Matica Česká a Matica Slovenská
Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 12. března 2007
- Zobrazeno: 3544×
Příbuzná témata
Matica Česká a Matica Slovenská
MATICA ČESKÁ A MATICA SLOVENSKÁSlovenská národná knižnica - táto inštitúcia a jej história je veľmi úzko spätá s históriou MS. MS bola založená v roku 1863, ale jej začiatky sa spomínajú už v prvých rokoch 19. storočia. V tom čase pôsobil na Dolnej Zemi (územie dnešnej Juhoslávie) v meste Nový Sad významný slov. rodák a osvietenecký vzdelanec Pavol J. Šafárik. V roku 1826 tam založili spolok Matica Srbská. Aktívne sa zúčastňoval na práci tohto spolku. Šafárik chcel založiť takúto inštitúciu aj na Slovensku. Matica Srbská bola zameraná na vydávanie literatúry v nár. jazyku. Matica Srbská sa stretla s veľkým ohlasom. Postupne si aj iné slovanské národy zakladali takéto spolky a všade ich nazývali MATICA. Matica sa stala symbolom národno-zákonných snáh utláčaných slovanských národov. Na Slovensku bolo založených viacero inštitúcií, ale nemali dlhšiu trvácnosť. Najvýznamnejším spolkom bol v roku 1844 v Lip. Mikuláši spolok TATRY. Jeho prácu však narušili revolučné udalosti v rokoch 1848/49. Po nich nastúpil v Rak.-Uhor. monarchii politický režim Bachovho absolutizmu. Priaznivejšie podmienky pre naše nár. hnutie sa utvorili až po páde tohto režimu (koniec 50-tych rokov). Významnou udalosťou bolo vydávanie časopisu PEŠŤBUDÍNSKE VEDOMOSTI, ktoré do marca 1862 vydával J. F. Rimavský. V tomto období si Slováci uvedomili, že nastala priaznivejšia politická situácia aby mohli otvorene vyjadriť svoje nár. požiadavky. A preto bolo zorganizované memorandové zhromaždenie v Martine 6. júna 1861. Prijali dokument: MEMORANDUM SLOV. NÁRODA. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner. Slováci mali politické, jazykové a kultúrne požiadavky. Memorandum najprv predložili Uhorskému snemu, ten však bol rozpustení a tak memorandum predložili cisárovi Františkovi Jozefovi. Memorandum ako celok prijaté nebolo. Ale nastalo určité zlepšenie situácie. Vznikli tri slov. gymnáziá. V Revúcej a Turč. sv. Martine boli evanielické a v Kláštore pod Znievom katolícke. Panovník oficiálne povolil založenie MS v roku 1862. Bolo však potrebné vypracovať jej stanovy a nájsť slov. mesto, ktoré by bolo jej sídlom. Návrh stanov pripravil a dopracoval J. Francisci. Keď boli stanovy schválené, nestálo už nič v ceste, aby bola zahájená činnosť MS. Stalo sa tak 4. augusta 1863 v Martine, kde sa konalo 1. valné zhromaždenie. Do funkcie predsedu bol zvolený Štefan Moyzes. Karol Kuzmány sa stal prvým tajomníkom. Podľa svojich stanov bola MS založená ako jednota milovníkov národa a života Slovenského.
