Louis Pasteur životopis

Kategorie: Chémia (celkem: 338 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 07. dubna 2007
  • Zobrazeno: 2721×

Příbuzná témata



Louis Pasteur životopis

Louis Pasteur


L. Pasteur predstavuje v dejinách Francúzska podstatne viac než len vynikajúceho vedca, stal sa čímsi ako národným hrdinom vedy, príkladom činorodého vlastenectva.
Pasteur sa narodil 27. decembra 1822 v Dôle (Jura) v rodine garbiara. Pri získavaní vzdelania ho podporovali rodinný priatelia. Po skončení Collége royal v Besancone odišiel do Paríža, kde študoval prírodné vedy. R.1847 promoval z fyziky, ale aj z chémie. Zároveň pracoval ako pomocný asistent u chemika Antoina Jérôma Balarda. R. 1849 Pasteur odišiel na univerzitu do Štrasburgu na miesto profesora chémie (dnes nesie univerzita jeho meno). V ton istom roku sa oženil Máriou Laurentovou, dcérou lektora štrasburskej Akadémie. Z ich piatich detí sa len 2 dožili dospelého veku. 19.októbra 1868 dostal Pasteur ako 45-ročný mozgovú porážku a ochrnul na ľavú ruku. Po rozličných miestach profesora chémie, resp. geológie a chémie, okrem iných aj na univerzite v Lille a na Sorbonne, bol od r.1888 až do smrti riaditeľom parížskeho Pasteurovho ústavu ( pôvodne ho vybudoval ako stredisko pre výrobu očkovacích látok proti besnote). Dostal mnohé ocenenia a pocty. Počas nemecko-francúzskej vojny v r.1870 až 1871 poslal svoj čestný diplom, ktorý dostal od Lekárskej fakulty v Bonne, naspäť ako protest proti barbarskému správaniu nemeckých vojsk a rozpínavosti Bismarckovho Nemecka. Uctievaný ako národný hrdina zomrel 28.septembra 1895 v blízkosti Paríža na následky druhej mozgovej mŕtvice. V podstate vyzeral ako malomeštiak. Jeho všedný deň prebiehal bez lesku a zábavy. Jedol skromne a vždy sa snažil udržať si svoj malý majetok pokope a nič zbytočne nepremárniť. Úctivo zdravil každého, o kom si myslel, že má vysoké postavenie. Na vychádzky chodieval zriedka, a keď musel, zobral so sebou ženu a deti.


Narazil pri pokusoch s kvasením na mikroorganizmy, ktoré sa bez prístupu vzduchu rozmnožujú a vyvolávajú kvasný proces. Objav štiepnych húb, neskôr označovaných ako baktérie, priviedol medicínu na nové cesty riešenia problematiky infekčných chorôb, objasňovania ich podstaty a k boju proti ním. Vznikla bakteriológia a postupne sa stala jednou z najvýznamnejších prírodných vied konca 19 st. V obd. jeho štúdií objavil baktérie kys. maslovej, kt. opísal ako valcovité tyčinky. Vzdušný kyslík baktérie usmrcoval a tým prerušoval kvasný proces. Podarilo sa mu dokázať, že jestvujú aj živočíchy, ktoré nepotrebujú pre svoj život vzduch.

Sú teda dva druhy mikroorganizmov: aeróbne a anaeróbne.

Pasterizácia - Dokázal, že všadeprítomná octová huba produkuje octové kvasinky a tým narúša vznik udržanie vína. Dokázal,že minútové zohriatie vína v uzavretej fľaši na 69-75oC
zabraňuje neskoršiemu rozkladu. Objavil tak princíp pasterizácie, čo je v podstate zníženie počtu mikróbov vo výrobkoch podliehajúcich zmenám pôsobením tepla. Pri opatrnom ohriatí na teploty pod 100oC sa v nich zničia vegetatívne formy mikroorganizmov a výrazne sa tak zvýši trvanlivosť produktu. Pasterizácia sa stala základom rozvoja potravinárskej chémie. Používa sa však aj v zdravotníctve
Očkovanie – R.1870 objavil obidvoch pôvodcov chorôb priadky morušovej, a tak zachránil existenčne ohrozený hodvábnicky priemysel v Lyone. Skúmal aj pôvodcu slepačej cholery a vyvinul proti nemu, ako aj proti pôvodcovi slezinovej sneti, z oslabených vírusov očkovaciu látku (vakcínu). Čo však Pasteurovi prinieslo nepominuteľnú slávu, bolo jeho víťazstvo nad besnotou, kt. sa takmer vždy skončila smrťou, bola v tých časoch nevyliečiteľná. Pochopil, že musí využiť inkubačnú bodu. Nakoniec našiel vhodnú latku a po pokusoch na psoch, tento experiment vyskúšal na dieťati, kt. zachránil život.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?