Miništáty Európy

Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 3093×

Příbuzná témata



Miništáty Európy

I. ANDORRA
I.I. Historický prehľad
Územie dnešnej Andorry začalo byť osídľované v 5. storočí, až do 13. storočia spadalo pod vplyv Franskej ríše, neskôr tvorilo časť francúzskeho departementu. Počas Veľkej francúzskej revolúcie došlo k osamostatneniu. Počas napoleonských časov sa Andorra stala útočiskom pre mnohých jeho odporcov, podobne ako v období španielskej občianskej vojny, keď prichýlila asi 80 000 republikánskych emigrantov. Po roku 1945 sa za pomoci vyspelých krajín stala nezávislou.
I.II. Štátne zriadenie
Andorra je nominálnym kniežatsvom s vysoko demokratickým parlamentným systémom. Teoreticky tu vládne francúzsky prezident a španielsky biskup z Urgelu. Prakticky je vládnutím poverená prezidentská rada spolu s generálnou radou, ktorá pozostáva z 28 členov parlamentu volených na 4 roky. Z hľadiska súdnictva majú najvyššiu moc dvaja sudcovia volení francúzskou a španielskou stranou na doživotie. Ďalšou inštanciou je odvolávací samosudca, ktorý je dosadzovaný spomenutými sudcami. Na území Andorry sa nachádza len jedna väznica, ktorá má však len charakter väzby. Vzhľadom k nízkej kriminalite je jej význam skôr symbolický.
Armádu tvoria ľudové milície, branná povinnosť platí pre mužov od 16 do 60 rokov, v prípade vojny tu platí princíp samovyzbrojovania sa. Policajné zložky majú skôr poriadkovú a dopravnú funkciu.
I.III. Obyvateľstvo
Obyvatelia Andorry sú z hľadiska pôvodu a jazyka Kataláncami, katalánčina je tu úradným jazykom. Školská výuka prebieha predovšetkým vo francúžštine, niekoľko škôl je španielskych a len jedna je katalánska. Národné uvedomenie je však také silné, že až 85% obyvateľov hovorí plynule katalásky. Katalánčina sa vyvinula s ľudovej latinčiny a má niektoré spoločné črty s pravoslávčinou. Vzhľadom k silnému prisťahovalectvu (predovšetkým z dôvodu liberálnej daňovej politiky) tvoria pôvodní obyvatelia s tradíciou aspoň 3 generácií len ¼ obyvateľstva (asi 14 000 ob.). Medzi prisťahovalcami dominujú Španieli (16 700), ďalej sú to Francúzi (3 900). Dalšími prítomnými národnosťami sú Portugalci (1 000), Angličania (400) a Nemci (200). Spomenuté migračné trendy úplne zmenili tradičnú etnickú skladbu, demografický rast je tu jeden z najvyššých v Európe – takmer 6% ročný prirodzený prírastok obyvateľstva. Z hľadiska vierovyznania je dominantnou rímskokatolícka cirkev (99%), cirkev však neoplýva takou mocou ako napríklad v Španielsku. I.IV.

Sociálne pomery a turistický ruch
Až do roku 1945 neexistovala na území Andorry ani jedna nemocnica. V tom čase bola zriadená v hlavnom meste malá klinika. Najmä zahraničným turistom slúžia sírne kúpele v Les Escaldes.
Už spomenuté školstvo je dvojité s malou particpáciou katalánčiny. Školská dochádzka je povinná, nie je však výnimkou absencia mnohých žiakov počas leta, pretože tu škola ustupuje poľnohospodárskym prácam. Školstvo je bezplatné, štát ho financuje výnosmi z predaja poštových známok a z turistického ruchu.
Na území krajiny sa zachovali mnohé umelecké a kultúrne pamiatky. V Ordine sú pozostatky maorských stavieb, v Canille bridlicové domy. Andorra je strediskom mnohých športových podujatí a vzhľadom na atraktivitu Pyrenejí dominujú zimné športy.
I.V. Hospodárstvo
Andorra je charakteristická vysokohorským pastierstvom a poľnohospodárstvom. Na terasových poliach sa pestuje tabak a zemiaky. Chovajú sa prevažne ovce, kozy a kone. Hlavným zdrojom ekonomiky je turistický ruch. Tradičný priemysel je zastúpený veľmi skromne (spracovanie tabaku, vlny, výroba obuvi a tažba železnej rudy). Dopravu zabezpečujú dva cestné ťahy, jeden z nich je priebežný medzi Francúzskom a Španielskom. Turistický ruch bazíruje najma na službách, Andorra je známa ako zóna malých daní a preto najväčšie zisky vytvára obchodná sieť.