Jej funkciou bolo pozdvihnúť nár. povedomie Slovákov, zjednotiť katolíckych a evanielických národoslovcov, vedecká a kultúrna činnosť. MS bola pre Slovákov národno-vedeckou akadémiou, knižnicou, múzeom, galériou. V roku 1864 začala výstavba budovy MS. Obvinenia proti MS boli rôzne. Objavovali sa aj vo vládnych novinách, že svoju činnosť zameriava aj v rozpore zo stanovami na politickú a náboženskú činnosť. Do Martina bola vyslaná vyšetrovacia komisia, ktorá však o činnosti MS nič závadného a protivlasteneckého nezistila. Napriek tomu, však v roku 1875 bola činnosť MS násilne zastavená. Boli zrušené tri gymnázia a majetok zhabaní. Neskôr sa však jeho malá časť vrátila. Budova bola prestavaná a činnosť MS prevzali iné spolky. Činnosť MS bola obnovená až po vzniku ČSR v roku 1919. Nadviazala na svoje tradície a ďalej ich rozvíjala. Správcom sa stal J. Škultéty. V roku 1922 pri MS bolo založené ústredie ochotníckych divadiel, ktoré riadilo činnosť ochotníckych divadiel na celom Slovensku. Prvým predsedom ochotníckych divadiel sa stal J. G. Leštinský. MS postavila novú budovu. Zúčastnila sa na ustálení spisovnej slovenčiny. Po 2. svetovej vojne sa stal predsedom Laco Novomestký. V roku 100-výročia bola MS vysoko vyznamenaná a boli začaté práce na výstavbu novej (tretej) budovy. Do prevádzky bola zavedená v roku 1975 a v roku 1989 bola obnovená členská základňa, odbory a domy MS na celom Slovensku. V roku 2000 došlo k rozdeleniu MS, vyčlenením Slovenskej knižnice, ktorá sa stala štátnou inštitúciou. Jej organizačná štruktúra sa stále vyvíja. Do Slov. nár. knižnice patrí aj pamätník slov. kultúry. Tvoria ho tri pracoviská:
- archív literatúry a umenia,
- Slov. národné múzeum,
- biografický ústav. Výsledkom biografického ústavu je 6-zväzkový slovenský biografický slovník. Matica česká jubiluje
Druhou slovanskou maticou, ktorá začala účinkovať v 1. polovici
19. storočia – pred 170 rokmi – bola Matica česká – „pokladnice
na vydávání knih českých buď vědeckých nebo krásnořečných nebo
vůbec prospěšných“. Pôsobila dlhé obdobie od roku 1831 do roku
1949 a s istými obmenami až dodnes. Oproti iným slovanským
maticiam mala svoje zvláštnosti, ktoré vyplývali z vtedajšej
organizácie českej kultúry.
Jej vznik a účinkovanie úzko
súviseli s pôsobením „Společnosti Vlasteneckého musea v Čechách“
– Českým, neskoršie Národným múzeom a „Sborom pro vědecké
vzdelávání řeči a literatury české“ posobiacim pri Českom múzeu.
Potreba kultúrnej inštitúcie typu Matice českej sa v českom
kultúrnom živote pociťovala už v 18. storočí. Po bitke na Bielej
hore (1620) prišlo k násilnému pretrhnutiu českej kultúrnej
tvorby a kultúrnej tradície. Pod vplyvom protireformácie
zaostával rozvoj literatúry, upadal český jazyk. Niektorí českí
vzdelanci (František Pelcel a i.) ešte v časoch panovania Jozefa
II. (1780–1790) pokúšali sa zriadiť spolok pre povznesenie
českej reči a literatúry. Neúspešne. S neúspechom sa skončili
i ďalšie pokusy Puchmíra a Hnevkovského o založenie literárnej
spoločnosti. Napoleonské vojny rozvoju českej kultúry nepriali.
Keď roku 1818 založili České múzeum, niektorí českí národovci
(J. Jungmann) očakávali, že bude vydávať vedeckú a umeleckú
literatúru a kultivovať jazyk. Ich predstavy sa nesplnili Múzeum
vydávalo len mravnú a náboženskú literatúru.
Najväčšiu zásluhu o vznik Matice českej mal František Palacký.
Po príchode do Prahy (1823) nadviazal priateľské styky s J.
Dobrovským, niektorými predstaviteľmi českej šľachty i mladšími
demokratickými vlastencami, stal sa ich neoficiálnym
zjednocujúcim činiteľom. Na jeho návrh začal Muzejný výbor
vydávať muzejný časopis s názvom Musejník, neskoršie Časopis
Národního musea, ktorý je najdlhšie vydávaným českým časopisom.
