Lesy

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 22354×

Příbuzná témata



Lesy

LESY

1. Rozšírenie lesov na Zemi a typy lesných biómov

Les je ekosystém, ktorý sa rozprestiera na obrovských plochách po celej Zemi. V rámci rozšírenia na Zemi vytvára jednotlivé biómy. Bióm je určený klimatickými podmienkami, ktoré ovplyvňuje výraznou mierou vzdialenosť od rovníka v závislosti od zemepisnej šírky. Ak ideme smerom od rovníka na juh a na sever postupne nám ubúdajú zrážky. Prechádzame cez pásma ekvatoriálne, subekvatoriálne, tropické, subtropické, mierne, subarktické, arktické. Postupne sa mení aj výzor lesov, nachádzame tu rôzne typy biómov. Od tropických dažďových lesov neopadavých prechádzame do tropických dažďových lesov opadavých, cez savany, mediteránnym lesom v okolí Stredozemného mora. Ďalej smerom na sever sa objavujú listnaté opadavé lesy mierneho pásma, ktoré smerom na sever priberajú viac ihličnanov a postupne prechádzajú v tajgu, čo je ihličnatý severský les. Tajga pokračuje až po klimatickú hranicu rozšírenia lesa čo znamená, že priemerná teplota najteplejšieho mesiaca v roku nepresiahne 10 ºC. Lesy sa prispôsobujú klimatickým podmienkam prostredia kde rastie. Pri obdobiach sucha alebo zimy sa chráni tým, že zhadzuje listy. Ihličnaté stromy sú zas prispôsobené tuhým a suchým zimám v kontinentálnejších častiach Zeme. Listnaté, ktoré v miernych šírkach zhadzujú listy sú lepšie prispôsobené miernym a na sneh bohatým zimám. Sneh hlavne pri ihličnanoch dokáže narobiť veľmi veľké kalamity v lesoch. 2. Celková charakteristika lesov Európy

V Európe sa vyskytujú tieto klimatické pásma : subtropické ( okolo Stredozemného mora), mierne ( väčšina územia), subarktické(sever Škandinávie a Ruska). Arktické pásmo je pre nás z hľadiska lesa nezaujímavé, pretože tu lesy už nerastú. 2.1. Lesy subtropického pásu Európy

Tieto lesy sa vyskytujú v krajinách stredozemného mora. Sú typické tým, že rastú na strmých skalnatých svahoch. Najčastejším podkladom sú tu vápence. Zo stromov je zastúpený korkový dub, jasene, rôzne druhy borovíc a tiež aj krovinaté porasty machie by sme tu mohli zaradit. Sú dobre prispôsobené na život na skalnatých svahoch s plytkou pôdou. Znášajú extrémne suchá a tiež veľmi vysoké letné teploty. Sú veľmi významné z hľadiska zabránenia erózie.
2.2. Lesy mierneho pásma Európy

Najrozšírenejším lesným biómom je tu listnatý opadavý les. Vyskytuje sa v západnej polovici Európy, v oblastiach s dostatočne vlhkou klímou. Najrozšírenejšími drevinami sú buk, jelša, hrab, dub, brest, jaseň a topole.

Smerom na východ a na sever tento les prechádza vplyvom zvyšujúcej sa kontinentality do tajgy. Tajga je ihličnatý les mierneho pásma a vyskytuje sa hlavne v Škandinávii a východnej Európe od Poľska na severovýchod. Hlavnou drevinou je tu smrek a jedľa, ku nim sa pripájajú brezy, jarabiny, borovice a na vlhších miestach vŕby a jelše.
2.3. Lesy subarktického pásma Európy

O pravých lesoch sa tu už nedá ani hovoriť. V tejto oblasti sa vyskytuje lesotundra, ktorá pozvoľna prechádza do nelesnej tundry. Sú to oblasti najsevernejšieho výskytu drevín. Dreviny sú tu také isté ako v tajge, teda hlavne smrek, borovice a brezy.



