Mezinárodná komparácia sociálno-ekonomického rozvoja
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 05. července 2007
- Zobrazeno: 3996×
Příbuzná témata
- Mezinárodná komparácia sociálno-ekonomického rozvoja
- Základné determinanty stratégie sociálno-ekonomického rozvoja SR
- Ekonómia - Vývoj ekonomického myslenia, začiatky ekonomického myslenia a konania
- Všeobecná charakteristika verejných výdajov, faktory rastu a medzinárodná komparácia VV
- Sociálno-politické učenie v antickom Grécku
Mezinárodná komparácia sociálno-ekonomického rozvoja
- 1-Prednáška č. 1
1.1 Analýza trendov ekon. a soc. rozvoja sveta v uplynulej dekáde a jej znaky
1.1.1. Rozpad socialistického tábora /ZSSR, RVHP a VZ/
1.1.2 Konjunkturálny rast americkej ekonomiky
- nezamestnanosť 4-5%, nízka inflácia, vysoká životná úroveň, viac ako 4% rast HDP ročne. Tento rast bol ovplyvnený tým, že USA dáva veľké výdavky na výskum a vývoj. Výsledkom toho je, že tu vzniklo mnoho vynálezov a tak vznikol HI – TECH sektor /kozmický výskum, mobilné telefóny/. Výsledkom týchto nových technológií je vyššia miera hospodárskeho rastu, nízka nezamestnanosť, rast miezd na základe vysokej produktivity práce. Produkuje sa väčší počet prac. miest mení sa charakter a postavenie práce /vznikajú nové povolania/, prechádza sa od plného k čiastočnému prac. úväzku. Výsledkom konjunktúry je veľký príliv z rozvoj. krajín. Americká ekonomika sa vyznačuje vysokou flexibilitou práce.
1.1.3 Dokončenie procesov integrácie členských krajín EHS –– vznik EÚ a ES
Podmienky:
Voľný pohyb pracovných síl
Spoločná mena
Jednotný trh
1.1. 2002 sa prechádza na jednotnú menu. Došlo k posilneniu eura voči doláru. Tým, že sa rozpadá socialist. Tábor, krajiny sa snažia dostať na západnú Európu. Tieto krajiny sa začali prihlasovať k EÚ.
1.1.4 Vznik samostatných štátov SVE
Bola tu snaha z bývalého mocenského tábora vytvoriť si štáty, ktoré by mali vlastnú suverenitu.
1.1.5 Cesty vývoja japonskej ekonomiky
Japonsko bolo porazené po 2. svetovej voje. Prví pocítili, čo je to atómová bomba. Japonci sú dôslední kopirátori /autá, elektroniky/ a tak si dokázali vybudovať ekonomiku, ktorá je rovnocenný partner. /7,3% podiel na svet. HDP majú Japonci/. Japonská ekonomika mala vysoké tempá rastu, ale v uplynulej dekáde sa znižuje. Japonsko sa vyznačovalo výrazným vývozom, stabilitou, stabilnou menou, manažmentom, tradičnými hodnotami. Japonská ekonomika je poznačená poklesom miery hosp. rastu / rok 95-6%, 98-0%, 2000- -0,2%/. Japonsko sa dostalo do recesie a snaží sa o oživenie /narastá štátny dlh/. Problémom japonskej ekonomiky je vysoká nezamestnanosť/niečo pod 4%/. V roku 2001 vzrástla nezamestnanosť najviac za posledných 50 rokov. Znakom Japonska je deflácia /pokles cien/.
1.1.6 Ekonomické reformy v Číne a rozvojový boom krajín juhovýchodnej a južnej Ázie / ázijské tigre/
Honkong, Singapur, Thajwan – ázijské tigre
- 2 -
Tieto krajiny sú veľmi citlivé na svetové trendy. Kríza postihla Južnú Kóreu, Laos, Thajsko.
Čína presadzuje rozvoj 2 politík:
1. ekonomiku kapitalistickú
2. ekonomiku socialistckú
Čína reformnými krokmi vytvára zaujímavý trh pre investovanie. Číňania sú kritizovaní za nedodržiavanie ľudských práv.
Tempo ekonomického rastu:
Roky 82 - 9 90 -3,8 95- 10,5 a bude vyššie
84 – 15 92- 14,2 98- 7,8
Cieľom Číny je v roku 2000 dosiahnuť 7% rast. Čína modernizuje svoju armádu.
1.1.7 Vývoj v ostatnom svete
Afrika je veľmi zaostalá krajina, ktorá neovplyvňuje svetové dianie.
India – 2. najľudnatejšia krajina /náboženské problémy a ekonomika nestačí uživiť všetkých obyvateľov/
Islamský polmesiac
1.2 Globalizácia a jej dopad na ekon. a soc. dianie vo svete
Globalizácia – je to objektívny proces, pred ktorým stojí spoločnosť a ktorý postihuje všetky oblasti života. Globalizácia vytvára bohatstvo, ale aj chudobu vo svete. Zaostalé krajiny nemajú investície, nemajú odbyty. Keď sa konajú zasadnutia G7, MMF, SB sprevádzajú ich demonštrácie atiglobalistov. Súčasťou globalizácie sú integračné spojenia.
1.3 Potreba vypracovať víziu pre nasledujúce storočie a novú dekádu na úrovni OSN, EÚ, Slovenska a následne stratégiu
Ide o vypracovanie určitej filozofie a následne stratégie o budúcom vývoji. Pokiaľ sa nezmiernia rozdiely vo svete, je to sociálna bomba.
Str. 16 tabuľky
Str. 18 tabuľka od V. Británie dole
Str. 14 od zánika dole
Str. 24 trendy /tabuľka/
Str. 35 Regionálne ekonomická výkonnosť /tabuľka/
Vývoj globálneho ekonomického rastu:
93 94 95 96 97 98 99
2 3,9 3,6 4,1 4,1 2,5 2,8
2000 2001 2002
3,4* 3,2** 4,0
4,8* 2,7*** 3,9**
3,5* 2,6*** 3,6***
4,7 skutočn. 2,5+ 3,5+
* predbežný údaj ** revidovaný odhad MMF /máj / *** september 2001
- 3 -
Pravdepodobný vývoj počtu obyvateľov
1804 1999 2013 2028 2054
1 miliarda 6 mld. 7 mld. 8 mld. 9 mld.
V historickom chápaní možno urobiť záver, že kým doterajšia polarizácia sveta sa vyvíjala hlavne na základe rozloženia vecného kapitálu, v súčasnom období sa začína polarizácia na základe intelektuálneho kapitálu a kvality či rozvoji intelektuálneho kapitálu a kvality či rozvoji života človeka. K tomu slúži aj index RIČ.
Str. 36 + tabuľka+ pod ňou
Str. 37
Str. 38
Vedecko-techn.
pokrok štrukturalizuje novú ponuku tovarov a služieb, dochádza k inovácii. Str. 39 Komparácia a voľba prístupov ku spracovaniu koncepcie a stratégie ekonom. i soc. rozvoja
Str. 40
Str. 43 od hora po tabuľku
Str. 56
Str. 57 Americká cesta /Amerika zasahuje do ekonomiky len, keď je to nutné/
Str. 67-84 Európska cesta /nedostatočná konkurenčná schopnosť podnikat. prostredia, vyššia miera nezamestnanosti –– vyššie odvody, subvencovanie štátnych monopolov, vysoká byrokracia, silný vplyv odborov, nižšia schopnosť vytvárať nové prac. miesta, menšia liberalizácia trhov.
Str. 78 Čo symbolizuje postavenie ekonomiky?
