Mars
Kategorie: Fyzika a astronómia (celkem: 480 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 1968×
Příbuzná témata
Mars
MarsAres Vallis je rozľahlá planina, ktorú tvoria hrubé naplaveniny dávnych povidní, či presnejšie dávnych záplav pred miliardami rokov. Miesto pristátia na 19,4 stupni severnej šírky a na 33,1 stupni západnej dĺžky, leží 850 km od miesta kde pristála sonda Viking 1 (jej pristávací modul) ešte v roku 1976. Vyhliadnuté miesto pristátia leží vo vyústení mohutného prírodného kanála, kde dávne povodňové vlny naukladali najrozličnejšie horniny vyplavené z rozľahlého povodia. Práve tu vedci očakávajú, že rover Soujourner nájde a identifikuje celý rad nerastov a pôd.
Mapka miesta pristátia Pathfindera (380 KB).
Pri výbere miesta pristátia rozhodoval aj hlas inžinierov, zodpovedajúcich za funkciu energetických systémov Pathfindera i Soujournera, ktoré sú napájané slnečnou energiou.Inžiniery presadzovali miesta, kde je slnečné žiarenie najsilnejšie. V júli 1997 je najprudšie Slnko 15 stupňov severne od marťanského rovníka. Na krídielka slnečných batérií svieti počas všetkých experimentov takmer kolmo.Istú rolu pri výbere vhodného miesta zohrala aj požiadavka vyhliadnuť čo najnižšie položený terén, aby padákový systém mal dosť času na optimálne pribrzdenie sondy, až na hodnotu predpísanej terminálnej rýchlosti.Pristávací terč, spĺňajúci spomínané podmienky, je elipsa s polomermi 100 a 200 km, pretože sa rátalo i s nepresnosťami navigácie a nepredvídanými poruchami po vstupe sondy do atmosféry.
Ares Vallis konkurovali mnohé ďaľšie atraktívne miesta: medzi inými aj Oxia Palus, tmavá vysočina pokrytá prastarou, pre marťanské vysočiny typickou kôrou, ktorú erózia dávnych záplav príliš nepoznamenala, zato rozsiahle priestory v týchto oblastiach pokrývajú marťanskými vetrami premiestňované piesočné duny. Lákavá bola aj Maja Valles Fan, typický vejár delty záplavového veľtoku, plná ramien, ktorými si povodeň z ozrutného kanála kliesnila cestu v mohutných naplaveninách.
Do užšieho výberu sa dostali aj Maja Highlands, vysočiny ležiace na juh od Maja Valles, nížina Iridis Planitia a Tritonis Lacus na Elyzium Planitia.Všetky oblasti z užšieho výberu podrobne preštudovali pomocou snímok oboch Vikingov i s využitím údajov pozemských radarov.
Jedine Ares Vallis splnil všetky kritériá: ide o brovské "vrece" naplavenín, ktorého povrch je pomerne rovný, takže snoriaci Soujourner nebude musieť zdolávať nebezpečné prekážky.Vedci očakávali, že práve v tomto vreci premiešaných hornín nájdu, hoci na malom priestore, pestrú paletu pôd a nerastov, medzi ktorými nebudú chýbať ani splavené horniny z vysočín. Horniny z vysočín vedcov zaujímajú najviac: práve z nich dokážu prečítať veľa o marťanskej kôre a aj o vývoji globálneho prostredia na červenej planéte. Pre Ares Vallis sa vyslovili aj exobiológovia: po náleze dvoch marťanských meteoritov, v ktorých sa našli kontraverzné známky marťanských baktérií, veria, že Mars je zo všetkých telies slnečnej sústavy tým najvhodnejším miestom pre hľadanie mimozemského života, existujúceho, či vyhynutého.Zaujímajú ich najmä horniny z vysočín, pretože práve v nich sú deponované údaje o premenách klímy a prostredia v najrannejších obdobiach Marsu, ktoré mohli byť priaznivé aj pre vznik života.
Hneď potom, ako sa všetci zhodli na Ares Vallis, rozhodli sa nájsť podobný terén na Zemi, aby všetky experimenty čo najprecíznejšie pripravili.V septembri 1995 sa vypravili do Channeled Scabland, neďaleko miest Spokane a Moses Lake, v stredovýchodnej časti štátu Washington. Práve tam sa nachádzajú geologické útvary a formácie, ktoré vytvorili katastrofické povodne, ktoré sa prevalili kontinentom, keď sa počas dlhého odmäku na sklonku poslednej doby ľadovej roztopili ľadovce a obrovské depónia snehu v amerických horách.
Scabland vytvoril príval vody z glaciálneho jazera Missoula (obsahovalo viac vody ako jazerá Erie a Ontario dohromady). Nrastajúci tlak vody prelomil ľadovcovú bariéru a celé dva týždne zúriaca povodeň spracovávala krajinu v údoliach a nížinách až po oceán. Povodeň vytvorila krajinu plnú geologických útvarov, ktoré veľmi pripomínajú Ares Vallis. Ukázalo sa , že lepší terén pre štúdium pristávacích manévrov a overenie mobility roveru ani nemožno nájsť.
Mars pathfinder je prvou misiou, ktorá preskúma horniny a pôdy nielen v bezprostrednom okolí sondy, ale na ploche väčšej ako 100 štvorcových metrov.Nové údaje pomôžu overiť spoľahlivosť rozličných analýz povrchu Marsu zo sond/orbiterov.
Popis činnosti Pathfindera na Marse:
(Poznámka: časové údaje sú v pacifickom čase, preto si treba prirátať 9 hodín)
Pathfinder pristál na povrchu Marsu 4. júla 1997. Odvtedy začala sonda plniť svoje úlohy, preto Vám prinášame popis každého dňa ktorý sonda na Marse pracovala. Na Marse sa však deň označuje ako sol.Jeden tento sol má 24 hodín, 29 minút, 34,7 sekúnd. Je teda iba o málo dlhší ako jeden pozemský deň.
Ružovkastý kotúč Marsu v zornom poli planetárnej kamery Pathfindera je už väčší ako Mesiac z pohľadu pozemského pozorovateľa. Je 4.júl 7:30 pacifického času.
Navigačný tým hlási, že korekcia dráhy sondy Pathfindera, ktorá sa mala vykonať za dvanásť hodín pred pristátím, nebude potrebná. Pathfinder mieri rovno do stredu cieľovej elipsy o polomeroch 100x190 km. Do horných vrstiev atmosféry vnikne pod uhlom 13,9 stupňa, čo je v norme, hoci uhol vniknutia je o 3 desatiny uhla ostrejší, ako predpokladal plán.
Pieter Kallemeyn udáva už v tejto chvíli presné parametre pristátia: 19 stupňov severnej šírky, 326,2 východnej dĺžky. Sonda je v tejto chvíli vo vzdialenosti 198 000 km od Marsu a letí rýchlosťou 24 500 km za hodinu. Dve minúty pred siedmou vniká pathfinder do najvrchnejších vrstiev marťanskej atmosféry. Pristávací manéver začína o 4,5 minúty neskôr.
