrot v množstve 600 tis. t, rôzne drevné odpady (kôra, piliny a pod.), ktoré sa využívajú hlavne energeticky, predstavujúce celkove 400 tis. t a popol, škvára, stavebný odpad a výkopová zemina používané v stavebníctve a na terénne úpravy v celkovom množstve 300 tis. t.
K využívaniu odpadov prispieva aj postupné rozširovanie separovaného zberu komunálnych odpadov. V súčasnosti je zavedený v 591 obciach a mestách, pričom sa vyseparuje okolo 15 - 20 % z celkového množstva komunálnych odpadov.
4. Nevyužívané odpady
Nevyužívané odpady, vznikajúce na území SR, sa upravujú biologickými a fyzikálno-chemickými metódami a zneškodňujú sa. Časť odpadov sa skladuje. Stav nakladania s nevyužívanými odpadmi v roku 1995 uvádza tabuľka č.4.
Odpady sa zneškodňujú spaľovaním a ukladaním na skládky. Vykonaným prieskumom sa v roku 1994 zistilo, že na území SR sa nachádza približne 8300 skládok.
Na základe tohto prieskumu boli zaevidované všetky miesta, na ktorých bol uložený odpad. Do horeuvedeného počtu boli preto zahrnuté aj malé smetiská.

Pre objektivizáciu počtu skládok sa preto z celého evidovaného súboru vylúčili tie, ktorých celková plocha je menšia ako 100 m2. Skládok s väčšou plochou bolo okolo 7000. Väčšina z nich už nie je v prevádzke a predstavuje staré environmentálne záťaže, ktoré sa postupne sanujú a rekultivujú. Do roku 1995 bolo podľa údajov úradov životného prostredia sanovaných 1470 starých skládok. V súčasnosti je na našom území okolo 5530 skládok s plochou väčšou ako 100 m2 (príloha č. 5).
Z uvedeného počtu je povolených 538 skládok, pričom 436 z nich má udelené osobitné podmienky. Z toho vyplýva, že iba 102 skládok vyhovuje v plnom rozsahu technickým a zákonným požiadavkám. Z uvedeného počtu skládok je 67 regionálneho charakteru. Podľa údajov úradov životného prostredia sa v súčasnosti približne 2 % skládkovaných odpadov ukladá na nepovolené skládky.
Niektoré odpady sa ukladajú na odkaliská, kde sa ukladá prevažne hydraulicky dopravovaný odpad (hlavne odpady vznikajúce pri výrobe energie). Na území SR je v súčasnosti evidovaných celkom 52 odkalísk vybudovaných ako vodohospodárske dielo, z ktorých 19 vzniklo banskou činnosťou.
Tabuľka č. 4: Spôsoby nakladania s nevyužitými odpadmi
Spôsob nakladania Množstvo odpadov v mil. t/roka v [%]
s nevyužívanýmiodpadmi Celkom Ostatné Zvláštne bez nebezpečných Nebezpečné
Fyzikálno-chemická úprava 1,313,0 % 0,38 8,0 % 0,020,6 % 0,942,8
Biologická úprava a spracovanie 2,828,0 % 2,144,0 % 0,13,2 % 0,628,6 %
Spaľovanie 0,4 4,0% 0,071,5 % 0,165,1 % 0,178,1 %
Ukladanie na skládky 3,434,0 % 1,3728,7 % 1,8559,1 % 0,188,6 %
Skladovanie 0,55,0 % 0,24,2 % 0,26,4 % 0,14,8 %
Iný spôsob 1,616,0 % 0,6513,6 % 0,825,6 % 0,157,1 %