Kurz eura
Prednáška č. 2
Medzinárodné trendy sociálno-ekonomického rozvoja a voľba rozvojových modelov v kandidátskych krajinách strednej a východnej Európy /SVE/
1. Analýza trendov sociálno-ekonomického rozvoja kandidátskych krajín SVE v rokoch 1989-2000
1.1 Tranzitívne krajiny a proces transformácie
Ide o krajiny bývalého socialist. Tábora, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ /Bulharsko, Rumunsko, Litva, Estónsko, Lotyšsko, ČR, SR, Poľsko, Maďarsko, Slovinsko/. Ide o krajiny SVE-tranzitívne /ich ekonomiky sa nachádzajú na prelome od centrálne plánovaných k trhovým/. TK prešli mnohými zmenami /napr. sa zvýšil podiel súkrom. Sektora/. Proces transformácie nebol jednoduchý, lebo medzi krajinami boli veľké rozdiely napríklad v:
- historických tradíciách
- vyššom podiele obchodu s vyspelými krajinami
- geograf. Polohe
- 4 -
Prejavom bol nerovnaký vývoj ekonomiky/HDP, inflácia, nezamestnanosť/
1.2 Pokrok dosiahnutý v ekonomických reformách
Reformy v TK môžeme deliť na:
a/ reformy súvisiace s uvoľnovaním súkr. Sektora priamo /liberalizácia/ – ceny, privatizácia
b/ inštitucionálne reformy – zlepšenie správy fungovania, príjem obch. spoločností, reštrukturalizácia priemyslu, reforma legislatívy
V TK je množstvo neštandardných stavov /všetky sú podkapitalizované –- krajiny sa snažia o maxim. získavanie zdrojov –- prílev zahraničných investícii/. V dôsledku týchto reforiem v TK vznikali tzv. šoky z transformácie spojené s demograf., sociálnymi šokmi /reštrikčné opatrenia –- rast cien/
Doterajší priebeh transformácie ukazuje, že prvý typ reforiem bol lepšie zvládnutý ako druhý /tu je potrebné vybudovať aj potrebné inštitúcie a je to náročnejšie/. Miera pokroku v reformách je rozdielna /na vyššej úrovni sú tie, ktoré sa snažia dostať do EÚ/.
2.
spôsoby prechodu na trhovú ekonomiku:
1.rýchla privatizácia a liberalizácia /šoková terapia/
2.reformy krok za krokom- gradualistický /Čína, Rusko, Ukrajina, Bulharsko/
1/ obava zo vzniku soc. nepokojov / rast inflácie, nezamestnanosti/ mal za úlohu znížiť podiel štátu v ekonomike.
2/ pomalšie zavádzanie reforiem povedie k dôkladnej reštrukturalizácii
Priebeh reforiem ukázal, že vo väčšine Tk sa aplikovala šoková terapia. Tranz. Krajiny SE a Pobaltské krajiny boli úspešnejšie a došli najďalej v ekon. reformách a plnia v hrubých rysoch to, čo žiada EÚ.
Privatizácia – boli uplatňované tieto metódy:
- priamy predaj domácim vlastníkom a zahraničným investorom
- kupónová privatizácia
- manažérska privatizácia
Najúspešnejší bol predaj zahran. Investorom. Predaj domácim vlastníkom nesplnil účel /predaj podnikov skupinám, politikom/. Pri manaž. privatizácii bolo, že išlo o ľudí, ktorí mali predpoklady. S ekonom. reformami súvisia inštituc. reformy/ vzniká veľké množstvo bánk, ktoré sa buď fúzovali, alebo zanikali – zlé úvery– okolo 150 mld Sk/.
1.3. Dosiahnuté makroekonomické výsledky
Za posledných viac ako 10 rokov:
Tabuľka: Vývoj reálneho HDP v TK /ročné percentuálne zmeny/
- pokles oproti predchádzajúcemu roku
+ prírastok oproti predchádzajúcemu roku
Najhoršia situácia v roku 1990-1992 /vo všetkých krajinách bol pokles/. Príkladom trvalejšieho rastu je Poľsko, Maďarsko, Slovinsko. V ČR boli veľmi cyklické prírastky. Pri zavádzaní reforiem sa hlboko prepadla produkcia a miera inflácie a nezamestnanosti prudko vzrástla.
Tabuľka: Ročná priemerná miera inflácie /%/. Najdramatickejšie obdobie 1989-1993
V Tk došlo k poklesu produkcie a životnej úrovne.
- 5 -
1.4. Štrukturálne zmeny
Zvýšil sa podiel súkromného sektora. Dochádza k zmene sektorovej štruktúry ekonomiky.
Tabuľka: Realizácia zamestnanosti v rokoch 1990-1997
Tabuľka: Podiel zamestnanosti v priemysle, PH, trhových a verejných službách
- PRIM. SEKUND. TERC.
SR 5 33 62
-
1.5 Komparácia dosiahnutej úrovne ekonomického rozvoja v kandidátskych krajinách SVE
tabuľka: Vývoj reálneho HDP v TK
Takmer všetky TK do 93 okrem Poľska mali v období 4 nasledujúcich rokov pokles HDP
92 - 9
91 – 10 krajín s poklesom HDP
90 – 9
94 – 3
Najúspešnejšou ekonomikou bolo Poľsko /v súčasnosti zaostáva – PH/.
2. v poradí Slovinsko
3. v poradí SR/do pokles, 99,2000,2001 – menšia dynamika/
Maďarsko - /94-96 – nižšie medziročné prírastky,97-2000 – lepšie/ na rovnakej úrovni ako my.
Tieto krajiny sú najstabilnejšie.
ČR – vyznačovala sa cyklickým vývojom
90-92 pokles
po roku 93 – rast
97-99 – recesia
Pobaltské /Estónsko, Lotyšsko, Litva/ o niečo nižšia dynamika
-Za každým vývojom stojí politika:
- pokles- reštriktívna politika /šoková terapia –prepad výroby, rast nezamestnanosti a inflácie/
tabuľka: Vývoj HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily /PPP/
ČR – 11920 USD M – 9010 SR – 8660 P – 7680
ČR – 5170 M – 4790 S – 3650 P – 4010
Tabuľka : Priemerná ročná miera inflácie 1996-2000 nízka inflácia – ČR, Estónsko, Lotyšsko, Litva
P, M mali vyššie.
Pomerne stabilná úroveň – S.
SR – 6-7% ročne. Nárast v roku 99-2000. V roku 2001 – 7,3%.
Tabuľka: Nezamestnanosť
ČR – 8,6
P – 16,1
SR má najvyššiu 2001 – 19,2% /výrazne sa zvýšila v SR od 1999, najnižšia v rokoch 96- 11,3%m 97-11,8%/. Reštrukturalizáciou došlo k uvoľneniu pracovných síl.
Tabuľka: zadĺženosť – 5. ukazovateľ
ČR – 2235 USD M – 2454 P – 1556 S – 2764
- 6 -
SR – 1952 USD na 1 obyvateľa Rumunsko – 369
SR 1997-1999 = 2000 USD
6. ukazovateľ – schodok ŠR
ČR v roku 1998 - -1,6% M- -1,8% P“97 - -1,4%
S“97 – 0,8% SR“97 - -5,4%
98- -2,6%
99- -1,8%
2000- -3,1%
2001- -4,6%
Jedným z opatrení EK je znížiť deficity.
