Narkotiká
Kategorie: Chémia (celkem: 338 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 21. ledna 2007
- Zobrazeno: 6015×
Příbuzná témata
Narkotiká
Definície a termínyDrogy
Podľa slovníka cudzích slov je to 1. usušená, upravená i neupravená surovina rastlinného i živočíšneho pôvodu, slúžiaca na výrobu liečiv alebo technicky dôležitých látok; 2.omamná látka. Komisia WHO definuje drogy látky, ktoré spôsobujú svojou chemickou štruktúrou zmeny funkcii ľudského organizmu. To samozrejme zahŕňa všetky látky, s ktorými človek prichádza do styku - lieky, legálne, ilegálne drogy, syntetické farbivá, potraviny.. V užsej zmysle berieme do úvahy zmeny centrálnej nervovej sústavy, a potom hovoríme o psychoaktívnych látkach (drogách), ktoré ovplyvňujú správanie a vnímanie jedinca. A nakoniec v bežnej komunikácii sa vyhradzuje slovo droga ako označenie ilegálnych (nealkoholových) psychoaktívných látok. Intoxikácia
Každé užitie psychoaktívnej látky v dávke, ktorá vyvoláva zmeny psychických a telesných funkcii (teda v dávke, ktorá prekračuje hladinu individuálne tolerancie) sa označuje ako intoxikácia. Tento termín má širší význam ako otrava. Prejavy intoxikácie sa líšia podľa veľkosti dávky, váhy, individuálnej tolerancie a predispozície, emocionálneho naladenia (set) a vplyvu okolia (setting). Abúzus
Označuje spoločensky neakceptovateľné užívanie drogy. Ide buď o nadmerné užívanie legálnych drog, alebo akékoľvek užívanie ilegálnych a nebezpečných drog. Úzus
Spôsob bežného, spoločensky akceptovateľného užívania drog - napr. pohár vína pri prípitku, betel ponúknutý hosťovi v juhovýchodnej Ázii atď. Tolerancia
Ide o zníženie odpovedi organizmu na tú istú dávku, tj. na dosiahnutie toho istého účinku je nutné podať väčšie množstvo látky. Pri niektorých drogách sa tolerancia zvyšuje rýchlo (opiáty), pri iných len pomaly (benzodiazepíny). Taktiež existuje aj skrížená tolerancia, pri ktorej sa tento efekt týka aj látok príbuzných, ktoré sa však aktuálne nepodávali - napr. pri zvyšovaní tolerancii voči LSD sa zvyšuje aj tolerancia voči psilocybinu. Tolerancia opäť klesá obvykle rovnako rýchlo, ako stúpa. Drogová závislosť
Drogová závislosť je podľa Svetovej zdravotníckej organizácii psychický a niekedy aj fyzický stav, ktorý vyplýva zo vzájomného pôsobenia medzi živým organizmom a drogou. Charakterizujú ho zmeny správania a iné reakcie, ktoré vždy zahŕňajú nutkanie brať drogu stále alebo pravidelne pre jej účinky na psychiku a niekedy aj kvôli tzv. abstinenčným príznakom, ktoré vyplývajú z jej neprítomnosti.