V prevádzke je 78 spaľovní odpadov. Okrem dvoch spaľovní určených na spaľo-vanie komunálneho odpadu (v Bratislave a v Košiciach) sa komunálne odpady spaľujú aj v ďalších dvoch spaľovniach. V 37 spa-ľovniach sa spaľuje aj určitý podiel nebez-pečných odpadov. V 39-ich sa spaľujú odpady zo zdravotníckych zariadení, pričom v niektorých z nich sa spaľujú aj iné druhy odpadov. Prevádzkovanie spaľovní je časovo limitované s ohľadom na platnosť nových emisných limitov po roku 1998. Časť odpadov sa spaľuje aj v menších energetických zariadeniach priamo u pôvodcov (napr. papierový odpad, uhoľný prach a pod.).
Podrobnejšie zhodnotenie jednotlivých druhov nakladania je uvedené v prílohe č. 6.

2. Vyhodnotenie cieľov a opatrení Programu odpadového hospodárstva SR za obdobie rokov 1993 - 1996
Vyhodnotenie plnenia cieľov a opatrení Programu odpadového hospodárstva SR, vytýčených na obdobie rokov 1993 - 1996, je uvedené v prílohe č. 7.
Na plnenie týchto cieľov a opatrení ako aj na realizáciu cieľov a opatrení programov odpadového hospodárstva okresov a obvodov boli do roku 1995 vynaložené prostriedky v celkovej výške 2 918 mil. Sk. Podpora z prostriedkov ŠFŽP SR do roku 1995 predstavovala 373,2 mil. Sk a v 1. polroku 1996 ďalších 106,5 mil. Sk. Výška vynaložených prostriedkov je približne o polovicu nižšia než predpokladal POH SR vypracovaný v roku 1993. Je to dôsledok toho, že sa nepodarilo zabezpečiť realizáciu niektorých finančne veľmi náročných akcií, hlavne vybudovať novú spaľovňu komunálnych odpadov v Bratislave, rekonštruovať spaľovňu v Košiciach a začať výstavbu spaľovne nebezpečných odpadov.
Náklady spojené s odpadovým hospodárstvom vo vybraných odvetviach sú aj predmetom sledovania Štatistického úradu SR. Podľa jeho údajov bolo na nakladanie s odpadmi v roku 1995 vynaložených celkove 3 005,5 mil. Sk. Do tejto sumy nie sú zahrnuté poplatky a prirážky za uloženie odpadov v celkovej výške 381 mil. Sk. Podľa údajov Štatistického úradu SR náklady na zavádzanie separovaného zberu predstavovali 46 mil. Sk.
3. Koncepčno-systémové zámery pre 2. etapu POH SR
1. Štátna environmentálna politika a integrovaná koncepcia odpadového hospodárstva
Systém odpadového hospodárstva v SR je súčasťou Štátnej environmentálnej politiky v odpadovom hospodárstve. V nej je vyjadrená účasť výkonných orgánov štátnej moci nad správou hospodárenia s odpadmi. Základom stratégie hospodárenia s odpadmi v SR sa stala integrovaná koncepcia, ktorá je založená na týchto princípoch:
· obmedzovanie vzniku odpadov,
· znižovanie obsahu toxických látok v odpadoch,
· materiálové zhodnotenie odpadov v čo najväčšej možnej miere,
· tepelná úprava odpadov, pokiaľ ich nebolo možné inak využiť,
· skládkovanie odpadov v čo najmenšej možnej miere. Skúsenosti získané od roku 1991, osobitne v období realizácie prvej etapy POH - v rokoch 1993 až 1995 preukázali, že zásady integrovanej koncepcie odpadového hospodárstva boli formulované správne. Upresnenie si vyžaduje len tretia a štvrtá zásada.