Pathfinder pristál na Ares Vallis pred obedom, 4. júla, 3 hodiny po marťanskej polnoci. Sonda dopadla do tranpolíny 16 dielneho, dopad zmäkčujúceho vankúša o 10:07:25. Prvý signál o úspešnom pristáti dostal riadiaci tím od nezávislej antény, namontovanej na jednej z troch kónických častí ochranného kovového okvetia, chrániaceho prístroje sondy, ktoré sa krátko po pristátí otvorilo. Slabučký signál bol tiež informáciou o tom, že Pathfinder sa počas pristátia neprevrátil a stojí na pokrčenom obruse spľasnutého airbagu, vzduchového vankúša, ako tanier na ľahko nahnutom stole. Sonda pristála na miernom svahu so sklonom 2,5 stupňa, necelých 20 km od plánovaného miesta.
Ako v Arizone
Prvý prenos základných informácií sa začal o 14:07, menšia z oboch palubných antén (tzv. anténa s nízkym ziskom) vyslala na Zem údaje o funkčnosti všetkých systémov na sonde i na rovere Sojourner, o vstupe do atmosféry, o priebehu klesania i pristátia, o polohe a orientácii sondy vzhľadom na terén, ale aj prvé údaje o hustote a teplote marťanskej atmosféry. Ukázalo sa, že teplota marťanskej atmosféry v tomto ročnom období bola v rovnakých marsografických šírkach o niečo vyššia, ako v druhej polovici 70. rokov, keď na Marse, neďaleko od Ares Vallis pracovali obe sondy Viking.
Večer o štvrť na desať, začína tím, zodpovedný za snímkovanie povrchu študovať prvú, farebnú snímku Ares Vallis, planinu, cez ktorú sa kedysi záplavy tisíckrát mohutnejšie ako prúd dnešnej Amazonky. špeciálna kamera IMP ju naexponovala ešte predtým, ako bola automaticky vysunutá na vztýčený fotostožiar. Vedci na snímke videli skalnatú, púštnu krajinu, posiatu početnými balvanmi. Na horizonte sa vypínali nie príliš výrazné hory. Podaktorým členom tímu pripomínali červenkasté pláne Ares Vallis Arizonu.
Túto prvú fotografiu vyslala na Zem vysokozisková (high-gain) anténa.
Prenos začal tesne pred pol piatou popoludní.Panoramatickú snímku poskladali zo 120 čiernobielych políčok, nie väčších ako poštové známky, ktoré museli, každé zvlášť, spracovať na počítači a zväčšiť. V zábere videli aj časti otvoreného, ochranného okvetia. Už pri tejto prehliadke vyšlo najavo, že jedna zo 16 guľatých častí airbagu, pristávacieho vankúša, po dosadnutí sondy celkom nespľasla. špeciálny tím bol poverený pootočiť neposlušný vankúš o 45 stupňov a vtiahnuť ho pod brucho sondy tak, aby neprekážal roveru pri zostupe na povrch Marsu. Vo chvíli, keď sa chúlostivý manéver podarilo dokončiť, bilo v Pasadene 5.júna popoludnie. Na Marse sa začal ďalší marťanský deň - sol.
Jachtajúci rover
O pol jedenástej večer, krátko potom, ako sa na marťanskej oblohe vynorila modravá Zem, ohlásili inžinieri-spojári poruchu spojenia. Rover Sojouner, v tejto fáze naprogramovaný tak, aby sa každých desať minút spojil s materskou sondou (neskôr v teréne každú minútu), dostal poruchu "reči", nedokázal sformulovať kompletné vety. Sonda príjimala iba prvé slabiky prenášaných slov. Problémy spôsobila porucha synchronizácie medzi roverom a sondou. Odborníci sa rozhodli zmeniť v modeme roveru niektoré parametre.
Kým spojári riešili svoje problémy,riadiaci tým si overoval, či sonda splní ich príkaz a vysunie rampu, po ktorej Sojouner zíde na povrch Marsu. Rampa, pripomínajúca dvojstrannú kĺzačku na kúpalisku sa hladko vyrolovala.Ako dvojstrannú ju skonštruovali preto, aby rover s prihliadnutím na terén, mal aspoň dve možnosti štartu.V riadiacom centre napokon rozhodli, že Sojouner zíde po pravej šikmine: zdalo sa, že pri jej ústi nie sú kamene, ktorých rozmery by mohli zablokovať jeho postup. Prikrčený rover sa medzitým na svojich závesných , cólštok pripomínajúcich "šašy" vzpriamil. celej kráse vysoký 30 cm, na šiestich kolesách pripomínal bizardnú buginu. Tým planetológov, špecialistov na Mars, medzitým porovnával snímky planiny Ares Vallis, ktoré získali Vikingi pred 20 rokmi so scenériou okolo sondy.Zistili, že 32 km južne od miesta pristátia sa vypína pomerne veľká, zatiaľ nepomenovaná hora a sotva 4 km na východ leží impaktní kráter s priemerom dvoch kilometrov. Matthew Golombek, spoluautor projektu Mars Pathfinder, potom rozhodol, že prvé objekty v okolí sondy, ku ktorím rover zamieri, budú dva balvany, ležiace v bezprostrednej blízkosti Pathfindera.Geológov upútal tak ich tvar, ako aj pestré sfarbenie povrchu, prezrádzajúce nerovnaký pôvod a zloženie.
Východ Zeme nad marťanským horizontom otvoril o 10:08 nášho času priamy komunikačný kanál.
Operačný tím mal pred sebou 11 hodín horúčkovitej práce, začal sa druhý, pozemský deň misie Pathfinder.O 18. hodine PČ spojári zistili, že poruchu synchronizácie medzi modemom sondy a roveru spôsobilo to, že sa ústredný, letový počítač na sonde z neznámych dôvodov preprogramoval.
Medzitým na Zem dorazili ďalšie snímky. V rovnakom čase Peter Smith z Arizonskej univerzity a ďaľších šesť členov fototímu, rozložili na tlačovej konferencii zväčšeninu farebnej panorámy Ares Vallis, ktorú spracovali v noci.
Prvý bozk
Tím roveristov v zápätí vyslal povel kamere pathfinderu, aby im zreteľnejšie, pod ostrejším uhlom ukázal terén,do ktorého sa zaboria obe šikminy rampy.Chceli mať istotu,že Sojounera už po štarte nezastaví nijaká, ani umelá, ani prírodná prekážka, ktorú doteraz náhodou prehliadli.Pod pravou šikminou rampy bol terén priam ideálny. Rampa sa na povel vysunula, ale inžinieri ešte museli zmerať uhol jej sklonu: namerali 20 %. To bolo hlboko v norme: rover by si nevedel poradiť iba so sklonom, ktorý by prevýšil hodnotu 30 %. Desať minút pred polnocou PČ dostal príkaz na štart aj Sojouner. Bezpostredne po povele sa pohol: dolu rampou sa sunul opatrne, rýchlosťou jeden centimeter za sekundu. Desať centimetrov pred vyústením rampy sa zastavil a fotografoval.
