Louis Pasteur životopis

Kategorie: (celkem: 853 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. července 2006
  • Zobrazeno: 2556×

Příbuzná témata



Louis Pasteur životopis

Prvý prielom sa Pasteurovi podaril v roku 1864, keď ukázal, že kvasenie vína a piva je spôsobujú mikroorganizmy, kvasinky, a objavil aj, že mikrób Mycoderma je na príčine kysnutia vína. Začal sa naplno venovať mikrobiológií. Ako prvý opísal mikróby, ktoré môžu existovať bez vduchu, teda bez kyslíka, a nazval ich anaerobionty. V roku 1861 otvorene vystúpil z názorom, že choroby zvierat a ľudí spôsobujú mikróby a vyvrátil tak názory o samosplodení. Bol to veľký pokrok. Na podnet francúzkych výrobcov hodvábu sa zaoberal aj chorobami priadky morušovej. V roku 1870 uvrejnil štúdiu o opatreniach, ktoré treba robiť pri chorobách tejto priadky. Jeho formálna kariéra bola výbarná. Pochádzal pritom zo skromných pomerov - bol synom garbiara v Dôle v juhovýchodnom Francúzsku. Pôvodne ho ako chlapca zaujímalo kreslenie. Ale už keď študoval na slávnej Ecole normale v Paríži, rozhodol sa, že bude chemikom. Ecole normale je parížska vysoká vysoká škola najvyššej kvality. Keď vyštudoval, stal sa profesorom na lýceu. V roku 1848 sa stal profesorom chémie v Strasburgu, kde as aj oženil. Už v roku 1854 bol profesorom na univerzite v Lille. V roku 1858 sa stal riaditeľom a parížskej Ecole normale, kde predtým študoval. Na Sorbone - parížskej univerzite - sa stal profesorom chémie, keď mal 45 rokov - v roku 1867. Keď mal 51 rokov, stal sa členom francúzskej lekárskeju akadémie ( v roku 1873 ). V tom čase mal už za sebou rad objavou. Jeho popredným záujmom boli problémy kvasenia. Už iba za tieto výskumy by si bol zaslúžil Pasteur veľkú slávu. V roku 1848 pozoroval optické aktivity racemátov a vinanov - chem. látok, ktoré sú podstatou kvasenia. Svoje objavy o kvasení zhrnul vo svojich dielach: State o tzv. mliečnom kvasení a State o alkoholovom kvasení. V roku 1867 vydal smernice na výrobu octu a v roku 1865 sa mu podarilo zistiť podstatu kvasenia vína. Boli to mikroorganizmy, ktoré sa dajú zničiť zohriatím na 60 - 70 °C. V roku 1876 zaviedol sterilizáciu autoklávom, teda horúcim vzduchom, a od roku 1877 sa už zaoberal iba chorobami človeka a zvierat, ktoré spôsobovali miroorganizmy. Čokoro začal očkovať sliepky proti slepačiemu moru oslabenou kultúrou, vypestovanou z tejto choroby a v medicíne sa rozšíril pojem vakcinácie. Pasteur potom vyrobil vakcínu proti anthraxu (sneti slezinnej). V roku 1881 overil Pasteur účinnosť tejto vakcíny. Jeho heslom bol boj proti spontánnym ochoreniam bez zásahov mikrooragnizmov. Jeho veľkým dňom však bol 6. júl 1885.

Vtedy mu priniesli chlapca, ktorého pohrýzol besný pes. Pasteur úspešne zabránil vypuknutiu choroby tým, že ho zaočkoval oslabeným vírusom besnoty z králika. V tom istom roku potom o tom referoval na zasadnutí francúzkej akadémie. Vtedy tiež uverejnil spis Metóda prevencie besnoty po pohryzení. Pasteurovi určitý čas tiež neverili. Až keď v roku 1881 spolu so svojimi spolopracovníkmi urobili na veľostatku hromadné očkovanie oviec proti sneti slezinnej a všetky ovce zostali nažive, začala franzúzka verejnosť Pasteurovi veriť. Ale až úspechy očkovania rpoti besnote z neho urobili takmer národného hrdinu. Stal sa jednou z najväčších osobností 19. storočia. Hoci bol chemik, zaradil sa aj medzi slávnych lekárov.
V roku 1888 otvorili v Paríži Pasteurov ústav mikrobiológie a vakcinácie.

Záver: Louis Pasteur bol veľkým prínosom nie len pre medicínu, ale aj pre potravinársky priemysel. Podľa jeho ústavu mikrobiológie a vakcinácie postupne vznikali podobné ústavy po celej Európe. .

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?