LES ekosystém

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 06. února 2007
  • Zobrazeno: 12261×

Příbuzná témata



LES ekosystém

Každý človek si môže pod pojmom les predstaviť niečo iné. Niekomu môže les pripadať ako malý listnatý háj alebo nedostupná hora. V každom prípade, les je súčasťou nášho životného prostredia či už bližšie alebo ďaleko od domova. Človek si postupne upravoval les podľa svojich predstáv tak, aby mu podmienky na bývanie vyhovovali. Niekde ovplyvnil les viac, niekde menej, záviselo to od nadmorskej výšky a hustote porastu a iných podmienkach. Preto je dnes na niektorých miestach les viac zabývaný človekom či vôbec neobývaný. V každom prípade, človek veľmi ovplyvnil lesy a všetko v nich. Tým, že človek si prispôsobil les, musel sa i les prispôsobiť človeku. Zvieratá i rastliny sa museli začať prispôsobovať novému životu v novom prostredí. Ten, kto to nedokázal utiekol alebo zahynul. Tak sa po nejakom čase úplne zmenil ekosystém. Nechcel by som opísať ekosystém iba jednej časti lesa, pretože všetky na seba nadväzujú a sú medzi nimi určité zmeny. Preto by som chcel opísať všetky časti lesa- od tých najzabývanejších, až po tie najodľahlejšie časti lesa.
Keďže lesy v jednotlivých častiach sveta, ale i Slovenska sa líšia, ako predlohu som si vybral oblasť Modra-Harmónia. Túto oblasť dobre poznám a nachádzajú sa v nej ako ľuďmi osídlené časti lesa, tak i neosídlené oblasti vo vyšších polohách. Háje a lúky

Od stredoveku človek klčoval a vypaľoval lesy, aby si utvoril vhodné podmienky na pestovanie obilnín, či iných plodín. Z menej vysekaných a vypálených častí za poliami vznikali háje. Háje neskôr človek ďalej klčoval kvôli priestoru, pretože si neuvedomoval ich dôležitosť. Háje chránili jeho polia pred vetrom a vodou. Neskôr, keď človek háje vyklčoval, jeho polia boli zničené vodou, či vetrom. Zvieratá žijúce v hájoch tiež ničili škodce na poliach. Teraz už sú takmer za každým poľom drobné háje a lúky, ktoré by ho chránili. V oblasti Modra-Harmónia sú tiež polia a hlavne viniče chránené hájmi z krovín a nižších porastov. Aj vo vyšších polohách tejto oblasti sa nachádzajú lúky či háje. Sú v blízkosti ľudských obydlí, takže je na nich poznať ruku človeka. Na niektorých lúkách sú vybudované hracie plochy pre deti, orientačné tabule či smetné koše. Jedna z lúk v tejto oblasti poskytuje dokonalý obraz ekosystému.
Nachádza sa neďaleko ľudských obydlí a vedie pri nej cesta. Na tejto lúke sú drevené preliezačky pre deti, smetný kôš i orientačná tabuľa.

V dreve sa usádza hmyz, ktorý spôsobuje značné škody na konštrukcii preliezačiek, no však pre chrobáky sú tam dokonalé podmienky. Lúka je pravidelne kosená a tráva využívaná. Tým, že tu nie je vysoký porast, väčšie i menšie vtáky môžu loviť bez problémov hmyz. Niektorí miestni ľudia dokonca zvyknú vypustiť na lúku sliepky, ktoré tiež žerú hmyz, hlavne dážďovky. Dážďovky prenesú na sliepky parazity a tie sa zas priživia na hydine. Na lúke sa činia aj divo žijúce mačky, ktoré žerú drobné hlodavce a vtáky. Keďže ľudia z okolia chovajú aj sliepky, miestne kuny a lasice si tiež prídu na svoje. Takto si zvieratá aj v prítomnosti človeka dokázali vytvoriť dokonalé podmienky pre svoje pôsobenie. Fauna:

1.Lasica obyčajná. 16.Jež tmavý °
2.Čmeľ zemný ° 17.Dudok chochlatý °
3.Prepelica poľná ° 18.Jašterica zelená °
4.Bystruška zlatá ° 19.Dážďovka obyčajná
5.Kuvik plačlivý ° 20.Pĺšik lieskový °
6.Žltáčik rešetliakový 21.Kurpota červená
7.Lienka sedembodková 22.Strakoš červenochrbtý °
8.Užovka stromová ° 23.Rosnička zelená °
9.Hvizdák veľký ° 24.Chrapkáč poľný °
10.Križiak obyčajný 25.Lišaj smrtihlav
12.Sedlovka bronzová 26.Pŕhľaviar čiernohlavý °
13.Pásikavec záhradný 27.Pŕhľaviar červenkastý
14.Mravec hôrny °
15.Kobylka zelená


Flóra:

1.Krušina jelšová 12.Prvosienka bezbyľová
2.Zemolez ovíjavý 13.Trnka obyčajná
3.Ruža šípová 14.Stavikrv
4.Boľševník boršč 15.Ostružina krovitá
5.Králik biely 16.Chrastavec roľný
6.Mäta sivá 17.Veronika obyčajná
7.Ľuľok sladkohorký 18.Fialka voňavá
8.Horčica roľná
9.Kúkoľ poľný
10.Vstavač riedkokvetý
11.Brest hrabolistý

° Tieto druhy sú v SR
chránené podľa vyhlášky
125 zo dňa 6.11.1965 o
ochrane voľne žijúcich
živočíchov
Lesy vyšších polôh


Hovorilo sa, že v stredoveku mohla veverička prejsť po stromoch z Pyrenejí až do Paríža preskakujúc z konára na konár a zo stromu na strom bez toho, aby sa dotkla zeme. Lesy v tej dobe boli veľmi husté a pokrývali viac ako tri štvrtiny Európy. Lesy sa o seba vedeli postarať prirodzenou cestou.

Staré a slabé stromy, ktoré by nevedeli prežiť vyschli a spadli na zem. Tak do lesa prenikalo viac svetla, ktoré využili mladé stromčeky a porasty. Tieto stromy a porasty mohli rásť ďalej a nahradili tak stratu, ktorá vznikla vyschnutím a spadnutím stromu. O vyschnutý strom bolo tiež postarané. Okolitý hmyz a drobné živočíchy začali rozkladať spadnutý strom a obohacovať tak pôdu o humus, ktorý bol tiež dôležitý pre rast a obnovu lesa. Na týchto drobných živočíchoch sa zas priživili drobné vtáky, ktoré začali pomaly hľadať v strome chrobáky a tak tiež prispievali k likvidácii stromov. Taký strom bol však tiež zaujímavý príklad ekosystému. Stom svojou korunou ponúkal tieň pre rastliny žijúce pod ním. Niektoré rastliny či huby sa priživovali na kmeni stromu. Vtáky lovili hmyz žijúci na strome. V strome žili veveričky, ktoré ohrozovali kuny. Človek neskôr začal ovplyvňovať počet lesov tým, že ich kvôli úrodnej pôde vypaľoval. Preto sú dnes skutočné lesy len na vysoko položených miestach nedostupných človeku. Teraz však človek začal lesy opätovne vysádzať. Les totiž chráni človeka pred lavínami a zosuvmi pôdy. V niektorých krajinách ako napríklad v Kanade sa po ťažbe dreva vysádza les, aby nebol priveľký úbytok. V lokalite Modra-Harmónia sa asi pred 6 rokmi začalo s umelým vysádzaním ihličnatých stromov. Les v tejto oblasti je listnatý, takže ľudia predpokladali, že pôjde iba o viac-menej okrasnú výsadbu. Nedávno som sa presvedčil, že to nebola pravda, pretože stromy sa aj bez pričinenia človeka ďalej rozmnožovali a teraz vznikol veľký úsek ihličnatého lesa. V inej časti tejto oblasti sa stalo niečo podobné, ale tento raz úplne bez pričinenia človeka, keď v priebehu niekoľkých rokov vyrástol uprostred listnatého lesa malý borovicový háj.



