Margita Figuli Rozbor diela

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 8748×

Příbuzná témata



Margita Figuli Rozbor diela

1.Úvod

Dielo Margity Figuli pomerne na malom priestore poskytuje množstvo životných názorov, ktoré sa nesú v znamení lásky, života a prírody.Dáva nám príklad ako žiť, ako konať i nekonať na konaní hlavných postáv - Petra a Jana. Zamyslením sa nad týmito znakmi (láska, život, príroda a etika) , ktoré nepochybne dokazujú príslušnosť autorky k naturizmu, som dospel k názoru, že téma lásky, života , prírody a etiky bude a je aktuálna vždy, pretože sú nepostrádateľnou a prirodzenou súčasťou ľudského života. Chcel som každému, kto si moju prácu prečíta, podať akési „vodítko“ pri čítaní Troch gaštanových koní tak, aby sa mohol nad danou tematikou hlbšie zamyslieť a zároveň zaujať vlastné stanovisko.

2.Metodika

Základom celej práce bolo dôkladné prečítanie diela, doslova s „ceruzkou“ v ruke a zaznačovanie si jednotlivých pasáží v texte. Tým som mohol ilustrovať a dokázať svoje tvrdenia a názory na danú tému, ako sa aj čo najúčinnejšie presvedčiť o ich platnosti.To by však nebolo možné bez dosiahnutých vedomostí o danej problematike. Nepracoval som s kritikami iných autorov a profesionálnych kritikov, ale snažil som sa o vlastný pohľad na vybranú tému.


3. Vlastná práca



Margita Figuli, poetka, ale najmä prozaička , výrazná predstaviteľka slovenskej lyrizovanej prózy .Absolvovala obchodnú akadémiu, pracovala ako korešpondentka v Tatra banke, od roku 1941 ako profesionálna spisovateľka.
Publikovať začala veršami pod pseudonymom Oľga Morena.Debutovala novelou Uzlík tepla,nasledovali novely Pokušenie , Tri gaštanové kone , romány Zuzana - Tri noci a tri sny, Babylon, Víchor v nás. Pre deti napísala lyricko - epickú skladbu Balada o Jurovi Jánošíkovi.Je autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada. Medzi najvýznamnejšie z týchto diel nepochybne patrí dielo Tri gaštanové kone, ktoré zaraďujeme medzi naturistické diela.
Celý dej Troch gaštanových koní je situovaný do dedinského - sedliackeho prostredia.Tu sa prejavuje autorkin kladný vzťah k takémuto spôsobu života a k jeho základnej zložke - pôde : „ Spravil som len niekoľko krokov, keď naraz ma ovial tuhý zápach zeme, a tu som trochu postál. Priam ma omráčila vôňa rozvalených brázd. Bol to teplý výpar zhlboka a belel ponad žírnu hlinu.

