Národný park Veľká Fatra - NAPAVF

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 4589×

Příbuzná témata



Národný park Veľká Fatra - NAPAVF

Územie pohoria Veľká Fatra bolo za narodný park vyhlásené 6.3.2002.
Má rozlohu 40 371 ha a rozmery v smere západ-východ 30 km, v smere sever-juh 50 km. Národný park Veľká Fatra má skratku NAPAVF.
Geografia

Hrebeň pohoria Veľkej Fatry sa tiahne S-J smerom. Prirodzenú vychodnu hranicu tvori rieka Turiec, zapadnu potok Revúcka, neskôr Korytnicka dolina a sedlo Donovaly, juzna hranica prebieha Starohorskou a Harmaneckou dolinou. Na severe k pohoriu patri aj čast nad Vahom zvana Šipska Fatra. Pohorie teda siaha až k Orave a Likavskemu potoku.
Na západe hraničí s Turčianskou kotlinou, na severe s Malou Fatrou a Chočskými vrchmi, na severovýchode s Liptovskou kotlinou, na východe s Nízkymi Tatrami a na juhu s Kremnickými vrchmi.
Najvyšším vrcholom Veľkej Fatry je Ostredok (1592m nad morom). Ďalšie vrcholy sú Zvolen (1402m), Krížna (1574m), Ploská (1532m), Borišov (1510m), Kľak (1394m), Rakytov (1567m), Tlstá (1373m) a Smrekovica (1485m).
Veľká Fatra patrí medzi najrozsiahlejšie a najtypickejšie pohoria Slovenska, kde sa zachovalo mnohotvárne a málo narušené prírodné prostredie. Žulové jadro vystupuje na povrch len v oblasti Smrekovice a Ľubochnianskej doliny. Ostatnú časť územia budujú najmä usadené horniny druhohôr. Reliéf Veľkej Fatry je značne členitý pri veľkom výškovom rozpätí. Tento výškový rozdiel ju radí medzi vysoké hornatiny Slovenska. Vysoký hlavný hrebeň s rázsochami, v južnej časti mäkko modelovaný, predstavuje hôľny vysokohorský reliéf. S ním ostro kontrastuje reliéf Bralnej Fatry kde sú vytvorené krajinársky výrazné krasové javy ako skalné steny, stupne, okná a kaňonovité dolinky. Do tejto časti patria najznámejšie doliny ako Gaderská, Blatnická, Belianska a Bystrická. Medzi najznámejšie jaskyne patria Mažarná, Jelenecká, Horná a Dolná Túfna. Podrobnejšie je Veľkú Fatru možné rozdeliť na 4 nasledujúce celky:
1. Krížňanská Veľká Fatra, ktorá zaberá najväčšiu plochu. Pozostáva z plochého trávnatého južného hrebeňa s vrcholmi Ostredok (1592), Krížna (1574), Ploská (1532), Suchý (1551) Borišov (1512) a celým radom ostatných. Táto oblasť je pramennou oblasťou mnohých potokov, ako Necpalský, Gaderský, Ľubochnianka a mnohé iné. 2. Turčianska Veľká Fatra, zabera západnú časť. Tvorí ho masív Tlstej (1414), Smrekova (1441) a Smrekovice (1415). Charakteristickou črtou je prítomnosť bizarných dolomitovo-vápencových brál v okolí Kráľovej studne, Blatnickej, Gaderskej, Necpalskej, Belanskej a Žarnovicovej doliny.

Táto oblasť je známa aj z hľadiska častého fenoménu krasových javov (skalné zrázy, plošiny, jaskyne, kaňony a iné).
3. Liptovská Veľká Fatra zaberá severnú a severovýchodnú časť. Najvýznamnejšími vrcholmi sú Šiprúň (1461), Kľak (1394) a Tlstá hora (1208). Výrazná tektonická porucha je vyjadrená dolinou Ľubochnianky. 4. Smrekovická Veľká Fatra zaberá malú časť na severe. Významnými vrcholmi sú Smrekovica (1488) a Jarabina (1314).