7. ukazovateľ – saldo BÚ – rozhodujúcim účtom je platobná bilancia
2000:
ČR - -4,6 M- -3,6 P- -6,3% S- -3,2% Estónsko - -6,4%
Lot. - -6,8% Litva - -6%
SR:
2000- -3,7% 99 - -5% 98- -7% 97- -6,6
2001 - -8,8%
8. ukazovateľ podiel zahraničných investícii na 1 obyvateľa
tabuľka: Priame zahr. Investície /v USD na obyvateľa/:
M – 1253 Est. – 688 P- 515 SR- 200
ČR – 1206 Chorv. – 637 Litva- 440 Bulh.- 212
Lot. – 766 S – 630 Rum.- 253
1999:
ČR- 1557 M-2034 P- 1005 SR- 398
Biatec číslo 2 2002
Od roku 90-2000 najviac investícií je v rámci vyspelých krajinách / 2000-80% /, rozvojové/ 17% / , SVE / 90-0,5% ; 2000-2,7% ; 95,97 najvyšší podiel/. Najlepšie M potom S / 3.ČR, 4.SR, 5. P/. M bolo za minulého systému liberálnejšou krajinou. U nás bol tvrdší systém. Maďari mali najväčší podiel zahran. Investícií – priemyselné parky – Maďari majú náskok , podobne aj Česi. 2/3 priamych zahraničných investícií išlo do M, ČR, P a v poslednom období dosť aj do Ruska. Existuje nový index – index prijatých investícií.
Záver: zahran. Investície sú potrebné. Kritika – títo investori dostávajú daň. Prázdniny /neplatia dane, zisky vyvážajú von/. EÚ chce , aby sa znížili všetky výhody. U nás banky poskytujú vysoké úrokové sadzby.
Prijateľné sú investície, ktoré idú do nových oborov.
Mzda: prepočítana na EURO
ČR -862 P – 705 M- 700
Priemerný mesačný príjem rok 1998:
ČR – 356 USD M-2470 USD P – 328 S – 638 SR - 258
Reálne mzdy v roku 2000:
ČR 2% prírastok
M 3,5
P 4,5
SR - 4,9 pokles / v 2001 prírastok 0,8% /
Reálna mzda v SR za posledné 3 roky / 99- 2001 klesla :
- 7 -
93- pokles 96 – +7,1% 99,2000 – prepad, pokles
94 - +3,2 97 - + 6,6
95 - +4 98- +2,7
Ešte stále sme pod úrovňou z roku 89. Mzda je súčasťou N, ale má aj motivačný efekt.
Verejné výdavky na školstvo : 93 – 96
ČR – 5,4% z HDP venuje na školstvo
S – 5,8%
P – 5,2% Nórsko – 7,5
M – 4,7 Kanada – 7
SR – 4,9
Vzdelanostná úroveň: vysokoškolské vzdelanie
- najlepšie pobaltské krajiny – E, L, L
ČR – 8,5
P – 7,9
SR – 9,5 základné vzdelanie – 38%
Koeficient vzdelanostnej úrovne 1,624 SR – najnižší
1,626 S
1,751 ČR
1,741 Pobaltské
verejné výdavky na zdravotníctvo v roku 98:
ČR 6,7% S 6,6% Est. 90 – 1,9
M 5,2 Litva 4,8 SR 5,7
P 4,7 Lotyšsko 4,2
Na 1 obyvateľa v USD 99:
ČR 946 USD
SR 236
P 415
Tabuľka: nerovnováha vo vzdelaní
Demografická skladba
- najväčšia v ČR, P, M
PH pôda – 50% , P – 59%
Mestské obyvateľstvo – ČR
Telefóny – ČR
Demograf. Zloženie 98 do 14 rokov 20%
U nás klesá počet obyvateľov, lebo klesá pôrodnosť.
2. Voľba rozvojových modelov a scenárov
Pri voľbe ciest na začiatku transformácie bola dilema, akú cestu použiť /šokovú, krok za krokom/. V Nemecku – transfery západného N spôsobili, že spotreba vo vých. N bola vyššia než vytvorené HDP. Použitie reformy krok za krokom prispelo k budovaniu infraštruktúry. Politici si robili z členstva EÚ cieľ. Vyspelé ekonomiky nebudú ochotné rozširovať EÚ na východ iba na základe politického rozhodnutia, ale na základe dosiahnutých výsledkov.
Korekcia prístupu k reforme:
-
- 8 -
- ciele, metódy by sa mali odvíjať od sociálno-ekonomického prístupu k reforme. U nás privatizácia cestou holandských dražieb neznamenala rozvoj činnosti.
Evolučná inštitucionálna teória: 94-98
- uplatňovať postupné kroky liberalizácie ekonomicky zodpovedajúce podmienkam SR. Odmieta šokovú terapiu. Ide o posilňovanie štátnych financií, ktoré sa použijú na rozbehnutie rozvoj. programov.
Neoliberálny smer: Klaus /jeho politika nenašla reálny obraz/
Recesia bola spôsobená šokovou terapiou, ktorá sa ukázala ako chybná.
Výsledkom recesie bolo, že tieto ekonomicky neboli dostatočne pripravené na transformačný proces.
Záver: treba hľadať vlastné cesty a každá krajina mala možnosť si vyskúšať jednotlivé modely /záviselo to od toho, aká vláda bola pri moci/.
2.1 Dosiahnuté výsledky v transformácii pri uplatňovaní vlastných modelov - prístupov
94 – 98 HDP vzrástol zo 40 na 46% /krok za krokom/
po 98 šoková terapia –- stagnácia ekonomiky
97 - 2000 47%
Za Mečiarovej vlády bol použitý Keynesov model /začali sa budovať diaľnice, infraštruktúra/. Dzurinda zvolil cestu liberalizmu /obmedzovanie výdavkov ŠR, liberalizácia cien/.
Česká cesta - má cyklický priebeh. Vláda soc. demokratov /Zeman/ uplatňovala Keynesov model, ktorý uzdravil českú ekonomiku.
Slovinská cesta – vysoký rast HDP, silný export, inflácia pod kontrolou, pomalšia liberalizácia cien, veľká ochrana pracovníkov, pomalá privatizácia začala v 2001. V súčasnosti je trend zvýšiť privatizáciu za účasti zahr. ivestorov.
Poľská cesta – 90 – 91 šoková terapia
93– 97 gradualistický smer
97– vznikala nová pravicová vláda , ale mala mnoho ľavicových prvkov / bol spomalený proces privatizácie a došlo i k reprivatizácií /. Problémom Poľska je PH.
Maďarská cesta – 2 fázy šokovej terapie:
1/ na začiatku 90 rokov smerom do mikroekonomiky /odštartovanie privatizácie, skvalitnenie finančnej disciplíny/
2/ na makroekon. úrovni – devalvácia meny M ako jediná krajina realizuje neortodoxný markoekonomický program /vyhli sa recesii, prijateľná úroveň nerovnováhy/. Najdynamickejšou zložkou bol rast exportu, ale s vysokou zadlženosťou.
3. Meranie úrovne transformácie, sociálneho pokroku a konvergencie
meranie zahrňuje:
a/ liberalizáciu trhu
b/ liberalizácia zahr. obchodu
c/ uľahčenie vstupu zahraničného sektora
Index inštitucionálneho rozvoja – hodnotia sa oblasti:
- privatizácia
- liberalizácia
- konkurencia
- 9 -
Pokrok v transformácii hodnotí index ekonomickej slobody. Hodnotí sa tu 10 faktorov. Slúži to pre orgány SB... Najslobodnejšie krajiny:
Honkong, Singapur 1
ČR 2,2
SR 3 /sme ešte pozadu najmä za Českom/
4 a viac – ekonomicky neslobodné
pod 4 ekonomicky slobodné
Hodnotí sa napríklad: ekonomická výkonnosť politické riziko, prístup k bankovým inštitúciám,
Rozvojový index človeka – dĺžka života, vedomosti/gramotnosti/, HDP na obyvateľa v parite. Vyjadruje výkonnosť ekonomiky a vzťahuje sa aj k cenám.
Index merania chudoby - lekárska starostlivosť, negramotnosť
Ekonometrické modely – neoklasické modely rastu. Doba priblíženie sa príslušnej ekonomiky na úroveň niečoho.
