Michelangelo Buonarroti životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 8512×

Příbuzná témata



Michelangelo Buonarroti životopis

Michelangelo Buonarroti (1475-1564) sa narodil v Caprese v Toskánsku - provincii Talianska. V útlom detstve sa jeho rodina presťahovala do Florencie a Michcelangelo bol poslaný k opatrovateľke. Či to bol osud či nie, rodina, s ktorou žil, bola rodinou kamenníka a Michelangelo vždy tvrdil, že jeho záujem o kameň prameni z tejto doby. Michelangelo mal vždy umelecké ambície a po absolvovaní školy sa stal učňom Domenica Ghirlandaia - úspešného florentského malira fresiek. Ghirlandio skoro rozpoznal Michelangelovu genialitu a roku 1489 ho poslal študovať do socharskej dielne Bertolda.
Neskôr potom Michelangelova zručnosť zaujala Lorenza de Medici, tehdajšieho florenského panovníka. Mladý sochar začal žiť na jeho dvore, kde spokojne pracoval a študoval až do Lorenzovej smrti. Potom sa vratil do otcovského domu a ako jeho starší súčasník Leonardo da Vinci začal s dychtivým záujmom študovať anatómiu. Bolo mu dokonca udelené zvláštne povolenie pitvať tela v kostole Santo Spirito výmenou za vytesanie dreveného krucifixu ( kríž so sochou pribitého Krištovho tela ) pre tamojšieho farára.


FLORENCIA A RIM:

V následujúcich rokoch sa Florencia stala politycky nestabilná. Veľa ,,nových" kazatelou prorokoalo jej úpadok a v roku 1494 mesto dobyl Karol II. Michelangelo z Florencie utiekol. Roku 1496 bol povolaný do Ríma. Tu, okrem iných práci, vytesal slávnu Pietu (trúchliacej Panny Márie s Kristovým telom po zložení kríža). Táto výnimočná socha mu priniesla veľké uznanie a Michelangelo bol prehlašovaný za najlepšieho sochara Talianska, čo mu zaručovalo po celý život prestížne, často však veľmi zložité zákazky.
Michelangelo sa vrátil do Florencie, kde vytvoril v rokoch 1502-1504 päťmetrovu sochu Davida. Roku 1505 bol povolaný do Ríma novým pápežom Júliom II., prvým zo siedmych pápežov, pre ktorých Michelangelo pracoval. Július si želal, aby preňho Michelangelo postavil hrobku. Mal to byť obrovský monument s viacej než 40 sochami. Iba vyberanie kameňa pre stavbu hrobky zabralo 8 mesiacov. Behomtejto doby však papežovi došla trpezlivosť a od svojho zámeru ho vyhodil. Horko sklamaný opustil Michelangelo Rím, ale bol okamžite povolaný speť, aby tentokrát prívetivejšiemu Júlisovi , ktorý sa chcel nechať zvečniť prostredníctvom obrej bronzovej sochy. S nádejou, že po dokončení tejtozákazky bude môcť opäť pracovať na stavbehrobky, sa Michelangelo musel rozlúčiť potom, čo pápež opäť zmenil plány a zadal muprevedenie výzdoby stropu v Sixtínskej kaplnke.

Michelangelo protestoval s tím ,že malba nieje jeho skutočným oborom, ale pápež na zákazke trval, a tak umelec započal svoje majstrovské dielo. Onedlho bol ohromený výkonnosťou a obtiažnosťou tejto úlohy a prepustil všetkych svojich pomocníkov, aby svoje dielo mohol dokončiť sám. Trvalo mu to štyry roky (1508-1512).
V roku 1527 bol Rím pod vládou Karola V., Michelangelo obdržal poverenie k budovaniu opevnení. Obával sa však zrady a roku 1529 utiekol do Benátok.
V Ríme medzitým nastúpil pápež Klement II. a Michelangelo sa vrátil do Florencie, aby dokončil kaplnku Mediciových. Dotvoril hrobky Giuliana a Lorenza de Medici a ešte v tom istom roku 1534 opustil Florenciu, aby sa už nikdy nevrátil. Odcestoval do Ríma, kde pracoval na oltári Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne. To je miesto, kde sa zrodil jeho Psledný súd, na ktorom pracoval od roku 1535 do roku 1541.


HEROICKÁ VÍZIA:

Dôležitosť Michelangelových práci spočíva v absolutnom pochopení a obdivu k človeku a jeho veľkosti, ktoré vo svojich dielach vyjadroval. Renezančné filozofie pozerala na človeka ako na stred vesmíru, torým sa meralo všetko , a Michelangelo dosiahol tejto vízie idealizácie ľudskej formy.
Bol ovplyvnení maliarom Masacciom a socharom Donatelom, ale jeho najväčšou inšpiráciou bola antika. V poslednom súde použil Michelangelo rôzne tvary a formy ľudského tela k odhaleniu citov a emócií v mysliach všetkych zobrazných postáv. Niektoré z nich sa zvíjajú a krútia, kritici sa domnievajú, že umelec tím zobrazil svoj osibný pocit marnosti. Zoznam pohybov a gest na tomto obraze svedčí o Michelangelovek hlbokej znalosti ľudského tela a jeho funkcií. Michelangelo študoval a poznal pozíciu každého svalu, kosti a šľachy a nikdy nezobrazil tú istúpozíciu dva krát v inom zo svojich diel, bol schopný predstaviť si každý sebamenší detail vo svojej výnimočnej pamäti.


ARCHTEKT:

Michelangelo sa vždy považoval za sochára a i jeho malby sa vyznačujú určitým priestorovým pojatím. Viacmenej posledných troch rokoch svojho života sa umelec zaoberal predovšetkým architektúrou. V tomto oboru dosiahol tak isto pozoruhodných výsledkov ako v sochárstve. Pápežovia, postupne dosadzovaní do svojho úradu, zadávali Michelangelovi veľké zákazky. Najdôležitejším z nich bola stavba chrámu sv. Petra, ktorá započala za životapápeža Júlia II. roku 1506. Tak isto ako v prípade Sixtínskej kaplnky si Michelangelo najprv odopieral tak veľkú úlohu, ale nakoniec súhlasil a pustil sa do práce. Bohužial, toto dielo už nestačil dokončiť. Zomrel 1. Februára 1564.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?