Kyslé dažde a pH

Kategorie: Biológia (celkem: 966 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 01. července 2007
  • Zobrazeno: 10422×

Příbuzná témata



Kyslé dažde a pH

Prvý raz upozornil na kyslosť dažďových zrážok v súvislosti so zadymeným prostredím v okolí Manchestra anglicky chemik Smith roku 1852, o 20 rokov neskôr použil aj ako prvý pojem kyslý dážď. Odborníci sa začali venovať kyslým dažďom až v roku 1967, keď švédsky pôdoznalec Oden opísal súvislosť medzi stúpajúcou kyslosťou dažďových zrážok, časom a zemepisnými oblasťami. Kyslé dažde neboli ani v minulosti neznámym pojmom. Kedysi ich spôsobovali svojou činnosťou sopky, močiare a planktón v oceánoch. Vedci však upozorňujú na to, že množstvo kyslých dažďov za posledných 200 rokov prudko vzrástlo. Kyslé dažde vznikajú ako dôsledok intenzívneho spaľovania fosílnych palív bohatých na obsah síry a dusíka, najmä hnedého uhlia. Takto sa do atmosféry dostáva veľké množstvo oxidov síry a dusíka na úkor hydrogén uhličitanov. Významný je však aj tretí faktor- kyselina chlorovodíková vznikajúca pri spaľovaní plastických látok, najmä PVC( z 1000g PVC sa vytvorí až 700g HCl). V atmosfére reagujú tieto exhaláty so zrážkovými vodami a do prostredia sa vracajú ako kyslé zrážky v podobe dažďa alebo snehu.
Kyslé dažde vyplavujú z pôdy mnohé mikroprvky (napr. vápnik, mangán, sodík, draslík), čím sa výrazné zhoršuje jej kvalita a aj kvalita vodného prostredia. Kyslé dažde však môžu extrahovať z pôdy do vodného prostredia aj toxické prvky( napr. hliník, med, ortuť, olovo, nikel, berýlium, cín). Takto otrávená voda potom výrazné zasahuje do prírodných ekosystémov. Nie všetky pôdne lokality však reagujú rovnako na kyslé dažde. Niektoré lokality najmä s alkalickou pôdou pomerne dobre znášajú kyslé dažde, alkalická pôda pôsobí ako neutralizátor. Ak jazera čí rieky nemajú vo svojom okolí alkalické pôdy, stavajú sa veľmi rýchlo mŕtvymi. Vo Švédsku majú napríklad zo 100 000 jazier mŕtvych 20 000.
Niekedy býva kyslosť dažďa veľmi vysoká. Najkyslejší dážď v Európe sa doteraz nameral v roku 1974 nad Škótskou vysočinou s pH 2,4, na porovnanie ocot používaný v domácnosti ma pH 2,5. V severných Čechách majú dažde hodnotu pH 6,4- 6,6, naše Vysoké Tatry 4,3-5,5, Bratislava 4,9-5,7. V Pensilvánii padal dážď ktorého pH namerali okolo 2,7. V západnej Virginii však zistili kyslý dážď s hodnotou pH až 1,5.
Kyslé dažde ohrozujú mikroorganizmy v pôdnom i vodnom prostredí. Nevyhnú sa im ani rastliny, ktorým poškodzujú korene i listy, znižuje sa ich fotosyntéza a rast. Negatívne sú ovplyvňované aj semena rastlín. Zo stromov sú na kyslé dažde citlivé napr.

Borovica, breza, jabloň, zo zeleniny fazuľa, reďkovka a jahody. Negatívny vplyv kyslého dažďa na stromy sa prejavuje v troch fázach:
V prvej fáze pôdny vápnik neutralizuje kyseliny dažďa a rast stromov sa môže dokonca zrýchliť.
V druhej fáze kyseliny vytlačia vápnik i horčík, rast stromov sa začína spomaľovať. V tretej fáze je porušená rovnováha vápnika, z pôdy sa uvoľňuje veľa hliníka, ktorý blokuje kapilárny systém stromov a znemožňuje prúdenie potrebnej vody do kmeňov. Stromy začínajú postupne hynúť od nedostatku vody, a to od koruny nadol. Viditeľné symptómy odumierania lesov sa poprvýkrát objavili v Európe v roku 1979 a v priebehu 4 rokov sa rozšírili do veľkých oblasti tohoto kontinentu. Je veľmi ťažké určiť vždy špecifické príčiny tohoto javu, o ktorom sa hovorí ako o kyslom daždi, keďže nepôsobí osamote ale ako súčasť rôznych foriem znečistenia ovzdušia a taktiež je následné kombinovaný s ďalšími stresovými faktormi ako je sneh, vietor, napadnutie hmyzom, hubovými ochoreniami a škodcami. Kyslé dažde majú výrazný dopad aj na živočíchy. Pôsobenie životného prostredia na vodne organizmy je veľmi komplexne. Ak vyhynie jeden organizmus, iné sú ohrozene tiež, pretože sú vzájomné na seba viazane v rámci potravinového reťazca. Povrchové kontinentálne
vody, s výnimkou rašelinísk, mávajú pH v rozmedzí 6,5- 8,5.V kyslých vodách pri pH 5,0 sa napr. nevyvíjajú zárodky obojživelníkov a hynú aj dospelé jedince. Pri pH 5-6 sa nezozmnožujú až hynú viaceré druhy rýb, dafnie aj mäkkýše.
Pozemne živočíchy bývajú taktiež postihnuté, nakoľko ich život závisí na vodnom systéme.
Mnoho vtákov sa živí rybami. Po tom, čo ryby vymiznú, strácajú sa aj niektoré populácie vtákov, a kyslé dažde vedu k poškodzovaniu tak živočíšnych ako aj rastlinných druhov. Ak sa vtáky živia vodným hmyzom s prekyslených vôd, majú vajcia s tenšími škrupinami, menšie znášky a ich embrya sa nevyvíjajú. Na vtáky negatívne pôsobí aj veľa hliníka, ktorý sa dostáva do vody vyplavovaním z pôdy.
Proces okysľovania vodných ekosystémov sa prejavuje v troch fázach:
pufračná fáza- ešte sa udržiava celková stabilita ekosystému, ale zaznamenáva sa istá rozkolísanosť pH, pH neklesne pod 5,5. Druhové zastúpenie organizmov zostava ešte prechodne nezmenene.
prechodná fáza- prejavuje sa zvýšeným prísunom kyselín zo zrážok, pH silne kolíše ,aj pod 5,5 a alkalita klesá k nule.