Prednáška č. 3
EÚ, jej rozširovanie a úlohy v integrácii
História procesu rozširovania EÚ
1/ ESVO = Schumanov plán /Parížska zmluva-1951/
2.
EHS – sektorové rozširovanie /hospodárska integrácia/
EUROATOM
1957 – Rímske dohody všetkých sektorov
1985 – odstránenie colných bariér, vytvoril sa jednoduchý európsky trh
1991 – Mastrichtská zmluva = Zmluva o EÚ
- vytvorenie jednotnej meny, jednotnej centrálnej banky
- konečný cieľ EÚ – politická integrácia
2. Inštitucionálny rámec EÚ
3. Rozhodujúce summity EÚ a ťažiskové dokumenty v socialnom ekonomickom rozvoji.
4. Pridruženie kandidátskych krajín do EÚ
4.1 Čo znamená byť Európanom
4.2 Európska charta základných práv Európske občianstvo a budovanie občianskeho štátu
4.3 Dopady vstupu kandidátskych krajín do EÚ
4.3.1 pre členské štáty EÚ
4.3.2 pre kandidátske krajiny
4.4 Úloha štátu v transformačnom procese
4.5 Metodólogia prístupových krokov v procese vstupu do EÚ
4.6 Štrukturálne fondy – nástroje riešenia regionálnej politiky
4.7 Harmonizácia sociálnych štandardov s úrovňou EÚ
5. Úloha OSN v soc. rozvoji a ťažiskové dokumenty
- 10 -
Inštitucionálny rámec EÚ
Základné orgány EÚ + ich úlohy a zloženie:
Rada ministrov – Rada EÚ /Brusel/
EK – 20 komisárov menovaní na 5 rokov
EP – voľby na 5 rokov * miera inflácie, úroková miera, členské krajiny musia byť členom EMS – zákaz 2 roky devalvovať menu/
Súdny dvor a dvor auditorov
Európska rada - najvyšší politický orgán ES, 15 šéfovia vlád /predsedá teraz Holandsko/ *nár. parlamenty majú moc ako európsky parlament.
3. Rozhodujúce summity EÚ a ťažiskové dokumenty v soc. ekon. rozvoji
1991 summit v Mastrichte:
- výsledok – Maastrichtská zmluva
- vytvorenie EMÚ menové kritéria *
fiskálne kritéria
1.1 99 – EMÚ – 11 krajín bez VB, Dánska a Švédska
1.1. 2000 aj Grécko členom EMÚ
Centrálna európska banka – strážca európskej menovej politíky
Od 2002 už iba EURO v krajinách EMÚ
Summit v Kodani /1993/ - ďalšie rozširovanie o nové členské krajiny – prijali sa základné konvergenčné kritéria, ktoré musia byť splnené kandidátskymi krajinami /právny štát, zabezpečiť ľudské práva, prijať acquis comminautaires, sloboda tlače, krajiny musia byť asociované, trhové hospodárstvo, konkurencieschopnosť v rámci EÚ/.
Summit v Essene / 1994/ - ,, predvstupné stratégie ,, /stratégia pre integráciu asociovaných krajín SVE/. Príprava Bielej knihy /príprava asociovaných krajín SVE pre integráciu na spoločný trh, spôsoby technickej pomoci kandidátskym krajinám....../ 5.
1995 – Biela kniha bola adresovaná Poľsku, Maďarsku, SR, ČR /6krajín/ Rumunsku a Slovinsku /komplexne ukazovala cestu kandidátskym krajiná ako postupovať v prístupových procesoch/.
1994 – Ek schválila dokument Európa 2000 – nastolila sa problematika regionálneho rozvoja prístupové programy PHARE /budovanie infraštruktúry, zlepšovanie úrovne vzdelania/.
1997 – Amsterdamská zmluva – položila základný kameň pre spoločnú justičnú a politickú úniu, riešenie postavenia EP. Do platnosti vstúpila od 1.1. 1999. Rozlíšila, čo sa rozhoduje národne a čo nadnárodne.
1985 – Schengenská zmluva – ruší kontroly na vnútorných hraniciach signatórskych krajín.
1994 - Európska cesta k informačnej spoločnosti – cesta budúcnosti Európy /komunikačný a inf. rozvoj/
12. 1999 – summit v Helsinkách – hlavným cieľom bolo rozšírenie zo 6 na 12 kandidátskych krajín.
3. 2000 – summit v Lisabone – prijatá Biela kniha venovaná reforme EÚ /ekonomickej a sociálnej reforme EÚ/
6. 2000 – summit v San Dra Marei – snaha o prijatie Európskej charty.
- 11 -
10.2000 – summit v Biarilz – reformy o hlasovaní väačšiny v ER, inštitucionálne reformy.
12.2000 – summit v Nice
- reforma európskych inštitúcii
- príprava na vstup nových členov
- riešenie otázok, ktoré bránili vstupu nových členov /eur. občianstvo, veda a výskum/
- prijala sa Európska charta základných práv
/nedosiahlo sa zrušiť hlasovanie veta /
V EP sme dostali 13 miest.
EÚ definuje štát ako kultúrnu diverzitu a silnú sociálnu stránku
3.2001 – summit v Štokholme - zaoberal sa otázkou konkurencieschopnosti /EÚ chce byť najkonkurenčnejšia na svete/ - to závisí od vyrovnania sa členských krajín so zamestnanosťou
- technický rozvoj, vytýčenie nových cieľov
- zrovnoprávnenie mužov a žien v zamestnaní a mzdách
- rast zamestnanosti
2001 – summit v Joteborgu:
- prístupové rokovania
- otázky rozširovania EÚ
- silné verejné financovanie , nízka iflácia
- viac urobiť v štrukturálnych reformách
- reforma penzijných systémov /starnutie obyvateľstva/
- ratifikácia Kjótskeho protokolu
12. 2001 – summit Lackene - konkrétne menovaných 10 kandidátskych krajín, ktoré ak splnia podmienky, majú byť v roku 2004 prijaté za členov.
4.2 Európska charta základných práv /Mihálik – občianstvo/:
1. práva na dôstojnosť
2. sloboda ľudí
3. rovnosť každého člena únie
4. solidarita – právo na soc. a zdravotnú starostlivosť
5. občianske práva – právo voliť, petičné práva, sloboda pohybu
6. justičné práva
7. všeobcné ustanovenia
Základným kritérium EÚ už nebude ekonomika, ale človek.
Európska sociálna charta – 1991 otázky zamestnanosti a postavenia človeka – právo na prácu, právo organizovať sa, právo na kolektívnej vyjednávanie, právo detí a mládeže na zvláštnu ochranu, právo na soc. zabezpečenie, práva migrujúcich pracovníkov, právo na ochranu zdravia, právo na poradenské služby pri výbere zamestnania. Druhý najdôlešitejší dokument Rady Európy.
Európske štáty musia ratifikovať tieto normy /charty/.
4.1 Čo znamená byť Európanom /Mihálik/
- 12 -
Trvalý mier, stabilitu východného kontinentu. Byť účasný vo vyspelom prostredí. Prispieť k vyrovnaiu európskej ekonomiky.
4.2 Popisy vstupu kandidátskych krajín do EÚ /Mihálik – str.122/
- pokles životnej úrovne. - prehlbovanie rozdielov medzi najvyspelejšími a najmenej rozvinutými.
- u nás je lákadlom vyšší životný štýl.
