Národný park Veľká Fatra

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 1776×

Příbuzná témata



Národný park Veľká Fatra

Medzi Nízkymi Tatrami a Malou Fatrou sa rozprestiera takmer ľudoprázdny kraj rozsiahlych lesov, holí a skalnatých vrcholov. Ľudia sa dokázali usadiť len na jeho okrajoch. Krása a nedotknutosť tejto prírody však viedla k tomu, že 6. marca 2002 bolo územie vyhlásené za Národný park Veľká Fatra.
Ešte v 16. storočí sem prišli Valasi a hoci tu horské lúky nad hranicou lesa už boli, pastieri ich zväčšili a premenili tak lesnatý kraj na kraj holí. Nezabudnuteľný pohľad sa naskytá najmä v okolí Ostredku a Ploskej, kde sa vo vetre vlní vysoká tráva a spolu s množstvom pestrofarebných kvetov, hlavne veternice narcisokvetej.
Veľká Fatra s rozlohou 40 371 ha je krajinou mnohých kontrastov. Na jej západnom okraji, v Turčianskej kotline, leží dedinka Blatnica. Tečie cez ňu nenápadný potok. Vyberme sa proti jeho prúdu smerom do hôr. Po čase si môžeme všimnúť, že široká dolina potoka sa pomaly začína zužovať a na svahoch vystupujú stále väčšie skalné bralá. Vstupujeme do nádherného kaňona známeho ako Gaderská dolina. Pri potoku si môžeme všimnúť stopy vydry riečnej, ktorej sa tu veľmi dobre darí. Nad tým všetkým sa majestátne vypína vrch Tlstá.
Ešte na začiatku druhohôr ležalo územie Veľkej Fatry na dne mora. Za niekoľko miliónov rokov sa však z neho zdvihlo a vrásnením vznikla súčasná podoba týchto hôr. Veľká Fatra patrí medzi tzv. jadrové pohoria. Sú to pohoria, ktoré majú jadro tvorené hlavne žulou a jej podobnými horninami. Jadro sa nachádza v centrálnej časti pohoria a okolo neho môžeme nájsť obal. Ten je tvorený hlavne vápencami a dolomitmi, ktoré často vytvárajú veľmi zaujímavé skalné útvary. Jedným z takýchto impozantných skalných útvarov je vrch Čierny kameň, ktorý sa vo výške 1479 m n. m. čnie nad obcou Liptovské Revúce. Je to vlastne zvyšok mohutnej kryhy zemskej kôry, ktorá sa nasunula na mladšie a menej odolné vrstvy. Následným zvetrávaním a eróziou vznikli atraktívne skalné útvary, ktoré sú v kontraste s hladkým povrchom okolitých vrchov.
Nevládnu tu žiadni králi, princovia či princezné, napriek tomu v týchto horách do kráľovstva zavítame. Tvoria ho stromy, konkrétne tisy. Rastie ich tu najviac v Európe, až okolo 160 000 kusov, hlavne v rezervácii pri obci Harmanec nad Banskou Bystricou. Najstaršie exempláre majú 500 – 600 rokov. Zaujímavé je to, že aj keď tis je ihličnatý strom, nemá šišky. Jeho plodmi sú malé červené bobule.

Celá rastlina okrem týchto bobúľ je však prudko jedovatá!
Rastie tu plesnivec, horec, astra, klinček, mäsožravá rosička, ale aj endemit – cyklámen fatranský, ktorý nájdete aj na okraji Nízkych Tatier, no už nikde na svete. Zo živočíchov tu žije množstvo chrobákov, motýľov (najmä jasoňov a vidlochvostov), ale i medveď, vlk, rys, jeleň, kuna, jazvec a nad nimi krúži orol, výr či sokol, ba možno začuť tokať tetrova alebo hlucháňa.
Blízko Ružomberka, vo výške 718 m n. m., na skalnatom svahu pod vrchom Sidorovo (1099 m n. m.), vznikla malá obec Vlkolínec. Mali by ste vedieť, že v roku 1630 vyšlo nariadenie pre obyvateľov, aby kopali a udržiavali vlčie jamy, ktoré slúžili na chytanie vlkov, z čoho vznikol aj názov obce.
Vlkolínec je však aj veľmi dobrou štartovacou pozíciou na hrebeňovku, ktorá vedie lesmi a hoľami Veľkej Fatry. Po niekoľkých hodinách sa dostanete na Smrekovicu, odtiaľ môžete zísť do doliny riečky Revúcej alebo pokračovať ďalej smerom na juhozápad k najvyšším vrcholom. To si však už vyžaduje niekoľkodňovú túru. Pri spoznávaní prírody tohto krásneho kúta Slovenska vám prajem veľa pekných zážitkov.

Veľkofatranské naj:
najvyšší bod: Ostredok (1592 m n. m.)
najdlhšia jaskyňa: Harmanecká jaskyňa (2763 m; sprístupnených je 720 m)
najdlhšia dolina: Ľubochnianska dolina (27 km)
najlavínoznejší svah: oblasť Krížnej (6.2.1926 zasypala lavína s dĺžkou 2,5 km a výškou 35 m osadu Rybô).

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?