Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry; H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 4267×
Příbuzná témata
- Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry; H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
- Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry; H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
- Obraz 1. svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry: H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
- Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry: Remarque, Hemingway, Rolland
- Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry
Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry; H. Barbusse, R. Rolland, E.M. Remarque, E. Hemingway
Obraz prvej svetovej vojny v tvorbe svetovej literatúry; H Barbusse, R Rolland, E M Remarque, E HemingwayR. Rolland: Peter a Lucia (úryvok)
Peter si položil hlavu Lucii na kolená, do priehybov
jej šiat, ako dieťa, spiace s tvárou pritúlenou k teplému
matkinmu lonu. A lucia bez slova rukami hladkala uši, oči,
nos, pery milého. Drahé zduchovnelé ruky, ktoré ako v
rozprávke sťaby mali ústočká na konci prstov! A Peter,
vnímavá klaviatúra, vytušoval podľa vlniek, čo sa šírili
prstami, všetky tie vzrušenia, prechádzajúce dušou
milenkinou. Počul ju vzdychať prv, než vskutku vzdychla. Lucia si sadla, telo trochu preklonila a stiesnene tíško
zastenala:
- Ó, Peter!
Peter sa na ňu vzrušene díval.
- Ó, Peter! Čo sme to? Čo sa od nás chce?.. Čo my
chceme?.. Čo sa v nás deje?.. Ten kanón, tie vtáky, tá
vojna, tá láska.. tieto ruky, toto telo, tieto oči.. Kde som to vlastne? A čo vlastne som?...
a) Analyzujte a porovnajte východiská zobrazovania prvej
svetovej vojny v tvorbe uvedených autorov.
b) Vyložte základné ideové princípy obrazu prvej svetovej
vojny v diele Peter a Lucia a porovnajte ich s románom Na
západe nič nového; vyjadrite odlišnosti.
c) Vysvetlite odlišné spôsoby vyjadrovania v ukážke (zreteľne
sa podľa nich delí na dve časti). Ako súvisia s obshom
a situáciou?
d) Nájdite v texte rozličné polovetné konštrukcie (väzby) a
vysvetlite ich.
Na prelome 19. a 20. storočia vstúpil kapitalizmus do svojho
najvyššieho štádia imperializmu. Jeho vnútorné protirečenia vyústili do
prvej svetovej vojny (1914-1918) a neskôr do druhej svetovej vojny
(1939 - 1945). Obe vojny priniesli nesmierne materiálne a kultúrne
škody, milióny ľudí ich zaplatili životom a zdravím. Vojna bola vždy
pokladaná za najväčšiu pohromu ľudského pokolenia. Vojnové besnenie
najťažšie prežívali ľudové vrstvy, a preto ich prirodzenou túžbou bolo
jej prirodzené odmietanie. Ni- čivosť dvoch svetových vojen tohto
storočia podnietila nebývalí rozmach protivojnovej literatúry. Vojna
bola otrasom,ktorý nútil uvažovať každého mysliaceho človeka a jej
príčinách a o spôsobe zabrániť jej opakovaniu.
Obraz vojny v diele nie
je ani tak na to aby zastrašoval citlivé vedomie človeka, ale skôr na
to, aby totoo vedomie sformoval a upevnil v zápase za vznesenie
skutočnej ľudskosti do medziľudských vzťahov.
Francúzski autori:
HENRY BARBUSSE
- priekopník vojnového románu
- Do jeho života prevratne zasiahla vojna. Prihlásil sa do nej ako
dobrovoľník, hoci mal už vyše 40 rokov. Ilúzie o spravodlivosti
vojny stratil veľmi rýchlo.
- Román OHEŇ
- podáva drsné bojové scény a ukazuje ľudské utrpenie
- Téma: Otrasné skutočnosti vojny (autor často vychádza z vlastných
skúseností) zobrazené v dvoch líniách:
1. bojové udalosti, ovzdušie zákopov, reakcie ľudí tvárou
v tvár smrti
2. všedné dni, prestávky medzi bojmi, nálady a rozhovory medzi
vojakmi, pocity sklamania, rozhorčenia na dovolenke pri
stretnutiach s obdivovateľmi vojny, aj v zákopoch pri
návštevách vojnových "tu- ristov ".