Po tomto upresnení znejú zásady integrovanej koncepcii odpadového hospodárstva SR nasledovne:
· obmedzovanie vzniku odpadov,
· znižovanie obsahu toxických látok v odpadoch,
· zhodnotenie odpadov v čo najväčšej možnej miere,
· tepelná úprava odpadov, pokiaľ ich nebolo možné inak využiť, s cieľom získať energiu, znížiť objem a hmotnosť odpadov a znížiť obsah škodlivých látok v odpadoch,
· skládkovanie odpadov v čo najmenšej možnej miere. 1. Hlavné zameranie POH SR do roku 2000
Ukázalo sa, že okrem pokračovania budovania celej infraštruktúry odpadového hospodárstva, bude potrebné v druhej etape POH SR do roku 2000 zamerať sa predovšetkým na zníženie tvorby odpadov a zvýšenie využitia zhodnotiteľných odpadov.
1. Zníženie vzniku odpadov. 1. Smerovanie zámeru
Proces znižovania vzniku odpadov v 2. etape POH SR zameriavať najmä na:
a. nebezpečné odpady z :
· priemyselných podnikov,
· novovzniknutých prevádzok malých a stredných podnikateľov vyrábajúcich výrobky, pri ktorých vznikajú nebezpečné odpady,
· novovzniknutých zdravotníckych zariadení, vrátane súkromných,
· niektorých prevádzok služieb. a. odpady z obalov domácej výroby alebo z dovozu, ktoré nie sú zhodnotiteľné vôbec, lebo na zhodnotenie ktorých nebudú v priebehu 2 - 3 rokoch dostupné, resp. z ekonomického hľadiska prijateľné potrebné recyklačné kapacity. 1. Opatrenia na vytvorenie technického a ekonomického prostredia na dosiahnutie zámeru
1. Vytvoriť súbor priamych alebo nepriamych ekonomických nástrojov, ktoré podporia:
a. zavádzanie a používanie nových moderných technológií a čistejších technológií na úrovni ”stavu techniky”. b. používanie surovín a prísad, pri aplikácií ktorých nevznikajú nové, nevyužiteľné odpady. c. návrh výrobkov, ktoré po strate životnosti môžu byť po úprave alebo spracovaní vrátené späť do spotrebiteľského alebo materiálového kolobehu. 2. Vytvoriť právnu úpravu, ktorá bude pôvodcom odpadov ukladať povinnosť nevyužiteľné odpady, najmä nebezpečné, pred uložením do životného prostredia (na skládku), upraviť tak, aby sa redukoval ich objem, hmotnosť a obsah vybraných látok alebo prvkov (napr. celkový obsah organického uhlíka). 1. Vytvoriť súbor technických noriem a predpisov, ktoré budú určovať kvalitatívne a technické parametre pre výrobnú a spotrebiteľskú sféru tak, aby za prijateľných ekonomických podmienok bol vznik odpadov obmedzený na najmenšiu možnú mieru. 1. Zvýšenie využitia zhodnotiteľných odpadov
1. Smerovanie zámeru
Proces zvyšovania podielu zhodnotiteľných odpadov orientovať na tie druhy odpadov, ktoré sú:
· už v určitej miere v súčasnosti zhodnocované (zberový papier, kovy, sklo, opotrebované ropné oleje, pneumatiky a iný gumárenský odpad a pod.),
· v súčasnosti využívané len v malej miere (tzv.