II. LICHTENŠTAJNSKO
II.I. Historický prehľad
Lichtenštajnsko bolo osídľované už pred 3 000 rokmi. Neskôr územie často menilo svojich pánov, najznámejšími rodmi boli Hartmanovci, Brandisovci, Hohenbesovci a Lichtenštajnci. Lichtenštajnsko vstúpilo do nemeckého spolku v roku 1815, čím sa formálne zaradilo do nemeckej sféry. Z tohto spolku vystúpilo po prusko-rakúskej vojne. Po nedorozumeniach s Rakúskom s ním zrušilo colnú úniu a 7. novembra 1918 vyhlásilo svoju nezávisloť a zvrchovanosť. II.II. Štátne zriadenie
Posledná, dodnes platná ústava, bola prijatá 5. augusta 1921, ktorá hovorí, že Lichtenštajnsko je dedičnou konštitučnou monarchiou. Zákonodarná moc prislúcha Zemskému snemu (Landtag), ktorý ma 25 poslancov volených na 4 roky. Vládu vedie knieža, ktorému podnáleží kolégium 5 vládnych poradcov a 5 zástupcov. Lichtenštajnský súdny systém sa opiera o jurisdikciu Rakúska. Hierarchia súdov je nasledovná – Najvyšší súdny dvor, Vrchný súd a štatút samosudcu. Vrchný súd je vzhľadom na najväčšiu vyťaženosť zostavený z dvoch senátov.
Armáda bola rozpustená v roku 1868. Branná povinnosť platí pre všetkých dospelých mužov do 60 rokov. O poriadok sa stará početne malá miestna polícia.
II.III.

Obyvateľstvo
Lichtenštajnsko je etnicky jednoliatym štátom. jazykom pôvodných obyvateľov je nemčina (Alemánčina) Medzi najdôležitejšie národnosti (z hľadiska štátneho) patria Germanošvajčiari (4 200), Rakúšania (2 000) Nemci (1 100) a Taliani (900). V lokalite Triesenberg sa udržali Walseri, čo sú potomkovia prisťahovalcov zo švajčiarskeho kantónu Valais. Taktiež tu existujú malé skupiny Rétov. V polovici 50. rokov 20. storočia sa Lichtenštajnsko stáva imigračným centrom. Vzhľadom k silnej migračnej vlne (najmä z Rakúska a Švajčiarska) bol prijatý v roku 1971 zákon obmedzujúci počet cudzincov. Z hľadiska vierovyznania dominujú rímskokatolíci (98%), zvyšok tvoria protestanti, židia a rôzne sekty.
II.IV Sociálne pomery a turistický ruch
Štátne zdravotníctvo je bezplatné. Okrem štátnych lekárov a lekární existuje viacero súkromných medicínskych zariadení – ambulancie a sanatóriá. Starostlivosť o zdravie je veľmi kvalitná, odchod do dôchodku je 65 rokov. V štáte neexistuje nezamestnanosť, viaceré pracovné pozície musia byť dokonca obsadzované cudzincami. Školstvo je tradičné, dochádzka od 6 do 14 rokov je povinná a bezplatná. Vysoké školstvo tu neexistuje, stredné školy majú však vynikajúcu povesť.
Lichtenštajnsko vzhľadom k svojmu charakteru krajiny je orientované najmä na zimné športy, na území existuje viacero lyžiarskych škôl. Je taktiež štátom, ktorý má obrovské zbierky umeleckých predmetov a tým aj múzeí a galérií. II.V. Hospodárstvo
Územie je charakteristické malým nerastným bohatstvom. Priemysel je rozvinutý (pracuje v ňom 50% zamestnaných) a je ľahkého charakteru (textil, keramika, jemná mechanika a kozmetika). Poľnohospodárstvo je v Lichtenštajnsku taktiež veľmi rozvinuté. Na asi 1 000 ha sa pestuje ovocie, najmä hrozno. Zo živočíšnej výroby je najdôležitejší chov kvalitného hovädzieho dobytka. Vzhľadom k výhodnej daňovej politike krajiny sa stalo Lichtenštajnsko sídlom mnohých bánk a firiem. Doprava je viac-menej tranzitného charakteru, čo sa týka aj cestnej (križovatka severo-južnej a východo-západnej komunikácie) aj železničnej (dĺžka asi 10 km, trasa Viedeň-Zürich).

III. MONAKO
III.I. Historický prehľad
Od 10. storočia p.K. sa tu vystriedali rôzne civilizácie, okrem iných aj fenická, grécka a rímska. Potom si územie dnešného Monaka podrobili Góti a neskôr Saracéni. Celý stredovek patrilo ku Janovkému kráľovstvu. V rokoch 1524 až 1641 bolo španielskym protektorátom.