Výhody kandidátskych krajín:
- zvýšenie rastu ekonomík
- presun výrobných síl /kandidátske krajiny získajú kapitál, západ. krajiny získajú ..../
- rast produktivity práce
- rozširovanie prístupu ku kohéznym fondom
Nevýhody kandidátskych krajín:
- šoky z PP
- rast ceny spotrebiteľských tovarov a daní
- únik kvalifikovaných pracovných síl
- prehlbovanie regionálnych rozdielov
Výhody EÚ:
- EÚ získa kvalifikované pracovné sily
- EÚ získa vyššie prínosy ako náklady
Nevýhody EÚ:
- strata agrárnych krajín /Španielsko, Portugalsko, Grécko/
- najväčší problém bude mať Poľsko /PH/
Spoločné výhody:
- rozšírenie trhu práce
- dopad na reálny rast HDP v priebehu 10 rokov
4.4 Úloha štátu v transformačnom procese /Mihálik strana 519/
- štát mal silné postavenie – energetika, doprava, účasť v a.s.
- štát postupne svoje podiely znižuje – privatizácia
- Európa je viac sociálne orientovaná ako USA
- rozdiel najbohatších a najchudobnejších nie je taký viditeľný v Japonsku.
- väčšina európskych voličov si želá udržanie terajších sociálnych istôt.
- do akej miery bude delegovaný štatút – nižšie vrstvy na vyššie
4.5 Metodológia prístupových krokov
1. krok – podpísanie asociačných dohôd. 1991 – M, P, ČR, SR -93, L+L+E, Slovinsko – neskôr mali dohody o obchodnej spolupráci
Asociačná dohoda – predvstupová fáza, kde sa ekonomiky pripravujú na rozšírenie, vytvárajú si podmienky pre plné členstvo. Keď EÚ podpíše AD s určitou krajinou, tá sa stáva kandidátskou krajinou, platnosť nastáva neskôr.
- predvstupová stratégia
- máme vypracovať národný program na prebudovanie legislatívy
- EK hodnotí ročne každého člena
- 13 -
PHARE – predvstupový fond na podporu kandidátskych krajín a potom nastupujú štrukturálne fondy PHARE a ďalšie – nestačíme čerpať.
5. Úloha OSN v sociálnom rozvoji
- týka sa hlavne Kodaňského summitu v sociálnom rozvoji.
- bohatí bohatnú, chudobní chudobnejú, rozvojové krajiny majú problém so zadĺženosťou – bohaté krajiny im odpúšťajú dlhy, rozvojové krajiny by mali znížiť podiel na armádu/zbrojenie/, obranu a previesť ho /orientovať sa / na základné životné potreby/20:20/
,,Rastúcou globalizáciou by mal svet viac profitovať!“.
/ukazuje sa, že to nie je pravda/. Dokumenty – vo väčšine sú orientované na rozvojové krajiny, s týmto súvisí i terorizmus. Prednáška č.4
Zhodnotenie priebehu transformácie SR a krokov do EÚ
1. Charakteristika ekonomiky SR na začiatku transformácie
2. Charakteristické znaky a črty priebehu transformácie
3. Privatizácia a jej typy
4. Hodnotenie transformácie ekonomiky SR z pohľadu makroek. ukazovateľov
5. Rozvoj inštitúcií ako podmienka transformácie
6. Transformácia a výkonnosť ekonomiky
7. Budovanie podnikateľského prostredia
Charakteristika ekonomiky SR na začiatku transformácie
Koncom 80. rokov sa SR dostala do recesie ako mnohé krajiny RVHP. Ekonomicky boli ťažkopádne, mali málo prvkov trhovej ekonomiky. Znakom úpadku bol rozvoj čierneho trhu. Signálom k zmenám bola situácia v Sovietskom zväze nástupom Gorbačova. Bolo tu súperenie 2 superveľmocí aj v oblasti vojenskej. Štáty RVHP boli zapojené do výroby zbrojnej techniky. Nástup Gorbačova mal vplyv na obmedzovanie zbrojnej výroby/tanky/. Rapídny skok nastal systémovou zmluvou. Okrem štruktúry ekonomiky /u nás orientácia na ťažký priemysel – hutníctvo/ plus ťažkopádnosť centr. Spôsobu riadenia to všetko bolo východiskom stavu, z ktorého sa ťažko.... Jednou z revolučných príčin v 89 bola neudržateľná úroveň výkonnosti ekonomík, ktoré neudržali konkurovať západným. Sovietsky zväz nebol schopný vynakladať toľko prostriedkov, bola veľká prepojenosť medzi politikou a ekonomikou. Nožnice medzi konkurencieschopnosťou 2 sa veľmi otvárali v neprospech socialistických krajín /zaostávanie technicko-výrobnej základne, pokles konkurencie schopnosti/.
1985 ČSR HDP = 1,1% krajín OECD
1989 = 1,02%
Pred rokom 89 tu boli kroky reformovať systém, ale všetko bolo pri zachovaní centr. systému:
- pred rokom 1989 boli tu výrobné hospodárske jednotky, ktoré združovali mnohé podniky – vysoký počet zamestnancov na 1 podniku /až 5000/. Naopak na západe boli malé podniky, ktoré pružne reagovali na zmeny na trhu.
- 14 -
- bola tu aj centralizácia /zbrojný priemysel/ - podniky nemali vlastnú zodpovednosť. Hlavne chemické podniky mali mieru filozofie, že boli riadené ministerstvom priemyslu a zachovali si svoju štruktúru aj v nových podmienkach. Podniky nemohli rozhodovať o predaji vlastných výrobkov. Boli snahy zapojiť aj podnikovú sféru. Bola tu vysoká koncentrária podnikateľského sektora, nepripravenosť na pôsobenie trhového prostredia, nepripavenosť manažmentu.
Politické vedenie si to uvedomovalo, ale nepripúšťalo zmenu. Typickým príkladom správnej podnikateľskej činnosti – JZD Slušovice /zavádzanie moderných výrobkov riadenia, diverzifikácia činnosti/. Existovala aj šedá ekonomika rozmach /pašeráci, veksláci – prali zdroje, ktoré boli použité pri privatizácii/ –- podnikateľská sféra nebola pripravená na transformáciu, občania nemali zdroje, nepripravenosť bankového sektora.
Charakteristické znaky a črty priebehu transformácie
1. etapa : 1989 – 1992
- zrušenie systému centrálneho plánovania a direkt. riadenia ekonomiky, decentralizácia
- vytvorenie možností pre podnikanie
- reštriktívna finančná a menová politka
- liberalizácia zahraničného obchodu a cien
- podpora súkromného sektora so začiatkom privatizácie
- liberalizácia trhu práce
- vytvorenie sociálnej siete
- vnútorná konvertibilita meny
- zmena daňového systému
Táto fáza bola sprevádzaná recesiou.
2. etapa 1993 – doteraz
- dotváranie prostredia a dokončenia naznačených reforiem. Očakávalo sa naštartovanie pozitívneho vývoja. Zmeny v politickej štruktúre spôsobili chaos. Oživenie v rokoch 94-95 nastalo vďaka pozitívnej reakcii západných trhov a expanzívnej politike. Naša ekonomika je veľmi citlivá na zahranično-obchodné vzťahy. Výkonnosť ekonomiky bola poznačená stratou trhov /rozpad RVHP/. Problémy, ktoré tu boli sa prejavili v klesaní efektívnosti, likvidity– podniky mali problémy s dostatkom zdrojov pre financovanie – narastanie zadĺženosti / neboli prostriedky na vnútornú reštrukturalizáciu /. Došlo k rastúcej platobnej neschopnosti /primárna/, uprednostňovanie krátkodobých cieľov pred strategickými. Zabrzdenie pozitívneho vývoja spôsobilo zaostávanie v konkurencieschopnosti. Problémy – nedostatok prostriedkov na investovanie, redukcia výdavkov na technický rozvoj. Podnikateľská sféra nemala dostatok zdrojov a hľadala ich u bánk. Podmienkou normálneho fungovania trhového hospodárstva a konkurencieschopnosti je legislatívne a inštitucionálne prostredie / neboli pripravené právne normy, neboli vybudované inštitúcie /. Makroekonomická politika /rast výroby, zamestnanosti/ nesmela byť oddelená od výkonnosti ekonomiky. Neboli tu transparentné vlastnícke vzťahy. Vnútorné podmienky:
- kvalifikovaná štruktúra pracovných síl
- kvalitná ponuka produktov
- 15 -
- efektívny spôsob riadenia
Pri realizácii zmien sa podcenil ľudský faktor /išlo o získanie ekonomickej moci nad privatizáciou/
- nerešpektovanie hraníc
Jedným z cieľov transformačného procesu mala byť zmena správania sa ľudí.