komoditné programy ako odpadové olovené akumulátory, stavebný odpad, elektrický a elektronický šrot, autovraky, žiarivky, výbojky, organický/biologický odpad, kaly z čistiarní odpadových vôd a pod.)
1. Opatrenia na vytvorenie legislatívneho, technického a ekonomického prostredia na dosiahnutia zámeru
1. Legislatívne upraviť a upresniť povinnosť v maximálnej možnej miere využívať zhodnotiteľné druhy odpadov. 1. Prijať súbor priamych alebo nepriamych ekonomických nástrojov, ktoré budú zvýhodňovať procesy zhodnocovania odpadov pred ich zneškodňovaním, t.j. skládkovaním a spaľovaním. Osobitne sa zamerať na organické/biologické odpady a odpady z plastov a z obalov. 2. Vytvoriť súbor technických noriem a predpisov, ktoré budú určovať kvalitatívne parametre odpadov, ktoré boli získané úpravou alebo spracovaním odpadov, s cieľom ich účelovej a ekonomicky prijateľnej aplikácie. 1. Ciele Programu odpadového hospodárstva SR a opatrenia na ich dosiahnutie
1. Východiská pre stanovenie cieľov a opatrení
Ciele pre horizonty rokov 2000 a 2005 boli vytýčené aj v POH SR z roku 1993. V tomto programe sú ciele na roky 1996 - 2000 modifikované na základe plnenia cieľov a opatrení pôvodne vytýčených na roky 1993 - 1996, so zohľadnením vývoja situácie a predpokladaných ekonomických možností. Za nevyhnutnosť je možné považovať výstavbu spaľovne a skládky nebezpečných odpadov, rozširovanie kompostovania biologických odpadov a zvýšenie využívania odpadov. Vzhľadom na vývoj situácie sa medzi ciele zahrnulo aj využívanie zariadení, ktoré nie sú určené na nakladanie s odpadmi, avšak je ich možné na tento účel použiť (napr. spaľovanie odpadov v cementárenských peciach).

2. Ciele a opatrenia POH SR vytýčené na obdobie rokov 1997 - 2000
CIEĽ OPATRENIE
1. Zneškodniť nevhodne skladované nebezpečné odpady. 1.1. Vybudovať minimálne 1 spaľovňu nebezpečných odpadov nadregionálneho charakteru. 1.2. Vybudovať 1 skládku nebezpečných odpadov.
· Vytvoriť systém kontajnerizácie na nakladanie s nebezpečnými odpadmi. 2.1. Vytvoriť systém skúšobníctva a certifikácie na kontajnery, slúžiace na nakladanie s nebezpečnými odpadmi.
· Vybudovať zariadenia na zneškodňovanie nebezpečných odpadov nadregionálneho charakteru. 3.1. Vybudovať v Bratislave novú, alebo za určitých podmienok rekonštruovať existujúcu spaľovňu komunálnych odpadov a modernizovať spaľovňu komunálneho odpadu v Košiciach.
· Pokračovať v budovaní siete regionálnych spaľovní pre odpady zo zdravotníctva. 4.1. Vybudovať regionálne spaľovne odpadov, v ktorých sa budú zneškodňovať odpady zo zdravotníckych zariadení
· Vytvoriť systém nepriameho zberu recyklovateľných druhov odpadov. 5.1. Vypracovať príslušné právne predpisy a ekonomické nástroje na podporu vzniku a činnosti spoločností pre zabezpečovanie nepriameho zberu využiteľných druhov odpadov.
· Znížiť množstvo problémových látok v komunálnom odpade. 6.1.

Vypracovať právne predpisy na nakladanie s odpadovými olovenými akumulátormi, autovrakmi, odpadmi s obsahom PCB a PCT a s odpadovými ropnými olejmi.
· Zvýšiť podiel kompostovaných biologických odpadov. 1. Vytvoriť ekonomické nástroje, ktoré budú zvýhodňovať kompostovanie biologických odpadov oproti ich ukladaniu na skládky 2. Dopracovať systém technických noriem a predpisov určujúcich kvalitu a spôsob aplikácie kompostov na poľnohospodársku a nepoľnohospodársku pôdu. 3. Do krajských a okresných programov odpadového hospodárstva zapracovať systém hmotnej a ekonomickej podpory pri výrobe a využívaní kompostov.
1. Rozširovať sieť dotrieďovacích zariadení slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov. 8.1. Pokračovať v budovaní siete dotrieďovacích zariadení slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov s cieľovým počtom 25 v roku 2000.
· Na nakladanie s odpadmi, hlavne na ich zneškodňovanie, využívať vhodné technické zariadenia, ktoré neboli pôvodne určené na tento účel. 9.1. Vo vybraných cementárňach systematicky využívať proces výroby cementárenských slinkov na zneškodňovanie niektorých druhov odpadov. · Všetky komunálne odpady, určené na skládkovanie, ukladať na skládkach, ktoré vyhovujú technickým podmienkam. 10.1. Vybudovať 10 regionálnych skládok komunálnych odpadov.
· Pokračovať v sanácii starých neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaží. 11.1. V každom okrese sanovať min. 4 skládky odpadov, ohrozujúce životné prostredie.
1. Výhľadové ciele Programu odpadového hospodárstva SR na obdobie rokov 2000 - 2005 a opatrenia na ich dosiahnutie