Neskôr stál rover 10 centimetrov pred rampou, v marťanskom piesku boli zreteľne viditeľné pásy jeho priečne rohovaných kolies. O polnoci PČ zapadla Zem za marťanský horizont, čím sa opäť prerušilo priame spojenie.Sojouner sa však ešte predtým pustil do práce: jeho alfa proton rentgenový spektrometer sa vysunul a jeho hlavica po prvý krát "pobozkala" marťanskú pôdu. Inžinieri okmžite porovnali rover s pápežom. V meraní spektier pôdy pokračoval rover ďalších desať hodín. Keď sa potom "uložil k spánku" operačný tím rozhodol, že zvýši tok informácií medzi roverom a sondou na 6300 b/s, aby sa už v priebehu prvého týždňa uložili v pamäti sondy všetky nazbierané údaje, pretože životnosť Sojounera v krutých výkyvoch teploty nemusí prevýšiť sedem dní.
Tanec Sojournera
Kým rover pracoval a odpočíval, jeho pozemský tútori mu pre tretí sol pripravili náročný, celodenný program.Zobudili ho o 15:45 PČ pesničkou "Final Frontier", ktorú z televízneho seriálu Mad About You pozná každý Američan.
Rovnakým songom budia každé ráno na raketoplánoch všetkých kozmonautov.Keď sa Sojourner prebudil, začal tancovať.Uvoľnil a zodvihol päť zo svojich šiestich kolies a na tom šiestom sa začal otáčať: najprv doľava, potom doprava.Vedci na diaľku pozorovali, akú hlbokú jamku vyhĺbi koleso do sypkého materiálu. Tanec bol prvým experimentom toho dňa.Druhým experimentom bola výprava k prvému a najbližšiemu balvanu, ktorý medzičasom geológovia, kvôli drsnému, rapavému povrchu pokrstili Barnacle Bill - Starý námorník.
Výprava k Barnacle Billovi začala po dvoch manévroch: rover sa najskôr pootočil o 70 stupňov a potom sa, so spektrometrom pred sebou ako nárazníkom, spiatočkou pohol smerom k balvanu.Trasu 36 cm urazil za 36 sekúnd.Vo chvíli keď rentgenový spektrometer (APXS) pobozkal Barnacle Billa, prostredníctvom sondy začali na Zem prúdiť údaje o jeho zložení.Tejto noci v Pasadene najnedočkavejšie čakali na "monster pan", sériu dvanásť farebných snímok s vysokím rozlíšením, z ktorých geológovia chceli zostaviť panoramatickú mozaiku okolia sondy. (Monster pan - panorámu monstier naexponoval Sojourner kým sa v rámci kontrolnej mechanickej rozcvičky otáčal na jednom kolese.) štúdium farebnej panorámy malo geológom pomôcť rozlíšiť najväčšie geologické zaujímavosti v okolí.
Na obzore panorámy zaujala vedcov kopcov, ktorým dali meno Twin Peaks (Dvojičky).Zaujímavé sa im zdali byť najmä horizontálne pásy eróziou obnažených, podistým usadených hornín Zaujalo ich aj niekoľko hranatých, vodou nezaguľatených balvanov v okolí sondy. Fakt, že všetky boli naklonené jedným smerom svedčí podľa impaktológov o tom, že pochádzajú z neďalekého, veľkého krátera, ktorý vyhĺbil dopad asteroidu. Naopak balvany - okruhliaky obrúsil do guľata kamenný mlyn na dne dávnych vodných prívalov. Roland Geeley, jeden z fotovýskumníkov povedal: "Lepšie miesto sme si ani nemohli vybrať. Máme tu hotovú vzorkovnicu skál a balvanov líšiacich sa farbou, štruktúrou, zložením, veľkosťou i tvarom. To bohatstvo sa s okolím Vikingov nedá ani len porovnať. Spojári sa rozhodli pre nasledujúci deň zvýšiť prietok informácií sondou na 8000 bajtov za sekundu.
7. júla 1997, 13:00 PČ:
Včera bolo mierne počasie, teploty sa pohybovali okolo mínus 76 Fahrenheita (- 26,6 stupňa Celzia), tlak kolísal okolo 6,8 milibaru, rovnomerný vietor fúkal z juhozápadu.
Predpoveď pre dnešok: teplota behom noci klesne z mínus 12 na mínus 40 stupňov.Takáto predpoveď by pozemšťanov vyľakala.Na Marse, uprostred náplavového kužeľa Ares Vallis však táto prvá predpoveď počasia znamenala trvajúcu pohodu.
Rapavý Bill a Yogi
Začiatkom štvrtého pracovného dňa dorazili na Zem údaje o pôde, kameňoch a atrmosfére Marsu.Všetky prístroje na sonde i rovere pracujú ako hodinky.Ares Vallis je pre geológov hotovou pokladnicou - povedal novinárom Mathew Golombek."Každá nová fotografia terénu nám prináša nové prekvapenie. Fototím si preštudoval sériu fotografií, ktoré z novej perspektívy (zo stožiara meter nad sondou) nasnímala IMP.A Sojourner, ten sa úplne prekonával: vydodal totálnu diagnózu Barnacle Billa.Tento balvan, nie vyšší ako 25 cm, má podivný, rapavý povrch, pokrytý akoby chrastami.Rover niekoľko z nich odlúpol a obnažené miesta pokryl zvedavými bozkami prieskumníka.(Slovo "bozk" sa v riadiacom tíme vôbec náramne zabehlo.)
Geológovia dostali údaje z prvého prieskumu pôdy pomocou spektroskopu APXS - oznámil Golombek, - napriek tomu, že s experimentom sme začali na úsvite (sola), teplota na Marse bola vyššia, akú detektor znáša a tak sa nám do spektra dostalo trochu vlhkosti.Čerstvé údaje vydodáme zajtra.Medzitým sa Sojourner presunul k väčšiemu balvanu, ktorí pokrstili kvôli tomu, že pripomínal medvediu hlavu hrdinu populárneho seriálu - na Yogiho.Pod Yogim objavili vedci priehlbeň, ktorú identifikovali ako vyschnutú mláčku.Rover dostal príkaz prešetriť mláčku spektrometrom.
Mars hrdzavie
Vedci usúdili, že sedlo medzi horami Twin Peaks by mohlo byť vyústením povodňového kanála.Geológovia medzitým dostali výsledky z tzv. kalibračných testov pôdy, ktoré sa používajú na zistenie skutočnej farby marťanskej pôdy.Spoľahlivé rozlíšenie farieb pomáha geológom rozoznať rozloženie hornín.Jasná červenkastá farba marťanskej pôdy prezrádza prítomnosť oxidovaného železa v povrchových horninách Marsu. "Povrch Marsu hrdzavie" vyhlásil Jim Bell, geológ z Cornell University.Nevieme odkedy, či prečo hrdzavie, ale verím, že na to prídeme.Povrch okolo sondy je však rôznorodý.Vidíme aj červenšie terény, ktoré tvoria najskôr vulkanické horniny.