V ňom Palacký navrhol vydanie encyklopedického slovníka, okolo
ktorého chcel sústrediť českých spisovateľov. Z popredných
literátov utvoril „Sbor k vědeckému vzdělávání řeči a literatury
české“ a pričlenil ho k Muzejnému výboru. Tento Sbor 1. januára
1831 v Musejníku uverejnil prevolanie „vlastencom národnej
literatúry našej milovaným“ a oznámil založenie spolku Matice
českej ako „pokladnice na vydávání knih českých buď vědeckých
nebo krásnořečných nebo vůbec prospěšných“. Členom
– zakladateľom Matice českej sa stal ten, kto venoval na jej
činnosť 50 zlatých naraz alebo v ročných splátkach. Každý člen
dostával po 1 exemplári kníh vydávaných maticou. Medzi hlavné
lohy okrem vydávania kníh bolo zostaviť úplný a kritický slovník
českého jazyka a „reálnu encyklopédiu“. Zakladajúcimi členmi
Matice boli Fr. Palacký, J. Jungmann, J. L. Presl a knieža
Rudolf Kinský, ktorý sa stal jej prvým kurátorom. V prvom roku
sa za členov Matice prihlásilo 32 jednotlivých členov
a 3 spolky. Jej majetok bol 2300 zlatých. V roku 1833 vzrástol
počet členov o 155, v ďalšom len o 48 členov. Hlavný káder
členov tvorili spisovatelia, nižšie duchovenstvo, úradníci
a študenti, predstaviteľov šľachty bolo poriedko.
Od roku 1832
prevzala Matica česká vydávanie českého Musejníka, ktorý pod
zmenenými názvami vydávala do svojho zániku roku 1949. Aby
získala cisára a vládu pre rozvoj českých škôl, v roku 1832
vydala zbierku básní k 40. výročiu vlády cisára Františka I.
(Hlasy vlastenců). Nepochodila. Česká prezidiálna kancelária
v tom istom roku zakázala používať názov Matica česká. Až do
roku 1841 sa volala „Pokladnica českého Múzea k vydávaniu
českých kníh“. Túto skutočnosť básnik J. V. Kamarýt komentoval
slovami: „Otčim nedá, abychom tu Jedinou, která pěkný život náš
zachovati a jej osladiti chce, Matkou nazývali“. Útoky proti
Matici mali i svoju dobrú s tránku, zvýšili záujem o jej
činnosť, verejnosť si začala uvedomovať jej politický význam.
Stala sa prvou novodobou českou organizáciou, ktorá svojou
existenciou a činnosťou prispievala k rastu národného uvedomenia
a národnej kultúry. Jej hlavná náplň – vydávanie odbornej
a umeleckej literatúry – mala svoje ťažkosti. Väzili v tom, že
Matica česká, ako v podstate všetky slovanské matice, mohla
používať na vydavateľskú činnosť len úroky zo svojich financií,
čo pri relatívne nízkom počte členov, veľmi obmedzovali jej
vydavateľské možnosti. Hneď v prvých rokoch vydala Jungmannov
Slovník a Šafárikove Slovanské starožitnosti – diela, ktoré
spolu s Palackého Dejinami patrili medzi základné vedecké
vydania v 19. storočí v Čechách. Obe vydania finančne vyčerpali
Maticu, pred krachom ju ochránil jej kurátor knieža Hanuš
Kolovrat-Krakovský, ktorý splatil jej deficit. Vydanie českej
encyklopédie, ktoré bolo jedným z hlavných cieľov Matice,
zostávalo len zbožným želaním, podobne aj vydávanie populárnej
i umeleckej spisby. Dielo Jungmanna a Šafárika hoci vrcholne
vedecké, nebolo určené širokej verejnosti, nemohlo ju zaujať.
Klesal záujem o Maticu, napr. v roku 1840 sa za jej členov
prihlásilo len 10 nových členov. V druhom desaťročí účinkovania
nastal obrat. Rozšírili jej vydavateľskú činnosť – dávali na ňu
dve tretiny financií. V rokoch 1841–1851 vydala Matica 31 kníh,
zktorých tretina bola historického obsahu, ostatné náučné
a literárne (drámy V. Shakespeara). Počet zakladajúcich členov
vzrástol zo 466 v roku 1841 na 3773 v roku 1851 a tým i jej
majetok. Obohatený vydavateľský program tvorili štyri edície
– bibliotéka staročeská (stará česká literatúra do 17. stor.),
Bibliotéka novočeská (súčasná literatúra umelecká a vedecká),
Bibliotéka klasikov (preklady významných diel svetovej
literatúry) a
Bibliotéka domáca (domáce populárne a mravne poučné spisy).
