Milan Rastislav Štefánik životopis
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 01. července 2007
- Zobrazeno: 2470×
Příbuzná témata
Milan Rastislav Štefánik životopis
Milan Rastislav Štefánik sa narodil v malej obci Košariská, ktoré sa ešte pred nedávnom delili na Horné a dolné. Najstaršie správy o rode Štefánikovcov siahajú až kdesi do začiatku 17. storočia, ale poďme k jeho rodičom. Otec Pavel Štefánik sa narodil v rodine krejnianskeho farára, tiež Pavla. Krajanský farár Pavel Štefánik si zobral za manželku Ľudovítu Šulekovú, sestru Vilka Šuleka. Bolože to radosti 21, júla keď sa narodil malý Milan. Detstvo mu ubiehalo v utešenom prostredí veľkej záhrady a blízkych lesov. Ako chlapec rád čítal a čičral sa v záhrade, kde mal svoju osobitnú hriadku. Na jeseň roku 1886 začal chodiť do ľudovej školy .Študoval na univerzite v Prahe a krátko vo Švajčiarsku v Zurichu, získal kvalitné a všestranné astronomické vzdelanie. Vo svojom odbore nemal nádej získať zamestnanie na Slovensku ani v českých krajinách , odišiel ho hľadať do Francúzska. Prostredníctvom známeho astronóma C. Flammariona sa stal pracovníkom Meudonskej hvezdárne profesora Janssena, neskôr riaditeľom observatória na najvyššej hore Európy Mont Blancu. Astronomické záujmy, najmä pozorovania, ho zaviedli do mnohých ďalších krajín. Venoval sa najmä astrofyzike, úspechy dosiahol v spektrálnych pozorovaniach úplného zatmenia slnka. Napísal viacero štúdií. Francúzska astronomická spoločnosť mu udelila janssenovu medailu. Vyšiel z národno uvedeomelého prostredia, až romanticky miloval svoju vlasť. Počas štúdií v Prahe patril k najaktívnejším členom spolku slovenských vysokoškolákov Detvan, začas bol i jeho predsedom. Ovplyvnilo ho učenie profesora Masaryka, ktorého prednášky navštevoval a dôverne sa zblížil s jeho rodinou. Aj počas pôsobenia v cudzine a pri občasných návštevách rodičov sa zaujímal o riešenie problémov Slovenska. V roku 1912 prijal francúzske štátne občianstvo. Pri svojich výskumných cestách plnil aj rôzne diplomatické či iné úlohy, získal si uznanie i prístup do najvyšších spoločenských kruhov, 1914 bol vyznamenaný rytierskym krížom Čestnej légie. Po vypuknutí 1. Svetovej vojny vstúpil do francúzskej armády, v januári 1915 sa dobrovoľne prihlásil k letectvu. Navrhol plán vybudovania vojenskej meteorologickej služby a sám zriaďoval prvé stanice. Na fronte pri Arsase robil výzvedné lety, v máji 1915 ho prevelili na srbský front.
Koncom roku 1915 sa vrátil do Paríža, kde sa zoznámil s E. Benešom a nadviazal kontakt s T. G. Masarykom (sídliacim vtedy v Londíne). Využil svoje styky vo vysokých vládnych kruhoch a v januári 1916 pripravil audienciu T. G. Masaryka u ministerského predsedu A. Brianda a prijatie u predsedu parlamentu P. Deschanela. Podieľal sa na zriadení vrcholného orgánu čš. Zahraničného odboja – Čs. národnej rady a stal sa jej podpredsedom. Vyvinul veľkú diplomatickú aktivitu a významne prispel k tomu, že vlády dohodových štátov uznali Čs. národný výbor za oficiálny orgán. Zohral rozhodujúcu úlohu pri budovaní čs. légií. Menovanie za čs. ministra vojny ho zastihlo v Sovietskom Rusku, kde mal z poverenia západných dohodových mocností obnoviť východný front v boji proti bolševizmu. V januári 1919 z Ruska odišiel, po návrate do Paríža dohodol s ministerským predsedom Clemanceaunom a maršalom Fochom urýchlený návrat čs. légií z Ruska do vlasti. S čs. delegáciou sa zúčastnil rokovaní Parížskej mierovej konferencie. Z Paríža odišiel do Ríma, kde dohodol stiahnutie talianskej vojenskej misie z Česko-Slovenska, navštívil jednotky čs. légií v severnom Taliansku a 4.5. 1919 odletel z Udine do Bratislavy. Pred 1. Svetovou vojnou bol na Slovensku naposledy v roku 1913 na pohrebe svojho otca, ďalší príchod na Slovensko zaplatil životom. Jeho lietadla havarovala neďaleko vajnorského letiska, kde malo pristáť. Pochovaný je na Bradle, Mohyla M. R. Štefánika je dielo architekta Dušana Jurkoviča a národnou kultúrnou pamiatkou.
Štefánik sa svojím životom a dielom zaradil k najvýznamnejším dejateľom novodobých slovenských dejín. Štefánikova mohyla na Bradle je vrcholné dielo Dušana Jurkoviča, ktorý monumentálnu archytektúru začlenil dokopaničiarskej krajiny tak, aby vo svojej uchvacujúcej pôsobnosti vynika zo všetkých strán. Ľudia, ktorí na bradlo každý rok putujú, svätia štefánikovu pamiatku a zároveň obdivujú jedinečnú travertínovú mohylu.
Koho má pán boh rád,
Umiera mladý ...