10.revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb:
Syndróm závislosti je chápaný ako skupina fyziologických, behaviorálnych a kongnitívnych fenoménov, v ktorých užívanie nejakej látky alebo triedy látok má u daného jedinca omnoho väčšiu prednosť ako iné jednanie, ktoré si predtým cenil viac. Centrálnou popisnou charakteristikou syndrómu závislosti je túžba brať psychoaktívne látky (ktoré môžu ale aj nemusia byť lekársky predpísané), alkohol alebo tabak. Definitívna diagnóza závislosti by sa mala stanoviť len vtedy, ak behom posledného roku došlo k trom alebo viacerým javom:
1. Silná túžba alebo pocit nútenia užívať látku
2. Problémy v kontrole užívania látky, a to pokiaľ ide o začiatok a ukončenie alebo množstvo látky. 3. Somatický odvykací stav, pokiaľ je látka užívaná s úmyslom zmenšiť jeho príznaky, čo je zrejmé z typického odvykacieho syndrómu pre tú ktorú látku alebo z užívania rovnakej (alebo veľmi príbuznej) látky so zámerom zmenšiť alebo odstrániť odvykacie príznaky. 4. Dôkaz tolerancie ako vyžadovanie vyšších dávok látky, aby sa dosiahlo účinkov, pôvodne vyvolaných nižšími dávkami. 5. Postupné zanedbávanie iných potešení alebo záujmov v prospech užívanej psychoaktívnej látky a zvýšené množstvo času k získania alebo užívania látky, alebo k zotaveniu sa z jej účinku. 6. Pokračovanie v užívaní napriek jasnému dôkazu očividne škodlivých následkov. Niekedy oddelujeme závislosť psychickú, kde odňatie drogy spôsobí zmeny len v psychickej rovine a fyzickú, kde sa predpokladá už začlenenie drogy do metabolizmu užívateľa a jej neprítomnosť sa prejaví fyzickými príznakmi. Abstinencia
Neužívanie žiadnych drog, psychoaktívnych látok. Abstinenčné príznaky
Sú subjektívne nepríjemné a niekedy aj nebezpečné zmeny psychických a telesných funkcií. Vznikajú pri znížení drogy v organizme pod kritickú hranicu, alebo po podaní antagonizujúcej ('pôsobiacej proti') látky. Typ abstinenčných príznakov, ich intenzita a dynamika sú pri rôznych drogách rozdielne. V zásade platí pravidlo, že abstinenčné príznaky sú opačné ako účinky príslušnej drogy. Abstinenčný syndróm je jednoznačným indikátorom fyzickej závislosti. Detoxikačná liečba
Terapeutický postup, počas ktorého sú podávané látky zmierňujúce abstinenčné príznaky, ale ich množstvo je postupne znižované, až je dosiahnutý stav, keď sa droga v organizme nenachádza. Substitučná liečba
Podávanie chemicky čistej drogy závislému. Ide o udržiavaciu terapiu, od ktorej sa sľubuje odstránenie niektorých rizík (AIDS, hepatitída), sociálna stabilizácia jedinca s následnou vyššou motiváciou pre liečenie a nakoniec aj určitá ochrana spoločnosti. Relaps, recidíva
Návrat k užívaniu drog. Obvykle vedie k rýchlejšiemu objaveniu sa príznakov závislosti.
Flashback
Je to znovuprežitie (alebo znovunavrátenie) intoxikačných príznakov bez podania drogy. Tento fenomén sa môže vyskytnúť i pomerne dlhú dobu po poslednej intoxikácii (aj niekoľko rokov). Vyskytuje sa u halucinogénov. Halucinácia
Ide zdanlivé vnemy, ktoré vznikajú bez príslušného vonkajšieho podnetu a ktoré majú pre človeka, ktorý ich prežíva, charakter skutočných vnemov. O skutočnej existencií týchto zdanlivých vnemov je dotyčná osoba bezvýhradne presvedčená. Pseudohalucinácia
Označuje stav, keď si dotyčná osoba uvedomuje, že obrazy, ktoré vníma sú len preludmi a nepovažuje halucinované javy za skutočné. Znamená to teda, že je si plne vedomá, že ide o klam a je k nemu kritická. Psychomimetikum
Látka vyvolávajúca stavy podobné psychózam - napr.LSD. Psychedelický
(gr.psyché-duša,délos-viditeľný,manifestný)
Rozširujúci dušu, duševné pochody alebo smerujúci k prejaveniu duše. Entheogén
Je to výraz voľne preložený z gréčtiny a znamená "týkajúci sa vnútra Boha". Výraz bol zavedený pre potreby etnológov a sociológov pre popis extatických stavov, do ktorých upadajú šamani pod vplyvom halucinogénov. Deperzonalizácia
Stav, keď človek prestane vnímať seba, svoje myšlienky a postoje ako svoje vlastné a zdá sa mu, že sú mu cudzie. Tento stav sa často spája s poruchou časovej a priestorovej orientácie a s nesprávnym chápaním príčinných súvislostí. Extáza
(gr.ekstasis-let duše z tela)
Duševný stav, pri ktorom nefunguje naplno kontrola vedomia; vytrženie, neprítomnosť ducha. Religíozna extáza je cielom mnohých meditačných praktík, asketického sebetrýznenia a koncentračných cvičení medzi príslušníkmi všetkých veľkých náboženstiev. Extáza neznamená len prítomnosť príjemných pocitov, ale v extáze sú niekedy potlačené bolestivé vnemy. Regresia
Je návrat na niektorý z nižších vývojových stupňov, etáp v individuálnom živote jedinca. Jedná sa o jeden z obranných psychických mechanizmov. O hĺbke možnej regresie sa vedú spory. Zmyslové synestézie
Sú deje, pri ktorých dochádza k prepojovaniu medzi dejmi a predstavami. Určitý špecifický vnem alebo predstava, zaregistrovaná niektorým zo zmyslov, vyvolá zároveň prežitky aj iných zmyslov - napr. tón určitej výšky môže u dotyčnej osoby vyvolať predstavu určitej konkrétnej farby. Literatúra
n Kolibáš, E., Novotný, V. - "Alkoholizmus a drogové závislosti"
n Dusek, D.E., Girdano, D.A. - "Drugs - A Factual Account, Fourth Edition"
n Ondruš, D. - "Toxikománia, strašiak, či hrozba?"
