Lean-Paul Sartre Múr

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 05. července 2007
  • Zobrazeno: 5323×

Příbuzná témata



Lean-Paul Sartre Múr

Jean-Paul Sartre

Francúzsky existencionalistický filozof, dramatik a románopisec.
Narodil sa v roku 1905 v Paríži. Študoval filozofiu v Paríži a v Berlíne, neskôr pôsobí ako stredoškolský profesor. Kritizoval kolonializmus a protestoval proti vojne vo Vietname. Sympatizoval s projektmi sociálne spravodlivej spoločnosti, stalinský model socializmu však odmietal. V roku 1964 mu bola udelená Nobelova cena, ktorú ale z politických dôvodov neprebral.
Svojou tvorbou vyvolal obnovu kritického myslenia vo Francúzku a ovplyvnil vývin modernej svetovej prózy.

Jean-Paul Sartre, Múr

Múr

Hlavné postavy: Pablo Ibbieta, Juan Mirbal, Tom Steinbock, lekár

Dej sa odohráva počas španielskej občianskej vojny. Rozprávačom je Pablo Ibbieta, jeden z troch väzňov odsúdených na smrť. Považujú ich za anarchistov, preto im nepošlú farára, ale belgického lekára, ktorý im má uľahčiť posledné hodiny. Pablo ale vôbec nemá pocit že by im nejako pomáhal:
„Vedel som, po čo sem prišiel; nezaujímalo ho, čo si myslíme; prišiel pozorovať naše telá, telá za živa prekonávajúce agóniu uprostred života.“
Všetko vôkol sa im zdá nejaké cudzie, nové. Potom čo si uvedomili, čo s nimi bude svet sa pre nich zmenil a budúcnosť sa skončila:
„Hľadeli sme naňho všetci traja, pretože bol živý. Mal pohyby živého, starosti živého: triasol sa od zimy v tejto pivnici, ako sa trasú živý; telo mal poslušné a dobre živené. My sme však už necítili svoje telá – určite nie tak ako on.“
„...hľadel som na Belgičana, ktorý stál rozkročený na pevných nohách, ovládal si svaly – a ktorý mohol myslieť na zajtrajšok.“
Uvažujú o tom, ako ich zastrelia, majú strach z bolesti i zo smrti. Pablo snaží spomínať na krásne chvíle svojho života, ale jeho myšlienky vždy prerastú v obavu so smrti. Pred popravou myslia na to, aká bude ich posledná chvíľa, citujem: „Budem asi ustupovať k múru, budem sa chrbtom zapierať do múru so všetkých síl, a múr nepopustí, ako v zlom sne.“
Ráno odvedú Juana a Toma a popravia ich. Pablovi ešte dajú šancu, ale len pod podmienkou ak prezradí miesto kde sa ukrýva Ramon Gris – jeho priateľ. Nemal v úmysle jeho skrýš prezradiť, a tak len zo žartu povedal, že sa ukrýva na cintoríne. Keď sa vojaci vrátili čakal, že ho hneď popravia, no nestalo sa tak.

Až neskôr sa dozvie, že Ramon sa pohádal s bratrancom a odišiel sa skryť na cintorín.
Neuveriteľnou zhodou okolnosti sa z človeka pripraveného obetovať sa, stáva zradca.

Je to typické existencialistické dielo, sústreďuje sa na osamelosť človeka medzi ľuďmi a kritizuje dehumanizáciu spoločnosti.
Autor zobrazením človeka v hraničnej situácii poukázal na to, že život jedného človeka nemá vyššiu cenu, ako život iného človeka. Izba

Hlavné postavy: Eve, Pierre, pán a pani Darbédatovci

Manželia Darbédatovci majú strach o dcéru Eve, ktorá žije s manželom Pierrom, ktorý je duševne chorý. Máva halucinácie, že ho navštevujú sochy a zhovárajú sa s ním. O ich skutočnosti presvedčí aj Eve, ktorá sama začne „vidieť“ sochy. Eve ani jej manžel nechodia vôbec von. Prehovoriť ju chce aj pán Darbédat, jej otec, ktorý jej navrhne aby dala Pierra do ústavu, no dcéra si myslí že sa pomiatol on, a nie jej manžel. Počas jeho návštev si Pierre z neho robí bláznov. Lekár Franchot Eve prezrádza, že do dvoch rokov Pierre úplne zošalie, no jej to nevadí a chce s ním naďalej žiť. Nechápe, prečo sa do ich života miešajú iný a nechápu ich.
Pierre dokonca Eve oslovuje Agathe, hovorí o ich zážitkoch, ktoré sa nikdy nekonali. Eve si myslí, že Pierre už úplne zošalel:
„-Ja som hlúpa, má to prísť až o rok, tak vravel Franchot.-
Ale úzkosť ju neopúšťala jeden rok, jedna zima, jedna jar, jedno leto, začiatok druhej jesene. Jedného dňa sa mu črty zohavia, sánky ovisnú, napoly otvorí zaslzené oči. -Ale prv, prv ťa zabijem.-“

Tak, ako vo všetkých poviedkach v tejto zbierke, medzi ľuďmi alebo okolo nich stojí múr, niekedy hmotný múr z tehál a malty ako múry izby, v ktorej sa izoluje mladá žena so svojím duševne chorým manželom, alebo pomyselný, neviditeľný múr, vytvorený popretŕhanými vzťahmi vydatej dcéry a rodičov.

