Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktov
Kategorie: Literatúra (celkem: 527 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 7307×
Příbuzná témata
- Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktov
- Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov. Nová poetika
- Lyrický hrdina literárnej moderny ako odraz osobných a spoločenských konfliktov v básnickej tvorbe I. Krasku, V. Roya. Nová poetika v slovenskej a svetovej poézii
- Reagovanie na zložité národné, sociálne a osobné problémy v tvorbe predstaviteľov literárnej moderny
- Matematika Algebraický výraz
Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktov
Lyrický hrdina literárnej moderny ako výraz spoločenských konfliktovLiterárna moderna – svetová (osemdesiate roky 19. storočia – dvadsiate roky 20. storočia)
Termín moderna označuje umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia: symbolizmus, dekadencia, impresionizmus. Literárne východiská moderny: Realizmus a jeho variant naturalizmus sa v literárnej tvorbe (najmä v románovej) spoliehajú na poznatky modernej, technickej a spoločenskej vedy, na „silu“ objektívneho faktu a racionálny prístup k všetkým spoločenským problémom. Kapitalistická spoločnosť (Anglicko, Francúzsko, Nemecko) si prestáva všímať a podporovať umenie. Moderna vnáša do literatúry človeka samotára. Parnasizmus – literárna škola, ktorá pôsobila vo francúzskej poézii paralelne so symbolizmom (odporcovia symbolizmu). Tvrdili, že zmyslom umenia (poézie) je dokonalá krása a umenie sa má stať samo sebe cieľom (symbolisti hľadali krásu v zle, v špine). Zaujímala ich iba forma básne. Básnici hľadali inšpiráciu (motívy) v minulosti. Symbolizmus vo svete – prvý moderný literárny smer. SPS: - vznikol vo Francúzsku – veľmi rozvinuté umenie – ako reakcia na naturalizmus a parnasizmus. V polovici 19. storočia vládol Napoleon III. – despoták - Zákaz zhromažďovania sa, slobodného slova prísna cenzúra, básnici nemohli voľne vyjadriť to, čo cítili – preto sa skrývali do symbolov – pomocou nich sa vyjadrovali. Usiloval sa preniknúť do podstaty skutočnosti cez sústredené vnímanie a estetický zážitok tvorcu. Využíval symboly slúžili na vyjadrenie abstraktného pojmu (srdce – láska, holubica – mier, lev – sila). Ustúpil historizmus – záujem o dejiny. Uvedomovali si (básnici) svoju sociálnu vykorenenosť zo spoločnosti, preto si v súlade so svojím presvedčením (filozofiou) vybrali samotu a osamelosť vo svojej básnickej tvorbe. Cez poéziu hľadali „nové priestory“ v neskutočne, v sne, teda mimo reality. Programovo – únik od skutočnosti sa prejavuje ako sústredenie všetkej pozornosti na básnikovo „ja“. Nadraďujú ducha nad hmotu. Poézia ťažila zo silného duševného vplyvu na inú osobu (sugescia), združovanie postáv (asocácia). Prekliati básnici – termín použil P. Verlaine (verlén) v názve súboru rovnomenných esejistických portrétov.
Patria tu: Tristan Corbiére (korbiér, 1845-1875), Jean Arthur Rimbaud (rembro), Stéphan Mallárme, Charles Baudelaire, Lautréamonte(lotreamon, 1846-1870), nemecký básnik Friedrich Holderline(1770-1843), anglický spisovateľ Edgar Allan Poa(Edgar elen pou, 1809-1849).