n Marhounová, J., Nešpor, K. - "Alkoholici, feťáci a gambleři"
n Lietava, J.
- "Drogy v dejinách ľudstva"
Opiáty sa nachádzajú a vyrábajú z maku siateho (Papaver somniferum). Opioidy sú ich syntetické, polosyntetické deriváty alebo tiež aj názov celej chemickej triedy. Ako drogy tejto skupiny sú známe:
Ópium
Vzhľad: hnedá, tuhá látka výraznejšieho zápachu
Spôsob užitia: fajčenie, ústami
Morfín
(izolovaný z ópia na počiatku 19.storočia)
Vzhľad: biely prášok horkej chuti
Spôsob užitia: injekčne
Kodeín
(izolovaný v 1.polovici 19.storočia, obsahujú ho niektoré lieky)
Vzhľad: biele tabletky
Spôsob užitia: ústami
"Braun"
(zmes derivátov kodeínu, v súčasnosti ustupuje heroínu)
Vzhľad: hnedá tekutina horkej chuti
Spôsob užitia: injekčne
Heroín
(analóg morfínu, objavuje sa na prelome storočí, je to najrozšírenejšia tvrdá droga)
Vzhľad: biely až hnedý prášok horkej chuti
Spôsob užitia: šňupaním, fajčením, inhalovaním z alobalu, injekčne
Bezprostredné príznaky:
· pri prvej aplikácii sa účinok nemusí vôbec dostaviť alebo je len negatívny (zvracanie) (neskôr)
· duševný a telesný útlm
· stav tichého opojenia, skľudnenia
· vzdialenie sa realite
· zníženie, odstránenie pocitov bolesti
Viditeľné príznaky:
· zúžené zornice (mióza)
· spomalené reakcie
· poruchy koordinácie
Dlhodobé užívanie:
· vodnaté oči
· bledá koža
· zapálené vpichy
· strata vôľe, depresia
· zmena osobnosti - prefíkanosť, využívačnosť, nedôverčivosť, strata vzťahu k najbližším
Poškodenia organizmu pri dlhodobom užívaní:
· ochorenia pečene, obličiek
· oslabenie imunitného systému
· zápcha, poruchy trávenia
· poruchy potencie u mužov, poruchy menštruácie u žien
· poruchy spánku
· únava
· kolísanie nálad
Hlavné riziká:
· pomerne rýchly nástup fyzickej, psychickej závislosti
· predávkovanie (neistá koncentrácia drogy, zlý odhad)
· otrava prímesami (napr. strychnínom)
· infekcie spôsobené nesterilnými ihlami, striekačkami a celkovým nedodržiavaním hygieny (žltačka, AIDS)
· asociálne jednanie (krádeže, prostitúcia, predaj drog)
· pocity zúfalosti môžu viesť až k sebevražde
Návykovosť:
· fyzická (pri pravidelnom užívaní vznikne za necelý rok)
· psychická (jedinec stráca väzby a záujem o okolie s výnimkou toxikomanov)
Abstinenčné príznaky:
· (trvajú najviac 4 dni, odoznievajú do 2 týždňov)
· bolesti svalov, kĺbov
· hnačky
· svalové kŕče
· potenie
· zimnica
· nekľud
· nespavosť
Metadon
(používa sa pri detoxikácii, substitučnej liečbe)
Naloxon
(používa sa na liečbu intoxikácie, predávkovania)
atď.. Presl: "Drogová závislost" Táto látka je u nás vyrábaná už od sedemdesiatych rokov.