Interdisciplinarista Michael Malin vyhlásil, že povodne, ktoré sa po Ares Vallis prehnali, by určite naplnili bazén stredného mora.Dôkazom je neobyčajne pestrá paleta kameňov, pôd a vyschnutých kaluží.
8.
júla 1997, 15:00 PČ:
Výsledky prvej chemickej analýzy marťanského kameňa vedcov pomerne prekvapil.Ukázalo sa, že Barnacle Bill je úlomkom zo stuhnutých sopečných hornín.Bill je neobyčajne bohatý na kremík, čo je príznačnejšie skôr pre pozemské ako pre marťanské horniny.Na Zemi vulkanické horniny obsahujú oveľa viac oxidu kremičitého, najmä v podobe kremeňa.Vysoký obsah kremičitanov priraďuje Barnacle Billa k andezitom,čo sú po čadiči najrozšírenejšie sopečné horniny na Zemi.Barnacle Bill má dosť zvláštne zloženie, ktoré skoro vylučuje podobnosť s dvanástimi SNG meteoritmi, ktoré na Zemi identifikovali ako "meteority z Marsu".(V dvoch z nich boli objavené kontraverzné fosílie.)
Hap McSween, geovulkanológ z Tennesee University vysvetli, čo sú andezity:"Ide o horniny vytvorené zmesou veľmi jemných kryštálikov a iných minerálov, ktoré sa vytvorili procesom diferenciácie.Je to proces, ktorý pretavuje zanorené časti planetárnej kôry hlboko vo vnútri planéty, vyvrhuje ich opäť na povrch a pretvára tak jej povrch.Na Marse je dnes iba zopár sopiek: nevidíme tu nijaké stopy po subdukčných zónach, či po kontinentinálnych kryhách, čo by znamenalo, že vitálne štádium červenej planéty netrvalo dlho.Chemický odtlačok Brnacle Billa by tento názor mohol vyvrátiť."Správa o počasí sa oproti 7.júlu príliš nezmenila: o 15:00 marťanského času(MČ) bola v Ares Vallis teplota 5 Fahrenheita (-15 stupňov Celzia) a tlak 6,74 milibaru.Ľahký vietor zo severozápadu. "Počasie na Marse je nudné", vyhlásil Jeffrey Barnes z Oregonskej Univerzity, člen atmosfericko-meteorologického tímu.Severné leto v subtrópoch Marsu je krásne a stále.Až po 60 dňch zažijeme dramtickú zmenu.
Opacita atmosféry, hodnota priezračnosti marťanského ovzdušia, nameraná čidlami sondy ukazuje, že jemný naružovalý prach obaľuje Mars až do výšky 40 km.Prach je rovnomerne rozptýlený a zdá sa, že jeho objem v ovzduší počas jesene, ktorá je najbúrlivejšia, narastá.Viditeľnosť na Marse bola odhadnutá na 32 km, čo je ekvivalent priemerne zasmogovaného dňa v Los Angeles.Sojourner v tento deň ešte urobí chemickú analýzu pôdy okolo veľkého balvanu Yogi.Hneď potom Yogiho aj vybozkáva.Pathfinder prenáša údaje rýchlosťou 8500 b/s a odoslal na Zem 1575 fotografií. Piaty deň misie končí.
9. júla 1997, 15:00 PČ:
Sonda i rover neúnavne pracujú a získavajú viac údajov, ako sa očakávalo.Včera Pathfinder odoslal 85 MB informácií o marťanskej atmosfére, pôde a balvane Barnacle Bill.Počas predchádzajúcej noci rover preskúmal "vyschnutú mláčku" pod medveďom Yogi.Po prvej diagnóze spektrometrom sa opäť pustil do tanca.Tentokrát to nebola rozcvička, ale funkčný experiment. Rover, otáčajúc kolesami, narušil "kôru" vyschnutej mláky.Počas tanca inžinieri študovali správanie sa jednotlivých častí rovera v marťanských podmienkach, čo im pomôže vylepšovať ďalšie generácie jeho nasledovníkov.Čo sa týka Yogiho, zdá sa, že ho netvorí andezit, ani iný sopečný materiál, ale skôr usadené horniny, alebo presnejšie, silným tlakom sprešované čiastočky a zrniečka rozličných naplavených hornín.Materiál je natľko homogénny, že ho aj na fotografii pokladali za vulkanický.
Rover má do konca šiesteho dňa na Marse ešte veľa práce: zo Zeme ho nasmerovali k dvom, nápadne svetlým balvanom, vľavo od pathfindera.Prvý pomenovali "Casper" a druhý "Scubee - Dubee - Doo".Väčsina názvov je z populárnych, kreslených alebo animovaných televíznych seriálov.Hrdinov týchto seriálov zbožnujú najmä deti.Dômyselné poľudštovanie objaviteľskej misie na Marse má poslúžiť jej účinnejšej polpularizácii medzi širokou verejnosťou.Druhý týždeň budú kamery snímať pôsobivý výcho a západ Slnka na Marse.Astronómovia sa tešia na unikátne, nočné fotografie mesiacov Phobos Deimos nad horizontom planéty.Teleobjektívy priblížia aj strmá stráne dvoch vrcholov, vypýnajúcich sa 800 metrov od Pathfindera.
10.
júla 1997, 14:00 PČ:
Sonda, rover i všetky prístroje pracujú siedmy deň na Marse bez porúch.V noci si Sojourner poprezeral Yogiho, druhý cieľový balvan na vlastnú päsť.Priblížil sa k balvanu,ba jedným kolesom sa vyhupol na strmú stienku, ale alarmový systém ho okamžite zastavil, pretože hrozilo prevrhnutie.Rover poslušne vycúval a čakal na polvely zo Zeme.Ukázalo sa, že vo vlastnom režime bez riadenia zo Zeme, sa rover pohybuje rýchlejšie ako 60 cm za minútu.Na Zemi rozhodli, že preskúma ľavú stranu kamennej medvedej hlavy.Podľa snímok ju tvoril nezvykle tmavý materiál, navyše sa zdalo, že Yogiho z tejto strany nepokrýva jemný poprašok, ktorý zapúdroval všetky rovnejšie plochy ostatných balvanov.Rover však signalizoval problémy: povrch balvana je z tejto strany strany príliš hrboľatý, spektrometer k nemu nemohol priľnúť tak, aby výsledok merania bol podľa predpisu.Rover dostal príkaz pokúsiť sa o meranie na viacerých ďalších miestach.