Symbolisti verili, že skúsenosť je taká zložitá, že na jej poznanie nestačí rozum, bežná skúsenosť, zmyslové vnímanie. Tvrdili – na tvorenie potrebuje autor dar intuície (predvídania, tušenia) – básnici prežívali a vyjadrovali pochmúrne pocity, pesimizmus, až skepsa (bezvýchodiskovosť), dekandencizmus (až obrazy smrti). Symboly nemajú len 1 význam, každý si ho inak vysvetlí, hlavne preberali symboly z antiky, filozofie, biblie, prírody. Dekadencia – za dekadenciu (úpadok) a dekadentov sa na konci minulého storočia označovali tí básnici, ktorí opustili tradíciu v poézii (Ch. Baudelaire). Osobitný prúd symbolizmu, obrazy a pocity smrti. Charles Baudelaire – (1821 – 1867), narodil sa a aj umrel v Paríži, jeho detstvo i mladosť boli dramatické a poznamenali Baudelairovu osobnosť. Malý čarodej, Fanfrdolo – prózy. Kvety zla – básnická zbierka (priniesla mu aj súd), ani nie 300-stranový básnický text je komponovaný ako dramatické dielo. Rozčlenená je do častí: Splín a ideál, Parížskej obrazy, Víno, Kvety zla, Vzbura, Smrť. Kvety zla: Nepriateľ, Cigán na ceste, Exotický v parku, Mačky, Splín, Víno handrárovi, Litánie, K satanovi. Kvety zla – Albatros – lyrická báseň, albatros – morský vták, ktorý vydrží dlho lietať nad loďou a doplatí niekedy životom pre svoju dôverčivosť, túži po ľudskej duši, a preto lieta nad loďami. Je vták, ktorý voľne, slobodne lieta, ale naráža na tvrdosť posádky – básnik sa prirovnáva k tomuto vtákovi, šípy posmechu zo strany ľudí a vnára sa do hnevu, nemá voľnosť písať, stáva sa stredobodom pozornosti posmechov. Symbol – slobody, voľnosti. Kráľ azúru – kráľ neba, krídla – symbol letu. Využíva kontrasty – šíravy morskej vták utratil slobodu. Básnik stotožňuje sa s albatrosom, charakterizuje samého seba a ľudí, ktorí ho nechápu a odsudzujú, vyjadruje nesúhlas so spoločnosťou, túží po slobode, približuje svoje pocity. Človek a more – autor porovnáva more a človeka – jeho dušu, more – symbol života, sily, smrti, večnosti, tajomnosti. Hlbina je ako duša človeka, sme najviac podobný moru. Tajíme svoje myšlienky, more je tajomné – neotvoríme dušu všetkým a všade. O básnikovi sme sa nepriamo dozvedeli, že má rád more. Malé básne v próze – časopisecky publikoval tieto texty. Cudzinec – je založená na dialógu – básnik a „cudzinec“ – je nedôverčivý, miluje oblaky – voľnosť, nespútanosť, nestálosť, pohyb. Je to vlastne rozhovor básnika so svojím vnútrom. Básnik nemá otca, matku, sestru, brata ani vlasť. Výber z jeho publikovanej i rukopisnej poézii vyšiel po názvom Trosky.
Vo svojich veršoch spojil do kontrastných dvojíc telo a ducha, večnosť a dôvernosť, vôľu a harmóniu. Túžil po voľnosti, úteku, hĺbke vnemu, dychtivosti po zmyslovom vnímaní sveta. Mrcina („zdochlina“) – v básni sa autor zamýšľa, čo bude s nami po smrti a prichádza k hodnoteniu: bude na nás spomienka aj ako sme vyzerali, ale aj to, čo sme vykonali. Hlavne to, čo sme vykonali, lebo naša podoba sa časom zabudne, lebo budeme už len prach. Z predstavou tvaru s spája aj náš charakter. Ostáva spomienka na nášho ducha. Báseň je založená na kontraste: akí sme boli pred smrťou a čo budeme po smrti. „Človeče, prah si a na prach sa obrátiš.“
Predvojnové umelecké avangardy – Futurizmus – zo slova „futúre“ – budúcnosť- oslavoval, preceňoval techniku a civilizáciu a usiloval sa o svojrázu dynamiku výrazu. Roku 1909 vznikol manifest futurizmu, ktorého zásady vyslovil Filippo Tommaso Marinetti (sympatizoval s Mussolinim). Chcel tvoriť umenie, ktoré by zobrazovalo ruch a tempo rodiaceho sa „priemyselného“ sveta. Futuristi oslobodili slovo z ustálených väzieb, zrušili interpunkciu chceli, aby sa literárne dielo dokázalo vyjadriť o prítomnosti cez onomatopoje(citoslovce) a kakofóniu(neľubozvučné zoskupovanie hlások). Manifest futurizmu – 1909- prvý, 1912 – druhý) Súhlasím v tomto manifesti s jeho prvým bodom: „Chceme spievať lásku k nebezpečenstvu, energiu zo zvyku a šialenú odvahu.“ Primeraný je aj druhý bod: „Hlavnými prvkami našej poézie budú elán, chrabrosť a vzbura.“
