Najčastejšie metodologické úskalia a nástrahy v ekonomickej teórii
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 2245×
Příbuzná témata
Najčastejšie metodologické úskalia a nástrahy v ekonomickej teórii
- pri metódach skúmania ekonomických javov a procesov sa možno stretnúť s viacerými nástrahami, ktoré musíme mať na zreteli- ich nerozpoznanie by mohlo viesť k nesprávnym poznatkom a záverom v rozhodovacích procesoch
- ak chceme objektivizovať ekonomické procesy, musíme pochopiť tieto metodologické úskalia, ktoré v ekonómii existujú
Nástrahy pri metodológii:
a) nedodržanie predpokladu „ceteris paribus"
b) post hoc klam
c) omyl kompozície
d) subjektívnosť
e) neistota v ekonomickom myslení
f) ignorovanie sekundárnych účinkov
Nedodržanie predpokladu „ceteris paribus"
- „ceteris paribus" = ostatné premenné nezmenené
- na ekonomický jav nikdy nepôsobí len ten jeden faktor, ktorý chceme skúmať, ale pri skúmaní jeho vplyvu musíme abstrahovať od vplyvu ostatných faktorov pôsobiacich na danú skutočnosť (zjednoduší nám to skúmanie)
- Napr.: Ak skúmame zmeny ceny áut na predaj množstva áut, budeme vychádzať z predpokladu, že ceny benzínu a dôchodky obyvateľstva sa nezmenili. Post hoc klam
- post hoc, ergo propter hoc (lat.) = potom, teda preto
- predstavuje mylné vyvodzovanie príčinnej súvislosti z časovej následnosti
- ak jav A predchádza javu B, neznamená to, že tento jav A vyvoláva jav B
- fakt, že udalosť A pozorujeme pred udalosťou B, ešte nemôže potvrdiť, že udalosť A vyvolala udalosť B
- Napr.: Ak rozhodca odpíska zápas a začne pršať, neznamená to, že to zapríčinil rozhodca tým, že zapískal.
Omyl (klam) kompozície
- nesprávne usudzovanie, že to, čo platí na jednotlivú časť, platí aj na celok a naopak
- celok sa pritom chápe ako jednoduchý súhrn častí, z ktorých sa skladá, no v skutočnosti je v hospodárstve celok oveľa viac ako tento jednoduchý súhrn
- Napr.: Ak zvýši ceny jedna firma, môže jej to prospieť. Ak však zvýšia ceny všetky firmy, neprospeje to nikomu. Subjektívnosť
- pravdepodobne jedna z najväčších nástrah v ekonómii
- každý má svojský spôsob myslenia, a preto môže byť neprekonateľným problémom konfrontácia s inými názormi a myšlienkami
- subjektívnosť, s ktorou pozorujeme ekonomickú realitu na základe nadobudnutých poznatkov, môže viesť k tomu, že sa stávame „krátkozrakými v závislosti od teoretických okuliarov, ktoré sme si nasadili" - tzn.
v zajatí vlastných názorov sa stráca istá schopnosť pochopiť tých, ktorí stoja na inej poznatkovej platforme
- Napr.: Ak niekto verí v Alaha, bude mať neuveriteľné problémy prijímať myšlienky o kresťanskom Bohovi a jeho pohľad na vec bude iný ako pohľad kresťana.
Neistota v ekonomickom myslení
- celý ekonomický život ovláda neistota vyplývajúca z toho, že ekonomické zákony nie sú všeobecne platné, ale platia len v priemere, teda nie pre každý jednotlivý prípad
- okrem iného je to dané tým, že ekonómii ide o predpovedanie takého javu, akým je ľudské správanie
- zákon priemeru hovorí, že je ľahšie predvídať správanie skupín ako správanie jednotlivcov
- Napr.: Ak sa zvýši cena benzínu, môže to viesť k zníženiu jeho spotreby alebo aj k zníženiu množstva nakupovaných áut. Nedá sa to však zovšeobecniť, pretože nie všetci prestanú autá nakupovať. Ignorovanie sekundárnych účinkov
- sekundárne účinky bývajú často významnejšie ako primárne a ich ignorovanie môže viesť k mylným záverom
- Napr.: Sekundárnym účinkom pri zvyšovaní minimálnej mzdy je skutočnosť, že zamestnávateľ musí znížiť zamestnanosť. Na prvý pohľad však primárny účinok - to, že zamestnanci budú mať vyšší plat - vyzerá príťažlivo a mohol by zatieniť negatívny dopad, ktorý zapríčiní práve účinok sekundárny.