Prišlo mi na um, že práve v tento čas i moje zeme v Turci sa prebúdzajú pod čerieslom.Zahorel som nečakane preukrutnou láskou k nim a zdalo sa mi, že niet krajšej roboty od sedliackej.“ Vlastníctvo pôdy a gazdovstva je jedným z faktorov , ktorý ovplyvňuje dej a mení názory ľudí na Petra.Nie je viac pre nich tulákom, ale seberovným človekom:„Vy máte gazdovstvo? , čuduje so jeden , druhý i tretí. Pravdaže mám, ako hociktorý z vás. Sledoval som , ako sa po týchto slovách menil výzor ich tvárí. Hneď sa otvorenejšie a prívetivejšie dali so mnou do shovárky, keď som sa im predstavil ako gazda a keď mohli neveriť tým táračkám o tuláctve. Teraz so len zreteľne pochopil, o čo je menejcennejšia tulácka duša od duše sedliackej.“ Vlastníctvo majetku tvorí kontrast medzi bohatým Zápotočným a Petrom - popolvárom, tulákom. Celý príbeh sa nesie v znamení troch mýtov - mýtus života, prírody, lásky. Tieto tri „elementy“ sa v tomto diele navzájom prelínajú a súvisia spolu.
Snáď najdôležitejším reprezentantom prírody, čo sa týka dejotvornej funkcie, sú kone. Kôň sa stáva postavou, priateľom,takmer ľudskou bytosťou, schopnou rozlíšiť dobré od zlého („Môj mal zdvihnutú prednú nohu , a keď ma zočil , pozrel na mňa takým pohľadom, ako by sa mu premenil na ľudský. Bol prosebný i smutný, i akúsi radosť prezradzoval nad tým ,že som prišiel“). Kôň fyzicky zasiahol najmä dve postavy - Magdalénku a Jana Zápotockého. A práve tu sa prejavuje schopnosť rozlíšiť dobré od zlého, práve fyzické strety s koňmi sú hlavné zlomové body majúce veľký vplyv na dej Troch gaštanových koní. Na začiatku novely, keď sa Peter a Magdaléna majú stretnúť, sa kone v stajni splašia a zrazia Magdalénku(„Šlo o Magdalénu.Ležala pod koňmi a hlavu mala spadnutú práve pod kopytom môjho koňa. Dobrák, opatrne držal nohu nad jej tvárou a neopovážil sa ju spustiť.Keby mi nebola Magdalénka prednejšia ,najradšej by som ho bol objal okolo krku a pritisol si jeho mocnú šiju na prsia z vďačnosti,že nerozmliaždil túto krásu “).Kôň neublíži nevinnej hrdinke, snaží sa ju nezraniť. Je to aj dôležitý zlomový bod, pretože Peter sa s ňou nestihol porozprávať osamote o ich citoch. Keď ju donesie do domu , Jano sa už chystá popýtať ju o ruku. V ďalšom fyzickom strete s koňom Magdalénka potratí Janovo dieťa. Môžeme to chápať ako „zmytie“ hanby zo znásilnenia a „zničenie“ plodu nechcenej lásky : „Najhoršie je vari s tými koňmi.. Bola v šiestom mesiaci , keď jej jeden tiež ublížil.Ostala ležať v búranici a dieťa prišlo predčasne.“ Kôň zabije Jana a umožní tak Petrovi, aby si mohol zobrať Magdalénu za ženu, keďže už viac nie je manželkou Zápotočného, zároveň zbavuje Magdalénku trápenia :„Kôň sa vytrhol Magdaléne a zahodil sa prednými nohami ako do skoku.

Zápotočný sa mu už nestačil uhnúť a srazený kopytami zvieraťa padol na zem.“ Nadobudneme tak pocit, že kone sú nástrojmi spravodlivosti a osudu, trestajúcimi zlo a napomáhajúcimi dobru či láske. Kôň celý príbeh pomáha Petrovi. Okrem situácií, ktoré sme už spomenuli, je kôň aj akousi vzpruhou pre smutného Petra : „Aký som tvrdý chlap , tak tvrdo som sa rozplakal a vbil som do každého prsta po slze. Blížil sa k nám záprah s vrecami zemiakov na sadenie , okolo ktorého veselo poskakovalo žriebätko.Zahľdel som sa na túto jeho veselosť a uvedomil som si , o koľko dal Boh jemu menej ako mne , a predsa je samá radosť. A zachcelo sa i mne prežívať radosť toho zvieratka.Také sú predivné veci, ktorými nás Boh na ceste podopiera.“
Príroda na seba „preberá“ rolu ochrancu v intímnych chvíľach - „ Tento vrch patrí len nám a on nás chráni od všetkého zlého“ , príroda akoby cítila , čo sa vôkol nej deje , prispôsobuje sa, odráža pocity hrdinov, v tomto prípade pocity Petra a Magdalény.
v úplnom závere novely, keď si Peter berie Magdalénku do ich nového domova a je nesmierne šťastný , príroda to „cíti“ : „Ako som už hovoril , šli sme v noci.Tma tejto noci bola presýtená tuhou jarnou vlahou. Zem pod kopytami našich troch gaštanových koní sa parila a kyprela. Oblaky visely na hviezdach a prisávaly sa k nebu ako decko k prsníku matere. Hory voňaly čečinou , lebo sú tam samé čečinové , a zdaly sa zdvihnuté vysoko proti obzoru.Preniknutý zázrakom tejto tichej noci a tejto našej cesty , naraz som pochopil , prečo je všetko okolo nás také krásne , len čo sme osameli.“ Pri čítaní diela nadobudneme dojem , že príroda je niečím nadpozemským, niečím čo koná v súlade s osudom: „Vždy hovorím, že udalosti v živote súvisia ako ohnivká na reťazi.Keď som si pripadal už takým biednym a nemožným , že mi už ťažšie nemohlo ani byť, tu naraz môj kôň zjastril ušima. I Gregušov kôň zdúpnel a oba naraz zastali. My sme ho ani nezbadali , ale vtom popred nás prebehol srnec. Bolo to také nečakané , že sa nám kone splašili.Najprv vyskočil Jožkov a dal sa ako šialený do behu.Za ním sa rozutekal aj môj. “
Celé dielo sa nesie aj v znamení lásky. Láska k Magdalénke je pre Petra všetkým - zmyslom, vierou : „Magdalénka patrila do môjho života , lebo môj život bez nej bol daromný a pustý.