3. Rozšírenie a pôvodné druhové zloženie lesov na Slovensku

Slovensko leží na rozhraní západnej a východnej Európy a to vplýva na druhové zloženie našich lesov. V našej krajine sa striedavo prejavuje vlhké podnebie atlantickej západnej Európy, ale tiež aj kontinentálne podnebie východnej Európy. V našich lesoch teda rastú všetky stromy typické pre mierne pásmo Európy. Aby sme získali prehľad o našich lesoch je dobré postupovať od najnižších nadmorských výšok po najvyššie. V najnižších nadmorských výškach od 100 do 600 m n.m. sa vyskytujú dubové lesy. Najvýznamnejšie dreviny sú dub letný, dub zimný, drieň obyčajný, kalina siripútka a rôzne kry. Tieto lesy sú u nás rozšírené hlavne v pahorkatinách a predhoriach pohorí. Vystupujú aj dosť vysoko, hlavne na južných svahoch pohorí a na žulách až do výšky 950 m n.m. Dubové lesy sú rozšírené od Bratislavy po Humenné a najsevernejšie rastú v Malej Fatre. V rámci tejto nadmorskej výšky sa u nás vyskytujú aj dubovo-hrabové lesy, ktoré sú veľmi podobné ako dubové, len s tým rozdielom, že je tu veľký výskyt stromu hrab obyčajný. Hrab rastie hlavne na vlhších miestach v pohoriach. Ak postupujeme smerom vyššie dôjdeme do bukových lesov. Tie sa vyskytujú v nadmorských výškach 600 – 1200 m.n.m. Je tu už oveľa väčšie množstvo zrážok aj chladnejšie. Najvýznamnejšie dreviny sú buk lesný, hrab obyčajný, jedľa biela, javor horský, brest horský a jaseň štíhly. Bukové lesy sa rastú u nás od Malých Karpát po Bukovské vrchy. Najsevernejšie sú v Malej Fatre a veľmi ojedinele na Kysuciach a Orave. Pri našej ceste nahor do kopca prechádzame postupne do smrekových lesov. Tu sú už veľmi nepriaznivé životné podmienky, je tu tuhá ,dlhá zima a veľmi veľa snehu. Smrekové lesy rastú v nadmorských výškach od 1200 – 1500 m n.m. Najvýznamnejšími drevinami je smrek obyčajný, jedľa biela, smrekovec opadavý a jarabina vtáčia.

Tieto lesy na Slovensku prirodzene rastú od hornej Oravy po východný okraj Slovenského rudohoria. Na mnohých miestach, hlavne v nižších nadmorských výškach boli umelo vysadené. Nad smrekovými lesmi je ešte pásmo kosodreviny. Tu sú extrémne nepriaznivé podmienky pre existenciu stromov a je tu horná hranica lesa. U nás je to v nadmorských výškach 1500 – 1800 m n.m. Najvýznamnejšími drevinami sú borovica kosodrevina, borovica limba (len Tatry), smrek (len kríčkovité formy) a ojedinele ešte smrekovec opadavý. Nad touto nadmorskou výškou sú už len alpínske lúky bez drevinnej vegetácie. Stromy sú pri svojom rozšírení viazané nielen na podnebie ale aj na pôdne a geologické vlastnosti lokality ich výskytu. U nás máme napríklad na Záhorí veľké plochy viatych pieskov. Na takomto substráte je schopná žiť len borovica lesná a breza. Preto sú aj na Záhorí veľké plochy borovicový lesov, v ktorých je roztrúsený aj dub. Borovica lesná však rastie aj na neprístupných strmých vápencových skalách, kde žiadna iná drevina neprežije. Iný prípad sú napríklad vodné toky, v okolí ktorých je zvýšená hladina podzemnej vody. V takýchto podmienkach môže prežiť len niekoľko málo drevín. Sú to hlavne vŕby a topole, ktoré vytvárajú lužné lesy.
Toto sú najčastejšie typy prirodzených lesných spoločenstiev, ktoré sa u nás vyskytujú.