Zmeny prišli príliš rýchlo. Existuje mnoho dôvodov prečo ľudia nemajú radi zmeny:
- neznáme
- reorganizácia spôsobuje neistotu
- neznalosť dôvodu zmien
- zmena môže spôsobiť stratu moci
Východiskové pozície slovenským podnikom boli ďaleko od úspešných podnikov. Princíp hospodárskej politiky na roky 91-92 – program / v trhovom prostredí boli nerovnovážne systémy/. Mnohým podnikom sa podarilo adaptačný proces zvládnuť /tie, ktoré získali zahraničný kapitál/. Zmeny po roku 1990 odhalili nielen nerovnováhu, ale ju aj prehĺbili /strata trhov RVHP/, rozdelenie republiky. Kritickým faktorom bola privatizácia. Legislatíva vychádzala ešte zo socialistického systému riadenia a odlišovala sa od trhového systému /nedostatok legislatívnych pracovníkov/. Dnes možno hovoriť, že sme sa mali poučiť z chýb z minulosti. Bola tu absencia legislatívnych nástrojov na ochranu veriteľov, súdy nekonali v súlade s potrebami praxe. Spoločnou črtou inštitucionálne-legislatívneho prostredia bolo zaostávanie za zámermi hospodárskej politiky. Bolo treba znížiť reguláciu cien – reštriktívna makroekonomická politika – racionalizácia správania výrobných subjektov, odstránenie nerovnováhy, stabilizácia cien reštriktívna fiškálna a menová politika. Bola monopolistická štruktúra ekonomiky a demonopolizácia bola základnou podmienkou úspešného prevedenia privatizácie. Nastúpený smer v roku 1990 s realizoval aj v ďalších rokoch. V roku 93 došlo k rozdeleniu štátu a vznikom samostatnej SR.
Rast priemyselnej výroby
ČR 90 – 85 bodov
M – 113 bodov
P – 118
SR – 69
Privatizácia a jej typy
Malá P – oblasť obchodu a služieb
Veľká P – časť priemyselných podnikov
MP – sa uskutočňovala štandardnými formami predaja. Bola 1. etapou privatizačného procesu. Prebehla v obidvoch republikách a bola relatívne úspešnejšia ako veľká. Štát z nej získal časť zdrojov, ktoré slúžili ako príjmy štátu. Cez MP sa podarilo zaviesť trhové prostredie do oblasti podnikania, obchodov a služieb. Aj v MP boli problémy – majetky sa nepredávali v patričnej hodnote /holandské dražby/. Vstupovali sem banky – vznikali zlé úvery.
VP – problémy:
- nedostatočné kapitálové vybavenie podnikateľských subjektov
- zvyšovanie zadlženosti nových podnikateľských subjektov
- neskúsenosť privatizérov
- 16 -
Napriek negatívnym javom, nemuselo dôjsť k transformácií sietí, ktoré boli na dobrej úrovni.
P mala byť metóda ako rozbiť monopolný celok /smerovala na rozbitie štátnych podnikov/. P mala za cieľ čo najrýchlejšie rozbiť tento systém, aby sa upravili vlastnícke vzťahy.
Typy P:
V 1. etape – P na federálnej úrovni – kupónová privatizácia / prebiehala v 2 vlnách/: 1. vlna bola spoločná v oboch štátoch – boli vydané kupónové knižky v hodnote 1000SK/
Dlhopisová privatizácia – cieľom bolo, aby sa každý občan mohol podielať na privatizácii štátneho subjektu. Nevýhodou bolo, že nedoniesla žiadne zdroje. Transformujúce podniky potrebovali zdroje pre vlastný rozvoj. Bolo vytvorené ministerstvo pre P /každý záujemca o kúpu musel predložiť podnikateľský zámer/. Za Mečiarovej vlády bola filozofia vcelku rozumná- snaha vytvoriť vlastnú cestu privatizácie, vytvoriť domácich vlastníkov. Problémom bolo, že naši ľudia nemali peniaze /mohli ich získať iba od slovenských bánk/. Skúsenosti ukazujú, že v prípade niektorých slovenských podnikov bola P pomerne úspešná.
VSŽ – Rezeš – dostal sa k lacnému balíku VSŽ. Predaj nebol realizovaný objektívnych spôsobom. Rezeš zneužil majetkovú pozíciu firmy a investoval do aktivíť, ktoré vôbec nesúviseli s podnikaním. VSŽ sa dostalo do záporných čísel –- predaj.
Matador Púchov – spolupráca s firmou Kontinentál. Nebol naviazaný na špeciálnu výrobu. Vyrábal výrobky, ktoré neboli viazané na niektoré trhy Slovnaft, Duslo Šala, Podbrezová – úspešná P
Predaj cez zamestnanecké akcie – len v menšej miere. Strategické podniky – monopolné podniky v oblasti energií. Problémom bolo, že P nepredchádzala reštrukturalizácia. Podniky boli platobne neschopné. Hlavným problémom – noví vlastníci použili zdroje na kupovanie hmotného majetku /odpisy sú ale dlhodobý faktor/. Bola tu silná závislosť nových vlastníkov na cudzích zdrojoch /na bankách/. Banky sa privatizovali zahran. Záujemcami, ale očistené o zlé úvery /Slovenská konsolidačná banka – spravuje zlé úvery/. Charakteristický znak transformačného procesu – P a reštrukturalizácia.
Znakom transformácie bol aj vznik nových firiem na zelenej lúke. Aj oni mali nedostatok zdrojov – kupovali budovy a ostávalo im málo prevádzkového kapitálu.
V roku 97 vysoko vzrástli úrokové sadzby /úvery až za 25%/.
Hodnotenie transformácie ekonomiky SR z pohľadu makroekonomických ukazovateľov
Tabuľka: ....
ukazovatele hospodárskeho vývoja SR v rokoch 1993-2001
V roku 1997 sme dosiahli v HDP úroveň 1989
Medziročný prírastok HDP:
Od 94- 98 – vysoké
Od 98 ,99 – pokles a pomalom mierne oživenie
Recesia doba od roku 1989 1999.
Zaujímavý ukazovateľ – objem priemyselnej produkcie:
1989 – 100
1994 – oživenie
1999 – menší pokles
- 17 -
2001 – nedosiahla úroveň 1989
1996 – 2001 dochádza k zmene sektorovej štruktúry /podiel trhových a netrhových služieb má prevažujúci podiel nad prírastkom HDP/. Najvyššia pridaná hodnota je v odvetviach spracovateľského priemyslu.
Rentabilita výnosov
Spotreba domácností kopírovala ekonomickú situáciu aká bola.