V roku 1993 boli navrhnuté ciele a opatrenia na ich dosiahnutia na prvé obdobie, do roku 1996 a výhľadové do roku 2000 a 2005. Tieto ciele a opatrenia boli navrhnuté na základe predpokladu určitého vývoja ekonomickej situácie a vývoja potrieb odpadového hospodárstva. Reálny vývoj situácie bol ovplyvnený viacerými faktormi, v dôsledku ktorých bolo potrebné prehodnotiť aj výhľadové ciele a zreálniť ich aj na základe skúseností z doterajšieho vývoja. Do vývoja situácie rozhodujúcim spôsobom zasahuje príprava na integráciu SR do nadnárodných štruktúr, ktorá si vyžiada v niektorých prípadoch aj zásadnú zmenu legislatívnych predpisov. V odpadovom hospodárstve sa tieto zmeny prejavia aj v zmenách systému jeho riadenia. Dá sa tiež očakávať zvýšený vplyv zahraničného trhu s odpadmi a intenzifikácia podnikateľskej činnosti.
Vzhľadom na očakávané zásadné zmeny, ktorých dopad na budúci vývoj je v niektorých prípadoch ťažko odhadnúť, sú výhľadové ciele POH SR vytýčené iba na jedno obdobie, t.j. do roku 2005.

Zamerané sú hlavne na riešenie tých problémov, ktoré majú rozhodujúci vplyv na vývoj odpadového hospodárstva.

1. Ciele a opatrenia POH SR na obdobie rokov 2000 - 2005
CIEĽ OPATRENIE
1. Zneškodňovať nebezpečné odpady vyhovujúcim spôsobom na vyhovujúcich zariadeniach. 1. Zabezpečiť dostatočnú kapacitu zariadení na zneškodňovanie nebezpečných odpadov. 1. Vybudovať regionálnu spaľovňu komunálnych odpadov pre oblasť stredného Slovenska.
1. Zneškodniť všetky vyprodukované odpady zo zdravotníckych zariadení vyhovujúcim spôsobom, na vyhovujúcich zariadeniach. 2.1. Zabezpečiť dostatočné kapacity zariadení na zneškodnenie všetkých vyprodukovaných odpadov zo zdravotníckych zariadení.
· Naďalej zvyšovať podiel kompostovaných biologických odpadov. 3.1. Ekonomickými nástrojmi podporovať výrobu a využívanie kompostov.
· Dobudovávať sieť dotrieďovacích zariadení odpadov slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov. 4.1. Pokračovať v budovaní siete dotrieďovacích zariadení slúžiacich na separáciu využiteľných druhov odpadov s cieľovým stavom 35 v roku 2005.
· Zvýšiť rozsah využívaných druhov odpadov a ich zložiek. 5.1. Vybudovať zariadenie na spracovanie stavebného odpadu.
· Pokračovať v sanácii starých neriadených skládok a ďalších environmentálnych záťaží. 6.1. V každom okrese sanovať 6 - 10 skládok odpadov ohrozujúcich životné prostredie.
1. Náklady na realizáciu cieĽov a opatrení POH SR

