Levoča
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Informace o referátu:
- Přidal/a: anonymous
- Datum přidání: 23. února 2007
- Zobrazeno: 6144×
Příbuzná témata
Levoča
ÚvodLevoča, centrum Spiša, v ktorom po stáročia vytvárali citlivé ľudské ruky kamennú i drevenú nádheru, vkladajúc do nej svoj um, srdce a cit. Je zhmotnená v nespočetnom množstve umeleckohistorických pamiatok z obdobia gotiky a re-nesancie. Ich kvalita a bohatstvo kladie Levoču na čelné miesto medzi európsky-mi mestami. Scenériu mesta a jeho neopakovateľnú atmosféru vyhľadávajú nielen vnímaví návštevníci, turisti, ale aj umelci, fotografi a filmári. Natáčali tu napr. film Čierne mesto, ktorý sa mne veľmi páčil. Levoča sa rozprestiera vo výške 571 m nad morom, na južnom úpätí Levočských vrchov, obklopená vencom hôr, z ktorých najznámejšia je pútnická Mariánska hora. Umelecké a duchovné skvosty, pre ktoré bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu, a tiež prírodné bohatstvo nájdeme nielen v mes-te, ale aj v jeho okolí. Či sa vydáme východným smerom, kde leží prekrásna Spišská kapitula, známy Spišský hrad a ďalšie historické a prírodné vzácnosti, južným smerom do Národného parku Slovenský raj, či na západ do našich veľhôr Vysokých Tatier.
Je to až neuveriteľné, že v srdci Európy, v kraji nazývanom Spiš, sa zachovalo toľko umeleckých pamiatok a príroda nevídanej krásy, kde si každý návštevník nájde niečo srdcu blízke.
História mesta
Bolo dokázané, že mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady - mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.
Najstaršiu listinu, v ktorej sa po prvý raz stretávame s Levočou, vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 a spísomnil v nej právny akt darovania pozemkov spišskému prepoštovi. Čítame v nej, že "hranica zeme zvanej Jablonov zostupuje k ceste, ktorá vedie do Levoče".
V roku 1271 vystupuje už Levoča ako centrum provincie Sasov a spolu s ďalšími spišskými mestami už užívajú práva slobodných kráľovských miest: majú vlastnú samosprávu, súdnu právomoc, osobnú slobodu, právo ťažiť rudu, využívať lesy, vykonávať remeslo, obchodovať a právo skladu, o ktoré viedla Levoča dlhotrvajúci spor s mestom Kežmarok, ktorému sa ho podarilo získať iba lsťou. Spor vošiel do histórie ako "storočná vojna" a víťazom bola Levoča. V roku 1402 Levočania boli oslobodení od práva skladu iných miest, v roku 1419 oslobodili panovníci levočských kupcov od platenia
tridsiatkového cla po celom Uhorsku. Vďaka výhodnej polohe na križovatke obchodných ciest a za výdatnej pomoci panovníkmi udelených politických i hospodárskych výsad, začali plynúť do mestských pokladníc i do mešcov kupcov a ďalších mešťanov financie, umožňujúce všeobecný rozvoj. Nastalo obdobie rozkvetu architektúry, vzdelanosti, kultúry, umenia i remesiel. Požiare v rokoch 1550 a 1599 spôsobili veľké škody. Silnému a bohatému mestu sa však podarilo zdolať aj tieto pohromy a udržať si svoje významné postavenie až do konca 16. storočia.
Levoču obkolesovalo do dnes zachované mestské opevnenie, ktoré sa niekoľkokrát prestavovalo. Architektúra meštianskych domov na námestí postupne prechádzala z gotickej do renesančnej podoby, ktorú poznáme v súčasnosti. Požiare spôsobili, že z gotických domov sa nám zachovali len zvyšky, ktoré sa objavujú pri rekonštrukčných prácach. V renesančnom slohu bola postavená aj radnica. Strediskami duchovnej kultúry boli náboženské bratstvá a predovšetkým kostoly. V priebehu storočí to boli postupne kostol sv. Mikuláša, sv. Ducha, kostol sv. Jána a pravdepodobne aj sv. Alžbety. Najvýznamnejší z nich je však chrám sv. Jakuba európskeho významu. Slúži ku cti mesta, že už od 15. storočia podporovalo vzdelanosť a časť financií dávalo na školu. Bola tu tiež knižnica, lekáreň, kúpele a pôsobili tu lekári. V poslednom storočí tohto tisícročia nachádzame Levoču administratívnym centrom župného, neskôr okresného významu. Je aj mestom škôl. Jej najväčšou cennosťou je dedičstvo predkov - umelecké i architektonické skvosty pre ktoré ju štát už v roku 1950 vyhlásil za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Do obnovených historických budov sa vracia život vďaka umeleckým reštaurátorom i fortieľnym remeselníkom. V štýlových priestoroch nachádzame centrá spoločenského, kultúrneho i ekonomického života mesta. Historické pamiatky
V meste je zachované množstvo kultúrno – historických pamiatok - Chrám sv. Jakuba, Radnica, Evanjelický kostol, stredoveký pranier - klietka hanby a viac ako 60 meštianskych domov pochádzajúcich väčšinou zo 14.-15. storočia tvoriacich Námestie Majstra Pavla.