4. Nepôvodné lesné dreviny na Slovensku a ich rozšírenie

Okrem pôvodných drevín máme na Slovensku aj mnoho nepôvodných drevín, ktoré sa k nám dostali z rôznych oblastí Zeme. Bola k nám dovezené niektoré už veľmi dávno, ale niektoré sú celkom čerství hostia. Väčšina týchto nepôvodných drevín pochádza zo Severnej Ameriky. Nie sú tu zaradené dreviny, ktoré sa dajú nájsť len v parkoch. Sú tu dreviny, ktoré vytvárajú súvislé porasty v našich lesoch. Najčastejším dôvodom prečo k nám boli dovezené, bolo aby osídlili miesta kde sa našim pôvodným druhom príliš nedarilo. Očakávali sa od nich v mnohých prípadoch aj výnosy drevnej hmoty, toto očakávanie sa však nenaplnilo. Bolo to hlavne z toho dôvodu, že u nás mali úplne iné podmienky na rast. U niektorých bolo hlavným dôvodom to, že poskytovali plody, ktoré sú pre naše končiny exotické.

Najviac rozšírené nepôvodné dreviny :
Agát biely ( pôvod USA, Canada ) – je to strom s pichľavými stonkami, veľmi bohatými kvetmi bielej farby s perovito zloženými listami. V krajine svojho pôvodu rastie v močiaroch a na miestach s vysokou hladinou podzemnej vody. U nás je bol a je vysádzaný hlavne na suché a teplé svahy, na piesky a do dubín. Najväčšie plochy agátu sú na Záhorí a na južnom Slovensku.

U nás rastie veľmi často spolu s borovicou lesnou.
Borovica čierna ( pôvod Alpy ) – je veľmi podobná našej borovici lesnej. Líši sa tým, že má veľmi dlhé a tuhé ihlice, ktoré sú tmavozelené a konáriky sú čierne. V pôvodnom prostredí rastie na skalách a veľmi strmých svahoch. U nás sa vysádza na strmé nelesné svahy, kde je plytká pôda a veľmi teplo a sucho. Na Slovensku sa vyskytuje hlavne v Malých Karpatoch a Slovenskom krase. Javorovec jaseňolistý ( pôvod USA ) – je to strom , ktorého listy sa veľmi podobajú na listy javora poľného. V pôvodnej krajine rastie na vlhkých miestach. U nás bol vysádzaný do lužných lesov, hlavne okolo Dunaja
Gaštan jedlý ( pôvod Balkán ) – je to strom s dlhými listami, ktoré sú po stranách pílkovité. Bol u nás vysadený už veľmi dávno ešte za čias 1.tisícročia po Kr. Bol vysádzaný hlavne kvôli veľmi chutným plodom, ktoré sa pripravovali na konzumáciu pečením.Na Slovensku rastie hlavne v teplých predhoriach západného Slovenska, hlavne pri Nitre. Douglaska tisolistá ( pôvod USA, Canada ) – je to ihličnatý strom, ktorého ihličie však vôbec nie je pichľavé. Má veľmi peknú kôru. V pôvodnej krajine rastie v ihličnatých a zmiešaných lesoch a podobne je tomu aj u nás. Bola u nás vysadená začiatkom 19. storočia. Najkrajšie porasty sú pri Banskej Štiavnici a okolí Zvolena.


5. Funkcie lesného ekosystému

Najprv treba objasniť pojem ekosystém. Je to akékoľvek oživené miesto na zemi, kde prebiehajú vzťahy medzi neživou a živou zložkou ekosystému a tiež medzi živými zložkami navzájom. Ak si predstavíme les vidíme, že je to veľmi zložitý ekosystém, ktorý sa skladá z týchto častí : horninové podložie, pôda, rastliny a živočíchy. Všetky tieto zložky sú vo veľmi úzkom vzájomnom vzťahu. Opíšeme si príklad : Pôda sa vytvorila na vápenci a na pôde rastú byliny, nad bylinami kroviny a najvyšším poschodím sú stromy. Pôda je v našom prípade veľmi plytká, tento les rastie vo vyššej nadmorskej výške, stromy sú nízke a krivoľaké, dostáva sa viac svetla na zem čo podporuje rast bylín. Tie sem prilákali väčšie množstvo živočíchov, ktoré túto lokalitu obohatia o organické látky, tie sa doplnia aj vďaka rozkladu odumretých bylín. Vytvorí sa hrubšia vrstva humusu a ten napomôže lepšiemu rastu stromov, ktoré budú už vyššie a silnejšie. Aj na takomto jednoduchom príklade môžeme vidieť ako funguje takýto lesný ekosystém. Les je však ekosystém, ktorý zabezpečuje rôzne významné funkcie v prírode. Tie môžeme rozlíšiť na mimoprodukčné a produkčné. Niečo bližšie o nich
.
5.1. Mimoprodukčné funkcie lesa
Sú to funkcie, ktoré neslúžia priamo ale nepriamo potrebám človeka.

