Martin Rakovský životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. září 2006
  • Zobrazeno: 2311×

Příbuzná témata



Martin Rakovský životopis

RAKOVSKY, Martin (Racotius Thurocius, Rakocius Thurociensis,
Rákószi, Rákószy, Rákószyus, Rakowsky) - humanistický básnik a
vzdelanec (asi 1535 Rakovo, okr. Martin - pred 28. 8. 1579 Kutná Hora).
Otec Štefan R., šľachtic, kráľovský kapitán (?-1559), matka Zuzana, rod.
Trnovská z Markovíc, šľachtičná (-asi 1560), mal asi 2 sestry, bratia Albert
(?-1578), Matej a Mikuláš. Manželka Dorota, rod. Krivayová (?-1582), mal
dcéru a syna. Strýc Juraj.

Študoval v Kremnici, pred 1554 u L. Stôckela v Bardejove, potom v Brašove,
1555-56 na univerzite vo Wittenbergu (F. Melanchton) a 1556 v Prahe,
1558 magister vo Wittenbergu. R. 1556 krátko rektor školy v Žatci a
1557-59 v Lounoch, 1559-69 pisár Uh. kráľovskej komory v Bratislave,
od 1569 žil v Turci (zdržiaval sa zväčša v kúrii v Kaľamenovej), kde sa
zúčastňoval na zachraňovaní rodinných majetkov. Zomrel náhle na návšteve
u brata Mikuláša.

Najvýznamnejší humanistický básnik a vzdelanec v 16. stor. na Slovensku,
jeho dielo presiahlo nár. rámec a spadá do európskeho kontextu. Už počas
štúdií vo Wittenbergu vydal samostatne vo veršoch preklad Proklovej učebnice
astronómie (Procli sphaera...), do kt. zaradil vlastnú žartovnú báseň o rakoch
(Lusus de canris) a básnické listy P. Rubigallovi a I. Czanádimu. Po príchode
do Prahy sa stal členom humanistického krúžku Jana Staršieho z Hodějova,
čo sa výrazne prejavilo v jeho básnickej zbierke Elegiae et epigramma-ta. . . ( 1556), kt. zvačša obsahovala oslavné básne na členov spolku a na
významné osobnosti čes. verejného života (Jan Starší z Hodějova, M.
Collinus, J. Codicillus, J. Kolínsky, T. Hájek). Aj v d'alšej tvorbe sa
sústredil na humanistickú občiansko-politickú poéziu a počas pôsobenia
v Lounoch oslávil toto mesto v diele Descriptio urbis Lunae Boiemicae. . .
( 1558), zaradil doň oslavné básne venované mestu a jeho znakom, modlitby,
reči a cvičenia, ako aj iné príležitostné básne.

Po príchode do Bratislavy udržiaval styky so Z. Rohožníkom-Mošov-
ským, J. Purkircherom a P. Fabriciom a pokračoval v základnej línii svojej
tvorby, čo dokumentoval v didaktickej občiansko-politickej básnickej
skladbe Libellus de partibus reipublicae et causis mutatio-num regnorum
imperiorumque ( 1560), kt. napísal v elegickom distichu a venoval
Maximiliánovi II. V jej prvej časti analyzoval vtedajšie spoločenské vrstvy
v štáte, naznačil ich miesto a funkciu v spoločnosti.

Zároveň v nej
kategorizoval občanov podľa majetkových pomerov a za najlepších a
najosožnejších pre štát pokladal stredne majetnú vrstvu, čo odrážalo jeho
pôvod, ale aj záujmy a politické postoje. V jej druhej časti sa zaoberal
príčinami zmien, pádov a št. prevratov. Na prvom mieste uviedol rozumové
príčiny (zmena všetkého na svete, vzbura proti tyranii, nevhodný vládca),
na druhom teol. (božia vôľa, bezbožnosť ľudu a vladárov), avšak za hl.
prameň všetkých nezhôd a pohrôm označil soc. nerovnosť. Skladba
oplývala bohatstvom pozoruhodných myšlienok, ostro v nej kritizoval
nepoctivosť, úžeru a vykorisťovanie, morálnu nápravu videl v osvojení
si zásad humanistického altruizmu. V druhej časti dokonca sympatizoval
so vzbúrenca.mi a vzburami, niekt. označil za prospešné vo vývoji spoločnosti.

Ako uznávaný a vyhľadávaný básnik prispel jednotlivosťami i súbormi
básní do dobových reprezentačných zbierok a zborníkov poézie, kt.
vychádzali pri príležitosti rôznych dôležitých udalostí, najmä pri príchode
cisára Ferdinanda do Prahy (De triumphali adventu. . . Ferdi-nandi...Pragam,
1558), na pamiatku smrti Mateja Rakovského (De morte Matthiae
Rakocii. . ., 1566) a Maximiliána II. (Divo Maximilia-no...Fumuli
senatus Trichiniensis..., 1577) ai.

R. 1574 podžupan Turčianskej stolice.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?