Námestie si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika o stranách v pomere 3:1, ktoré patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými renesančnými domami svedčí o bohatstve mesta v stredoveku. Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Mariássyho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, Budova divadla, veľký a malý župný dom, Starý kostol minoritov, Starý kláštor minoritov, Barokový kostol a kláštor minoritov a veľa iných. Chrám sv. Jakuba
Je to trojloďový kostol s mohutnou svätyňou. Sklenutý je gotickými krížovými chodbami. Bol postavený v poslednej štvrtine 14. storočia. Roku 1392 pristavili na severnej strane kostola kaplnku sv. Juraja. V priebehu ďalšieho storočia pristavili severný a južný vchod. Oba vchody majú krásne bohaté portály s množstvom plastickej ornamentiky. Západná strana mala vchod pod vežou, ktorý bol zamurovaný za Vladislava Jagellonského, keď pristavili k tejto západnej strane sedadlá pre mestskú radu. Nad sedadlami postavili chór s hviezdicovými klenbami, so zábradlím a krásnym kružbovým ornamentom. Poslednou úpravou v 16. storočí prechádza severná strana kostola, keď nad kaplnkou sv. Juraja pristavujú r. 1520-1540 bibliotéku, ktorá je jednou z prvých renesančných stavieb Levoče. Dnešná veža kostola je z neskorších čias. Pôvodnú vežu niekoľké požiare natoľko zničili, že v 18, storočí stavajú Levočania novú vežu, ktorú dokončili r. 1858. Veľkú pozornosť si zasluhuje interiér kostola. Sú to predovšetkým gotické oltáre a z nich najcennejší je hlavný oltár. Svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie oltáre na svete. Má výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507-1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče. K ďalším pamiatkam patrí oltár Panny Márie snežnej, sv. Petra a Pavla, Jánov oltár, Korvínovský, t.j. Vir dolorum, sv. Anny a sv. Kataríny, oltár Narodenia, drevené senátorské lavice, kovová krstiteľnica, omšové ozdoby, kalichy, monštrancie a gotické nástenné maľby. Levočská radnica
Jej pôvod siaha do 15. storočia. Budova radnice zhorela v roku 1550, ďalší požiar ju postihol v roku 1599. V roku 1615 ju rozšírili a pribudovali južnú časť a arkády s podlubiami na prízemí i poschodí. Na južnej fasáde sa v pravom rohu zachoval zvyšok pôvodnej maľby. Neskôr boli na fasádu medzi okná na poschodí umiestnené ďalšie maľby. Predstavujú symboly občianskych cností: striedmosť, opatrnosť, udatnosť, trpezlivosť a spravodlivosť. Budova radnice je dnes spojená s renesančnou vežou, ktorá bola postavená v rokoch 1656 - 1661 a slúžila ako zvonica. V radnici na poschodí má svoje expozície Spišské múzeum.
Z obdobia kuruckých vojen sa zachovala aj literárne spracovaná legenda o levočskej bielej panej, ktorej maľba sa nachádza na dverách radnice. Zasadacia sieň slúži mestu na reprezentačné účely. Klietka hanby
Približne zo 16. storočia, slúžila na trestanie ľahších deliktov. Pôvodne stála na mieste dnešného evanjelického kostola. Neskôr bola majetkom a stála v parku rodiny Probstnerovcov, v priestore dnešnej nemocnice. Stredoveký pranier rodina darovala mestu v roku 1933, odkedy stojí pred radnicou. Obchodný dom
Spolu so zlatníckymi dielňami bol časťou komplexu budov v parku. Pôvodne tu bola škola, o čom svedčí erb oproti kostolu. V roku 1588 ju prebudovali na školu vyššieho typu. Nachádzala sa tu tiež mestská zbrojnica. Budovy boli spojené v jeden celok v rokoch 1587 - 1588. Po prestavbe v rokoch 1810 a 1858 - 1862 slúžila ako reálne gymnázium, kasíno, cukráreň, reštaurácia i byty. Dnes, opäť zreštaurovaná, slúži administratívnym účelom. Evanjelický kostol
V južnej časti námestia stojí budova v tvare gréckeho kríža s obrovskou kopulou. Evanjelický kostol má klasicistický štýl a postavili ho podľa architekta Antona Povolného v rokoch 1825-1837. Vo vnútri sa nachádzajú tri empory, na ktorých je organ, archív a hodnotná knižnica. V kostole sa zachoval vzácny barokový drevený kríž a ďalší, kovaný kríž. Známy levočský maliar Jozef Czauczik namaľoval veľký oltárny obraz, predstavujúci Krista kráčajúceho po mori. Mestské divadlo
V pôsobivom prostredí pamiatkových dominánt, na západnej strane námestia, sa nachádza budova Mestského divadla. Rekonštrukciou bola budove vrátená, zvlášť divadlu, jej komorná podoba z polovice 19. storočia. V tomto kultúrno - spoločenskom komplexe sa nachádza kongresová sála, divadelná sála, dve kurzové miestnosti, modrý salónik. Novootvorené mestské divadlo ponúka širokú paletu divadelných vystúpení, kultúrnych podujatí, ale aj možnosť usporadúvania kongresov, seminárov, školení a rôznych spoločenských stretnutí. Veľký župný dom
Levoča bola od 16. storočia až do konca roku 1922 sídlom Spišskej župy. V rokoch 1806-1826 postavil pre ňu architekt z Egru Anton Povolný veľkolepú administratívnu budovu, župný dom, ako sídlo administratívy. Klasicistický sloh pritom prispôsobil renesančnému prostrediu Levoče zdôraznením horizontálnych línií. Považuje sa za najkrajší župný dom v bývalom Uhorsku. Dnes opäť zreštaurovaná budova slúži administratívnym účelom.