Vôbec nepripúšťam: „Chceme velebiť vojnu – jedinú hygienu sveta – militarizmus (zbrojenie), patriotizmus, ničivé gesto anarchistov, krásne myšlienky, ktoré zabíjajú a opovrhnutie ženou.“
Futurizmus veľmi ospevoval techniku, vzburu. Frekventované sú hlavne tvrdé spoluhlásky, prídavné mená a podstatné mená. Metafory – nočná vibrácia arzenálov a lôžok, dobrodružné parníky vetriace obzor (tvrdé básnické umenie). Kubizmus – zo slova cube – kocka, znamená umelecký smer v maliarstve a sochárstve, ktorý sa vyznačuje geometrickým riešením zobrazovaných predmetov, vznikol v roli 1906. Pablo Picasso –(1881 – 1973) – vyše ako 6000 obrazov, kresieb a sôch. Slečny z Avignonu, Guvernica, Holubice mieru. Dadaizmus – zo slova dada – detský džavot, ako výsmech nezmyselnosti kapitalistického sveta. Mnohí umelci odchádzajú na bojiská, iní emigrovali. Česká moderna
Hlavní predstavitelia: František Xaver Šalda (1867 – 1937), Otakar Březina (1868 – 1929), Fráňa Šrámek (1877 – 1952), Petr Bezruč. Petr Bezruč – bard sliezkeho ľudu – velikán, vlastným menom Vlado Vašek, pochádzal z Opavy z gymnaziálnej rodiny.
Sám sa rozhodol študovať na Karlovej univerzite v Prahe. Ale po smrti otca nechá školu a stáva sa poštovým úradníkom. Maryčka Magdonova – zo zbierky Slezské písně, nik nevedel kto píše tie krásne básne – 1. jeho láska. Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou Slezské písně – silný osobný zážitok a nenaplnený hlboký cit. Tri motivické okruhy: intímny, sociálny, národný. Intímna lyrika zobrazuje pocity životnej osamelosti, citovej zrady (Červený květ, Motýl) aj smútku po rodinnom kozube (Jen jedenkrát). Sociálne motívy sú burcujúce (Michalkovice, Leonidas, Ján, 70 000). Vlastenecké Den Palackého, Praga caput regni.
Druhá básnická zbierka Stužkonoska modrá – 1930, názov motýľa, motívy sklamania, smútku a zatrpknosti básnika zo skutočnosti. Tretia básnická zbierka Labutinka – ktorá vyšla až po smrti, on jej nedal ani názov. Jen jedenkrát – zo zbierky Slezské písně
Kompozícia: skladá sa z 2 častí: epickej, ktorej základ tvorí povesť a lyrickej. 1. časť – základ – severská povesť, je to o smutnom, mlčanlivom národe, ktorí nepozná jas. Majú tu aj svoje zásady – muži majú rozhodujúce slovo – patriarchálnosť. Prežívajú málo radosti – pochmúrny život, žijú v strachu, temnote. Jeden deň mali šancu – bol slnečný, ale oni sa schovali do stanov a neprijali zmenu, nepoznali slnko – odmietajú ho. Neskôr si uvedomili, že len raz mali šancu žiť ináč, pocítiť šťastie a oni neurobili preto nič. Môžeme sa domnievať, že to je aj povesť zo severských oblastí Moravy, kde sa Bezruč narodil. 2. časť – v druhej časti sme sa veľa dozvedeli o autorovom živote a jeho osude. Mal len 1x šancu ľúbiť a byť ľúbený, ale nevyužíva ju. Je to intímna lyrická časť, autor v nej poodhalil svoju intimitu, zatvára dvere svojho srdca, aj keď ju mal rád, ale bolo neskoro, ona sa vydala. Autor sa považuje za starý zvädnutý strom a nechce sa viazať s krásnou a mladou. Paralela s povesťou. Len 1x možnosť. Názov – Len jedenkrát sa dostáva šanca a je na nás, či ju využijeme. Slovenská literárna moderna (1905 – 1918)
1. začiatok 20. storočia prenikanie nových umeleckých a myšlienkových prúdov do slovenskej literatúry.