Náklady na realizáciu cieľov a opatrení POH SR boli odhadnuté na základe obstarávacích cien potrebných zariadení. Súčasné ceny spaľovní nebezpečných odpadov, vybavených takým systémom čistenia odplynov, ktorý zabezpečí dosiahnutie určených emisných limitov, sa pri kapacite 10 - 20 tis. t/rok pohybujú okolo 500 - 1000 mil. Sk. Približne rovnakú výšku predstavujú aj predpokladané náklady na rekonštrukciu, resp. výstavbu novej spaľovne komunálnych odpadov s kapacitou okolo 100 tis. t/rok. Spaľovne odpadov predstavujú najvýznamnejšiu položku v odhadnutých celkových nákladoch. Ďalšie investície sú potrebné na výstavbu skládok odpadov, zariadení na separovaný zber, na kontajnerizáciu, atď.
Vzhľadom na predpokladaný vývoj ekonomickej situácie do roku 2000, POH SR nepredpokladá možnosť výraznejších investícií v oblasti odpadového hospodárstva a uvažuje iba s riešením najnaliehavejších problémov. Zlepšenie v tejto situácii sa očakáva až po roku 2000.
Vzhľadom na doteraz realizované akcie, očakávaný vývoj odpadového hospodárstva a pohyb cien, je možné na základe odborného odhadu predpokladať na ďalšie obdobia nasledovnú potrebu finančných prostriedkov:
Obdobie Predpokladané náklady v mil.

Sk
1997 - 2000 8 500
2001 - 2005 15 000

Finančné prostriedky na realizačné zabezpečenie Programu odpadového hospodárstva SR sa získajú hlavne z vlastných zdrojov pôvodcov a podnikateľských subjektov, ktoré budú podnikať v oblasti nakladania s odpadmi.
Náklady na separovaný zber, úpravu a v niektorých prípadoch aj na spracovanie vybraných odpadov by sa mali získať z príspevkov výrobcov a dovozcov určených tovarov. V pripravovanom novom zákone o odpadoch je navrhnutá povinnosť výrobcov a dovozcov vybraných tovarov zabezpečiť spracovanie alebo zneškodnenie odpadov, ktoré z týchto tovarov vznikajú alebo sa na ňom ekonomicky podieľať.
Na základe skúseností z predchádzajúceho obdobia je možné predpokladať, že časť potrebných prostriedkov sa získa zo zahraničných zdrojov, formou zahraničnej pomoci, úvermi alebo vstupom zahraničného kapitálu.
Na vybrané akcie sa bude aj naďalej poskytovať podpora z prostriedkov Štátneho fondu životného prostredia SR. Možnosti fondu sú však obmedzené, a preto z neho nie je možné v potrebnom rozsahu podporiť výstavbu zariadení, rozhodujúcich pre ďalší vývoj odpadového hospodárstva.
Riešenie niektorých problémov odpadového hospodárstva je predmetom štátneho záujmu, pretože má dopad na hospodársku a sociálnu sféru. Z toho dôvodu je potrebné podporiť realizáciu niektorých akcií aj z prostriedkov štátneho rozpočtu.
Najzávažnejším problémom, ktorý sa v minulom období nepodarilo uspokojivo vyriešiť, je nezávadné zneškodňovanie nebezpečných odpadov, hlavne z toho dôvodu, že sa nepodarilo zahájiť výstavbu spaľovne nebezpečných odpadov. Doterajšie skúsenosti ukazujú, že možní investori nemajú dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie výstavby spaľovne s potrebnou kapacitou. V niektorých podnikoch sa preto začína uvažovať s výstavbou menších spaľovní, len pre vlastnú potrebu. Takýto prístup však nezabezpečuje systémové riešenie problému hlavne preto, že mnohí menší pôvodcovia potrebujú, aby bola vytvorená možnosť zneškodnenia ich odpadov na komerčnom základe za prijateľných podmienok. Finančná podpora výstavby spaľovní nebezpečného odpadu sa za súčasných podmienok javí ako nevyhnutná.
Ďalšou oblasťou, kde sa podpora štátu javí nevyhnutná, je výstavba spaľovní odpadov zo zdravotníckych zariadení, nakoľko rezort zdravotníctva nemá k dispozícii investičné prostriedky v potrebnom rozsahu. Zabezpečenie správneho zneškodňovania týchto odpadov je dôležité hlavne preto, že svojou infekčnosťou,toxicitou a ďalšími nebezpečnými vlastnosťami môžu v mimoriadnom rozsahu priamo ohroziť zdravie obyvateľstva (možný vznik epidemických infekčných ochorení). Nevyhnutnú potrebu protriedkov zo štátneho rozpočtu na obdobie rokov 1997 - 2000 je možné odhadnúť v rozsahu 1 000 - 1 500 mil. Sk.
Napriek určitému pokroku v minulom období, stále ostáva veľkým problémom sanácia starých skládok a environmentálnych záťaží.