Magdaléna bola jedinou nepoškvrnenou silou tu na zemi, v ktorú som veril, ako som veril v nepoškvrnenú silu Boha na nebi .Preto musela byť mojou a preto som si ju vybral medzi všetkými ženami.“ Magdaléna a Petrova láska k nej je pre neho zdrojom odvahy(„V tej chvíli súčasne zacítil som , ako sa vlieva do mňa sila, a keby bolo treba, nebál by som sa postaviť proti celému svetu pre Magdalénu.“), učí ho trpezlivosti(„To znamenalo , že ešte celý deň budem musieť tráviť , kým ju uvidím .Ale neľakám sa toho, lebo moja láska trpezlivá je , moja láska obetivá je, moja láska všetko znáša, vytrvalo verí a v nádejí čaká.“), zbavuje ho hnevu a myšlienok zabiť Jana („Musel som sa zdržiavať , aby som sa nehodil na neho od chrbta a nepridusil ho na zem.Keby mi nebol vtedy vyvstal v mysli obraz Magdalény, bol by som ho omráčil proti svojej vôli.Ale jej podoba, jasná a čistá a krásna, stala sa medzi nás a zabránila nešťastiu.“), považuje ju za neoddeliteľnú súčasť svojej existencie, svojho bytia a osobnosti(„Za nič na svete sa jej nevzdám, lebo patrí iba mne , ako mi patrí môj zrak, alebo môj dych, alebo moja krv na ktoré nemá nik iný práva.“).Láska Petra formuje, mení k lepšiemu na rozdiel od Jana, kde prerastá do nevraživosti a týrania. Peter je „presiaknutý“ láskou, nevie a nechce sa vymaniť z jej vplyvu.Je to vyššia moc, ktorá ho robí milujúcim, cítiacim tvorom, skutočným človekom. Žiadna prekážka Petra neodradí a práve láska mu pomáha prekonať všetko a všetkých. Po sľube , ktorý si dali v hore, Peter musí vystavať dom a pole, kde by mohli s Magdalénkou žiť. Peter vie, že keď chce získať Magdalénku, musí splniť sľub a nezlomne za svojim cieľom kráča.Láska ho motivuje a aj napriek kríze v hospodárstve sa nevzdáva a konečne kúpi dom aj pole. V samotnom závere diela Peter prosí Boha , aby ich láska ostala neporušená a svätá: „A nič už viacej nežiadam, len aby to ostalo medzi nami tak navždy.Nech to , čo nás spojilo, ostane neporušené a sväté.“ Celkovo teda môžeme povedať, že láska je akýmsi „neviditeľným“ povrázkom, ktorý sa ťahá celým príbehom, ovplyvňuje, zamotáva, spája všetky postavy a tým nám ukazuje, jeho neuveriteľnú silu.
Nemenej dôležitým symbolom v diele je aj samotný život. Peter v diele zažíva sklamania, smútok, hnev.Nikdy však nemyslí na samovraždu, a ak, tak iba preto aby dal najavo, že smrť je proti jeho svetonázoru , morálke, viere. Chce žiť, kým žije Magdalénka: „Hádam sa obával, že sa pripravujem na samovraždu.Poslal ma preč a ja som ho poslúchol, aby som ho zbavil starostí o môj život.Nevysvetľoval som mu ,že sa mi nechce umrieť, kým žije moja Magdalénka.“ Ani keď ide o Zápotočného , s ktorým má mnoho konfliktov, Peter nezabije svojho nepriateľa v súboji o Magdalénu, nezabije ho ani vtedy, keď Jano ponížil znásilnením jeho milú : „Hneď mi blyslo v hlave, že i mne stačilo trochu lepšie vtlačiť prsty do jeho pažeráka a bol by som zbavil Magdalénu utrpenia a poníženia .Lenže neľutoval som, že som ho nechal žiť.Čo by som z toho mal, keby som usmrtil človeka a sám sa stal vrahom? Nebolo to primerané mojej povahe , lebo viem, že cesty božie sú inakšie , a ja som chcel kráčať po cestách božích.“ Na viacerých miestach v diele badáme autorkino, Petrovo vierovyznanie, ktoré v zmysle kresťanských tradícií je úplne za život ako taký. V tomto duchu uvažuje Peter, keď Magdaléna bojuje po nehode na oráčine svoj život.

