Mikroorganizmy v živote človeka

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)



Mikroorganizmy v živote človeka

Všeobecne rozšírená zmienka o mikróboch je, že sú to baktérie alebo "bacily", ktoré sú našimi úhlavnými nepriateľmi, baktérie sú však naozaj typickými predstaviteľmi sveta mikróbov.


Mikróby a ľudské telo

Mikróby sú vernými sprievodcami človeka od kolísky až po hrob. Kým je plod v tele matky, nepríde do styku s mikróbmi. Prvý samostatný čin novorodenca je krik a s tým spojený začiatok dýchania. No už s prvým vdychom sa do jeho dýchacích ciest dostávajú mikróby zo vzduchu. S prvou kvapkou materinského mlieka prichádzajú do jeho tráviaceho ústrojenstva mikróby a v prvom týždni jeho života ho trvalo osídlia.
Dnes vieme veľmi dobre, že mnohé choroby vznikajú po vniknutí choroboplodných mikróbov do nášho tela. Vieme aj to, že iné mikróby sú pre náš život nepostrádateľné; sú to predovšetkým mikrobiálni obyvatelia črevného traktu, ktorí medziiným dodávajú ľudskému organizmu dôležitý vitamín K, potrebný pri zrážaní krvi.


Mikróby v potravinách

Ďalšou cestou pre vnikanie mikróbov do nášho tela, je prijímanie potravy. Potraviny bežne obsahujú rozličné mikróby a neraz sú to aj pôvodcovia infekčných chorôb. Už v ústnej dutine nachádzame trvalepritomné mikróby. Väčšinou sú neškodné, no niekedy pri poruche rovnováhy medzi nimi alebo po vniknutí choroboplodného mikróba môže tu vzniknúť nejaké ochorenie.
V kuchyni sa o mikróboch všeličo dozvieme. Pozabudli sme na jahody, ktoré sme kúpili predvčerom, dnes sme ich s ľútosťou museli vyhodiť, pretože už boli plesnivé a začali hniť. Prečo sa to stalo? Už v záhradke, kde rástli a dozrievali, napadali na ne zárodky plesni a zo zeme sa na ne dostali baktérie, pretože jahody nechutia len nám, ale aj mikróbom, vyklíčili na nich výtrusy plesni a za dva dni ich poprerastali dlhé vlákna. Pritom prijímali svojimi bunkami živiny prítomné v ovocí a rozkladali ich. Nedostatočné zavarene ovocie nám splesnivelo, pretože sme neusmrtili všetky výtrusy hub, ktoré sa v ňom nachádzali. Urodilo sa nám veľa ríbezli a rozhodli sme sa urobiť z nich domáce víno. Víno obsahuje alkohol. Ako však vznikol z ríbezli? Na ovocí sa nachádzali živé kvasinky, ktoré sa po "zakvasení" začali rozmnožovať a pritom rozložili cukor prítomný v ovocí. z cukru vznikol alkohol. Z uvedených príkladov vidíme, že potraviny sú vhodným prostredím pre mikróby, ktoré z nich môžu využívať rozličné živiny a pritom ich chemicky premieňať.

Na všetkých našich potravinách by sme mohli nájsť mikróby, a to predovšetkým najrozmanitejšie baktérie a mikroskopické huby.


Tvar

Baktérie ako jednobunkové mikróby nás udivujú svojim rozmanitým tvarom. Nájdeme medzi nimi bunky gulôčkovité, valčekovité, vláknité, všelijako poskrúcané a pod.


Veľkosť

Väčšina buniek ma mikroskopickú veľkosť, sú však aj také, ktoré dobre vidíme neozbrojeným okom. Bunky baktérii väčšinou nepresahujú veľkosť 2 mikrónov, to znamená, že na čiare 1 milimetra by sa ich zmestilo asi 500. Najmenšie baktérie však dosahujú veľkosť len okolo



100 milimikrónov. Sú aj také bakteriálne bunky, ktoré tvoria niekoľko centimetrov dlhé nite, široké až 40 mikrónov.




Označenie mikróbov Veľkosť v m(milimikróny)
(dĺžka  šírka)
VÍRUSY A BAKTERIOFÁGY
Vírus slintačky a krívačky 10
Vírus poliomyelitídy (obrny) 10  15
Vírus žltej horúčky 22
Bakteriofágy 50  75
Vírus chrípky 120
Vírus mozaiky tabaku 280  15




Pozor na listérie

V USA museli od vlaňajšieho decembra stiahnuť z predaja vyše 20 tisíc ton parkov, mäsových konzerv a mliečnych výrobkov. Objavilo sa totiž podozrenie, že v nich môže byt nebezpečná baktéria Listeria monocytogene.
Tento mikroorganizmus zrejme spôsobil do marca tohto roku najmenej 97 vážnych ochorení, ktoré sa v dvadsiatich prípadoch skončili úmrtím, a šesť potratov alebo predčasných pôrodov. Zisťovanie prítomnosti baktérie v hotových pokrmoch nie je v Spojených štátoch povinne a federálne úrady na ňu testujú potraviny len náhodné. Preto je dobre- a nielen v Spojených štátoch- poznať niekoľko zásad, ako sa pred nebezpečným patogénom chrániť:
 Parky a iné údeniny treba zohriať najmenej na 70 stupňov Celzia a udržiavať ich pri tejto teplote až do konzumácie.
 Studené pokrmy treba naopak udržiavať v chlade pri teplotách pod 5 stupňov Celzia- pri izbovej teplote ich nikdy nenechávajte dlhšie než 2 hodiny.
 Tehotne ženy, starší ľudia a chorí so zníženou imunitou by nemali parky a mäsové konzervy, ktoré neprejdú varom, konzumovať vôbec.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?