Tento problém v mnohých prípadoch nebol uspokojivo vyriešený v rámci transformačného procesu, často nie sú vyjasnené majetkové vzťahy ku kontaminovaným objektom a priestorom. Zrejme bude potrebné zabezpečiť sanáciu niektorých starých environmentálnych záťaží s účasťou štátu.
Realizácia uvedených investičných akcií v odpadovom hospodárstve umožní rozvoj malého a stredného podnikania a prejaví sa aj v rozvoji cestovného ruchu (zahraniční návštevníci chcú navštevovať krajiny so zdravým životným prostredím a nedostatky v odpadovom hospodárstve, ktoré sú zjavné aj laikom, ich môžu odradiť od pobytu v SR). Štátna podpora týchto akcií sa preto priaznivo premietne do ekonomickej sféry, čo zabezpečí návratnosť vložených prostriedkov.
Napriek možnej podpore zo štátnych zdrojov, ťažiskovým zdrojom finančného zabezpečenia budú prostriedky vložené pôvodcami odpadov a podnikateľmi pôsobiacimi v tejto sfére.

2. Záver
Bilancia výskytu odpadov a analýza súčasného stavu odpadového hospodárstva na území Slovenskej republiky sa v roku 1995 prvýkrát komplexne uskutočnila pomocou regionálneho informačného systému. Na základe vykonanej analýzy je možné konštatovať, že situácia v nakladaní s odpadmi sa v Slovenskej republike v priebehu sledovaného obdobia vo viacerých oblastiach odpadového hospodárstva zlepšila.
Zníženie vzniku odpadov sa dosiahlo okrem racionalizačných opatrení aj v dôsledku celkového poklesu výroby, a preto z neho nie je možné robiť jednoznačné závery. Pozitívnym faktorom je rozvoj podnikateľských aktivít zameraných na využívanie vznikajúcich odpadov. V dôsledku toho sa znížili požiadavky na budovanie zneškodňovacích zariadení.
Zlepšenie sa dosiahlo v oblasti nakladania s komunálnym odpadom. V mnohých lokalitách Slovenskej republiky sa úspešne rozvíja separovaný zber a budujú sa aj technické zariadenia potrebné na jeho zabezpečenie (zhromažďovacie strediská, dotrieďovacie linky na vyseparované materiály a pod.). Vybudovalo sa podstatne viac nových skládok, ako predpokladali ciele a opatrenia POH SR na obdobie rokov 1993 - 1996. Súčasne sa začala sanácia starých skládok komunálnych odpadov, ohrozujúcich životné prostredie. Napriek týmto skutočnostiam sa nedosiahol žiadúci stav v nakladaní s komunálnym odpadom na celom území. V niektorých lokalitách nie sú ešte k dispozícii vyhovujúce skládky odpadov. Situácia sa zatiaľ nezlepšila ani v oblasti spaľovní komunálneho odpadu. Situácia je vážna hlavne v Bratislave, kde sa zatiaľ nepristúpilo k výstavbe alebo k rekonštrukcii spaľovne.
Vážnym problémom ostáva naďalej zneškodňovanie nebezpečných odpadov.