špeciálny tím medzitým vytvoril v riadiacom stredisku panaromatickú virtuálnu skutočnosť okolia sondy.Každý člen tímu si môže na vlastnej obrazovke posúvať model terénu v trojdimenzionálnej perspektíve podľa potreby, doľava, alebo doprava, v rozsahu plých 360 stupňov. Odborníkom, vybavených špeciálnymi 3-D okuliarmi, tento model náramne uľahčil tak plánovanie pohybu rovera ako aj analýzu údajov.Julio Magalhaes, člen meteorologického tímu, (skúmajúceho mimo iného aj štruktúru atmosféry) oznámil, že teplota horných vrstiev marťanskej atmosféry je extrémne nízka: vo výške 80 km nad povrchom zaznamenali prístroje - 171 stupňov Celzia. Vo vrstve od 13 do 60 km boli teploty oveľa vyššie, podobné tým, ktoré zaznamenali sondy Viking.
11.júla 1997, 14:00 PČ:
Po spresnení polohy Pathfindera (19,33 severnej šírky a 33,55 západnej dĺžky), rekonštruoval navigačný tím miesto vstupu sondy do marťanskej atmosféry, jej zostup a pristátie.Ukázalo sa, že sonda leží ani nie kilometer od naplánovaného miesta, skoro v strede terčovej elipsy.Rýchlosť sondy v závere padákmi brzdenej dráhy bola 60 metrov za sekundu (216 km/h), kontrolky zážehu brzdiacich raketových motorčekov zaregistrovali iba o chlp vyššiu rýchlosť.Pre tím, ktorý riadi Mars Global Surveyor, bolo veľmi dôležité ako sa Pathfinder správal počas zostupu v gravitačnom poli Marsu.Tieto údaje budú osožné zakaždým keď Mars Global Surveyor bude meniť výšku a tvar obežnej dráhy kvôli prieskumu rozličných vrstiev marťanskej atmosféry.
Pathfinder zažal brzdiace retrorakety 98 metrov nad povrchom, trochu vyššie ako predpokladal plán (90 m), ale ešte v rámci pristávacej stratégie.Uzdu, alebo presnejšie opraty pristávacieho vankúša (airbagu) boli uvoľnené 21 metrov nad povrchom, 4 sekundy pred pristátím.Pristávací vankúš je v kozmonautike novinkou, ktorá umožňuje polotvrdé pristátie.V mimozemských podmienkach ho ešte nikdy nevyskúšali.Airbag dopadol na povrch rýchlosťou 18 m/s a hompáľal sa horizontálne, ako kyvadlo, rýchlosťou 12,5 m/s.
Airbag je akousi dopad zmäkčujúcou trampolínou: keď sonda, už s vypnutími brzdiacimi raketami, dopadne z výšky 21 metrov na airbag, odrazila sa do výšky 15 metrov.Ešte 14-krát poskočila, kým napokon celkom znehybnela.Počas poskokov, stále pripútaná opratami k airbagu, premiestnila sa na povrchu od miesta prvého dopadu vyše 1000 metrov.Poskakovanie sondy, ktorá pripomínala obrovskú blchu, trvalo 2,5 minúty. 8.
marťanský deň, Sol, začal povelmi pre Sojournera.Rover dostal príkaz vrátiť sa k balvanu Yogi, na ktorý sa pokúsil deň predtým vyliezť, ale alarmový systém ho zastavil.Tam si mal Yogiho poprezerať a nájsť najvhodnejšie miesto pre hlavicu alfa protón röntgenového spektrometra.Tieto povely však sonda ani rover neprevzali.
12. júla 1997, 00:45 PČ:
Ukázalo sa, že hlavný počítač na sonde sa opäť preprogramoval.Poveli zo Zeme neboli potvrdené, zdalo sa, že obe antény sú mimo prevádzky. Trištvrte hodiny po polnoci však rádioanténa Deep Space Network v Austrálii zachytila signál Pathfindera a zaznamenala údaje polhodinovej relácie, ktorú zabezpečovala väčšia vysokozisková anténa sondy.Došla aj snímka na ktorej rover stojí obďaleč Yogiho a čaká ďaľšie príkazy.
15. júla 1997, popoludnie PČ:
Počas uplynulej noci prijali v riadiacom centre 90 MB údajov, dovtedy rekordné množstvo informácií:Pathfinder vyslal údaje o chemickom zložení balvana Yogi, atmosferické údaje a farebnú panorámu okolia sondy.Zaujímavé boli najmä merania obsahu aerosĺov v marťanskej atmosfére. Tieto merania a najnovšie snímky Marsu získané z HS, pomohli meteorológom charakterizovať regionálne i globálne počasie na červenej planéte v priebehu troch týždňov.Glenn Reeves, šéf tímu kontrolujúceho letový software, vydal príkaz, aby operátori prenosu informácií požadovali od sondy série menších balíkov informácií, pretože prenos veľkého balíka spôsobil už štyri krát "resetovanie" počítača, čo viedlo k prerušeniu spojenia a zdĺhavému "oživovaniu" komunikačných zariadení sondy.
Mineralogický tím vyhodnotil nové informácie o balvane Barnacle Bill i jeho susedovi Yogi: spektrometer Sojournera zistil, že Yogi obsahuje oveľa menej kremeňa, je teda geologicky primitívnejší ako Barnacle Bill, čo znamená, že nebol pretavený tak dôkladne ako horniny, z ktorých sa skladá Barnacle Bill a ďalšie andezity v okolí sondy. Dr. James Greewood, mineralóg, oznámil, že ďalšie balvany, ktoré Sojourner preverí budú Scooby Doo, Half Dome, Wedge a Flat Top, roztrúsené v okolí sondy.
HST zaznamenal viacero pohybov vzdušných vrstiev Marsu transportujúcich najjemnejšie čiastočky zo sypkého povrchu planéty.Prachová búrka v oblasti Vallis Marineris, ktorá sa rozpútala krátko pred pristátím Pathfindera, po dvoch týždňoch utíchla.Zvírený prach z viacerých menších, regionálnych búrok zamútil atmosféru aj nad sondou, čo potvrdili prístroje, merajúce priezračnosť atmosféry na palube Pathfindera.Podľa pozorovaní HST vzrástol objem prachu v atmosfére nad cieľovou elipsou od 11. mája do 12.
júla až trojnásobne.Vedci zaznamenali celý rad farebných, prachom nasýtených vetrov, fúkajúcich smerom k rovníku z vyšších zemepisných šírok.Meteorológo udivil nepravidelný staccatovitý rytmus týchto vetrov.
