Nikaragua
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Nikaragua
Hlavné mesto: ManaguaPeňažná jednotka: cordoba ( = 100 centavo )
Úradný jazyk: Španielčina
Náboženstvo: Katolicizmus
Rozloha: 148 000 km2
Obyvateľstvo: 3 900 000
Hustota obyvateľstva: 26 obyv/km2
Nikaragua je štát v Strednej Amerike. Na severe hraničí s Hondurasom, na juhu s Kostarikou. Západnú hranicu tvoria brehy Tichého oceánu, východnú brehy Karibského mora. V Karibskom mori patria Nikarague viaceré ostrovy (Miskito, Perlas, King a i.) a korálové útesy. Ostrovy Corn si od Nikaraguy prenajali USA.
Nikaragua je zo sredoamerických krajín najväčšia, ale najredšia osídlená. Jej povrch pozostáva z troch rozdielnych oblastí : na východe sa rozprestiera plochá nížina, stred a sever vypĺňajú Kordillery a juhozápad pestré územie tektonických priekop a sopiek. Väčšina povrchu je utvorená na sopečných horninách treťohorného a na západe aj štvrťohorného pôvodu. Na severe pri hranici s Hondurasom vystupujú na povrch staré metamorfované bridlice a vyvreté horniny, okolo ktorých sú uložené druhohorné usadeniny. Rozsiahle vrstvy usadených hornín rôzneho veku (od kriedy do konca treťohôr) sa vyskytujú v antiklinalách v južnej časti štátu. Mladé usadeniny pokrývajú nížiny pri západnom aj východnom pobreží.
Stred a sever Nikaraguy zaberá centrálne horská oblasť, tvorená pásmi Kordiller, na juhu prechádzajúcich do plošín s nadmorskou výškou 600-700 m. Horské pásmo sa skladá z pätice hlavných reťazí smerujúcich od západu na východ a severovýchod. Sú to Montanas de Colón (na hraniciach s Hondurasom), Cordillera Isabelia, Cordillera Dariense, Cordillera de Huapi a Cordillera de Yolania. Ich úpätia sa začínajú v nadmorských výškach okolo 200 m, vrcholové časti siahujú do výšky 700 –1800 m. Najvyššie pohorie (2438 m) je Cordillera Isabelia s dĺžkou 150 km. Táto hornatá krajina je vo vyšších polohách zalesnená, východné časti sú ešte veľmi slabo hospodársky využívané a riedko osídlené. Na západe sa medzi pohoria zarezávajú široké a hlboké doliny, oddelené vrchovinami a plošinami na treťohorných vyvrelinách. Na východe sa centrálne horská oblasť postupuje zňižuje a prechádza do nížiny pretkanej dolinami riek. Nížina na východe Nikaraguy leží v nadmorskej výške pod 200 m. Väčšinou je plochá, len niekde rozčlenená eróziou. Predstavuje 50 % všetkých rovín krajiny.
Väčšinou povrchu nížiny pokrýva hlina, štrk a piesok, iba pri pobreží miestami vystupujú na povrch staršie sopečné horniny na viacerých miestach je zamokrená, preto sa jej pobrežný pás volá Moskytie povrežie. Pobrežie Karibského mora je ploché, vlhké, nezdravé, má málo vhodných prístavíšť. Ohrobujú ho viaceré lagúny, z ktorých najväčšia je Laguna Las Perlas.