Poznáme tieto funkcie lesa :
- a) pôdoochranná : lesný porast ak je dobre vyvinutý zabraňuje erózii pôdy tým, že svojim koreňovým systémom stabilizuje pôdu. Táto funkcia je veľmi významná hlavne na strmých svahoch a skalnatých miestach, kde sú aj tieto lesy vyhlásené za lesy ochranné. Mnohokrát sa takéto lesy vyskytujú v horských dolinách v bezprostrednej blízkosti frekventovaných ciest. Ak by tam takéto lesy neboli, cesty by veľmi ľahko boli zavalené a postupne by ich nejaká letná búrka mohla veľmi ľahko odniesť. - b) vodozádržná : les svojim koreňovým systémom pri zrážkach výrazne čerpá vodu z pôdy. Pri zvýšených úhrnoch zrážok dokáže veľmi veľa vody prijať a tým znížiť odtok vody po svahu. Takto znižuje nebezpečenstvo povodní znižovaním povrchového odtoku vody. Na druhej strane lesný porast v období sucha funguje ako zásobáreň vody a ani v tých najväčších suchách majú lesné potôčiky vždy viac vody, ako potoky, ktoré nepramenia alebo nemajú väčšiu časť svojho povodia zalesnenú.
- c) klimatická : les veľmi významne ovplyvňuje klímu svojho okolia. Čím väčší je lesný komplex tým vzdialenejšie okolie môže ovplyvňovať. Pôsobí ako zásoba vlhkosti, čím výrazne zlepšuje fyzikálne vlastnosti vzduchu hlavne pri mestách. Odparovaním z listov pomáha vytvárať oblaky alebo hmlu, čím výrazne prispieva k zvýšeniu zrážkovej činnosti.
- d) environmentálna : to znamená, že pomáha chrániť životné prostredie. Ide tu hlavne o čistotu ovzdušia. Les, ktorý ma veľmi veľký aktívny povrch listov odstraňuje z ovzdušia hlavne prach a oxidy dusíka a síry. Tým, že tieto imisie zachytáva listami veľmi intenzívne prečisťuje ovzdušie. Tým sa však lesy vystavujú riziku poškodenia práve tými splodinami, ktoré zachytávajú z ovzdušia. Lepšie sú na tom listnaté lesy, ktorých lístie v zime opadá a tak sa zbavia škodlivín. Inak je tomu u ihličnatých, v ktorých sa tie škodliviny hromadia a potom odumierajú celé lesy, hlavne smrekové.
- e) útočisko : les ako útočisko pre obrovské množstvo druhov rastlín a živočíchov. Veď len v lese žijú naše najväčšie divožijúce zvieratá ako medveď, vlk, jeleň, rys, mnohé dravé vtáky a nepreberné množstvo menších druhov stavovcov a hlavne bezstavovcov.
- f) rekreačná : je to nesmierne dôležitá funkcia, ktorá predurčuje les k tomu, aby v ňom ľudia trávili čo najviac svojho voľného času. Pohyb v lesnom prostredí pomáha k zdravému životu človeka súčasnej uponáhľanej doby.

Lesy majú celkovo veľmi mnoho mimoprodukčných funkcií. Poskytujú aj veľmi mnoho lesných plodov od hríbov po černice, čučoriedky a maliny. Lesy sú aj významným estetickým prvkom v krajine, ktorú robia bohatšou a na pohľad krajšou. 5.2.

