Obsahová a procesuálna stránka výchovy

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 7029×

Příbuzná témata



Obsahová a procesuálna stránka výchovy

Škola má poskytnúť žiakom hlboké a trváce vedomosti, čo sa realizuje predovšetkým priamo vo vyučovacom procese. Súčasne s týmto musí vyučovací proces prispievať aj k všestrannému rozvoju osobnosti jedinca, k rozvíjaniu jeho poznávacích procesov, musí ho pripravovať na život a prácu v spoločnosti. Požiadavka spojenia školy so životom nie je v pedagogike niečím novým.

Vytváranie nových vedomostí, spôsobilostí, zručností a formovanie návykov žiakov je procesom veľmi zložitým, v ktorom sa musia uplatňovať a rešpektovať viaceré požiadavky determinujúce vyučovací proces. Každý žiak je špecifickou osobnosťou, preto nemožno vo vyučovaní vystačiť so žiadnymi univerzálnymi vyučovacími metódami.

Medzi vzdelávaním a výchovou je úzky vzájomný vzťah. Vyučovací proces neznamená zameranosť len na vedomostnú stránku, ale plní aj tieto úlohy:
a) vzdelávaciu (nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti),
b) formatívnu ( rozvoj poznávacích procesov),
c) výchovnú,
d) propedeutickú (uvádza do nového vo vede, v myslení),
e) rozvíjajúcu ( všestranný rozvoj žiaka, orientácia na jeho potenciálne možnosti).

Pod pojmom vyučovací proces chápeme plánovité, cieľavedomé a zámerné pôsobenie subjektu vyučovania (učiteľa) na objekt vzdelávania a výchovy (žiaka), aby bol systematicky vzdelávaný a vychovávaný. Objekt vzdelávania a výchovy (žiak) je zároveň subjektom vyučovacieho procesu, v ktorom si okrem osvojovania nových vedomostí, spôsobilostí, vytvárania zručností a návykov rozvíja aj poznávacie procesy, formuje svoju osobnosť, ale súčasne spätne vplýva na činnosti učiteľa.

Úlohou učiteľa je vyučovať (využíva preto rôzne vyučovacie metódy, pričom uprednostňuje metódy aktivizujúce myslenie a tvorivosť žiakov), úlohou žiaka je aktívne sa zmocňovať všetkého nového, poznávať a objavovať (pre neho doposiaľ) nepoznané.

Cieľom vyučovania je nielen naučiť žiakov porozumieť, vedieť aplikovať, analyzovať, syntetizovať, hodnotiť a pod.

Vyučovací proces má svoju štruktúru. Etapy tejto štruktúry sú vo vzájomnom vzťahu. Každá etapa vyučovacieho procesu plní úlohy všeobecné a zvláštne. Vyučovací proces prebieha v nasledovných etapách:

1.) začiatočná didaktická diagnóza žiakov,
2.) didaktická analýza učiva,
3.) formulácia didaktických cieľov,
4.) regulácia učenia žiakov,
5.) analýza výsledkov vyučovania.

Výsledky vyučovacieho procesu sa analyzujú kvantitatívnou i kvalitatívnou analýzou.

Kvantitatívna analýza spočíva v hodnotení vedomostí žiaka ustálenou klasifikačnou škálou.
Kvalitatívnou analýzou výsledkov vyučovacieho procesu sa posudzuje nielen výkon žiaka, ale i výkon učiteľa. Hodnotí sa priebeh celého vyučovacieho procesu. V súvislosti so žiakom sa hodnotí záujem žiaka o vyučovanie, vyučovací predmet a stotožnenie sa žiaka so svojou rolou. Treba zdôrazniť, že aj obsah učiva je veľmi rôznorodý. Jedno má povahu konkrétneho charakteru, pochopenie iného učiva si zase vyžaduje zložité myšlienkové operácie.
Hodnotí sa obsahová stránka vyučovacieho procesu, ktorú určujú didaktické ciele a obsah vzdelávanie. Ciele vyučovacieho procesu, ich stanovovanie, ale aj realizácia sú významnou stránkou.

Hodnotí sa aj procesuálna stránka vyučovacieho predmetu, ktorú určujú použité formy vyučovania, vyučovacie zásady a prostriedky.

Význam spoločenských základov vyučovacieho procesu spočíva v tom, že vyučovanie nie je možné odtŕhať od požiadaviek spoločnosti. Takéto ponímanie si vyžaduje skúmať ho v dvoch rovinách, a to v obsahu vzdelania a v procesuálnej stránke vyučovania.

Obsahovú stránku vyučovacieho procesu tvorí učivo, ktoré si osvojuje učiteľ i žiak. Procesuálna stránka vyučovacieho procesu pozostáva teda z vyučovacej činnosti učiteľa a učenia žiaka.

Ak vychádzame z toho, že vyučovanie je úzko spojené so spoločnosťou a jej perspektívami, potom aj obsah vzdelania musí byť zostavený a usporiadaný tak, aby zodpovedal tejto požiadavke.

Osvojenie si základov príslušnej vedy je predpokladom ďalšieho zvyšovania vedomostnej úrovne žiaka v budúcich školských rokoch, a teda aj jedným z predpokladov úspešného zaradenia sa do spoločnosti v budúcnosti. Obsah vzdelania má teda širšie zameranie a nesústreďuje sa len na rozumovú stránku. Okrem iného plní funkciu spoločenskú. Učiteľ sa musí usilovať o to, aby každé učivo obohatilo žiaka nielen vedomostne, ale aby ho súčasne pripravovalo pre život a prácu v spoločnosti.

Činnosť učiteľa, ciele a obsah vzdelania sa odrážajú v činnostiach žiakov. Učiteľ má riadiť vyučovací proces tak, aby v ňom prevládali činnosti žiakov. Žiak nie je iba objektom učiteľovho pôsobenia, ale je významným subjektom. Subjektom aktívne činným, poznávajúcim, objavujúcim a tvorivým.

Aby si žiaci osvojili nové vedomosti, spôsobilosti zručnosti a návyky, je potrebné, aby učiteľ volil adekvátne vyučovacie metódy (adekvátne vo vzťahu k žiakom a k obsahu učiva), čím navodzuje učebnú činnosť žiakov. Vyučovací proces má byť pre každého žiaka primeraný.

Zhrnutie:
Obsahovú stránku vyučovania tvorí cieľ spolu s obsahom t. j. „čo učiť“ a procesuálnu stránku tvoria metódy, procesy, formy a prostriedky, t. j. „ ako čo učiť“.

Cieľom je naučiť žiakov v škole. Rozdiel medzi humanitnými, filozofickými, prírodovedeckými a pedagogickými fakultami je v tom, že pedagogické školy sa zameriavajú na procesuálnu stránku vyučovania a ostatné na obsahovú stránku vyučovania.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?