Samostatnosť bola vyhlásená v roku 1789 a až doteraz je kniežatsvom.
III.II Štátne zriadenie
Monako je parlamentnou monarchiou pod ochranou Francúzska. Až na malá výnimky tu platia francúzske zákony. V čele vlády je vládna rada, ktorá pozostáva z kniežaťa a troch štátnych radcov. Legislatívnym orgánom je národná rada s 18 poslancami volenými na 5 rokov.
Hierarchia súdov je podobná francúzskej: Najvyšší súd, Obvodný súd, Odvolací súd, Revízny súd a Porotný súd. Branná povinnosť tu neexistuje, policajný zbor má asi 200 príslušníkov.
III.III Obyvateľstvo
Veľkú časť obyvateľov Monaka tvoria cudzinci – najmä Francúzi (12 900) a Taliani (3 900). ďalej sú to prítomní Briti, Arabi, Belgičania a Holanďania. Monackú štátnu príslušnosť má len asi 5 000 obyvateľov. Títo obyvatelia sú tzv. Monegaskovia, ich pôvodným jazykom je akási zmes ligurských dialektov, taliančiny a okcitánčiny. Úradným jazykom je však francúžština. Väčšina obyvateľov je rímskokatolícka, je možné tu nájsť aj protestantov, muslimov a židov. Obyvatelia sú rovnomerne rozdelení do 3 okrskov krajiny (Monaco, Monte Carlo a La Condamine). Vládne a zastupiteľské úrady sa nachádzajú najmä v Monacu. Monte Carlo je skôr štvrťou bohatých a La Condamine je prístavom a obchodným centrom krajiny.
III.IV Sociálne pomery a turistický ruch
Na svoju veľkosť ma Monako špičkové zdravotníctvo, jedna z jeho nemocníc je najmodernejšou a najvyhľadávanejšou v celom stredozemnomorskom priestore. Školská dochádzka je povinná od 6 do 14 rokov, vyučuje sa po francúzsky a bezplatne. Na území absentujú vysoké školy, stredné školstvo je zastúpené primerane.
Pýchou Monaka je Oceánografické múzeum založené v roku 1910. Medzinárodný filmový festival, množstvo kasín (najmä v Monte Carle) sú ďalšími dôležitými atrakciami pre množstvo turistov, ktorí Monako ročne navštívia. III.V Hospodárstvo
Hospodársky je Monako včlenené do Francúzska. Najdôležitejšou priemyselnou časťou je Fonteville, kde sa produkuje keramika, jemná mechanika a farmaceutické výrobky. Najdôležitejším prvkom hospodárstva je však bankovníctvo (od tzv. roku Afriky je Monako vyhľadávaným bankovým centrom najmä pre africké krajiny) a turistický ruch, ktorý prináša do kniežacej pokladnice veľké zisky (predaj známok, kasína, ubytovanie). Monako je aj dôležitým prístavom a prekladiskom tovaru, slúži však aj ako dok pre jachty boháčov z celej Európy.

IV. SAN MARINO
IV.I Historický prehľad
V povestiach sa hovorí, že San Marino bolo založené kamenárom menom Marin. V rannom stredoveku otriasli dnešným územím ničivé nájazdy barbarov.

Počas bojov o zjednotenie Talianska prichýlilo San Marino mnoho revolucionárov. Republikou sa stalo už v štvrtom storočí a prvú písanú ústavu uviedlo v roku 1263
IV.II Štátne zriadenie
San Marino je parlamentnou republikou. Najnovšia ústava upravujúca status republiky bola prijatá v roku 1960. Na čele vlády stoja dvaja kapitáni – regenti, volení vždy na šesť mesiacov Consigliom. Vládu tvorí Congresso di Stato (štátny kongres), ktorý má desať členov – štátnych tajomníkov. Zákonodarným zborom je Consiglio Grande e generale, ktorý je zložený zo 60 poslancov, ktorým predsedajú spomenutí dvaja regenti.
Súdna moc je zverená sudcom, ktorí nesmú pochádzať zo SanMarina, ani tam nesmú mať žiadnych príbuzných. Najvyšším sudcom je tzv. Komisár zákona, ktorému podlieha zastupujúci komisár. Im podlieha sudca pre prečiny prvej inštancie a dvaja apelační (odvolací) sudcovia. ďalšími typmi súdov sú špecializované súdy – Arbitrážna agrárna komisia a Exekutívna komisia pre sociálne zabezpečenie.
Na území krajiny existuje viacero typov polície:
 Žandári - starajú sa o všeobecný poriadok, nesmú byť občanmi San Marina
 Garda parlamentu – strážna služba parlamentu a ochrancovia regentov
 Pohraničná stráž – vznikla v roku 1944, dobrovoľníci chránili územie pred postupujúcimi spojeneckými vojskami.  Milícia (Guardia di Rocca) – čestná stráž (hranice, vládny palác)
IV.III Obyvateľstvo
San Marino je takmer etnicky jednoliatym štátom – jazykom drvivej väčšiny obyvateľov je taliančina (toskánsky dialekt). Z takmer 4 400 cudzích štátnych príslušníkov je takmer 3 800 talianov. Aj keď sanmarinčania majú prakticky rovnakú jazykovú a kultúrnu identitu ako taliani, vzhľadom k suverénnemu vývoju krajiny od 4. storočia sú považovaní za samostatné etnikum. Demografický vývoj už v súčasnosti vykazuje stagnujúci charakter keďže priemerný ročný prírastok nepresahuje 0,5%.
IV.IV Sociálna situácia a turistický ruch
Tunajšie školstvo je prakticky identické s talianskym. Dochádzka je povinná do 14 rokov, materské a národné školy sú pod veľkým vplyvom cirkvi. Stredné ani vysoké školstvo sa na území krajiny nenachádza. Z hľadiska návštevnosti je San Marino vyhľadávaným turistický cieľom – konajú sa tu výstavy, umelecké, folklórne a spevácke súťaže a vedecké konferencie. Zberateľsky cennými sú aj tunajšie poštové známky. Každý rok túto krajinu navštívi viac ako 3 milióny turistov.
IV.V Hospodárstvo
Tradičným priemyslovým odvetvím je kamenárstvo.