Prach a oblaky
špecialisti na marťanské oblaky zistili,že čím je v ovzduší viac vetrami transportovaného a rozptýleného prachu, tým menšia je oblačnosť.Zvlášť markantne sa to prejavilo na južnej hemisfére, najmä v oblasti južného pólu: keď sa ružovkasté prachové lavíny priblížili od rovníka k polárnej oblasti, oblaky sa začali výrazne zmenšovať.Tento úkaz vysvetľujú vedci tak, že zvírený prach z rovníkovej oblasti je nahriaty, zvyšuje teplotu okolitej atmosféry po kontaminácii s jemnými kryštálikmi ľadu v oblakoch spôsobuje ich topenie, čo sa môže prejavovať i ľahkým mrholením.Meteorológovia sa však nazdávajú, že tento dáždik sa ešte pred dopadnutím na povrch planéty vyparí a opäť premení na ľadové kryštáliky, ktoré sú však príliš rozptýlené na to, aby dokázali, prinajmenšom z pohľadu pozorovateľa z povrchu vytvoriť viditeľnú oblačnosť.Nie je však vylúčené, že na Marse, najmä v oblastí pólov občas sneží: to vtedy, keď zatiaľ neveľmi preskúmané mechanizmy vytvoria väčšie kryštáliky, ktoré najmä keď prúdenie vetrov ochabne, začnú padať na povrch, pretože gravitácia premôže silu vzdušného prúdenia.
Meteorológovia zistili i to, že vrstva týchto oblakov leží relatívne nízko, pretože vrcholce viacerých sopiek z nich vytŕčajú: výšku oblakov odhadli na výšku 15-16 km.
16. júla 1997, 9:00 PČ:
Sojourner opustil balvan Yogi a začal sa presúvať k balvanu Scooby Doo.V priebehu dňa urazil 3,6 metra, večer ho od nového cieľa delili 2-3 metre.Kamera IPC získala niekoľko snímkov marťanského východu Slnka, pomocou špeciálnych filtrov zmapovala priezračnosť okolitej atmosféry a po prvýkrát nasnímala aj veterné rukávy nad sondou.Objem na Zem vyslaných údajov dosiahol 65 MB.
17.júla 1997, 11:00 PČ:
Sonda vyslala 58 MB údajov.špeciálny fototím zostavil časť farebnej superpanorámy okolo sondy.Sojourner medzitým dorazil k balvanu Scooby Doo.
18.júla 1997, 10:00 PČ:
Dočasná porucha spojenia bola operatívne odstránená.Sonda vyslala na Zem prvé snímky marťanského mesiačika Phobos, zádumčivé fotografie ranných hmiel, vznášajúcich sa nad krajinou, ale i prvé údaje o balvane Scooby Doo.Sojourner dostal povel, aby prednými kolesami, vyzbrojenými pozdĺžnymi drapkami odstránil prašný nános na povrchu balvana, aby nemýlil senzory spektrometra. Hlava spektrometra sa však počas manévru dostala do nesprávneho uhla, takže k "bozku" nedošlo.
20.júla 1997, 13:00 PČ:
Opäť sa objavili problémy s komunikáciou.Poruchu spojenia vysokoziskovej antény s Deep Space Network sa nepodarilo v priebehu dňa odstrániť.
21.júla 1997, 10:00 PČ:
Sonda vyslala na Zem údaje o bielom balvane Scooby Doo i chýbajúce segmenty farebnej superpanorámy.Zem sa nad marťanským horizontom objavila o 20:07 večer, Slnko vyšlo o 23:15 PČ.
22.júla 1997, popoludnie PČ:
Matthew Golombek oznámil, že doterajšie výsledky misie sú nanajvýš uspokojujúce.Sojourner úspešne deteguje zloženie vybraných balvanov a navyše skúma i vlastnosti marťanskej pôdy.Pôdu z kónických závrtov (Sojourner ich dokáže vyhĺbiť piruetami niektorého z kolies) i pôdu na povrchu tvoria neobyčajne jemné zrnká, pripomínajúce púder.David Dubow, šéf internetového servisu pre verejnosť oznámil, že v priebehu prvých 18 dní sa naň napojilo už vyše 400 miliónov záujemcov, pričom rekordný bol 8.júl, kedy prostredníctvom internetu dostalo najčerstvejšie informácie o stave misie 46 miliónov klientov, dvakrát viac ako počas obyčajného olympijského dňa v Atlante roku 1996. Vedci, geológovia, sa počas tretej júlovej dekády zamerali na štúdium vlastností marťanskej pôdy.Zvlášť ich zaujala interakcie pôdy a kolies rovera.Henry Moore, geológ z U.S.
Geological Survey vyhlásil, že marťanskú pôdu tvoria mimoriadne jemné zrnká vodných usadenín a bahna, pripomínajúce vrstvy naplavenín v Nebraske.Zrnká marťanskej pôdy nemajú v priemere viac ako 50 mikrónov, takže sú jemnejšie ako najjemnejší púder.
Jemný prach sa usadzuje aj na prístrojoch sondy, ale zatiaľ ich činnosť neohrozuje.Rozptyl marťanského púdru v atmosfére i štúdium jeho pohybu vo vrstvách ovzdušia naznačujú, že prinajmenšom v júli sa prach zväčša nešíri smerom k pólom, ale stúpa až do najvyšších vrstiev atmosféry.Je takmer isté, že značná časť naružovelého púdru sa dostáva i do medziplanetárneho priestoru. Peter Smith, hlavný šéf kamerového tímu sondy upozornil na to, že na starších snímkack Ares Vallis je viditeľné i plytké, podľa všetkého posledné koryto, ktoré vyhĺbili vody opadajúcej povodne.Na panoramatických snímkach okolia sondy s vysokým rozlíšením objavili vedci i štyri čerstvé narušenia povrchu.Pozdĺžne škrabance na povrchu svedčia o tom, že sonda po pristátí iba niekoľkokrát poskočila a potom sa skôr kotúľala, až kým definitívne neznehybnela.Sojourner v tento deň križoval "Kapustový záhon" (cabbage patch) čistinkou medzi balvanom Scooby Doo a svetlým balvanom Lamb.Mimoriadne tmavá pôda v tomto "záhone" vedcov tak zaujala, že prikázali roveru, aby tam previedol niekoľko "tanečných pokusov".
23.júla 1997, 13:30 PČ:
Zatiaľ, čo sa Sojourner zameriaval najmä na geologické experimenty, samotná sonda slúži najmä meteorológom.Využíva na to veterné rukávce, veterné senzory, ale aj ďalšie prístroje, aby neustále zaznamenávala tlak, teplotu, hustotu a priehladnosť marťanskej atmosféry.
25.júla 1997, 13:30 PČ:
Vedecký tím vyhodnotil údaje alfa protón röntgenového spektrometra z balvana Scooby Doo, tretieho balvana, ktorý bol geologicky preverený.Scooby Doo zaujal vedcov najmä preto, lebo bol oproti susedom mimoriadne svetlý.Ukázalo sa, že hoci jeho zloženie sa príliš nelíši od ostatných, doteraz analyzovaných balvanov, či vzoriek pôdy, obsahuje podstatne väčšie množstvá vápnika a kremíka.V tento deň sa vydal Sojourner na svoju prvú, samostatnú cestu, bez inštrukcií zo Zeme.Doteraz sa pohyboval podľa detailných inštrukcií.Jeden z dvoch povelov, ktorý dostal, určite rozosmeje psíčkárov.Povel znel takto: "Find the Rock !"(Nájdi kameň). Sojourner zapol všetky systémy lasera, aby si preveril terén, ale potom iba s pomocou vyhmatal najbližšie stojaci balvan a vydal sa k nemu.Po prekonaní vzdialenosti 3 metrov sa zastavil 25 cm pred balvanom Souffle, ktorý mal preskúmať.Kamera na sonde snímala medzitým kolesami rovera preoranú pôdu okolo balvanu Lamb a fotografovala tri ďalšie balvany: Half Dome, Shark a Pumpkin.