V roku 1842 na návrh P. J. Šafárika zaviedli sériu Malá
encyklopédia náuk.
Matica nielen zvýšila počet vydaní – to čo
jej určovali stanovy – ale zasahovala aj do iných činností
– snahy o zavedenie českého jazyka do verejného života a škôl,
tvorba právnej a úradnej terminológie, vydávanie stredoškolských
učebníc. Navrhla tzv. obnovený pravopis, ktorého návrh podal
Šafárik a riešila aj otázky autorských honorárov.
Matica česká ovplyvňovala aj slovenské kultúrne pomery.
Zamestnala P. J. Šafárika po jeho odchode z Nového Sadu, vydala
jeho vrcholné dielo Slovanské starožitnosti (1836–37), Štúrovu
knihu O národních písních a pověstech slovanských (1853)
a vydala aj – žiaľ – Kollárom zostavené Hlasove o potrebě
jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky (1846).
Revolučný rok 1848 zasiahol i Maticu. Jej činitelia sa v ňom
angažovali. Musejník priniesol viacero politických článkov,
Múzeum otvorilo svoje miestnosti Slovanskému zjazdu. Pražský
policajný riaditeľ označil Maticu i Múzeum za ohnisko revolúcie
v Čechách. Matica propagáciou českej knihy, šírením českého
jazyka stala sa hlavnou predstaviteľkou českých emancipačných
sníh, ktoré boli v rozpore so základnou ideou Rakúska – s ideou
centralizácie, unifikácie a germanizácie. Z Matice odstránili
jej hlavného predstaviteľa Františka Palackého, na zasadnutia
Sboru určili policajného komisára a obmedzili jej právo pri
správe majetku. Napriek tomu pokračovala i keď v obmedzenej
vydavateľskej činnosti. Po páde Bachovho absolutizmu nastalo
oživenie matičnej činnosti. Znova určili jej nezávislé
postavenie v rámci Múzea, zostavili nové smernice, ktoré
rozšírili jej účinkovanie. Napr. zaviedli dopisujúcich členov,
ktorí boli prostredníkmi medzi Maticou a členmi – zbierali
knihya rukopisy, národopisné zvláštnosti, informovali
o spisovateľoch a pod. Jej základný majetok vzrástol na stotisíc
zlatých. V tomto období nadviazala spoluprácu s utvorenou
Maticou slovenskou, ktorá prispela k preklenutiu starých
rozporov v otázke spisovného jazyka. Po zániku Matice slovenskej
jej činitelia orientovali členov na vstup do Matice českej.
Zaujímavé je, že po politickom uvoľnení klesal záujem o matičnú
činnosť – jej prvoradá funkcia bola národnoobranná. Pokračovala
vo vydávaní kníh – najmä vedeckej a prekladovej literatúry,
z českej literatúry vydala staročeské pamiatky (Dalimilova
kronika, staročeské divadelné hry, žaltáre a pod.). V rokoch
1860–70 vyšlo 30 zväzkov, v úďalších desaťročiach podobne – t.
z. zhruba 3 knihy za rok. Po vzniku československého štátu
Matica česká zostávala stará – bola zvláštnou pokladňou
Národného múzea, z ktorého majetku muzejný zbor pre vedecké
vzdelávanie reči a literatúry českej vydával vedecky prístupné
a poučné knihy.