Peter nechce spáchať samovraždu : „Viem, že budem trpieť všetkými mukami sveta, ale nesiahnem si ani nožom na žily, ani povrazom na hrdlo.Chcem umrieť ako kresťan a prejsť všetkými skúškami Hospodina.Nijaká ťarcha nebude mi dosť veľká, aby som ju bez reptania nezniesol.Ale o jedno som prosil Boha, aby mi tam v nebi chránil Magdalénu.Aby jej dal z meričiek rozsievať svoje požehnanie na ľudí.A aby som ju potom našiel s tými meričkami v nebi, keď príde môj čas. “ Peter je do istej miery postavou fatalistickou ,pre ktorú sa život rovná osud riadený Bohom.Magdaléna však neumiera, Peter to vycíti a zbadá podľa farby pier, ktoré sú plné života a tým mu dávajú nádej, odhodlanie v snažení pokračovať: „Napokon zastavil som sa jej na perách, a len teraz som zbadal, že ich má červenkavé.Ako som ich zazrel, začaly vlievať do mňa nádej, že Magdalénka neumrela a neumrie.Táto farba na perách mi je znamením života.Takto mi to dal Boh vedieť. “ Tieto tri „elementy“(láska, príroda, život) sú navzájom pospájané, častokrát na seba nadväzujú a splývajú do jedného.Na konci novely tieto myšlienky formuluje sám Peter a to takto: „A príde smierlivé a plné šťastie , ktoré onedlho vyklíči zo zasiateho žita na poliach v Turci.Vyklíči aj z pšenice , ktorá sa bude klátiť vo vetre v dlhých lánoch.Vypučí i v listoch a kvetoch ovocných stromov, ktorých je plná záhrada.Vypučí v nás samých a zaplní nás ako rozvodnená rieka svoje okolie.A hoci sme silný , nebudeme sa môcť brániť , lebo to bude silnejšie od nás.Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdaléna moja, my to budeme volať životom. “
Rozdielnosť oboch hlavných postáv môžeme jasne vidieť v dodržiavaní zásad etiky a mravnosti.Tu sa vyostrujú rozdiely medzi Petrom a Janom. už začiatku Troch gaštanových koní sa prejavuje Janova povaha. Chce ísť navštíviť svoju „starú “ lásku a hneď na další deň sa chystá na pytačky do Maliarikovcov, rodičov Magdalénky. Jano teda necíti čistú lásku k Magdaléne, de facto ju podvádza a podvádza aj svoju „starú “ lásku. Zápotočného ani prítomnosť Greguša - Magdaléninho bratranca neodradí od tohto činu : „Na ňu budem odzajtra, - zasmial sa , - dnešnú noc darujem ešte Eve , a keď bude chcieť , darujem jej aj syna na pamiatku .Rozumie sa (pohrozil mu), pred Magdalénou ani muk! Sám uznáš, že by som musel byť oplan, keby som sa s Evou nerozlúčil.Vyčkávala by ma a hriala posteľ nadarmo. Bola mi verná celý rok a v láske nebola skúpa. Neviem či sa jej Magdaléna vyrovná.Ale.. “ Peter naopak verí v čistú lásku a vernosť.Hoci sa s Magdalénkou dlho nevideli, ich vzájomné sympatie pretrvali. Peter odmieta sobáš bez lásky , kvôli peniazom, je to proti jeho presvedčeniu : „Byť dievkou, vybral by som si podľa srdca a cti. Díval by som sa na statočnosť, a nie na mešec.“ Teda vidíme, že Peter uprednostňuje charakter pred mamonou.