- Vrchol románu: drsné bojové scény, odpudzujúce obrazy ľudského
utrpenia a smrti, fyzické vyčerpanie a duševný rozklad, vášnivá
túžba najvyspelejších bojovníkov odstrániť vojnu.
ROMAIN ROLLAND
- písal drámy (nie veľmi úspešne), životopisy, romány
- novela PETER A LUCIA
- prejav jeho odporu voči vojne
- Dej; odohráva sa v Paríži od 30.1. - 29.3. 1918. Ľúbostný príbeh
dvojice Petra a Lucie, ktorí sa zoznámili v metre, počas zúrenia
1. svetovej vojny. Peter je povolaný o pol roka na vojnu. Pochádza z meštiackej rodiny, matka je nábožensky založená. Má
brata Filipa, ktorý už je na vojne. Filip stratil vo vojne svoje
ideály. Zlomil sa v ňom nevinný mladý človek, ktorý sa naučil
zabíjať. Peter, keď sa zamilloval do Lucie, pokúšal sa zabudnúť
na vojnu, prišiel na jej nezmyselnosť a nenávidel ju. Jeho
rovestníci boli však ešte pre vojnu oduševnení. Ich rozvíjajúci
sa vzťah bol popretkávaný a ovplyvnený vojnou. Ich mladé životy
vyhasli pod ruinami chrámu. Čitateľ cíti od prvých riadkov, že na
ich lásku číha smrť. Nenaplnená láska mladých a jej tragický
koniec slúžili autorovi ako jedna zo zbraní, ktorými bojuje proti
vojne. Mier láske žičí, vojna ju zabíja a to je hlavná myšlienka
novely. Protikladom nežného citu je surovosť a nezmyselnosť
vojny, ktorej sa nedá uniknúť.
Nemeckí autori:
ERICH MARIA REMARQUE
- vlastným menom Erich Paul Kramer.
- štúdium na gymnáziu ==> 2. roky v zákopoch ==> účtovník, obchodný
cestujúci, učiteľ organista, redaktor
- 1931 ==> pred fašizmom do švajčiarska ==> 1934 USA
- Vo svojom prozaickom diele kriticky reagoval na 1. svetovú vojnu
a na povojnovú situáciu.
Typické črty jeho tvorby:
- hrdinovia sú vždy nejakým spôsobom postihnutí vojnou; mladí
ľudia, ktorí si nevedia nájsť miesto v živote
- napínavý dej, účinná charakteristika postáv
- dve dejové línie: 1. politická (hodnotená zo spoločenského
hľadiska)
2. ľúbostného charakteru (vždy náhodné
stretnutia ON a ONA, z priateľstva vzniká
vášnivá láska, ktorá sa končí tragicky)
- prvky expresionizmu
- detailné zachytenie záporných javov vojny, ktoré spôsobia odpor
voči vojne
- nadpisy sú metaforické a sarkastické
- román NA ZÁPADE NIČ NOVÉHO
- Téma: spoveď dieťaťa 20. storočia Paula Baumera, ktoré sa ešte
nenaučilo žiť a už sa muselo naučiť zomierať.
- Hlavé postavy: Paul Baumer a jeho spolužiaci z gymnázia
- Dej: - Paul a spolužiaci na vojnu.
- P. na dovolenku domov: čuduje sa ľahostajnosti ľudí voči
vojne a ich názorom; cíti sa byť doma cudzí
- uvažuje nad tým, čo spôsobí tým, že niekoho zabije
- na koniec všetci zomrú - aj Paul - dej dorozpráva autor
- P. je vlastne rád že zomrel - východisko zo situácie
- Citáty: Paul: "Prvý granát čo vybuchol, trafil naše srdcia"
"Sme opustení ako deti a opustení ako starí ľudia,
sme suroví a smutní a povrchní - muslím že sme
stratený"
"Nie sme viac mládež, nechceme už dobyť svet, sme
utečenci. Sme odrezaní od aktivity, od snaženia
od pokroku. Už neveríme."