Na západe sa centrálna horská oblasť dosť strmo znižuje do dlhej preliačiny, ťahajúc sa paralelne s tichooceánskym pobrežím od severozápúadu na juhovýchod. Je to tektonická priekopa vinúca sa od zálivu Fonseca po hranice s Kostarikou. Vznikla na páse zlomov zemskej kôry, ktorý sa vyznačuje vysokou sopečnou a seizmickou aktivitou. V preliačine leží veľké Nikaragujské a Managujské jazero. Sopky sa vyskytujú väčšinou v dlhom páse medzi preliačinou a úzkym pruhom tichooceánkej pobrežnej nížiny. Podnebie Nikaraguy je tropické pasátové a na väčšine územia mimoriadne vlhké. Najviac naprší na východe. Toto územie patrí do klimatickej oblasti Karibského mora a má zrážky rozdelené rrovnomerne vo všetkých ročných obdobiach. Priemerné ročné teploty dosahujú 25-28 °C. V pohoriach prevažuje horské podnebie s podstatne nižšími teplotami, pohybujúcim sa okolo 16 °C. Západná časť Nicaraguy leží na záveternej strane pohorí so subrovníkovým podnebím a teplotami podobnými ako na východe, ale s oveľa nižšími zrážkami, ročný chod zrážok je nerovnomerný. Najviac ich spadne počas obdobia dažďov od mája do októbra, prerušeného v júli krátkym medziobdobím sucha. Tieto časti krajiny majú na odidlenie najvhodnejšie podnebie. Povrchové vodstvo tvorí hustú sieť riek a jazier. Najdlhšie rieky stekajú z Kordiller na východ do Karibského mora. Najväčšie z nich sú pohraničné rieky San Juan, Coco, ďalej Rio Grande, Siguia. Krátke rieky na západe štátu ustia do Tichého oceánu, alebo jazier. Pôvodné rastlinstvo sa najlepšie zachovalo vo východnej časti Kordiller a na Moskyťom pobreží. V pohoriach výrazne prevažujú borovicové lesy las segovias. Časté sú rastlinné formácie zložené z borovíc, dubov a tráv. Východné nížiny pokrývajú najmä močiarsdké lesy, dubové lesy a savany, ktoré vznikli na miestach´, kde bol les vypálený alebo vyklčovaný. Pôvodné rastlinstvoje tu značne zmenené činnosťou človeka, najmä v dôsledkku zakladania plantáží. V živočíšstve patriacom k neutropickej zoogeografickej oblasti sú typickými druhmi opica, tapíre, pekári, mravenčiare. Vyskytuje sa veľa druhov hlodavcov, netopierov, vtákov a plazov. Z prírodných zdrojov má prvoradý význam vzácne drevo z lesov, pokrývajúcich asi polovicu územia štátu.
Nerastné bohatstvo tvoria najmä ložiská rúd farebných kovov (meď, olovo, zinok, cín, nikel, antinóm, ortuť), železa, mangánu, uránu, striebra, zlata, bauxitu, sadry, síry a drahokamov. Väčšina územia je zatiaľ nedostatočne geologicky preskúmaná. V dôsledku veľmi vysokého prirodzeného prirastku sa počet obyvateľov začal od r. 1930 rýchlo zvyšivať. V súčasnosti ročný prírastok dosahuje 2,5 až 2,8 %. Osídlenie je veľmi nerovnomerné. Takmer 80 % obyvateľstva sa sústreďuje v západnej časti Nikaraguy, v oblasti tektonickej prepadliny a tichooceánskej pobrežie nížiny. V nej ležia aj najväčšie mestá, rozložené na západných brehoch jazier, alebo na podhorí sopečného pásu. Viaceré malé mestá vyrástli aj v dolinách, na západné Kordiller, kde sú vhodné podmienky pre poľnohospodárstvo. Na pobrežiach Tichého oceánu a Karibské mora vzniklo iba niekoľko malých prístavných mestečiek. Celkovo žije v mestách takmer polovica obyvateľstva štátu. Z hľadiska hospodárstva je Nikaragua málo rozvinutá agrárna krajina. Príčinou jej zaostávania aj v porovnaní s inými štátmi Strednej Ameriky bolo riedke osídlenie, nízky stupeň využívania surových zdrojov a najmä dlhoročná nadvláda cudzieho kapitálu nad plantážami i spracovateľským priemyslom. Z ekonomicky aktívne obyvateľstva najviac pracuje v poľnohospodárstve (46 %), priemysle (13 %) a obchode (10 %), pričom asi 30 % obyvateľstva nemá trvalé zamestnanie. Priemerná hodnota národného dôchodku na 1 obyvateľa je veľmi nízka , čo podmieňuje nízku životnú úroveň obyvateľstva a slabú sociálnu starostlivosť. Vláda národnej obnovy prijala do svojho programu aj opatrenia na vyriešenie tejto otázky. Pre poľnohospodárstvo sa využíva len 14 % rozlohy štátu, z toho asi polovica pripadá na ornú pôdu. Tretinu obrábaných plôch zaberajú kávovníkové a bavlníkové plantáže, ktoré poskytujú hlavné exportné produkty. Káva sa pestuje najmä na sopečných pôdach na plošinách na juh od Managuy, ako aj v niektorých dolinách na západe Kordiller.Roku 1977 sa dopestovalo 59 000 ton kávy, 138 000 ton bavlny a 266 000 ton bavlníkových semien. Bavlník sa pestuje väčšinou v okolí jazier a pri tichooceánkom pobreží v okolí Leónu. Exportný význam majú aj ďalšie plodiny, najmä cukrová trstina , kakao, tabak, banány, sezam, fazuľa, ryža. Na vlastnú spotrebu sa pestuje kukurica a ďalšie obilniny, zelenina, maniok, henequén, strukoviny. Na rozdiel od iných stredoamerických štátov export banánov nemá veľký význam. Nikarague však medzi nimi patrí popredné miesto v chove dobytka, napriek tomu, že významom značne ustupuje rastlinnej výrobe. Rozšírený je pastiersky typ chovu v horských oblastiach. Chová sa najmä hovädzí dobytok (2,3 mil.