2. Slovenská literárna moderna: (Kraskova básnická škola).
Predstavitelia: Ivan Krasko, Janko Jesenský, Vladimír Roy, Ivan Gall, František Votruba, Pavol Bujnák, čiastočne: Štefan Krčméry, Martin Rázus. Časopisy: Dennica (1898 – 1914) – vydávala Vansová, Živena (zal. 1910) – vydávala Šoltésová, Prúdy (1909 – 1914) časopis slovenskej literárnej moderny, Slovenské pohľady.
Charakteristika generácie: tvorivé zdroje v tvorbe J.
Kráľa, Sládkoviča, Bottu, Hviezdoslava, Vajanského. Vplyv európskej a českej literatúry. Nové vlastnosti slovenského verša: potrojné metrum (trojslabičné slová s prízvukom na 1. slabike) daktyl, trochej. Zárodky voľného verša. Nové literárne druhy – lyrika, krátke básnické útvary (má vyjadrenie úvah o človeku, sociálnych problémoch, svete,.. Básne v próze (lyrická próza).
Ivan Krasko (1876 – 1958) po maturite opúšťa domov a ide študovať do cudziny, kde vyštuduje chémiu a odchádza pracovať do Čiech. Básnik slovenskej moderny. Do slovenskej poézie vstupoval dvoma pseudonymami Janko Cigáň a Ivan Krasko. Je autorom 2 zbierok Nox et solitudo – Noc a samota (1909) – prvotina ľúbostná poézia, nasýtená neromantickým osobným smútkom. Motív a pocit smútku sa pritom dovolávali citového zážitku. Vníma skutočnosť ako vzťah medzi realitou a osobnou situáciou človeka. Báseň tvorí vždy celok, ktorý sa podriaďujú epické a dramatické prvky, situácie lyrického subjektu. Folklórny piesňový postup – melodickosť, jednoduchosť, ba až jednotvárnosť aj vo výbere lexiky (opakovanie, významová synomymia). Lyrický hrdina (jeho psychický stav) sa nevie vyrovnať s pocitom „vlastnej viny“ a s nenaplnením osobnej túžby po harmónii. Verše (1912). - v porovnaní s prvou zbierkou zbierka Verše prináša básnická výpoveď zložitejšiu, no predsa len fragmentárnejšiu, zlomkovitú. Opúšťa 4-veršovú strofu, využíva formu sonetu. Motivicky sa presadila intímna lyrika a ani v tejto zbierke neporušil „kompozičnú“ uzavretosť básnického sonetu. Rozšíril svoje lyrické motívy aj o tie, ktorý alegorizujú (démon, pustovník, otrok, čierny hosť) a symbolizujú (zrada, sloboda, odriekanie, obeta) jeho výpoveď. J
Pozn.: Krasko sa ako prekladateľ zaujímal o tvorbu rumunského spisovateľa M. Eminesca (1850 – 1889).
Vesper dominicae (Nedeľný večer) – veľmi často používa pomlčky – verš je neukončený, neukončené vety – značí ..., veľmi často používa: !? – úvahová(reflexívna) lyrika. Prvé verše charakterizujú jeho rodnú dedinku a bližšie jeho dom, v ktorom býva jeho matka a on je ďaleko od nej. Malá, tichá, starodávna dedinka – čistá. Vybavuje sa mu spomienka na staručkú matku, vráskavé čelo, kostnaté ruky, ustarostená. V predstavách sa mu vybaví ako modliaca sa žena (so spevníkom Tranosciom – evanjelička). Matka si pritom spomína na syna a plače. No nakoniec znovu nachádza útechu. Oráčiny – rytmické básne, sklamaný zo semienka lásky, vkladá nádeje (seje semienko lásky). Sial do úrodnej pôdy – radosť.