Chamtivosť a baženie za majetkom vidno u Magdaléninej matky, ktorá neváha vydať vlastnú dcéru za bohatého gazdu, i keď bez lásky: „To je, to je.. chudina je naozaj veľká.To sa nenazdal Maliarik , že takto vydá dcéru.Ale mať je vraj na vine.Pachtila za bohatstvom, nuž teraz má.“ O tejto negatívnej vlastnosti matky sa dozvedáme skôr, na začiatku novely, keď sa stretne Peter so starým Maliarikom: „Keď si ostal sirotou,nahováral som ženu, aby sme si ťa vzali za svojho.Páčil si a mi vždy. Bol si dobrý a statočný chlapec. Lenže so ženou sme sa nedohodli.Chudina, nemôže za to , pachtila vždy za bohatstvom a nevidelo sa jej deliť náš majetok i cudziemu dieťaťu.Ale ja som ťa vždy rád videl.“ Maliarik je proti sobášu, ale nedáva to otvorene najavo. Neskôr sa však snaží Petra nepriamo podporuje, aby ostal a bojoval o Magdalénu, aj keď už je po pytačkách: „Pri tomto rozprávaní Maliarik stále žmurkal na mladíka a vari takto očima sa s ním dohovoril , len aby ma zdržal. “ Mravne odlišná povaha Petra a Jana sa prejaví najmä pri pokusoch o fyzické zblíženie s Magdalénkou. Jano je surový, odmieta názor Magdalénky, dokonca ju aj znásilní(„Zápotočný ju vraj násilnícky zneužil hneď po vašom odchode .......“). Pokúšal sa o to už skôr, hneď po pytačkách: „Vylizujúc si kútiky jazykom, sadol si na peľasť a zohol sa nízko nad Magdaléninu tvár.Ustavične čosi do nej hučal a potom šiel zamknúť dvere.Počul som ako jej tára, že musí mať istotu a že to bude ako závdavok.Inak jej vraj neverí.Chcel zhasiť aj lampu, ale potom si to rozmyslel.Cytil Magdaléne obe ruky, odkopol stoličku a zvalil sa na posteľ.“ Peter však nikdy nezneužíva situáciu vo svoj prospech, riadi sa svojim presvedčením a myslí to s ňou vážne a jedná s ňou korektne: „Tak sme boli skrytí pred svetom, že iný na mojom mieste mohol ju tu ničomne zneužiť. .. Ja som nechcel ani jedno z toho.Myslel som to s Magdalénou čestne a vážne, lebo mi záležalo na jej budúcnosti.“ Je jej verný aj potom , keď zistí , že sa vydala za Zápotočného a môže získať aj iné ženy, on to však odmieta: „Vysúkané rukávy a podkasané sukne odhaľovali pekné zdravé telá. V očiach sa im iskrila veselosť, a keď som sa pohol, žiadostivo hľadely za mnou. .. Hocikto na mojom mieste bol by si povedal, prečo sa umárať za Magdalénou, keď na každom kroku je ženských do vôle božej. ... Lenže ja nie som chlap takej povahy. “ Peter sa je dokonca ochotný zriecť Magdalény a odísť z jej života, ak to bude pre jej dobro.

Tu sa prejavuje jeho povaha(nie je egoistom, myslí aj na druhých) a je ochotný priniesť aj tú najväčšiu obeť(okrem svojho života).Jano nie je ústretový ani vtedy, keď je Magdaléna blízko svojej smrti a Peter s farárom ju chcú navštíviť.Peter nechce budiť pohoršenie, Jano ho budí neustála svojim týraním , pijanstvom a slepou žiarlivosťou prerastávajúcou až do šialenstva.
Aj Magdaléna je mravným človekom. Aj napriek tomu , že sa vydala bez lásky a manžel ju týra, rešpektuje posvätnosť sľubu(i keď podmieneného jej stavom - bola tehotná) a povie to aj Petrovi: „Som mu ženou, - naznačila zatrpknuto - a kým som jeho , nesmiem zabudnúť na svoje povinnosti.“




4. Záver

Dôkladným ilustrovaním a komentovaním vybraných úsekov, som potvrdil príslušnosť autorky a jej diela k naturizmu a dúfam, že aj pomohol ľuďom, ktorí sa chystajú prečítať si toto dielo oboznámiť sa danou témou a primäť ich k hlbšiemu zamysleniu sa nad ním.


5. Resumé

Práca vždy na začiatku danú „podtému“ charakterizuje a snaží sa o jej čo najvhodnejšiu ilustráciu. Dodržiava sa princíp, najprv poviem čo, potom to dokážem aj názorne. Problém sa práca snaží nielen pomenovať a charakterizovať, ale aj trochu rozviesť a objasniť.


This work always characterizes chosen topic and is trying to exemplify it in the most suitable way. It keeps the principle , I tell something and then I demonstrate it graphically. The work doesnt only name the problem and characterize it, but it also develops and explains it.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?