kusov) a ošípané (0,6 mil. kusov). Mrazené mäso sa exportuje, a to predovšetkým do USA. Miestny význam má lov rýb a kreviet. Extenzívne sa využívajú lesy v horskej oblasti a na nížine pri Karibskom mori. Ťažia sa niektoré vzácné druhy dreva (mahagón, palisander, céder, ružové drevo, dub), získavajú sa liečivé prostrieky a živice (ipekakuana, guajka, peruánsky balzam), kaučukové látky (napr. chiclé na výrobu žuvačky) a ťaží sa aj stavebné drevo. Veľká časť pralesov je neprípustná doprave a nedá sa hospodárdky využívať.
Priemysel je slabo rozvinutý. Zo známych zásob nerastných surovín sa najviac využívajú ložiská zlata, striebra, a medi. Bane vznikli najmä vo východných výbežkoch Cordillery Isabelia a v dolinách na západe horskej oblasti. Začalo sa aj s ťažbou soli, olova, zinku, hľadajú sa ložiská ropy. Približne polovica hodnoty výriby spracovateľského pryemislu zabezbečuje potravinársky priemysel, zameraný na spracovanie domácich poľnohospodárskych produktov. Tvoria ho závody na čistenie a spracovanie kávy, bavlny a ďalších exportných plodín ( tabak ), bitúnky a mraziarne mäsa, kožiarské závody, cukrovary, výrobne oleja, pivovary a i.
Ostatné odvetvia pracujú zväčšina na báze dovážaných surovín alebo polotovarov a sú rozmiestnené najmä v blízkosti tichooceánskeho pobrežia.patrí k nim napr. chemický priemysel, kovospracujúci závod v Tipitape, textilný a odevný priemysel. Okrem toho je zastúpená výroba stavebných hmôt, papierenský a drevársky priemysel. Doprava je v dôsledku riedkej komunačnej siete na ízkej úrovni. Dĺžka železníc dosahuje 403 km spájajú Managuu s Granadou. Leónom a prístavom Corinto. Celková dĺžka ciest presahuje 13 100 km, z toho je spevnených 5 400 km. hlavnou dopravnou osou je úsek panamerickej autostrády. Veľké medzinárodné letisko Cesar Augusto Sandino leží pri Manague. Vnútroštátnu leteckú dopravu zabezpečuje spoločnosť LANICA.
Jazerá Managua a Nikaragua slúžia vodnej doprave. Splavné sú aj niektoré rieky. Námornú dopravu zabezpečujú cudzie lodné spoločnosti. Hlavným prístavom je Corinto, cez ktorý prechádza 60 % zahraničného obchodu. Z tichooceánskych prístavov má, najmä pre export kávy, veľký význam San Juan del Sur. Na karibskom pobreží sú väčšie prístavy len v Bluefields a Puerto Gabezas. V zahraničnom obchode tvorí hlavný exportný artikel bavlna a bavlnené semeno (45 %), mäso(17 %), káva (15 %), cukor (6 %), drevo, zlato, krevety, ovocie a iné suroviny alebo polotovary.
Dovážajú sa najmä priemyselné zariadenia a stroje, ropa a jej produkty, spotrebný tovar, niektoré potraviny a dopravné prostriedky. Hlavnými obchodnými partnermi sú USA, Japonsko a NSR, no ich vedúce postavenie v zahraničnom obchode Nikaraguy sa čoraz viac presúva na socialistické krajiny. Nikaragua je členom organizácie Stredoamerického spoločného trhu.