Makroprostredie: Nemecko
Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 07. dubna 2007
- Zobrazeno: 3643×
Příbuzná témata
Makroprostredie: Nemecko
Charakteristika makroprostredia Nemeckej republiky(Bundes Republik Deutschland)
v Oficiálny názov: Spolková republika Nemecko
v Rozloha: 356,970 kilometrov2
v Počet obyvateľov: 81 miliónov obyvateľov
v Hustota zaľudnenia: 228 obyvateľov/km2
v Hlavné mesto: Berlín
v Najväčšie mestá (obyvateľstvo)
- Berlín 3,458,763
- Hamburg 1,707,986
- Mníchov 1,225,809
- Cologne 964,346
- Frankfurt 647,304
- Essen 611,827
- Dortmund 597,024
- Stuttgart 585,540
- Dűsseldorf 571,475
- Brémy 548,825
- Duisburg 532,701
- Hannover 522,574
- Nuremberg 492,864
- Dresden 461,303
- Lipsko 457,173
- Bochum 398,467
- Wűppertal 379,820
- Bielefeld 324,132
- Mannheim 312,216
- Bonn 302,873
- Karlsruhe 277,191
Ř Povrch
Nemecko leží v strednej Európe. Hraničí na severe so Severným morom, Dánskom a Baltickým morom, na východe s Poľskom a Českou republikou, na juhu s Rakúskom a Švajčiarskom, na západe s Francúzskom a Luxemburskom, Belgickom a Holandskom. K Nemecku patria v Severnom mori východofrízske a severofrízske ostrovy, ktoré delí Helgolandský záliv. Zo severnej strany ho obmýva Baltské more s polostrovom Fehmarn a Meklenburský záliv.
Nemecko má širokú rozmanitosť povrchu, nachádzajú sa tu nielen prímorské časti, nížiny, hory, i vysočiny. Krajina pozostáva z troch veľkých zemepisných oblastí: nížinná rovina na severe, horská oblasť v strede a obrovská hornato-nížinatá oblasť na juhu.
Na severe sa rozprestiera Severonemecká nížina, ktorá má rozmanitý charakter povrchu. Zahŕňa viacero riek a prieplavov. Jej východný koniec poskytuje výbornú pôdu bohatú na živiny, ktorá sa využíva predovšetkým na poľnohospodárstvo. Spolu s obrysom pobrežia pripomínajú oblasti na severe štátu močiare. Pri morskom brehu je viacero ostrovov, vrátane severofrízskych ostrovov, východofrízskych ostrovov, helgolandskej zátoky, Severného mora, i Fehrmarnu a baltického mora.
Centrálna vysočinná oblasť sa tiahne od západu krajiny na východ. Nachádza sa tu Porýnska bridličnatá vrchovina, Teutoburger Wald, Waserburgland, pohorie Harz, z východu krajiny Krušné hory, Český les, Šumava, Smrčiny, Durínsky les, Rhon. Ďalej na západe sú pohoria Eifel a Hunsbruck a Taunus.
Smerom na juh sa nachádzajú pohoria Švábska Jura, Franská Jura, Schwarzwald a Bayerischer Wald. Celkom južne sú Bayerské Alpy, ktoré majú najvyšší nemecký vrch Zugspitze (2,962 metrov).
Ř Vodstvo
Najväčší počet veľkých riek sa nachádza v západnej časti krajiny. Najdôležitejšou riekou je Rýn, ktorý preteká hraničným územím na okraji Švajčiarska a Francúzska. Medzi prítoky Rýnu v západnom Nemecku patria Lahn, Lippe, Main, Mosel, Neckar a Ruhr.
Iné dôležité rieky sú Labe, ktorá ďalej preteká do Českej republiky, pričom jej púť začína v Severnom mori, Dunaj, ktorý pramení vo Schwarzwalde a ďalej preteká južným Nemeckom do Rakúska. Medzi dôležité toky patrí aj Odra, ktorá preteká popri hraniciach s Poľskou republikou a napríklad i rieka Neisse.
Nemecko má taktiež mnoho jazier ako napríklad jazero Muritz, Chiemske jazero, či najväčšie Bodamské jazero, ktoré leží čiastočne aj v Rakúsku a Švajčiarsku. V Nemecku je taktiež mnoho prieplavov ako napríklad Dortmundsko-emžský prieplav, Stredonemecký prieplav i Severomorsko-baltický prieplav.
Ř Podnebie
Nemecko má mierne podnebie, s priemernou ročnou teplotou od 9°C (48°F). Priemerná teplota v januári sa mení od -6° do 1°C (21° k 34°F), podľa oblasti. Priemerná teplota v júli má rozpätie medzi 16° a 20°C (61° a 68°F). Nížinatá oblasť na severe má o niečo teplejšie podnebie než centrálne a južné oblasti.