Vývoj cien – inflácia v 2000 – 12%
2001 – 7,3%
Prednáška č.5
Transformácia ekonomiky, sociálnej sféry, zdravotníctva a školstva
1. základné kroky transformácie ekonomiky:
1.1 liberalizácia:
- uvolňovanie cien a miezd
- povolenie súkromného podnikania
- voľný vstup na trhy
- postupné budovanie inštitúcií a legislatívy
1.2 stabilizácia:
- rozpočtové reštrikcie
- menové reštrikcie
1.3 privatizácia, metódy a formy:
- neštandardné – kupónová
- štandardné – malá , veľká reštitúcie
1.1 Liberalizácia:
Bola prvým krokom.
- Došlo k zrušeniu pevných cien a zavedeniu voľných cien. V roku 1991 došlo k prudkému nárastu cien. Ďalším znakom bolo zrušenie monopolu zahraničného obchodu. Došlo k zostaveniu 2 kurzov – oficiálneho a neoficiálneho – bolo to riešené devalváciou meny. Okrem uvoľňovania cien došlo aj k rastu miezd /nominálne mzdy nerástli veľmi rýchlo, lebo boli regulované štátom/. Okrem stanovenia minimálnej mzdy boli stanovené aj odvody miezd. Cenový vývoj išiel rýchlejšie ako mzdy – pokles reálnych miezd po roku 1989 /ešte sme nedosiahli úroveň tohto roku/.
- bolo treba legalizovať súkromné vlastníctvo. V ČSR bol len veľmi malý podiel súkromného vlastníctva. Vstupom priemyselnej výroby – nárast tržieb.
- práve liberalizáciou sa vytvorili podmienky na trhu a vytvárali sa podmienky pre rozvoj podnikateľskej činnosti FO a PO. Vznikal sektor trhu práce, kapitálu, tovarov a služieb.
Súkromné podnikateľské jednotky vytvárali protiváhu medzi štátnym a súkromným sektorom a tým sa vytvoril priestor na vytváranie inej štruktúry. Zrušením obmedzení zahraničného sektora bolo možné vyvážať a dovážať. Došlo k rozpadu RVHP – výrobcovia si museli hľadať nové trhy.
- vznik nových politických strán a inštitúcií, komerčných bánk a poisťovní, úradov práce.
Občiansky zákonník, obchodný zákonník, zákon o daniach – položili základy, aby sa podnikanie mohlo rozvíjať
- 18 -
1.2 Stabilizácia:
- súbežne s prebiehajúcimi transformačnými zmenami, sa museli v ekonomike vytvoriť stabilizátory:
- rozpočtové reštrikcie – regulácia príjmov a výdavkov ŠR /na strane výdavkov – zrušenie a obmedzenie dotácií poľnohospodárskym podnikom, regulácia dávok nezamestnanosti, na strane príjmov – konštrukcia priamych a nepriamych daní – novým bola DPH a v roku 92 bola prijatá/.
- menové reštrikcie – menová regulácia je spojená s úpravami menového kurzu. Dlhú dobu sa využíval pevný kurz, neskôr pevný kurz s fluktuačným pásmom.
- regulácia úrokových sadzieb – za Mečiarovej vlády štát pre svoje účely vyčerpal veľa úverov a ostalo málo pre podnikateľskú sféru. Súčasťou reštriktívnych politík je aj regulácia miezd. Rieši sa to pomocou daní a odvodov do fondov. Kurzová poduška a mzdová poduška – pomáhali tlmiť ekonomiku a prekonať prvé obdobia transformácie.
1.3. Privatizácia
- bola javom transformácie. U nás boli 2 typy:
1/ neštandardná – kupónová privatizácia v oboch republikách. V ČR prebiehala v 2 vlnách , na SR v 1. etape ako dlhopisová. Boli 3 formy P štandardnej:
a/ malá – malé prevádzky
b/ veľká – stredne veľké a veľké podniky
c/ reštitúcie – navrátenie majetku pôvodným vlastníkom, respektíve ich dedičom
Pri malej P išlo o P drobných prevádzok aukčnou metódou. Predaj majetku bol na úrovni miest alebo okresov. Prebehla v rokoch 91-93. Bola úspešná – prebehla pomerne rýchlo a mala aj čiastočné výnosy pre štát.
VP začala kupónovou metódou. Bola vyčlenená časť podnikov v podobe akcií, ale tieto štátne podniky sa museli najskôr meniť na a.s. Kupónová privatizácia mala odovzdať časť majetku pre tých, ktorí ho vytvorili. Občan si kúpil kupónovú knižku, v ktorej mal 1000 bodov a za ne si mohol kúpiť akcie. Držitelia investičných kupónov mohli s týmito obchodovať v RMS – systéme alebo cez stredisko CP. V súvislosti s kupónovou privatizáciou boli vytvorené investičné privatizačné fondy. Občan mohol investovať priamo do podniku alebo cez fondy. KP nebola určujúcou. Určujúcou bola :
2/ štandardná metóda – priame predaje majetku vybraným uchádzačom alebo predaje cez tendre. Neúspešnou metódou bola forma predaja zamestnaneckých akcií. Presadzovala to hlavne sociálna demokracia – Zeman.
- predaj domácim vlastníkom – pod cenu, podľa straníckej príslušnosti, aj osobám takým, ktorí na to predpoklady nemali. Neskôr musela Dzurindova vláda urobiť revíziu P uskutočnenej za Mečiarovej vlády. Vláda prikročila k predaji veľkých podnikov zahraničným investorom. Výsledkom netransparentnosti bolo aj to, že podniky sa predávali nie celkom správnym smerom /nemali manažérske predpoklady/.
Dlhopisová metóda – 2 vlna P /bola úspešnejšia ako kupónová P/, štát garantoval držiteľom dlhopisou určitú fixnú čiastku do konca roku 2000, v čase keď sa dlhopisy vyplácali mali hodnotu 14000,– , ľudia tomu neverili a predávali dlhopisy skôr, ale za nižšiu cenu.
Strategické podniky- vyňaté z P /vojenského charakteru – Dubnica, Martin, Detva/. Boli zmenené na a.s. Bolo ich asi 22.
- 19 -
Osobitnou P boli prirodzené monopoly – telekomunikácie, plynárenský podnik, slovenská sporiteľna, energetické závody. Tieto veľké strategické podniky boli tiež postúpené do P. P bola robená cez medzinárodné tendre a boli predané zahraničným vlastníkom. Tieto podniky museli byť tiež najskôr pred P zmenené na a.s. /51% mal štát/. Dnes pred P stoja už iba dopravné podniky SAD/štátny podnik. Na P sa pripravujú vodárne a kanalizácie a tieto by mali byť bezplatne odovzdané obciam a mestám.
Neuvažuje sa o P – pošta, pozemky, ŽSR, povrchové a pozemné vody
Osobitnou kapitolou P bola banková sféra – VÚB, Slov. poisťovňa, Slov. sporiteľna, IRB. Tieto banky boli privatizované až po podnikoch. Transpetrol, SPP – miliardové sumy pre štát. Banky museli byť najskôr reštrukuralizované, zbavené klasifikovaných úverov, ktoré sa presunuli do Konsolidačnej agentúry a museli tiež mať navýšené ZI. Teraz je 12 rokov po začiatku transformácie a P sa chýli ku koncu a naša ekonomika je už trhová a privatizovaná. Výnosy z P Budú použité pre dôchodkovú reformu. Nebezpečie by bolo, keby sme tieto zdroje použili na spotrebu a nie na investície. Podľa MMF by sa mali použiť aj na splatenie štátneho dlhu.
1.4 Reštrukturalizácia:
- rozdeľovanie veľkých neefektívnych celkov na menšie časti. Problémom bolo, čo zvoliť R alebo P. Súčasťou P bola aj R – rozdeľovanie veľkých podnikov na menšie časti, ide o zbavovanie nepotrebných výrob.
R – vstup nového kapitálu pre účely modernizácie výroby.