- Umel. prostriedky:
- Kontrast front - zázemie (dialóg s knihami)
"Prijmi ma späť ty niekdajší život ....
... nenachádzam cestu späť - som vydedený."
- slovník: jemné nežné až poetické slová
realita, vojna ==> surové slová, výrazy
- naturalisticky popisuje scény na fronte
- vety často začínajú na želacie častice; jednočlenné vety;
nedokončené vety
- román TRAJA KAMARÁTI
- Téma: život po 1. sv. vojne (stratená generácia), kde sa do po
predia dostávajú prosté ľudské hodnoty ako priateľstvo, láska
medzi mužom a ženou. Kontrast : láska - vojna - tragika
- Iné romány: Cesta späť (voľné pokr. Na Z.
nič nového)
Čierny obelisk, Víťazný oblúk, Čas žitia a čas
umierania, Noc v Lisabone, Tiene v raji
Americkí autori:
ERNEST HEMINGWAY
- písal romány, novely, drámu.
- spis a novinár
- láska k športu, lovu, prírode
- Významné sú jeho romány s protivojnovou tematikou.
- 3 poviedky a 10 básní: V našom čase
- román Jarné riavy
Slnko aj vychádza (Fiesta)
- zb. poviedok Muži bez žien
- román ZBOMOM ZBRANIAM
- Téma: Vojna v Španielsku. Román Zbohom zbraniam má výrazne
protivojnové stanovisko. Na osudoch mladých zaľúbencov Fredericha
Henryho a Catherine Berkleyovej dokumentuje hrozné účinky vojny. Láska mladých bola úprimná a krásna. Pre vojnové udalosti bola
však plná utrpenia a skončila sa nešťastne. Catherine zomiera pri
pôrode. Román má symbolický názov. Mladý Frederich zbehne
z vojny. Ako zbehovi mu hrozí, že ho chytia a popravia, ale
Frederich má už dosť vojny, preto i napriek nebezpečenstvu dal
navždy zbohom zbraniam (separátny mier).
- román KOMU ZVONIA DO HROBU
- Téma: občianska vojna v španielsku
- Dej: odohráva sa v skupine partizánov ku ktorej prišiel vyplniť
svoju úlohu am. vojak Robert Jorgano. Úloha: vyhodiť do vzduchu
most. Robert do konfliktu s Pablom-videl v akcii záhubu celej
skupiny-chce vojnu prežiť. Pilar - veľmi múdra a skúsená žena -
ovplyvňuje názory v skupine. Ujala sa Marie ako dcéry - dobre si
rozumejú. Maria+Robert-sympatie==>láska. Maria - vplyv na
Roberta. R. plánuje si v mysli svoj vzťah k životu po vojne:
"Nikto nie je ostrovom samým pre seba, koždý je kusom pevniny,
kusom súše a ak more obmyje hrudu, Európa sa zmenší akoby sa
stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje
vlastné, smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou
človečenstva a preto sa nikdy nepýtaj komu zvonia do hrobu -
zvonia tebe."
R. ide obhliadnuť miesto aby akcia bola čo najbezpečnejšia. Akcia
sa vydarí, ale pri úteku na R. padne kôň a zlomí mu nohu. Aby
zachránil ostatných nechá ich ísť ďalej a sám zostáva, aby zdržal
Nemcov (zmena myslenia)
- Slovník: hovorové, hrubé a expresívne slová; španielske slová
dôraz na detail - ťažiskové je slovo
vecnosť, stručnosť, strohosť a jednoduchosť vo
vyjadrovaní ("skúška knihy je v tom, klko dobrého
materiálu z nej možno vyhodiť.")
- zb poviedok Víťaz nič nezíska
- cestopis. romány z Afriky: Zelené pahorky africké
Snehy Kilimandžára
- romány Krátky šťastný život Francisa Macombera (cestopis)
Mať a nemať (oblieh.
Madridu)
Cez rieku pod stromy
- vrcholné dielo STAREC A MORE (1952) - 1954 nobelova cena
- E.H.: "V o j n a j e d i v a d l o m s m r t i.".