Fauna
1. Fúzač 12.Hlucháň
2.Križiak dvojfarebný 13.Plch obyčajný
3.Jastrab lesný 14.Kuna hôrna
4.Sluka lesná ° 15.Sýkorka chochlatá °
5.Hýľ lesný ° 16.Netopier fúzatý °
6.Hrdziak hôrny 17.Ďateľ čierny °
7.Jeleň lesný 18.Pinka lesná °
8.Sova lesná ° 19.Králiček ohnivohlavý °
9.Lienka veľká 20.Fúzač alpský °
10.Veverica stromová 21.Brhlík lesný °
11.Mravec hôrny

Flóra
1.Prilbica žltá ° 14.Mesačnica trváca
2.Brekyňa obyčajná 15.Črievičník papučka ° /1500 m n.

m./
3.Orlíček 16.Jedľa biela
4.Marinka voňavá 17.Baza červená
5.Zemeolez čierny 18.Srnovník purpurový
6.Zvonček širokolistý 19.Lieska obyčajná
7.Žerušnica 20.Lievik trúbkovitý
8.Smrek obyčajný
9.Javor horský
10.Kostrava
11.Jahoda obyčajná
12.Ostružina malina
13.Buk lesný

Tieto druhy sú v SR chránené podľa
vyhlášky č. 211/1958 z 23.12. 1958



Pohoria Niekto si môže myslieť, že na vysokých úpätiach skál nie je priveľmi rušno a je tam málo života, ale určite sa mýli...
Pred 60 miliónmi rokmi začali postupne pracovať pozemské sily a pomaly vytvárali Alpy a Pyreneje. Z rozsiahlych rovín sa stali nedostupné pohoria. Neskôr sa na pohoria dostal prach a privialo i zopár semien, takže odolné a nenáročné rastliny mohli začať život v nových, drsných podmienkach. Aj keď by sa zdalo, že pohoria sa nemenia, nie je tomu tak. Pohoria stále rastú. Niektoré sú už obrúsené, no iné sú špicaté a ostré a vidno, že sú mladšie. Vietor neustále naráža na bralá a obrusuje ich. Prináša so sebou drobné kúsky hornín, ktoré tiež prispievajú k zmenám v pohoriach. Voda stekajúca z pohorí prehlbuje priesmyky a robí ich väčšími. V zime voda mrznúca v puklinách trhá horninu, ktorá sa môže odtrhnúť a zmeniť tvar pohoria. Tisícročné rozkladanie rastlín vytvorilo malú vrstvu humusu, v ktorej môžu rásť nové, možno menej odolné druhy rastlín. Keď sa objaví viac rastlín, hneď prídu bylinožravce, ktoré stále hľadajú nové pasienky. Ich raj na zemi však nepotrvá dlho, pretože prídu aj dravci, ktorí hľadajú nové loviská. Človek začal postupne dobýjať pohoria a každý výstup na nejakú vysokú horu vzbudzoval uznanie u ostatných ľudí. Aj keď sa ľudia pokúšali zdolávať pohoria, našťastie to veľmi neovplyvnilo život v týchto podmienkach a preto sú dnes pohoria miestami, na ktorých sa v najväčšej miere zachovali pôvodné lesy. Oblasť Modra-Harmónia nie je vhodným príkladom pre pohoria, pretože nadmorská výška ani ráz krajiny popisu pohoria nezodpovedá. Aj napriek tomu však v tejto oblasti vidno, že hora pracuje. Táto oblasť je súčasťou Malých Karpát a najvyšší vrch tu dosahuje ani nie 1000 m. Skaly tu však tiež pracujú a v nižšie položených oblastiach sú skaly spadnuté z najvyšších vrchov.

