Mäkkýše
Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 3906×
Příbuzná témata
Mäkkýše
MäkkýšeTento kmeň bezstavovcov sa vyznačuje nečlánkovaným telom, zväčša rozlíšeným na hlavu, vnútorný vak a nohu.
Vývojove sú mäkkýše blízke červom. Mäkké slizovité telo si chránia ulitou, doštičkami alebo dvojchlopňovou schránkou. Známych je okolo 130.000 druhov zväčša morských. V strednej Europe žije vyše 300 druhov.
Mäkkýše sa delia na ulitníky (Gastropoda) a lastúrniky (Bivalvia).
Lastúrniky (Bivalvia)
Zivočíchy, ktoré majú lastúry sa nazývajú lastúrniky.
Lastúrniky majú mäkké telá. Kosti nemajú a dýchajú žiabrami.
Lastúrniky majú dve ploché lastúry, ktoré pokrývajú celé telo a ktoré držia po kope dva zatváracie svaly. Tieto svaly slúžia na otváranie a zatváranie lastúr. Na chrbtovej strane okraja lastúr býva sústava zubov a líšt, ktoré sa párovite doplňajú a pri zatvorení lastúry podporujú pevnosť uzáveru.
Mnohé lastúrniky trávia väčšinu života zavrtané do piesku. Pri pohybe vysunú svalnatú nohu, ktorou si vyhrabú dieru do piesku, do mora vysunú rúrku alebo sifon. Rúrkou nasávajú do žiabier vodu a chytajú potravu. Drobné čiastočky potravy sa dostávajú do ústneho otvoru, odtiaľ do tráviacej rúry. Nestrávené zvyšky potravy sa z tela odstraňujú vyvrhovacím otvorom. Lastúrniky sa od ostatných mäkkýšov líšia tým, že nemajú struhák (radulu), čeľusť, a ani hlava nie je tvarove odlíšená od nohy. Rozmnožujú sa vajíčkami. Z oplodnených vajíčok sa vyliahnu larvy, ktoré sa prichytia na žiabre, neskôr na telo rýb, kde cudzopasia. Po niekoľkých týždňoch klesajú na dno, rastú a samostatne sa pohybujú.
Sladkovodné lastúrniky sú potravou vodných vtákov a ondatier, drobnými druhmi sa živia aj niektoré ryby.
Skľabka veľká.
Býva až 220mm veľká, je teda naším najväčším mäkkýšom. Zije v stojatých vodách bahnistých vodách takmer po celej Europe a na Sibíri. Podľa prostredia v ktorom žijú, vytvárajú škľabky rozmanité formy.
Poznáme aj škľabku ploskú.
Perlotvorka.
Zije v mori. V plášti tvorí perly, obalením zrnka piesku, ktoré sa dostane medzi plášť a vnútornú stenu lastúry.
Perlorodka riečna.
Je lastúrnik veľký 110-130mm. V plášti tvorí perly. Jej výskyt v strednej Europe je v súčasnosti ohrozený. Okrem ojedinelých nálezísk je súvislejšie rozšírená v Pošumaví v Cechách.