Monetárna politika NBS

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 4870×

Příbuzná témata



Monetárna politika NBS

Monetárna politika reguluje trhovú ekonomiku s cieľom dosiahnuť cenovú stabilitu, vnútornú rovnováhu ekonomiky, dostatočnú zamestnanosť a ekonomický rast.
Hlavnou inštitúciou, ktorá vykonáva monetárnu politiku, je centrálna banka. Tá sa stará o stabilitu kúpnej sily meny, tak vo vnútri domácej ekonomiky, ako aj navonok. Centrálna banka tak vystupuje ako spolutvorca makroekonomickej stabilizačnej politiky.
Národná banka Slovenska je nezávislou centrálnou bankou Slovenskej republiky. Vznikla 1. januára 1993 na základe zákona NR SR č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska, ktorý určuje jej postavenie, funkcie a úlohy.
Národná banka Slovenska je nezávislou inštitúciou, ktorej základnou funkciou je udržiavanie cenovej stability. Za týmto účelom NBS:
- určuje menovú politiku,
- vydáva bankovky a mince,
- riadi, koordinuje a zabezpečuje peňažný obeh, platobný styk a zúčtovanie dát platobného styku,
- vykonáva dohľad nad bezpečným fungovaním bankového systému a nad vykonávaním bankových činností.
NBS zastupuje Slovenskú republiku na základe poverenia vlády SR v medzinárodných finančných inštitúciách a v operáciách na medzinárodných finančných trhoch súvisiacich
s plnením menovej politiky. Najvyšším riadiacim orgánom NBS je Banková rada NBS. Banková rada NBS určuje menovú politiku a nástroje na jej uskutočňovanie a rozhoduje
o menových opatreniach NBS.
Nástroje na reguláciu peňažného trhu môžeme rozdeliť na priame (admininistratívne) a nepriame (trhovo orientované). Zvláštne postavenie má regulácia úrokovej miery prostredníctvom diskontnej politiky. Z makroekonomického hľadiska zmeny diskontnej sadzby signalizujú obchodným bankám, ale aj verejnosti, aké predstavy má centrálna banka o ďalšom vývoji úrokových sadzieb. Centrálna banka monitoruje vývoj situácie na finančnom trhu pomocou indikátorov menového vývoja - bežný účet platobnej bilancie, zahraničný obchod, HDP, a peňažná zásoba
a jej pôsobenie na infláciu. V roku 2000 prešiel menový program NBS kľúčovou zmenou a tou bol prechod na kvalitatívne riadenie menovej politiky. Odklonil sa od dovtedajšieho riadenia prostredníctvom kvantitatívnych veličín sledovaných ako medziciele a dôraz bol presunutý na riadenie prostredníctvom úrokových mier. V súčasnosti takto riadi menovú politiku väčšina centrálnych bánk vyspelých krajín i Európska centrálna banka.

Pri operáciách na voľnom trhu teda NBS stanovuje úrokové sadzby.

Menový program NBS na rok 2002 počíta so stabilizáciou a zrýchlením dynamiky ekonomiky. Po zrevidovanom raste reálneho HDP o 2,8 až 3 % v roku 2001 počíta NBS s ešte vyšším nárastom v tomto roku. Mal by dosiahnuť 3,5 až 3,8 %. Hlavným motorom hospodár-skeho rastu na Slovensku by mal byť naďalej investičný dopyt, jeho vzostup však bude pomalší ako vlani. Ekonomický rast priaznivo ovplyvní aj vývoj čistého extportu. Poklesne dynamika rastu dovozu, pričom tempo rastu vývozu klesne len mierne. Centrálna banka v tomto roku počíta len s miernym znižovaním deficitu bežného účtu platobnej bilancie, ktorý by z vlaňajších odhadovaných 8,1 – 9 % HDP mohol klesnúť na 7,9 % HDP. Vývoz Slovenska bude ovplyv-ňovať ekonomická stagnácia hlavných obchodných partnerov, ktorými sú krajiny EÚ. Koncoročná inflácia v tomto roku podľa menového programu NBS dosiahne po zohľadnení očakávaných cenových deregulácií 3,5 až 4,9 %, pričom v roku 2001 predstavovala 6,3 až 6,5 %. S účinnosťou od 1.1.2002 znižuje NBS sadzbu povinných minimálnych rezerv z 5 %
na 4 % z primárnych vkladov, za ktoré sa považujú aj depozity zahraničných peňažných ústavov. Zároveň sa mení spôsob stanovovania diskontnej sadzby. Jej výška bude zhodná s vyhlasovanou dvojtýždňovou repo sadzbou. V priebehu tohto roka by nemalo dôjsť k ďalším zmenám menových nástrojov.





Základné parametre Menového programu NBS


ukazovateľ rok 2001 rok 2002
jadrová inflácia 3,2 % až 5,3 % 3,2 % až 4,7 %
koncoročná miera inflácie 6,0 % až 8,5 % 3,5 % až 4,9 %
priemerná ročná inflácia 6,6 % až 8,5 % 3,5 % až 4,9 %
rast HDP v stálych cenách 2,8 % až 3,2 % 3,5 % až 3,8 %
deficit bežného účtu okolo 8,1 % až 9 % HDP 7,9 % HDP
medziročný rast peňažnej zásoby o 16 % v bežnom kurze.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?