Management ako umenie

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 2444×

Příbuzná témata



Management ako umenie

Management ako umenie
Nasledujúce minúty by som chcel venovať téme týkajúcej sa manažérov a ich vzťahu k ostatným ľuďom. Rád by som z tejto oblasti poukázal na tematiku sebakázne, zvýšenia produktivita práce a ako má managér rozvíjať dobré vzťahy medzi ľuďmi, lebo aj tejto faktory sú súčasťou manažérskeho umenia. Kázeň a sebakázeň
Kázeň zavedená z hora je účinná len krátku dobu. Veľmi skoro začína slabnúť. Vyvoláva tiež zbytočný odpor a môže viesť k mechanickému plneniu povinností. Preto je najlepšie vytvoriť sebakázeň. Dajte ľuďom na vedomie, že byť slušný je v ich vlastnom záujme. Kedykoľvek a kdekoľvek je to možné, zostavte pravidlá a predpisy spoločne za účasti a prispenia všetkých zamestnancov. Sebakázeň je vlastne hlavným základom riadenia pomocou cieľu – cieľového managementu. Pri jeho uplatnení nie je pracovník riadení ani tak svojím nadriadeným, ako úlohami, ktoré má splniť. Keď sa nad tým zamyslíte, spoznáte, že ide o naprosto nové, revolučné pojatie, pretože až doteraz to bol vždy nadriadený, ktorý viedol ľudí v ich práci. To znamená, že úlohou dobrého manažéra je zaisťovať pravidelný prísun úloh pre svojich zamestnancov. Zvyšovanie produktivity práce
Ďalším z prvoradých záujmov každého manažéra je snaha o zvyšovanie produktivity práce. Máloktorý manažér však vie ako ju zvýšiť. Často sa snaží urobiť to pomocou peňažnej odmeny, či prinútenia prípadne trestu. Navzdory očakávaniam prináša peňažná stimulácia veľa problémov. Nie vždy je totiž možné prácu presne odmerať. Môže dojsť aj k poklesu akosti a plytvaniu surovinami a energiou. Výrobný výsledok sa dá zmanipulovať. Žiarlivosť môže vyvolať napätie medzi ľuďmi a zničiť tímového ducha. Prinútenie je tiež neúčinné. Môže síce prinášať dobré výsledky, ale iba po niekoľko dní, zvýčajne však po čase vedie k absenciám, úmyselnému i keď skrytému poškodzovaniu strojov a iným formám nekázne. Nemôže nikdy vytvoriť tvorčí prístup k práci a tým pádom klesá produktivita. Manažér musí preto svojím podriadeným dať najavo, že ich práca je dôležitá. Tomu dodáva sebaúctu a potešenie z práce. Vie, že sa mu viackrát vráti, ak bude svoju prácu vykonávať dobre a svedomito. To je pre neho vzácna odmena. Stručne povedané, mali by ste vytvoriť také prostredie, v ktorom je sama práca odmenou. Ľudia pracujú dvojnásobným úsilím, keď im je zverená zodpovedná a láskavá práca. Každá práca musí poskytovať určitú príležitosť k úspechu. To je aj základom Herzbergerovej teórie motivačnej hygieny.

Produktivitu taktiež zvyšuje osobnosť vedúceho. Ak sa snaží pochopiť a vyriešiť svoje problémy podriadených získava si ich uznanie a rešpekt. Keď ocení ich dobrú prácu on, oni zasa ocenia jeho. To je ďalšie z mnohých tajomstiev vysokej produktivity. Ako rozvíjať dobré vzťahy medzi ľuďmi
Medziľudské vzťahy sú pre manažéra odjakživa vážnym problémom. Dobré medziľudské vzťahy sú základom vyššej produktivity a miery zisku. Inými slovami, úspech v podnikaní závisí v značnej miere na dobrých vzťahoch medzi vedením a pracovníkmi. Tu je niekoľko užitočných zásad:
- mali by ste sa zaujímať o svojich pracovníkov
- na každú otázku sa najprv pozrite ich očami, potom uvidíte čo pre zlepšenie ich života môžete urobiť
- nemanipulujte s ľuďmi
- mali by ste byť poctivý a priamočiary
- manipulovať s ľuďmi nie je dobré, ničí to vzájomnú dôveru, je potom zložité sa dohodnúť a rozpory narastajú
- buďte absolútne nestranný
Manažér sa pri svojej práci stretáva s chybami, ktorých sa dopúšťajú jeho zamestnanci ale aj s chybami, ktorých sa dopustí on sám. V každodennej praxi to nie je nevšedný jav. Ako sa na chyby treba pozerať z pohľadu manažéra:
Theodor Rooswelt – známy americký prezident vyslovil vetu: „ Ten kto nerobí žiadne chyby, nerobí ani žiadne pokroky.“ – táto veta by mohla byť určitým vodítkom pre dobrého manažéra. Ľudia sa vyvíjajú a učia vďaka tomu, že robia chyby. Pri riešení nových úloh je nutné sa dívať na chyby ako na niečo pozitívne. Ľudia potom rozvinú svoju iniciatívu a pracujú ešte s väčším nadšením. Ako povedal Oscar Wilde: „ Meno ktoré dávame naším chybám je skúsenosť.“
Chybám sa treba postaviť a riešiť ich s rozvahou. Dajme tomu, že vy ako manažér budete trestať každú chybu, ktorú nájdete. Následky budú katastrofálne. Ľudia sa budú vyhýbať zodpovednosti, nebudú ochotný skúšať niečo nové. Budú chyby zakrývať a vyžadovať vedenie aj v tých najjednoduchších činnostiach. Ak sa chcete venovať rozvoju svojich zamestnancov a budovať naozaj dynamickú organizáciu, potom musíte pochopiť, že chyby sú nevyhnuteľnou cenou, ktorou platíme za pokrok. Nenakladajte s nimi mechanickým spôsobom. Vaším cieľom musí byť chyby napraviť a nabudúce sa im vyhnúť, nie robiť z niekoho obetného baránka. Práve toto je neodmysliteľný faktor napomáhajúci k dosiahnutiu k úspechu.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?