Ide o veľmi účinnú zmes derivátov kodeínu (dikodid, dihydrokodeinon, hydrokodon), súhrnne označovanú slangom ako "braun". Je to tekutina nahnedlej alebo hnedej farby, odtiaľ teda prezývka. Do nástupu braunu bolo zneužívanie opiátov u nás po odoznení morfínovej vlny skôr výnimočné. Avšak ako už bolo spomenuté, v 70.rokoch sa v "drogových spoločnostiach" objavil spôsob, ako upraviť pomerne ľahko dostupný kodeín (obsiahnutý v liekoch, ktoré boli v tej dobe dosiahnuteľné bez receptu, ako napr. Alnagon) na účinnejší derivát. Významnú úlohu pri tom teda zohrala dostupnosť kodeínu. Ale nielen to, braun je droga, ktorá je svojími účinkami výnimočná a jej širšia výroba a užívanie je asi našou, českou špecialitou. Zvláštnu príťažlivosť opiátového efektu braunu demonštruje skutočnosť, že vo chvíli, keď viac závislých jedincov dostala príležitosť skúsiť si a porovnať účinky skutočného heroínu - drvivá väčšina z nich preferuje práve "braun". Je zdôrazňovaný jeho silnejší euforizačný efekt a zároveň v porovnaní s heroínom jeho slabší efekt tlmivý. "Braun" - tradičný opiát našeh scény - je prakticky bez výnimky užívaný vnútrožilným vpichovaním ihlou a striekačkou, a to i pri prvých experimentoch. Ide o akúsi tunajšiu tradíciu, ktorá nie je v zahraničí pravidlom. Naopak to, že niekto prechádza z iných spôsobov brania "na ihlu", znamená v toxikomanickej spoločnosti vonku posledný stupeň degradácie, akúsi "stanicu tesne pred konečnou". .. Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"
Nerad,Neradová:
"Některé aspekty problematiky závislosti na heroínu"
Morfín je distribuovaný aj konzumentom dostupný iba vo forme solí rozpustných vo vode. Ide o biely až žltkastý prášok (podľa stupňa čistoty), tvorený jemnými polygonálnymi až ihličkovitými kryštálikmi. Morfín v tuhej forme sa niekedy dodáva na pouličný trh vo forme drobných lisovaných bielych kociek alebo tehličiek. Morfín nemá nijaký špecifický zápach, pri degustácii má horkastú chuť. Je dobre rozpustný vo vode, menej sa rozpúšťa v liehu. Roztok morfínu je číry, bez zápachu, horkastej chuti. Morfín sa vyrába pomerne jednoduchým spôsobom a konečným produktom býva najčastejšie morfín-hydrochlorid. Ten je lisovaný do blokov, označených číslicami 999. Ide o bloky vysokej morfínovej koncentrácie: medzi 80-90%. Najobvyklejšou prímesou je kodeín, v koncentrácii 6-18%. Morfium je najčastejšie aplikované injekčne subkutánne (pod kožu) alebo intramuskulárne (do svalu). Intravenózna aplikácia je možná, svedčí však už o ťažkom stupni rozvoja drogovej závislosti. Perorálne (ústami) používanie morfia je zriedkavé.