26.júla 1997, 15:00 PČ:
Po preskúmaní balvana Souffle, dostal rover príkaz obísť okolo sondy, ktorá pripomeňme si, bola premenovaná na stanicu Carla Sagana.Po dovŕšení kolečka sa vydá Sojourner na prieskum balvanov Baker Bench, Desert Princess a Marvin.
27.
júla 1997, 16:30 PČ:
Rover v toto ráno prebudila pieseň Blues Brothers z westernu Raw Hide, ktorou v tento deň prebudili aj astronautov na raketopláne, krúžiacom okolo Zeme. Pre Sojourner začal dlhý deň. Rover sa pokúsil vyliezť prednými kolesami po neveľmi príkrych svahoch balvana Souffle, ale nedokázal dostať hlavicu spektrometra do správnej polohy.Údaje sa teda nepodarilo získať.Neúspech ho neodradil od traverzu, počas ktorého mal minúť sondu/lander a cez Rock Garden a povedľa balvana Casper presunúť sa k balvanom Desert Princess (Púštna princezná) a Baker`s Bench. Sojourner prekonal v tento deň vyše 6 metrov, čo bolo doteraz jeho najdlhší výlet na povrchu Marsu. Kamera na sonde opäť snímala výcho Slnka, mesiac Phobos a ďalšiu časť superpanorámy s vysokým rozlíšením, ktorá umožní vedcom študovať detaily povrchu i prípadné zmeny spôsobené činnosťou vetra.
28. júla 1997, 15:00 PČ:
Kamera na sonde zamerala svoje objektívy na oblohu, aby fotografovala prach v horných vrstvách atmosféry a pátrala po oblakoch.Terčom bol opäť mesiačik Phobos a na sklonku dňa aj západ Slnka.Sojournera tento deň prebudil pop song Radar love.Rover sa vydal na doteraz najdlhšiu výpravu: od balvanu Souffle až po balvan Mini Matterhorn urazil plných 7 metrov.
29.júla 1997, 16.30 PČ:
Prístroje na sonde opäť skúmali atmosféru, najmä premiestňovanie ružovkastých záclon prachu a obláčikov vodnej pary. V zábere jednej z kamier boli dlho aj tri veterné rukávce, umiestnené v rozličnej výške n meter vysokom stožiary. Rukávce meteorológom pomáhajú zisťovať smer a silu vytrov dujúcich nad povrchom.
Teplota počas 25. solu kolísala v norme od -12°C krátko po poludní až po -79°C pred svitaním. Tím vyhodnocujúci údaje meteorologických prístrojov (Athmospheric Instrument) Meteorology Package (ASI/MET) dostal v tento deň o tlaku marťanskej atmosféry viac údajov ako za všetky dni predtým.
30.júla 1997, 16.30 PČ:
Na ceste k balvanu Mermaid sa zadrhovalo ľavé predné koleso Sojournera. Koleso sa zadrhlo počas tretieho zo štyroch manévrov, korigujúcich trasu k zvolenému cieľu. Podľa Davida Gruela, riaditeľa letu, spôsobila zadrhnutie skalka, ktorá sa zasekla v jednom z drapákov na ľavom kolese. Rover automaticky zaradil spiatočku a skalka sa uvoľnila.
Sonda a rover majú stále dosť energie, batérie dokážu aj počas mrazivých nocí uchovať dostatok energie nazbieranej slnečnými panelmi. Na Zemi prijali spektakulárnu fotografiu balvanu Mini Matterhorn. Celý sol fúkal ľahký západný vietor.
31. júla 1997, 16.30 PČ:
V tento deň sa vedci zamerali na štúdium interakcií medzi povrchom Marsu a jeho atmosférou.
Sonda vyslala nové snímky západu i východu Slnka, v tmavoružovej atmosfére plávali belavé obláčiky. Ružové, až hrdzavé zafarbenie atmosféry spôsobujú rozptýlené čiastočky hrdze (vedeckejšie: oxidovaného železa), ktoré sú v atmosfére neustále prítomné. Na snímkach, kde je Slnko nízko nad horizontom, zviditeľňuje sa farebne rozlíšená, digitálne-cibuľovitá štruktúra marťanskej atmosféry, ktorej farby kolíšu od ružovkastej, až po tmavú, lososovitú farbu.
Nad ránom sa v atmosfére objavujú obláčiky zamrznutých kryštálov vody, ale vzostup teploty po východe Slnka ich rýchlo roztápa. Marťanské leto je zatiaľ kľudné, ale už začiatkom septembra sa očakávajú prvé silnejšie búrky, ktoré opäť vynesú do atmosféry milióny ton púdrovitého prachu.
Púštny diabli
Dr. Robert Haberle z Ames Research Center (NASA) sleduje zmeny tlaku v marťanskej atmosfére: tlak sa mení niekoľkokrát denne, pričom zmeny možno označiť za dramatické. Zmeny tlaku sú dôkazom tlakových, prílivom podobných pulzom v marťanskej atmosfére, ktoré spôsobuje premiestňovanie prachu, kryštálikov vodného ľadu, pár, ale aj molekúl ďalších prchavých látok v ovzduší. Pre Mars je rytmus atmosferických prílivov a odlivov typický, na Zemi sa však vyskytuje vzácne.
Výkyvy tlaku na Marse sa prejavujú v rozmedzí 0,3 milibaru, čo je 4,5% priemernej hodnoty tlaku na červenej planéte. Na Zemi sa takéto veľké výkyvy objavujú iba pri najsilnejších hurikánoch. Tieto oscilácie tlaku pomôžu vedcom lepšie pochopiť mechanizmy, ktoré i v takejto riedkej atmosfére dokážu nasať do ovzdušia také množstvo prachu a hrdze a spôsobujú pomerne časté a rozsiahle búrky. Najsilnejšie búrky dokážu podľa všetkého dopraviť marťanský púder až do najvyšších poschodí atmosféry, ba až do medziplanetárneho priestoru.
Rýchlosť marťanských vetrov s výškou narastá. Naopak teploty s výškou dramaticky klesajú: napríklad teplota povrchu na poludnie kolíše medzi 16 - 21°C, a teplota atmosféry tesne nad povrchom v rovnakom čase kolíše okolo -12°C. Enormné budú i rozdiely teploty prízemných vrstiev atmosféry medzi najnižšie položenými terénmi a vrcholmi najvyšších sopiek, ktoré sa v marťanských podmienkach naozaj zabárajú do stratosféry.