Produkčné funkcie lesa

To sú funkcie, ktoré priamo slúžia potrebám človeka. Lesy boli oddávna využívané ako zdroj dreva. Drevná hmota je významný hospodársky produkt a je v mnohých oblastiach hospodárskeho života takmer nenahraditeľná. Drevo sa ťaží v určitých intervaloch pretože strom za jeden rok nevyprodukuje dostatok dreva. U nás je najčastejší interval 80 – 100 rokov. To znamená, že raz za tento čas je daný les vyťažený.
Lesy sú však rozdelené do hospodárskych celkov, ktoré majú rôzny vek v závislosti od dtoho kedy sa tu poslednýkrát ťažilo. Tak napríklad vek jedného z dvoch susediacich celkov môže byť 50 a druhého 100 rokov. To vysvetľuje, že drevo sa pri rozumnom hospodárení môže ťažiť nepretržite. Pretože ak začneme staršími lesmi tak za ten čas čo sa vyťažia, tie mladšie už nadobudnú vek vhodný na ťažbu. Drevo je teda obnoviteľnou surovinou, ale to len za predpokladu rozumného využívania. Aj ťažba dreva musí zohľadňovať mimoprodukčné funkcie lesa a nemala by sa robiť na strmých svahoch a v blízkostí veľkých miest.


6. Najvýznamnejšie chránené územia na Slovensku a v okolí Bratislavy na lesnom pôdnom fonde

Pretože rozvoj spoločnosti veľmi pokročil a využívanie krajiny je intenzívne, je potrebné udržať v krajine prvky, ktoré ju budú stabilizovať a budú vytvárať podmienky pre život zvierat a rastlín. Jedným zo spôsobov ako do dosiahnuť je vyhlásenie nejakého územia za chránené. Tým sa zabezpečí aj ochrana jeho celospoločenských, teda mimoprodukčných funkcií. U nás na Slovensku máme 5 stupňov ochrany prírody
1.- je to územie celého Slovenska. Napr. bez súhlasy Štátnej ochrany prírody sa nesmie vypaľovať tráva
2. – to sú chránené krajinné oblasti ( CHKO ) a ochranné pásma národných parkov ( NP )
3. – to sú národné parky ( NP )
4. – to sú chránené areály ( CHA ). Sú to územia malej rozlohy a chráni sa na nich nejaký vzácny druh rastliny alebo zvieraťa
5. – to sú prírodné rezervácie ( PR ) a prírodné pamiatky ( PP ). Tie ktoré majú celoštátny význam sú vyhlásené za národné prírodné rezervácie ( NPR ) alebo národné prírodné pamiatky (NPP).
Po tomto úvode teraz chránené územia podľa toho aké lesy prevládajú.

Slovensko :
a) dubové lesy – CHKO Cerová vrchovina, CHKO Malé Karpaty, CHKO Slovenský kras, CHKO Ponitrie
b) bukové lesy – NP Poloniny, NP Malá Fatra, CHKO Vihorlat, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Biele Karpaty, CHKO Malé Karpaty, CHKO Veľká Fatra
c) smrekové lesy – TANAP, NP Muránska planina, NP Nízke Tatry, NP Pieniny,
NP Slovenský raj, NP Malá Fatra.

CHKO Kysuce, CHKO Horná Orava
d) kosodrevina – TANAP, NP Nízke Tatry, NP Malá Fatra, CHKO Horná Orava
e) borovicové lesy – NP Slovenský raj, CHKO Záhorie
f) lužné lesy – CHKO Záhorie, CHKO Dunajské luhy, CHKO Latorica

okolie Bratislavy
lužné lesy – CHKO Dunajské luhy, NPR Dolný les pri Morave
borovicové lesy – CHKO Záhorie
dubové lesy – PR Ostrovné lúčky pri Čunove, NPR Devínska kobyla, NPR Šúr pri Vajnoroch
bukové lesy – CHKO Malé Karpaty, PR Pajštún, PR Fialková dolina, PR Vysoká


7. Záver

Lesy sú veľkým bohatstvom. Sú rozšírené takmer po celej Zemi. Aj v našej republike je mnoho lesov, ktoré sú zložené z rôznych druhov stromov. Niektoré z týchto stromov k nám boli v minulosti dovezené a tak obohatili naše lesy. Les má veľa najrôznejších funkcií a pri rozumnom využívaní poskytuje drevnú surovinu, ale aj mnoho iných celospoločensky významných funkcií. Mnoho lesov padlo za obeť bezhlavej ťažbe a preto sa niektoré najzachovalejšie vyhlásili za chránené územia. Aj na Slovensku máme veľmi veľa takýchto cenných území. Lesy sú naším bohatstvom a s týmto bohatstvom treba nakladať veľmi uvážlivo a rozumne.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?