Priemerný počet zrážok je na juhu okolo 1,980 milimetrov za rok, avšak veľa závisí od množstva snehu. V strednej oblasti Nemecka je to priemerne 1,500 milimetrov za rok a nížinaté oblasti na severe majú priemerný počet zrážok 710 milimetroch za rok. Ř Životné prostredie
Ekonomická aktivita v západnom Nemecku, ktorá je zameraná prevažne na ťažký priemysel produkuje veľa exhalátov, splodín a zamoruje sladkovodnú vodu, čím znečisťuje životné prostredie.
Síra vyžarovaná vo východnom Nemecku prispieva vo významnej čiastke ku kyslým dažďom. Znižovanie vyžarovania je realizované stanovami Európskych a Spojených národov tzv. Síra Protokolmi. V roku 1996 vo východných častiach krajiny boli realizované domáce stanovy. Odpad vlievaný do riek z východného Nemecka znečisťuje Baltické more.
Celoštátne stanovy viedli k recyklovaciemu programoch v západnom Nemecku, ale problémy sa objavovali aj s železnými zásobami, čo viedlo k potrebe recyklovať výrobky.
Obyvateľstvo
Ř Počet obyvateľov: 82,071,765
Ř Populačný rast:
- obyvateľstvo rastie rýchlosťou 0 %
Ř Hustota zaľudnenia je 230 osôb na kilometer2
Urbanizácia
Ř 87 % obyvateľstva žije v mestách
Ř 13 % obyvateľstva žije na dedinách
Ř Priemerná dĺžka života:
- celkom pre obe pohlavia 77 rokov
- ženy 80 rokov
- muži 74 rokov
Ř Prirodzené úbytky:
- 5 úmrtí na 1,000 narodení
Ř Gramotnosť:
- celkom 99 %
Ř Menšinové skupiny:
- Nemci 95.1 %
- Turci 2.3 %
- Taliani 0.7 %
- Gréci 0.4 %
- Poliaci 0.4 %
- Iné 1.1 %
Ř Používané jazyky:
- Nemčina
- Angličtina
- Ruština
- Srbčina
Ř Náboženstvá:
- Protestanti 45 %
- Rímskokatolíci 37 %
- Ateisti alebo iný 18 %
Vláda
Ř Typ vlády: Federálna republika
Ř Nezávislosť:
- Nemecko sa zjednotilo 18 januára 1871. V 1945, vypukla II. svetová vojna. Krajina sa rozdelila na štyri regióny podľa zamestnania. Po vojne sa Nemecko rozdelilo na dve časti, tak vznikla Spolková republika Nemecka (FRG alebo západné Nemecko) a Nemecká demokratická republika (GDR alebo východné Nemecko). Západné a východné Nemecko sa zjednotilo 3 októbra 1990. Ř Ústava:
- bola založená 23 mája 1949 je známa ako základný zákon
- novelizovala sa od zjednotenia Nemecka t.j. 3 október 1990
Ř Hlavu štátu volí spolkové zhromaždenie na 5 rokov. Spolková vláda (Bundesministerien) je popri spolkovému prezidentovi horným orgánom výkonnej moci. Legislatíva moc pozostáva zo spolkového snem, ktorý tvoria parlamenty každej spolkovej republiky (Landerparlamente). Cez spolková radu spolupôsobia na jednotlivé spolkové krajiny čo sa týka zákonodárstva a správy krajiny. Za spolkové krajiny vystupuje Spolkový kancelár a Nemecko ako celok premier.
Ř Hlasovacie právo majú príslušníci nemeckej republiky od 18 rokov
Ř Nemecko tvorí 16 spolkových krajín s federálnym systémom vlády podobnej USA. Každá krajina má svoju vlastnú vládu a riadi miestne záležitosti. Medzi spolkové krajiny patria: Bádensko- Württembersko, Bavorsko, Brandenburgsko, Hessensko, Meklenbursko – Predné Pomoransko, Dolné Sásko, Severné Porýnie - Vestfálsko, Durínsko, Sásko, Sásko-Anhaltsko, Šlezvicko - Holštajnsko, Dolné Sásko, Porýnie – Falcko a mestské štáty Hamburg, Brémy, Sársko a Berlín.