R a ozdravenie – vznik bankrotov /sprievodný jav transformačného procestu/. V SR bolo bankrotov pomerne málo aj schválené zákony o konkurze a vyrovnaní zamedzili bankrotom. Banky boli držitelia majetku. Tie podniky, ktoré sú predmetom konkurzu, sú už bez majetku. Vytvorením dcérskych spoločností sa do nich previedol dobrý majetok. Keby bolo viac bankrotov, možno by boli podniky skôr ozdravené, ale došlo by zase k nárastu nezamestnanosti. Šoková terapia – hlavne v oblasti L, čiastočne P
Gradualizmus – Maďarsko
V ČR do 99 bolo 780 miliárd:
malá P 45
kupónová P 333
reštitúcie 25
prevod na obce 121
štandartná 237
2. Transformácia sociálnej sféry a jej znaky/Mihálik – 11. kapitola/
- dochádza tu k zoštíhľovaniu úlohy štátu v soc. rozvoji. V minulosti štát bol všetko /občan mal zabezpečené právo na prácu, primeraný dôchodok, bezplatné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť/.
Tým, že nastáva transformácia ekonomiky, zmenila sa aj úloha štátu– štát začal prenášať bremeno na občana. Súčasťou soc. sféry je cenová úroveň a mzdy. V minulosti boli ceny veľmi dotované. Reálna mzda bola prijateľná. Život nebol zlý. Transformácia ekonomiky znamená zmenu politického systému a to sa dotýka soc. sféry. Základné princípy =
1/ soc. solidarita
- 20 -
2/ soc. spravodlivosť
3/ osobná zodpovednosť občana za svoj osud
4/
5/ adresnosť v poskytovaní pomoci
6/ participácia občana na svojich právach
Transformácia soc. sféry musí zabezpečiť soc. únosnosť. Musí mať soc. stabilitu a zmier a musí zabezpečiť soc. rozvoj a tiež štandardy v rámci európskeho a svetového meradla.
Systém soc. zabezpečenia – je predmetom transformácie a patrí sem:
– nemocenské poistenie
– dôchodkové zabezpečenie
– soc. pomoc
– štátne soc. dávky
Sociálne zabezpečenie – štát by sa mal stať poradcom pre zabezpečenie štandardu. Zabezpečuje:
– soc. poistenie
– soc. podpora
– soc. pomoc
Transformácia soc. sféry je poznačená prechodom od soc. zabezpečenia k soc. poisteniu.
soc. podpora – občania sú zabezpečení v prípade štátom určených soc. udalostí. Musí byť adresná, účelová, hospodárna, vychádzať z konkrétnej situácie.
soc. pomoc – občania nie sú schopní sami sa zaopatriť má 4 roky:
1) financovanie zo strany ver. Orgánov
2) individualizovaná pomoc podľa potrieb žiadateľa
3) minimálna garancia
4) väzba na výchovu
V oblasti soc. zabezpečenia bola pozitívom oddelenie ŠR od financovania nemocenského a dôchodkového poistenia. Rozhodujúcu úlohu v sociálnom zabezpečení zohralo vytvorenie Sociálnej poisťovne /bolo oddelené financovanie týchto oblastí od ŠR/. Boli stanovené odvodové povinnosti / zamestnávateľ musel odvádzať určité percento za pracovníka do fondov – 38%, 12% platí občan/. Problematika fondov je predmetom dlhodobej debaty. Pristúpilo sa k tomu, že sa musí prehodnotiť tento systém s väčším dôrazom na zásluhovosť. Treba prejsť od priebežného systému na soc. poistenie.
V dôchodkovom postení sa vytvoril 1. pilier – doplnkové dôchodkové poistenie a je prejavom kapitalizácie. Mali by sa zaviesť kapitalizačné piliere – vytvorenie penzijných fondov, musí byť zabezpečená garancia ukladaných peňazí. Tento proces musí byť vyjadrením dohody všetkých strán.
2. pilier - základné doplnkové povinné. Je treba dostatok zdrojov na priebežný systém časť zdrojov z P strategických podnikov bude použitá na realizáciu dôchodkovej reformy. V súčasnosti sú disharmónie – silové ministerstvá, ktoré majú osobitné dôchodkové systémy.
Súčasný systém je neefektívny a potrebuje zásadné zmeny. Má sa v ňom presadiť zásluhovosť a individuálny prístup. Dôchodkové zabezpečenie vytvára dôchodky. Obyvateľstvo starne – výkonnosť ekonomiky sa znižuje. Nemocenské poistenie sa týka riešenia nemocenských dávok v prípade nemoci a choroby. Každý zamestnaný si platí svoj podiel a potom sa tieto prostriedky prerozdelujú. Percentá sú stavané na fixnej sume max. 350 Sk /tí, ktorí majú vyššie zárobky na to doplácajú.
- 21 -
1-3 dni 70% priemernej dennej mzdy
4 a viac 90%
Je tu základný systém sociálneho zabezpečenia /nemocenské, dôchodkové, úrazové poistenie/. V nemocenskom poistení sa uvažuje, aby krátkodobé nemocenské bolo hradené zamestnávateľom a dlhodobé poisťovňou. Rozmýšľa sa, či stimulovať populáciu alebo nie /prídavky na deti, rodičovský príspevok/. Z hľadiska štátnej sociálnej pomoci sú dôležité základné dávky:
-RP
- rodičovský príspevok
štátna správa- decentralizácia riadenia. Je tu záujem úradov, aby si zachovali vlastné poslanie.
Princíp subsidiarity – činnosť sa má vykonávať tam, kde je to efektívne /najbližšie k občanovi/. Proces transformácie verejnej správy má úzku súvislosť so soc. politikou. 3. Transformácia zdravotníctva
Z je predmetom veľkých kritík. Z je rezort, ktorý potrebuje podstatnú zmenu, lebo je silne centralizované – zefektívniť Z znamená urobiť decentralizáciu. Problémom je neefektivita , nezamestnanosť, nadbytočnosť – korupcia. V Z došlo k určitým krokom, bola umožnená miera P. Nemocnice sú ešte štátne, sú štátne, sú riadené Ministerstvom zdravotníctva. Tieto zdravotnícke zariadenia sú napojené na zdroje financovania – základný zdroj je príjem od zahraničných poisťovní. Je tu systém bodov – lekári sú platení podľa evidovaných občanov. Všetky lôžkové zariadenia sú štátne. Nemocnice by si mal štát ponechať, zariadenia vyššieho stupňa by sa mali previesť na územnú správu. Uvažuje sa skrátiť dobu pohybu v zariadeniach a tým zvýšiť efektívnosť. Zdravotnícke zariadenia majú pohľadávky za prenájom svojho majetku. Čiastočné zlepšenie financovania Z – zvýšenie percenta na nemocenské poistenie /dodatočné zdroje 2 mld. Ročne/. Z je precentralizované, prezamestnané, základné riešenie spočíva v zoštíhlení tohto typu.
4. Transformácia školstva
Tak ako Z aj školstvo prechádza reštrukturalizáciou /hlavne kto ho musí riadiť/. V minulosti základné a stredné školstvo bolo zriadené nár. úradmi, po roku 1990 školskými správami, potom okresné a krajské úrady riadené ministerstvom vnútra. Školstvo zabezpečuje kvalif.
dorast pre výkon povolaní, ktoré sú v ekonomike potrebné. Orientácia Š sa musí orientovať na západné trendy:
- zvýšiť priestor pre vyššiu účasť mladých ľudí v ďalšom štúdiu /podiel mladých ľudí študujúcich na vysokých školách – 31% je menší ako svetové trendy 60-70%/.
- má sa zvýšiť podiel vzdelania typu vyššie odborné
Š je poddimenzované – nedostatok prostriedkov zo ŠR. Bol schválený zákon o VŠ.