Berie príklad zo symbolu oráčiny – sklamaný, že nedosiahol to, čo chcel. Nepýtajte sa ma – smútok, zamyslenosť, skormútenosť. Smúti nad útlakom národa, pretože je tichý a nevie sa presadiť. Prirovnáva k obrazom prírody. Plachý akord (venovaná slečne Ľudmile L.) – nechá sa uniesť spomienkami, spomína, čo bolo v minulosti. Pocit osamelosti. Príroda vyplaví smútok pomocou dažďa a on sa trápi, všetko dusí. Pocity sklamania, lebo nenachádza dobrých ľudí. Spomína na stretnutie s človekom, ktorý tiež má pocit osamelosti (zúfalý, pocit samoty), pocit sklamania. Zmráka sa – autor v tejto básni dáva najavo svoj strach pred smrťou. Mraky a tma sú obrazom blížiacej sa smrti. Vyjadruje tu žiaľ nad tým, že ešte nestihol vyplniť svoje nádeje a už bude musieť zomrieť, pretože smrť je blízko a všetky jeho túžby už dávno zapadli v zhone života. „Oblak...“ znamená to, že smrť je už blízko a približuje sa čoraz rýchlejšie. „Zmráka ...“ čiže smrť sa k nemu približuje z každej strany a niet pred ňou úniku. Volá o pomoc, ale ona neprichádza, nemá mu kto pomôcť. Neustále sa mu vracajú hriešne spomienky dávnej minulosti, stále myslí na zlé vecí, ktoré vykonal. „Zmráka ...“ znamená to, že smrť je už takmer pri ňom a on už bude musieť ísť. Jeho život sa blíži ku koncu. Topole – zo zbierky Noc a samota – pochmúrna nálada, opustenosť, smútok. Nechuť vyjadrujú tieto básnikove pocity – topole sú: vysoké, čierne, veľké, bez žitia, nemo stojace, nahé, bez lístia, ošarpané, stojace v úzkom kole (bez uvolnenia), príznaky sťa z nirvány. Básnik preciťuje, prežíva nejakú bolesť. Lyrický hrdina (básnik) má zlú náladu, cíti sa ako bez žitia ako havran ošarpaný. Básnik je i napriek tomuto postaveniu hrdý topoľ. Symbol bôľu, zlej nálady básnika. Už je pozde.. – zo zbierky Noc a samota – lyrický hrdina – básnik. Prihovára sa k čitateľovi, sebe, neznámej – jemu známej osobe. Je už večer – obraz nočnej prírody, krajiny. Nočná prírodu vníma sluchom a zrakom, príroda je v pohybe. Spomína na začaté rozhovory s blízkou osobou, ktoré neukončil, a tá chvíľa rozhovoru sa už nevráti. Život – táto báseň patrí už do zbierky Verše, neprejavujú sa tu pocity smútku, zúfalstva. Básnik je rozhodnutý „bojovať“ so životom, cíti sa na to pripravený. Rázne vyzýva život do boja a je rozhodnutý urobiť všetko preto, aby zvíťazil. Básnik sa rozhodol skoncovať so smútkom, rozhodol sa zápasiť so životnými problémami a vydobyť si šťastie. Symboly: čierna hora – smútok, žiaľ, tma, krásna dcéra čiernych hôr – svetlo v jeho živote, šťastie.
Janko Jesenský – (1874 – 1945) – Rodák z Turca, Jesenského otec bol organizátorom Memorandového zhromaždenia, advokát, úradník. Próza: 1. svetoznámy román Demokrati, 2. Malomestské rozprávky. 1919 vznikla Univerzita Komenského. Advokátska prax v Liptovskom Mikuláši. Bánovce na d Bebravou pôsobil ako úradník- napísal mnoho noviel (Pani Ráfiková). Bol županom (prednosta), viceprezidentom krajinského úradu v Blave – čerpal námety a hlavne pre román Demokrati. Pochovaný v Martinskom národnom cintoríne. Bol 1. predseda spolku Slovenských spisovateľov. Básnik, prozaik, publicista, prekladateľ, horlí za národ. Jeho literárne dielo vznikalo v 2 rozdielnych spoločenských i literárnych obdobiach: v predprevratovom (do r. 1914) a v poprevratovom (po r. 1918)
Poézia – predprevratové obdobie: Verše – zbierka (1905), debut – prvé dielo. Básne rozvíjajú jediný motív, motív lásky. Časti: 1. Piesne – na vystihnutie svojich pocitov mení formy a štylistické prostriedky: od paródie cez iróniu. 2. Verše sentimentálne, 3. Bez nadpisu – zhrnutá básnikova filozofia citu. Zaradil sem aj básne s národným motívom. Jesenského záujem o veci vrcholí v zbierke Verše výzvou na prilnutie k zemi, k realite, k povinnosti aktívne sa zúčastniť na riešení národných vecí. V Slovenských pohľadoch uverejnili jedinú rozsiahlu epickolyrickú skladbu Jesenského Náš hrdina, ktorú zaradil do zbierky Verše II.