Za tohto stavu postupne hynie väčšina pôvodných druhov rýb, zooplanktónu a klesá celková druhová diverzita organizmov v ekosystéme.
fáza novej stability- pH klesá na hodnotu 4 a ustaľuje sa nová pufračná schopnosť vody. Narastá koncentrácia ťažkých kovov a hliníka vo vode. Ekosystémy postihnuté acidifikáciou majú nízku druhovú diverzitu planktónu aj bentosu a sú bez rýb, prežiť dôkaze iba uhor.
U nás sa acidifikácia najvýraznejšie prejavuje v tatranských plesách nad pásmom kosodreviny. Kyslé dažde môžu mat väzný vplyv aj na stavby. Materiály ako sú kameň, rôzne nátery a maľby alebo iné štruktúry, vrátané kovov, sú nimi poškodzované alebo často úplné zničene. Kyslé dažde doslova pomaly "požierajú" materiál až pokiaľ sa úplné nerozpadne. Stavebne materiály sa tak začínajú rozdrobovať, kovové konštrukcie korodujú, farby v maľbách miznú a na skle sa usadzujú inkrusty. Odhaduje sa, že korózia kovových konštrukcii budov v dôsledku kyslých dažďov spôsobuje škody len v USA v sume dvoch miliárd dolárov ročne.
Na mnohých miestach sveta boli zničene stavebne pamiatky, ktoré v minulosti prežili stáročia, ale neprežili posledne desaťročia. Príkladom môže byt katedrála Sv. Pavla v Londýne, ktorej kamenne múry boli "rozožraté" kyslými dažďami. V Ríme bola Michelangelova socha Marka Aurélia odstránená z verejného priestranstva, aby bola uchránená pred pôsobením vzdušného znečistenia.

LUDSKE ZDRAVIE- Ľudia sú závislí na potrave, vode a vzduchu, ktorý dýchajú. Všetky tieto zložky sú ovplyvňované kyslým spádom a vplývajú tak na kvalitu ľudského zdravia. Väčšina medzinárodných štúdii poukazuje na to, že existuje závislosť medzi znečistením a dýchacími problémami v citlivej časti ľudskej populácie, kam patria napr. deti, starší a chorí lúdia. Kyslé dažde taktiež robia niektoré toxické prvky ako sú hliník, med a ortuť rozpustnejšími, čím sa tieto škodliviny ľahšie dostavajú do ľudského organizmu. Podľa správy U.S. Office of Technology Assessment kyslé dažde spôsobujú v USA približne 50 tisíc úmrtí ročne.
Jedným z najdôležitejších problémov spojených s kyslými dažďami je, že dažde prenášajú kontamináciu veľmi ľahko a rýchlo z oblasti zdroja znečistenia do oblasti kde žiadne emisie nie sú.
Vysoké komíny elektrárni a továrni majú zabezpečiť, aby sa znečistenie nedostavalo do okolitých miest, ale bolo rozptýlené v atmosfére. Keď sú tieto škodliviny absorbovane vzdušnou vlhkosťou, okysľujú ju a následné sa dostavajú do ovzdušia, kde sú súčasťou oblakov.

Oblaky sú unášané vetrom a kyslé dažde sa tak dostavajú do veľmi vzdialených oblasti od zdroja.
Zvlášť drastickým príkladom je Nórsko, ktorého energetické zdroje sú prevažné čisté, pretože ma dostatok vodnej energie, ale i napriek tomu sú nórske vody a lesy ohrozovane znečistením zo západnej a strednej Európy. Z 56000 ton síry, ktorá podľa údajov z roku 1978 spadla na územie Nórska, pochádzalo 84% zo zahraničia.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?