Produkuje sa tu aj vápno, cement v okolí hlavného mesta je mnoho firmičiek zaoberajúcich sa keramikou. Častá je aj výroba suvenírov. Väčšina priemyselnej výroby funguje na remeselníckom princípe. Poľnohospodárstvo sa od krízy v 60. rokoch minulého storočia doposiaľ nespamätalo. Pestujú sa tu olivy a hrozno, vyrába sa kvalitný ovčí syr a olivový olej. Mnoho obyvateľov pracuje v službách.

V. VATIKÁN
V.I. Historický prehľad
Vatikán, ako sídlo hlavy katolíckej cirkvi pápeža, vznikol po rozpade Rímskeho impéria sa spočiatku nazýval Pápežským štátom. Po mnohoročnej neutralite a statuse centra duchovnej moci formálne vzniklo 11. februára 1929 Vatikánske mesto (Santo della citto del Vaticano). S Talianskom bola v tento deň podpísaná aj finančná zmluva a konkordát, ktoré riešili majetkovo-právne otázky s Talianskom
V.II. Forma vlády
Hlavou krajiny je pápež, ktorý je volený konferenciou kardinálov na doživotie. Jeho vláda je autokratická, plní aj funkciu najvyššieho sudcu. Pre ostatné prečiny existuje štatút zborového súdu, ktorému predsedá najvyšší sudca (Giudice unico). Kardináli a arcibiskupi a iní vysokí cirkevný hodnostári majú radcovskú funkciu, prípadne sa starajú o diplomatické a hospodárske vzťahy s inými krajinami. Pre riadenie katolíckej cirkvi sú určené orgány rímskej kúrie, kongregácie, tribunály a komisie. V.III Obyvateľstvo
V prípade Vatikánu sa nedá hovoriť o etnickom zložení, z 1 000 obyvateľov je najviac talianov, okolo 120 obyvateľov je nemecky hovoriacich (Švajčiarska garda, Nemci a Rakúšania). Úradným jazykom je latinčina, prípadne taliančina. Asi polovica obyvateľov má štátne občianstvo iného štátu, počet obyvateľov kolísal od vojny medzi 750 až 1 100.
V.IV Sociálna situácia, hospodárstvo a turistický ruch,
Štát nezabezpečuje vzdelanie klasickou formou, ponúka však štúdium cirkevných vied pre občanov iných krajín. Na území sa nachádza malé zdravotné stredisko
Vatikán nemôže vykázať klasické hospodárstvo, neexistuje tu ani jeden Hotel, či reštaurácia. Jediný poštový úrad vydáva cenné poštové známky, zisky na chod plynú najmä z koncesií a predaja suvenírov. Najnavštevovanejším miestom vo Vatikáne je Námestie sv. Petra, ktoré je akousi hranicou s Rímom. Tu sa schádzajú veriaci z celého sveta aby videli, či pozdravili pápeža. Vatikánske paláce tvoria komplex budov obrovskej historickej a umeleckej hodnoty (Sixtínska kaplnka, bazilika sv. Petra, vatikánske záhrady. Funkciu Vatikánu ako kultúrneho centra katolíckej cirkvi predstavuje knižnica a Pápežská akadémia.

Svoje miesto tu má asi 20 kaplniek, galérie a sídla kardinálov a ďalších cirkevných úradníkov.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?