Po búrkach – 3. básnická zbierka. Poézia aktuálneho spoločenského politického významu. Poprevratové obdobie – politická poézia: Proti všem, Na zlobu dňa I(z Veršov II), Na zlobu dňa II, Zo zajatia – (1918, z Veršov) - príčinná tvorba - zakázaná, Čierne dni, reflexie 1947, Jesenný kvet – 1948.
Preložil poému Alexandra Bloka Dvanásti, pripravil Výber z Jesenina a Výber z poézie A. S. Puškina. Fujaru ja lacnú mám … - z básnickej zbierky Verše, prvú báseň venuje láske, vyznáva, čo cíti, symboly lásky: srdce, líca, ústa, oči, ruky, náruč, motív lásky, láska je hlboký cit, s ktorým sa nežartuje. Slovenčine – Zo zajatia, báseň, slovenčinu volá bielou otrokyňou, ktorá ho doma čaká. Má možnosť ísť viacerými cestami, ale len jedna ho láka, a to cesta domov – krajina otrokov – koniec monarchie, maďarizácia, krajina vlkolaká – žiadne práva. Pevné rozhodnutie vrátiť sa domov a za cenu vlastného života. Pozdrav – báseň zo zbierky Verše, znovu túžba po domove, domov je však veľmi ďaleko. Nepoviem – báseň zo zbierky Verše, motív lásky, motto lásky: „Ty si prvá, čo si moju dušu správne pochopila“ – pochopiť jeden druhého a nezradiť. Láska si nestavia podmienky.
Ako ťažko – báseň, motív lásky – básnický obraz – „dievča kvietok utešený“.
Srdcia – báseň zo zbierky Na zlobu dňa. Kto má peniaze, má tzv. „všetko“ – priateľov, .. Podľa básnika, ale v skutočnosti si za zlato dobrého priateľa nekúpime. J. Jesenský písal aj epigramy: „My sme malí, ale veľkí. Malinký vo vernosti, ale velikánski v zrade.“ Malé počtom – národ, Veľké – v zrade. Próza – jeho debut ľudová rozprávka Mišo. Autorský rukopis Pre jeden fúz. Jeho inšpiráciou sa stal M. Kukučín (humor, irónia, sentiment, ľudové prostredie a typy). Slovo lásky, Bozk..., vydal knižné súbory Malomestské rozprávky, Novely a Zo starých časov.
Malomestské rozprávky – motív tvorí konflikt – často citová alebo mravná kríza vo vnútri hrdinu Večera, Elenka, komický protiklad medzi správaním doma a na verejnosti Výborník. Hríby, Pani Rafíková, Štvorylka, Kukuk. Slnečný kúpeľ – zápletka na rozdieloch životného názoru štýlu medzi predstaviteľmi sociálnych vrstiev. Šťastie v nešťastí, nešťastie v šťastí .
Jesenský cez detail vystihol podstatu spoločenského javu, prostredníctvom charakteristiky jednej postavy načrtnúť istý spoločenský typ, reprezentujúci celú vrstvu ľudí rovnakého sociálneho postavenia a zmýšľania. Demokrati – idea – autor zachytáva spoločenské a politické pomery v 1. ČSR, útvar – román, téma – demokracia, kompozícia – román nemá pevnú dejovú líniu. Skladá sa z 2 častí: 1. časť – 24 kapitol, 2. časť – 25 kapitol. Príbeh je založený na vzťahu dr. Landíka a kuchárky Hany, je však prerušený epizódmi (Laník a Želka, osud Rozvalidovcov, Petrovič a vdova Estera, Dubec a Želka, Dubec a Hanina matka) a obrazmi z politického života (stranícky život agrárnikov, predvolebná kampaň, voľby, prostredie administratívy).