Bazilika Panny Márie na Mariánskej hore
Dominantu Levoče tvorí strmí kopec s neogotickým kostolom – Mariánska hora. Je to jedno z najstarších a najvýznamnejších pútnických miest na Slovensku.
Predpokladá sa, že kaplnka na Mariánskej hore bola výrazom vďaky Spišiakov za ich záchranu na tomto mieste počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242. Aj archeológovia našli hradisko na kopci hneď za Mariánskou horou, ktorý sa nazýva aj dnes Burg – Hrad. Práve tu sa mohli obyvatelia mesta zachrániť pred Tatármi v opevnenom hradisku. Na pamiatku tejto udalosti si postavili kaplnku na kopci pod hradiskom, kde konali každoročne ďakovné procesie spolu s obyvateľmi susedných obcí. Takto vznikla prvá pútnická tradícia. O rozvoj mariánskeho kultu sa pričinili minoriti, ktorí si založili v prvej polovici 14. storočia v Levoči kláštor. Kaplnka i pútnické miesto ostalo v majetku a správe levočských farárov. Už v tomto období sa konali pravidelné púte na Mariánsku horu, ktorá bola vtedy známa pod týmto menom. V roku 1322 dal pôvodnú kaplnku opraviť levočský farár. Kaplnku – kostolík prebudoval a zväčšil v roku 1470 farár Servácius, aby mohla pojať viac pútnikov. Z týchto čias pochádza aj neskorogotická plastika Panny Márie na hlavnom oltári. Púte na Mariánskej hore pokračovali po celé nasledujúce obdobie, pričom neustali ani za reformácie. Kaplnku opäť rozširovali v 18. i 19. storočí. V roku 1841 dal levočský farár postaviť kaplnku pre gréckokatolíkov. Nový kostol pre pútnikov postavili v rokoch 1906 – 1914. Neogotický oltár vysvätil 2. júla 1922 spišský biskup Ján Vojtaššák. Dnes tu stojí aj moderný pútnický dom. V roku 1984 bol kostol povýšený na malú baziliku. Mariánsku horu v Levoči navštívia každoročne tisícky pútnikov, aby tu načerpali duchovnej sily. V roku 1995 bola jedným z cieľov návštevy Svätého otca na Slovensku.
Záver
Levoča má prekrásne okolie, ktoré poskytuje možnosti príjemných vychádzok a nenáročných turistických túr. Môžme tu objaviť aj množstvo prekrásnych historických pamiatok.
Každý Slovák by mal vedieť, že tu v Levoči sa nachádza najväčší drevený oltár na celom svete, za ktorý môžme byť všetci pyšní. Vítaný je každý návštevník, ktorý má úprimný záujem o hodnoty ľudského ducha i práce ľudských rúk. Snahou je obohatiť návštevníka o estetický zážitok, ale aj o poznatky z oblasti estetiky a kultúry, prispieť tým k estetickej, ale aj morálnej a kultúrnej výchove, k upevneniu národného sebavedomia a národnej hrdosti. Otváracie hodiny kostlov a múzeí
Gotický kostol sv. Jakuba, Námestie Majstra Pavla 3
Letné obdobie
Pondelok: 1300 - 1700
Utorok – Sobota: 900 - 1700
Nedeľa: 1400 - 1700
Zimné obdobie
Utorok – Piatok: 830 - 1600
Radnica – múzeum, Námestie Majstra Pavla 2
Obdobie od: 1. 5. – 31. 10.
Utorok – Nedeľa: 900 - 1700
Obdobie od: 1. 11. – 30.
4.
Utorok – Nedeľa: 800 - 1600
Bazilika Panny Márie – pútnický kostol, Mariánska hora
Obdobie od: 15. 4. – 15. 10.
Pondelok – Nedeľa: 700 - 1700
Zoznam použitej literatúry
I. www.levoča.sk
II. Chalupecký, Ivan: Chrám sv. Jakuba v Levoči. Modrý Peter, 1994. III. Rozložníková, Virgínia - Péchy, Štefan: Levoča – Sprievodca mestom a okolím. Bambow, 1997.
IV. Chalupecký, Ivan - Rusnák, Emil: Levoča a okolie. Košice, 1985. V. Suchý, Michal: Dejiny Levoče II. Košice, 1974. .