Fauna
1.Vrchárka červenkavá ° 16.Jasoň červenooký °
2.Orol skalný ° 17.Krivonos smrekový °
3.Hraboš snežný 18.Bystruška záhradná °
4.Kamzík vrchovský ° 19.Orešnica perlavá °
5.Očkáň 20.Kuvik vrabčí °
6.Sokol sťahovavý ° 21.Krkavec čierny °
7.Výr skalný ° 22.Drozd čvíkotavý °
8.Bradáň žltohlavý 23.Lasica hranostaj
9.Hranostaj obyčajný 24.Svišť vrchovský °
10.Jašterica múrová ° 25.Drozd kolohrivý °
11.Dážďovník skalný ° 26.Sýkorka čiernohlavá °
12.Skaliar pestrý ° 27.Piskor vrchovský °
13.Netopier 28.Ďateľ trojprstý °
14.Žltochvost domový ° 29.Stehlík čečetavý °
15.Murárik červenokrídly ° 30.Tetrov


Flóra
1.Astra alpínska ° 17.Jelša zelená
2.Zvonček 18.Smrek
3.Skalník obyčajný 19.Horec Kochov °
4.Dyrádka osemlistová ° 20.Ľalia zlatohlavá °
5.Plesnivec alpínsky ° 21.Plavúň °
6.Horec 22.Borovica limba °
7.Borievka 23.Jedľa biela
8.Ľan alpínsky
9.Pyštek alpínsky
10.Mak alpínsky
11.Prvosienka holá °
12.Ostervka
13.Nátržník
14.Čučoriedka barinná
15.Orlíček alpský
16.Kotúč alpínsky


° Tieto druhy sú v SR chránené podľa
vyhlášky č. 211/1958 z 23.12.1958



Rieky a veľtoky

Ľudia veľmi dávno prišli na to, že rieka sa dá všestranne využiť. Rieka slúžila ako zdroj energie, ale i obživy. Rieky bývali a sú veľmi dôležitými dopravnými spojmi. Rastliny tu majú neobmedzený prísun živín, čoho dôkazom sú bujné porasty pri riekach. Rieky prinášajú z hôr živiny, ktoré rastliny aj využijú. Rieka tiež prináša drobné semienka, z ktorých rastú nové porasty a stromy. Vďaka polohe pri vode majú živočíchy zabezpečené dobré podmienky pre seba a svojich potomkov. Veľa druhov rýb a iných živočíchov čaká na príchod lariev, ktoré im poslúžia ako potrava. Všetky druhy živočíchov si pri riekach nájdu niečo, čo využijú. Vysoká zver a ostatné zvieratá sem chodia piť vodu, mäsožravce lovia ryby a vtáky zas drobný hmyz, ktorého je pri rieke vždy dosť.

Fauna
1.Hadovka pásavá 19.Kulík riečny °
2.Kolok ° 20.Ďateľ malý
3.Kršiak rybožravý ° 21.Kolibiarik spevavý °
4.Korčuliarka 22.Rybár riečny °
5.Mrena obyčajná
6.Trasochvost biely °
7.Jalec
8.Šťuka
9.Bobor vodný
10.Užovka
11.Rak
12.Sokol lastovičiar °
13.Slávik modrák °
14.Chavkoš nočný °
15.Brehuľa hnedá °
16.Vydra riečna
17.Haja tmavá °
18.Ostriež riečny

Flóra
1.Hviezdoš
2.Dub sivý
3.Vodomor kanadský
4.Javor horský
5.Jaseň štíhly
6.Chmeľ
7.Mäta vodná
8.Leknica žltá °
9.Brest horský
10.Topoľ biely /čierny/
11.Červienka hrebenatá
12.Praslička zimná
13.Vrbica
14.Vrbica biela
15.Lipa

° Tieto druhy sú v SR chránené podľa vyhlášky
č.211/1958 z 23.12. 1958.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?