Napriek predpokladom sa nepodarilo zabezpečiť výstavbu spaľovne, umožňujúcej ich zneškodňovanie.
Zabezpečenie zneškodnenia nebezpečných odpadov je podmienkou ďalšieho rozvoja niektorých priemyselných odvetví, a preto bude potrebné, aby sa štát ekonomicky podieľal na riešení tejto problematiky.
Predložený POH SR obsahuje rámcové koncepčné riešenie problematiky odpadového hospodárstva do roku 2000 s výhľadom do roku 2005. POH SR bude ďalej rozpracovaný územnými orgánmi životného prostredia na konkrétne podmienky jednotlivých krajov a okresov. Nadväzne na územné POH, budú svoje programy odpadového hospodárstva aktualizovať aj jednotliví pôvodcovia odpadov.
POH SR zohľadňuje požiadavky vyplývajúce z integrácie SR do nadnárodných štruktúr a z potreby harmonizácie našej legislatívy s predpismi týchto zoskupení. Realizáciu jeho cieľov a opatrení je potrebné podporiť vytvorením vhodných legislatívnych a ekonomických nástrojov, bez ktorých nebude možné dosiahnuť vytýčené zámery.
OBSAH
1. ÚVOD
2. STAV A VÝVOJOVÉ TENDENCIE ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
2.1 Charakteristika odpadového hospodárstva v rokoch 1993 až 1996
2.1.1 Inštitucionalizácia odpadového hospodárstva a významné zmeny vyplývajúce z uplatòovania právnych predpisov
2.1.2 Prijatie koncepèno-systémových opatrení
2.1.3 Významné zmeny v odpadovom hospodárstve
2.2 Charakteristika zmien v odpadovom hospodárstve
2.2.1 Oblasti významného zlepšenia nakladania s odpadmi
2.2.2 Oblasti èiastoèného zlepšenia
2.2.3 Doteraz nevyriešené problémy
3. ANALÝZA VZNIKU ODPADOV
3.1 Všeobecné hodnotenie
3.2 Nakladanie s odpadmi
3.3 Využívanie odpadov
3.4 Nevyužívané odpady
4. VYHODNOTENIE CIEĽOV A OPATRENÍ PROGRAMU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR ZA OBDOBIE ROKOV 1993 - 1996
5. KONCEPÈNO-SYSTÉMOVÉ ZÁMERY PRE 2. ETAPU POH SR
5.1 Štátna environmentálna politika a integrovaná koncepcia odpadového hospodárstva
5.2 Hlavné zameranie POH SR do roku 2000
5.2.1 Zníženie vzniku odpadov. 5.2.1.1 Smerovanie zámeru
5.2.1.2 Opatrenia na vytvorenie technického a ekonomického prostredia na dosiahnutie zámeru
5.2.2 Zvýšenie využitia zhodnotiteľných odpadov
5.2.2.1 Smerovanie zámeru
5.2.2.2 Opatrenia na vytvorenie legislatívneho, technického a ekonomického prostredia na dosiahnutia zámeru
6. CIELE PROGRAMU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR A OPATRENIA NA ICH DOSIAHNUTIE
6.1 Východiská pre stanovenie cieľov a opatrení
6.2 Ciele a opatrenia POH SR vytýčené na obdobie rokov 1997 - 2000
7. VÝHĽADOVÉ CIELE PROGRAMU ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA SR NA OBDOBIE ROKOV 2000 - 2005 A OPATRENIA NA ICH DOSIAHNUTIE
7.1 Ciele a opatrenia POH SR na obdobie rokov 2000 - 2005
8. NÁKLADY NA REALIZÁCIU CIEĽOV A OPATRENÍ POH SR
9. ZÁVER.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?