Ř Členstvo v medzinárodných organizáciách:
AFDB, AG (pozorovateľ), ASDB, , BDEAC, BIZÓN, CBSS, CCC, CDB, RADA EURÓPY, CERN, EBRD, EIB, ESA, EU, EUROCONTROL, FAO, G-5, G-7, G-10, G-24, IADB, IAEA, IBRD, ICAO, ICC, ICCO, ICFTU, IKONA, ICRM, IEA, IFAD, IFRCS, IJO, MEDZINÁRODNÁ ORGANIZÁCIA PRÁCE, MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ FOND, MEDZINÁRODNÁ NÁMORNÁ ORGANIZÁCIA, INMARSAT, INRO, INTELSAT, INTERPOL, IOC, IOM, ISO, ITTO, ITU, MTCR, NACC, MENO (hosť), SEVEROATLANTICKÝ PAKT, BLÍZKY, NSG, ORGANIZÁCIA AMERICKÝCH ŠTÁTOV (pozorovateľ), OECD, OSCE, PCA, UN, UNCTAD, UNESCO, UNHCR, UNIDO, SVETOVÁ POŠTOVÁ ÚNIA, ZÁPADOEURÓPSKA ÚNIA, SVETOVÁ ZDRAVOTNÍCKA ORGANIZÁCIA, WIPO, WMO, WTOO, WTRO, ZC
Ekonomika
Na konci II. svetovej vojny bola nemecká ekonomika v kríze. S pomocou Európskeho odškodňovacieho programu (ERP), sa západné Nemecko tešilo ekonomickému rastu od 8 % ročne od roku 1950, zatiaľ čo východné Nemecko sa tackalo pod režijnými náklady od centrálneho plánovania. Dnes má Nemecko tretiu najväčšiu ekonomiku na svete.
Je veľkým vývozcom motorových vozidiel, mechanického a elektrotechnického priemyslu ako aj chemických výrobkov, poľnohospodárskych plodín a potravín. Služby ako odvetvie sú najviac vyvinutý sektor hospodárstva.
Nezamestnanosť vzrástla hlavne zjednotením s východným Nemeckom. Vláda musela dodávať značné sumy finančnej pomoci (musela si vypožičať) na zabránenie zrútenia ekonomiky, čo vzniklo pribraním postkomunistickej časti Nemecka. Tento stav si vynútil uloženie nepopulárnych nových daní. Istý čas trvalo kým sa Nemecká ekonomika stabilizovala a „obe časti“ splynuli v jeden celok. Väčšia polovica nemeckých obchodníkov obchoduje s Európskou úniou (EU), čím vzniká jej dominantná ekonomická sila. Po zjednotení sa Nemecko pozeralo tak na východ ako aj na západ. Ř Hrubý domáci produkt (GDP)
- USD 2.35 trilión
Ř GDP na osobu USD 28,730
Ř Štátny rozpočet
- Celkový príjem USD 774 miliardy
- Celkový výdaj USD 818 miliardy
Ř Peňažná jednotka
- 1 Nemecká marka (DM), pozostáva z 100 Pfennigov
- devízový kurz je spojený k EURO mene, ktorá sa začne využívať na svetových trhoch v roku 2002
Ř Exportované tovary
- priemyselný tovar (vrátane strojových a obrábacích strojov, chemické výrobky, motorové vozidlá, železo a oceľové výrobky)
- poľnohospodárske plodiny
- suroviny
- palivá
Ř Importované tovary
- priemyselný tovar
- poľnohospodárske plodiny
- palivá
- suroviny
Ř Najvýznamnejší zahraniční obchodní partneri pre vyvážané tovary
- Európska únia (EU)
- Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia, Belgicko, Luxembursko
- východná Európa
Veľké možnosti obchodovania umožňujú asociácia Európskeho združenia voľného obchodu a Organizácia zemí vyvážajúcich naftu.
Ř Najvýznamnejší zahraniční obchodní partneri pre dovážané tovary
- Európska únia (EU)
- Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia, Belgicko, Luxembursko
- východná Európa
- Japonsko
Ř Priemyselné odvetvia
Nemecko patrí vo svete medzi najväčších a najviac technologicky progresívnych výrobcov:
- železa, ocele, uhlia, cementu, chemických výrobkov, strojov, vozidiel, obrábacích strojov, elektroniky
- potravín a nápojov
- stavby lodí
- textilu a textilných výrobkov
- rafinovanej ropy
Ř Poľnohospodárstvo
Nemecko nie je hlavne orientované na poľnohospodárstvo, skôr na iné odvetvia, avšak pestuje
zemiaky, pšenicu, jačmeň, žito, cukrovú repu, ovocie. Zo živočíšnej výroby sa chová dobytok, ošípané, hydina. Nemecko sa však zameriava na dovoz stravy zo zahraničia. Ř prírodné zdroje
- železná ruda
- uhlie
- lignit
- urán
- meď
- zemný plyn
- soľ.