Na snímkach marťanského povrchu v okolí sondy objavili vedci lesknúci sa objekt vo vzdialenosti 1200 metrov od stanice Carla Sagana. Ukázalo sa, že ide najskôr o časť krytu, ktorého sa sonda zbavila tene pred pristátím.
1. augusta 1997, 18.00 PČ:
Atmosferický tlak sa na Marse môže prudko zmeniť už v priebehu niekoľkých minút.
Vedci sa nzdávajú, že ich môžu spôsobovať "púštni diabli", potulné lieviky víriaceho prachu, ktoré aj v pozemských podmienkach vznikajú pri miešaní vetrov fúkajúcich z rozličných strán. V tento deň mohlo ísť o interakcie stáleho južného vetra a nárazových vetrov zo severozápadu.
Sojourner preskúmal neveľkú dunu pri balvane Mermaid.
2. augusta 1997, 17.00 PČ:
Spojenie so sondou sa z neznámych príčin prerušilo.
3. augusta 1997, 19.00 PČ:
Spojenie sa opäť obnovilo, ale príčina prerušenia nebola zistená. Na Marse, presnejšie v oblasti Ares Vallis, sa oteplilo: najvyššia teplota stúpla na -10°C, najnižšia nočná na -70°C. Riadiaci tím sa rozhodol, že sondu i rover na niekoľko dní hybernujú, aby dobyli zdroje energie vo všetkých prístrojoch.
18. augusta 1997, 16.00 PČ:
Počítač na palube sondy sa opäť z neznámych príčin resetoval. Po obnovení spojenia sa ukázalo, že Sojourner na púti k balvanu Shark prerušil pohyb potom, ako sa pokúsil vyliezť na balvan Wedge. Wedge (Klin) je jeden z neveľkých balvanov, roztrúsených v pristore, ktorý má rover na ceste k Rock Garden (Záhrada skál) prekrižovať. Alarmový systém rovera potom, čo sa Sojourner počas výstupu nebezpečne naklonil, nariadil ústup. Rock Garden sľubuje objav nových hornín, pretože je pokrytá množstvom rôznorodých skál.
Na ceste k Rock Garden sa rover pristavil i pri balvane Shark (Žralok), ktorý vedcov minoriadne zaujal. Ide o veľký, podlhovastý balvan, hranatý a hladký, takže ho obaľuje iba nepatrný poprašok. Geológovia sa nazdávajú, že práve zo Sharka získajú najpresnejšiu spektroskopickú analýzu hornín, ktoré ho tvoria.
27. augusta 1997:
Po ôsmych týždňoch sa skompletizovali dve tretiny superpanorámy, zostavenej z vyše 300 farebných snímok s vysokým rozlíšením; vedci podľa nej vyhotovia mimoriadne kvalitnú topografickú mapu okolia sondy s detailnými tvarmi balvanov a ďalšich geologických útvarov. Geológovia z mapy odčítajú i najjemnejšie chemické, mineralogické variácie medzi jednotlivými útvarmi a porovnajú aj ich textúry.
Počas pobytu sondy na Artes Vallis sa nezaznamenali výrazné výkyvy teploty. Najvyššia teplota: -10°C. Najnižšia: -75°C. Najvyšší tlak sa nameral v 52. sol (po pristátí): 6,8 milibaru. Pathfinder po pristátí zaznamenal 12 prašných vírov putujúcich putujúcich po naplaveninách Ares Vallis.
Pastelový svet
Západ Slnka na Marse. Meteorológovia zistili, že nad hladinou 80 km od povrchu sa teplota atmosféry prudko znižuje. Spôsobuje to podľa všetkého vrstva oblakov, ktoré sú zložené z kryštálikov vodného ľadu. Vytvárajú sa vo výškach od 10 do 15 km nad povrchom.
Kryštáliky ľadu, ktoré ich tvoria sú neobyčajne jemné, odhaduje sa, že sú desaťkrát menšie ako čiastočky marťanského púdru, stotisíckrát menším priemerom ako má ľudský vlas.
Vedci porovnali viaceré snímky západov a východov Slnka na Marse. Zistili, že ich sfarbenie sa mení: modrasté sfarbenie nespôspbujú kryštáliky vodného ľadu, ale atmosferický prach, ktorý absorbuje modré svetlo v dôsledku čoho na snímkach prevláda červenkastá farba: zároveň sa však časť modrého svetla rozptyľuje do oblasti okolo Slnka, ktoré sú tmavomodré.
Sojourner, po týždennej púti, konečne prišiel na Rocky Garden, kde začína skúmať viaceré zaujímavé objekty. Cestou sa pristavil pri balvane Shark, kde previedol chemickú analýzu a pokúsil sa zdolať balva Half Dome, ale alarmový systém ho kvôli strmému nástupu zastavil. Po zhodnotení doteraz získaných chemických analýz z rozličných balvanov, dospeli geológovia k poznatku, že na Ares Vallis, či presnejšie okolo sondy, nachádzajú sa najmenej dva typy hornín: prvé, s vysokým obsahom kremíka, druhé s vysokým obsahom síry.
Výsledky analýz pôdy na povrchu i v sondách vyhĺbených kolesami rovera ukazujú, že ide o zmes kamienkov, jemnozrnného piesku a hrudiek naplavených z odľahlých oblastí.
Sojourner, po dovŕšení 80 metrov dlhej expedície okolo sondy, sa vráti na rampu, kde špeciálne prístroje zanalyzujú prach, ktorý uľpel počas prechádzky na špeciálnom magnete. Vedci tak získajú informácie o magnetických vlastnostiach marťanskej pôdy.
Chemická analýza pôdy Marsu:
Oxid A-2,
pôda
A-4,
pôda
A-5,
pôda
A-3,
Barnacle Bill
A-7,
Yogi
(v %) (v %) (v %) (v %) (v %)
Na2O 4,3 5,1 3,6 4,2 2,5
MgO 8,7 9,0 8,6 3,1 6,3
Al2O3 8,0 10,4 10,1 12,4 11,4
SiO2 46,1 43,3 43,8 55,0 50,9
SO3 4,3 6,2 5,4 2,2 4,2
K2O 0,6 0,7 0,7 1,4 1,1
CaO 6,3 4,8 5,3 4,6 5,8
TiO2 1,1 1,1 0,7 0,7 0,8
MnO 0,5 0,5 0,6 0,9 0,5
FeO 19,5 14,5 17,5 12,7 13,8
Obrázkové panorámy okolo sondy:
Tu si môžte pozrieť dve celkom dobré panoramatické snímky okolia sondy Mars Pathfinder. Jedna je farebná a druhá je čiernobiela.Nie sú však rovnaké. Dúfam, že budete s nimi spokojný.
Takže vynikájúca farebná panoráma:
Fotografia má rozlíšenie 6283 x1292, jej veľkosť je 901 KB.
A druhá čiernobiela panoráma:
Fotografia má rozlíšenie 6480 x 1036, jej veľkosť je 626 KB.