Flóra

Najväčším prírodným bohatstvom Národného parku Veľká Fatra sú zachovalé prírodné lesy a pralesy karpatského typu so zastúpením smreka, jedle a buka ako hlavných drevín. Unikátom je najväčší výskyt tisu obyčajného v Európe. Národná prírodná rezervácia Harmanecká tisina bola r. 1949 zriadená hlavne na ochranu tisu obyčajného, ktorý dnes dosahuje na území NAPAVF najmasovejší výskyt v rámci strednej Európy. V súčasnosti je poškodzovaný najmä jeleňou zverou a holorubným spôsobom obnovy lesných porastov, čo zapríčiňuje jeho čiastočný ústup. Na území národného parku sa vyskytuje vyše 50 druhov chránených rastlín z celkového počtu 96, ktoré sú chránené na Slovensku. Pravé botanické skvosty predstavujú endemity Veľkej Fatry, ktoré sa vyskytujú len na jej území - cyklámen fatranský a jarabina pekárovská.
Vďaka členitému reliéfu a pestrému geologickému podkladu sa tu zachovali rastlinné spoločenstvá z rozličných období postľadovcového vývoja. Medzi vzácne spoločenstvá patria zvyšky reliktných borín na vápencových bralách. Vzácny relikt našej kveteny, pochybok huňatý, má na Tlstej jedinú lokalitu na Slovensku. Pre hôľne spoločenstvá hlavného hrebeňa je charakteristický masový výskyt veternice narcisokvetej. Fauna

Na území Veľkej Fatry prevažujú horské druhy živočíchov. Doposiaľ tu bolo zistených vyše 3 000 druhov bezstavovcov, z toho najpočetnejšie sú motýle - 932 druhov, chrobáky - 717 druhov, dvojkrídlovce - 509 druhov a 350 druhov pavúkov. Zo stavovcov sa tu vyskytuje šesť druhov rýb, šesť druhov obojživelníkov, 110 druhov hniezdiaceho vtáctva a 60 druhov cicavcov. Zo živočíchov majú najväčší význam veľké šelmy - medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Hniezdi tu orol skalný. Problémy spôsobuje dovezený alpský poddruh kamzíka vrchovského, ktorý ohrozuje pôvodnú tatranskú populáciu kamzíka vrchovského na území NP a poškodzuje vzácnu skalnú vegetáciu Veľkej Fatry. Turistika

Územie Národného parku Veľká Fatra (NAPAVF )sa nachádza v okresoch Ružomberok, Martin, Turčianske Teplice a Banská Bystrica.

Nachádza sa tu pamiatková rezervácia ľudovej architektúry dedina Vkolínec, zapísaná do svetového dedičstva UNESCO s typickými horskými slovenskými drevenicami. Vo Veľkej Fatre sa nachádzajú viaceré horské chaty: chaty na Malinnom Brde, chaty na Smrekovici, chata pod Borisovom, chata pod Kraľovou studňou.
Chata pod Borišovom je veľmi dobrým východiskovým bodom na turistiku. Môžte si urobiť krátke túry na Borišov, Šoproň alebo na Ploskú - keď Ploskú uvidíte, tak zistíte, prečo sa tak volá. Dlhšie túry vedú buď cez Ploskú na Rakytov a odtiaľ môžte zísť do Liptovskej Revúcej, z ktorej ide autobus do Ružomberku alebo do Donovalov. Veľmi dobrá je túra cez Ploskú na Ostredok - najvyšší vrch Veľkej Fatry a odtiaľ na Krížnu. Z Krížnej potom môžte ísť cez Tureckú na Donovaly alebo cez Kráľovu Studňu až do Banskej Bystrice. Hrebeňom vedie náučný chodník. Zaujímavosťou chodníka je ukážka rozdielneho vzhľadu hrebeňa Veľkej Fatry – hladký trávnatý hôľny reliéf v oblasti vrcholov Križná, Ploská, Ostredok a rozoklaný strmý bralný reliéf Čierneho kameňa a Suchého vrchu. Z rastlinstva je bohatý výskyt veternice narcisokvetej na hlavnom hrebeni Veľkej Fatry medzi Krížnou a Majerovou skalou.
Za pekného počasia môžte mať z vrcholov Veľkej Fatry vynikajúci výhľad. Z vrcholu Ostredku môžte občas dovidieť až na Vysoké Tatry a Kriváň, Roháče, Nízke Tatry a Chopok, Považský Inovec a dokonca až Kráľovu Hoľu - takže z vrcholov Veľkej Fatry môžte za dobrého počasia skutočne vidieť celé Slovensko. Turistické trasy sú dobre značené drevenými kolmi alebo značkami ktoré Vás vedú počas celej Vašej turistiky. Turistickú trasu si vo Veľkej Fatre môžte vybrať podľa svojich schopností a možností, záleží len od Vás... Hoľny reliéf – Borišov,
chata pod Borišovom Bralný reliéf Suchého vrchu Vlkolinec, v pozadí vrch Sidorovo.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?