Heroín v čistej forme je jemný biely prášok, ktorý možno takmer bez zvyšku rozotrieť medzi prstami. Pri ochutnaní zanecháva aj heroín na jazyku trpkú horkastú chuť. Menej čisté druhy heroínu majú sivobielu farbu, jestvujú aj nahnedlé varianty heroínu s väčšou prímesou nečistôt. Takýto druh heroínu môže navonok pripomínať svojou farbou i štruktúrou jemne rozomletú korkovú zátku (juhoázijské a mexické produkty). Vzhľadom na chemickú prípravu heroínu finálny preparát obvykle diskrétne zapácha po octe. Na potlačenie tejto nepríliš gustióznej vône a najmä na zvýšenie priekupníckeho zisku sa heroín pred predajom zmiešava najčastejšie s práškovým cukrom (dextrózou), inokedy s chinínom, sušeným liekom, jedlou sódou (natrium bicarbonatum), zriedkavejšie aj s múkou. Ku kozumentovi sa droga obvykle dostáva vo forme prášku v malých vrecúškach z jemného papiera, alebo vo finančne náročnejšej forme vodného roztoku v zatavenej ampulke k priamemu injekčnému použitiu. Heroín je dobre rozpustný vo vode, menej v alkohole, éterom alebo chloroformom ho rozpustiť nemožno. Kolibáš, Novotný:
"Alkoholizmus a drogové závislosti"
Podľa technologického postupu existujú 4 druhy heroínu
H1 - ide o morfium, nie o heroín,
H2 - nekvalitný alkalický diacetylmorfín, získava sa zahrievaním morfia za pridania jednoduchých látok,
H3 - chlorid heroínu, šedý až hnedý zrnkový produkt obsahujúci 80-96% heroínu,
H4 - biely heroín, je veľmi čistý (80-90%), kvalitný heroín-hydrochlorid. Jeho výroba je riskantná, v poslednom kroku prípravy sa používa éter. Heroín, ktorý sa v súčasnosti predáva u nás, sa nazýva tureckým. Pochádza zo Stredného Východu, na jeho distribúcii sa podieľajú tureckí obchodníci. Ide o svetlohnedý šupinatý zásaditý prášok. V tejto podobe sa ťažko rozpúšťa vo vode, a k zlepšeniu rozpustnosti sa preto pridáva kyselina citrónová. Podľa prímesí papaverínu a narkotínu sa predpokladá, že je vyrábaný priamo z ópia. Už pri výrobe je riedený antipyrínom, aminofenazonom, prokaínom. Ďalej sa riedi rôznymi látkami pri predaji. Na ulici predávaný heroín obsahuje 6-20% účinnej látky. Ďalej obsahuje obvykle natrium bikarbonát, amfetamín, kofeín, chinín, paracetamol, talok, manitol. Veľmi nebezpečné je pridávanie strychnínu. Strichnín je stimulačne pôsobiaca látka, ale už veľmi malé dávky (30-40 mg) vyvolávajú generalizované svalové kŕče a smrť. Podiel čistého heroínu kolíše od finančnej situácie dealera, alebo od plynulosti dodávok heroínu. Heroín sa užíva vdychovaním (inhaláciou), šňupaním alebo intravenózne (do žily).
Zriedkavá je podkožná aplikácia, pretože vyvoláva zápal s ťažkým poškodením kože. Inhaluje sa dym buď fajčením heroínu s tabakom (v cigarietách), alebo zohrievaním heroínu v alobale (užívanie cez alobal). V Ázii sa heroín často inhaluje, vdychuje sa dym heroínu zohrievaného v plochých nádobách (chasing of dragoon). Na intravenózne podávanie sa najčastejšie používajú striekačky na podávanie inzulínu. V západnej Európe sa zvyšuje podiel závislých, ktorí heroín fajčia (z obáv pred HIV infekciou), u nás je trend opačný. V roku 1992 asi 80% závislých na Slovensku fajčilo, v roku 1995 už 90% závislých heroín používalo intravenózne. Väčšina závislých u nás začína s fajčením heroínu. Pri intravenóznom užívaní heroínu stačia spočiatku asi tretinové dávky v porovnaní s fajčením, a preto heroinisti prechádzajú na tento spôsob aplikácie. Tolerancia a aj ďalšie príznaky závislosti sa však vyvinú rýchlejšie ako pri fajčení. Navyše pri intravenóznom podaní sa účinky dostavia najskôr a sú najintenzívnejšie. K bežným pomôckam pre intravenózne aplikovanie heroínu patrí striekačka, kovová lyžička, zapaľovač, kyselina citrónová a cigaretové filtre. Heroín sa musí pred podaním rozpustiť za pridania kyseliny, zohriať a prefiltrovať priložením chumáča vaty, bavlny. Novomeský:
"Drogy: História - Medicína - Právo"
Menej časté je používanie heroínu per os, keďže po vstrebaní a prechode drogy do portálneho obehu rýchlo dochádza k jej rozkladu v pečeni. Tento spôsob konzumu heroínu možno označiť za núdzový, obvykle v tiesňovej situácii bez možnosti náležitej prípravy drogy na injekčnú aplikáciu. Požitý heroín alebo jeho roztok má značne nepríjemnú chuť a konzument len s vynaložením veľkého úsilia dokáže potlačiť zvracanie. Pre prekonanie takejto krízy sa niekedy práškový heroín obaľuje do chlebovej gulôčky. Kolibáš, Novotný:
"Alkoholizmus a drogové závislosti"
Maximálna doba laboratórnej detekcie heroínu v moči je do 3 dní. (Skála a kol.1987,Balíková,1995).