Zakladajúci členovia platili po 200 Kčs vkladu
a dostávali ročne knihy v hodnote 20 Kčs. V roku 1931 boli
veľkolepé oslavy storočnice za účasti prezidenta, členov vlády
a zástupcov slovanských matíc. Okrem zdôrazňovania významu
a minulých zásluh Matice českej pripomenuli aj potrebu väčšej
„podpory širokých vrstiev národa, autoritatívny vplyv na českých
čitateľov a l iterárnu produkciu, aby bola radcom a vodcom, aby
zostala obrancom českého jazyka v budúcnosti, ako nim bola
v minulosti“. Štruktúra kultúrneho života v Čechách postupovala
a Matica sa v nej výraznejšie neprejavovala. Vydávala knihy
a Časopis Národného múzea, ktorý však nemal širšiu publicitu vo
verejnosti. Počas okupácie ČIech Nemeckom v druhej svetovej
vojne činnosť Matice českej i Národného múzea bola zastavená. Po
skončení vojny Matica pokračovala vo svojej vydavateľskej
činnosti, nové úlohy v českej kultúre nezískala. V roku 1949
bolo zoštátnené Národné múzeum, jeho činnosť finančne
zabezpečovala už nie Múzejná spoločnosť, ale štát. Časopis
Národného múzea, ktorý do ročníka 118 vydávala Matica česká,
prešiel do Národného múzea. Zmenil svoje poslanie – „bude sa
obracať k verejnsoti a plniť ľudovýchovné poslanie… zapojí sa do
služieb pracujúceho ľudu a do budovania socializmu u nás“.
Matice č eská zanikla, resp. zanikla jej hlavná vydavateľská
činnosť. Pôsobila – bez členstva – ako jedna zo sekcií
Spoločnosti priateľov Národného múzea, spolu s Knihovňou
Národného múzea poriadala prednášky z kultúrnej histórie
a zvlášť z knihovedy. Pokusy o obnovenie jej vydavateľskej
činnosti skončili sa neúspešne. Štát neslávne zlikvidoval
najstaršiu českú kultúrnu inštitúciu, nenašiel pre ňu iné
poslanie, ako sa to stalo v prípade iných slovanských matíc. Po
novembri 1989 ožila aj matičná myšlienka v Čechách. Prišlo
k obnoveniu Matice českej, moravskej i sliezskej. Matica česká
nedostala žiadnu štátnu úlohu, pokračuje v kultúrnej a sčasti
vydavateľskej činnosti, bez širšieho okruhu členstva a štátnej
podpory. Tohoročné oslavy 170. výročia založenia boli skromné,
bez účasti zástupcov iných slovanských matíc.
A navyše 21. januára 1995 zišli sa v Prahe zástupcovia
viacerých kultúrnych spolkov a založili novú MATICU ČIECH,
MORAVY A SLIEZSKA, do k torej sa združilo trinásť spoločenských
organizácií z celej Českej republiky. Utvorená Matica sleduje
národnozjednocovacie ciele, preto programovito naväzuje na
Maticu českú z roku 1831 z čias Františka Palackého. O jej
počiatočnej popularite svedčí skutočnosť, že za rok získala
okolo tridsaťtisíc členov. Pracuje bez štátneho príspevku.
Jej
činnosť sa v spoločenských a kultúrnych pomeroch Čiech
výraznejšie neprejavuje. Už v januári 1996 navštívili jej čelní
predstavitelia Maticu slovenskú a nadviazali s ňou pracovné
kontakty, ktoré sa však širšie nerozvinuli.
MATICA ŠKOLSKÁ. Okrem Matice českej v Čechách existovali v 2.
polovici 19. storočia aj špecializované spolky – Matice školské
na podporu českých škôl. Prvá z nich bola Matica školská
v Prostejove (1872) na vydržiavanie súkromnej reálnej školy,
ďalšia Matica školská v Olomouci (1872) zriadila viaceré školy
s vyučovacím jazykom českým. Potom vznikaliv ďalších mestách
– Matica školská v Českých Budejoviciach roku 1873, v Brne 1878,
v Litomeřiciach, Opave, Znojme v roku 1880. V roku 1880 vznikla
Ústredná Matica školská „pre zriaďovanie a podporu škôl s českým
vyučovacím jazykom v rakúskych krajinách“. Jej činnosť bola
veľká a záslužná. Roku 1900 vydržiavala školy v 70 obciach
– 1 gymnázium, 45 obecných škôl (113 tried) a 44 opatrovní. Mala
500 miestnych odborov a počet členov vyše tridsať tisíc.
Účinkovala do roku 1948. Po poštátnení škôl jej činnosť zanikla. Filip35post.cz.