Hérostratos

Príbeh rozpráva Paul Hilbert, introvert, ktorý neznáša ľudí. Hnusí sa mu celá spoločnosť, v dave sa cíti obklopený nepriateľmi. Aby si dodal aspoň trochu sebavedomia kúpi si revolver. Jedného dňa ho napadlo, že by mohol strieľať do ľudí. Čoskoro nemyslí na nič iné ako na zabíjanie. V práci si vypočuje príbeh o Herostratovi, ktorý sa chcel stať slávnym a neprišiel na nič múdrejšia ako podpáliť chrám v Efeze, jeden z divov svete. Herostatos bol „čierny“ hrdina a od tohto dňa sa ním chcel stať aj Paul. Začne si namýšľať že jeho osud bude krátky a tragický:
„Keď som vyšiel na ulicu, pocíti som v tele zvláštnu silu. No nečerpal som istotu z revolvera, lež zo seba: bol som bytosť z druhu revolverov, rozbušiek a bômb. A jedného dňa, na konci svojho ponurého života, vybuchnem a ožiarim svet prudkým, krátkym plameňom sťa záblesk magnézia.“
Celý svoj čin si naplánuje: od rozoslania stovky listov známym umelcom, kde vysvetľuje svoj zločin, cez únikovú cestu, až po svoju samovraždu. S radosťou sleduje ako sa jeho tvár mení na tvár vraha.

Keď už má dôjsť k jeho zločinu, zľakne sa:
“Načo zabíjať všetkých týchto ľudí, čo už sú mŕtvi.“
Rozhodne sa ísť domov no zastrelí chodca vyľakaného revolverom. Spanikári, vystrelí pár krát do davu ujde do kaviarne a chce sa na toalete zastreliť. Nemá na to odvahu a tak sa vzdáva. Intimita

Hlavné postavy: Lucienne Crispinová - Lulu, Henri Crispin,

Poviedka zobrazuje manželskú krízu Lulu a Henriho Crispinových. Lulu je mladá, pekná a temperamentná žena, ktorá nemiluje svojho muža, ale je jej ho ľúto.
Jej manžel Henri je lenivý, impotentný a nie najkrajší. Jej to vlastne vôbec nevadí, ale keď nafacká jej brata, pomstí sa mu tak, že ho počas návštevy priateľov zavrie na balkóne. Po ich odchode jej on dá facku, čo ju definitívne presvedčí o tom, že odíde. Henri je z jej odchodu zdrvený a nevie čo bude robiť, čo povie rodičom. Stretáva ju v meste a aj keď sa s ním Lulu chce porozprávať, jej kamarátka Rirette ju nasilu odvádza preč. Lulu sa stretáva so svojím nápadníkom Pierrom, s ktorým chce ujsť, no keď sa s ním vyspí, prestáva ho mať akosi rada a znova túži vrátiť sa k Henrimu. Nakoniec to aj urobí, ale píše ľúbostný list Pierrovi, kde mu sľubuje vernosť. Lulu cíti zodpovednosť za Henriho a bojí sa ho opustiť, lebo by sa trápil. Preto s ním zostáva žiť, aj keď miluje Pierra.

Šéfovo detstvo

Lucien Fleurier je synom továrnika z Férolles, ktorý sa celý čas pripravuje na to , že nahradí svojho otca. Poviedka zachytáva obdobie od ranného detstva až po pubertu. Lucien sa snaží nájsť sám seba, ako každý v tomto veku. Necháva sa ovplyvňovať množstvom autorov, napríklad Freudom alebo Platónom.
Ešte ako malé dieťa príde na to že svet vlastne neexistuje, že všetko je len ilúzia. Pomýšľa na samovraždu, lebo podľa neho život aj tak nemá zmysel, chcel sa len zobudiť zo sna. Neskôr sa dostáva do spoločnosti „zatratených“, kde sa jeho idolmi stávajú prekliati básnici (Charles Baudler, Paul Verlain). Stretáva sa s drogami, je obťažovaný starším kamarátom. Uvedomuje si, že ani tu nenájde samého seba, preto skúša stále niečo nové. Zapája sa do politiky. Po každom prechode na inú filozofiu sa jeho charakter viac či menej mení. Neustále si kladie otázku „Kto som?“ no odpoveď na ňu je preňho zahalená v hmle.

Nakoniec sa mu podarí prísť na to kto vlastne je:
„A teda Lucien je práve to: obrovské klbko zodpovednosti a práv.“
Prichádza to samo od seba a on je šťastný, pretože vie, že bude dobrý šéf.

Je to obraz búrlivého vývoja človeka v rokoch, keď sa snaží nájsť miesto pre seba vo svete, ktorý ponúka až príliš veľa možností pre mladých, čo sa nevedia rozhodnúť akou cestou ísť.

Sartre často zobrazoval človeka v hraničných situáciách, keď už nedokáže nič predstierať, výnimočných jedincov, ktorí sa uzatvárajú do seba. Postava žije v očakávaní smrti a snaží sa s touto skutočnosťou vyrovnať. Tento spôsob odhaľovania charakteru využíva najmä v tejto zbierke. Múr, či už fyzický alebo psychický, oddeľuje jedinca od spoločnosti. Ten si okolo seba stavia pod vplyvom pocitu nezmyselnosti ľudskej existencie. Symbolizuje jeho osamelosť.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?