Kyjevská Rus

Kategorie: Dejepis (celkem: 1094 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 23. února 2007
  • Zobrazeno: 4398×

Příbuzná témata



Kyjevská Rus

História Kyjevskej Rusi sa datuje od príchodu kmeňového spoločenstva Varjagov. Ich príchod je dnes nemožné určiť presne, naisto však vieme,že v druhej polovici 9. storočia ovládli Novhorod a potom ďaľšie osady pozdĺž Dnepra až po Kyjev.
Z Varjagovcov pochádzajú aj prvé Kyjevské kniežatá 9.-10. storočia- prví Rurikovci: Oleg (879- 912), Igor (912- 945), Sviatoslav (945- 972), Jaropolk (972- 980) a Sv. Vladimír (980-1015). Opierali svoju moc o varjažskú skupinu, z ktorej sa postupne vyčlenili tzv. „kniežací muži“- bojari, tvoriaci užšiu radu kniežaťa. Ostatní sú „menší ľudia“- kniežacia čeľaď.
Medzi veľmožov obklopujúcich knieža prenikajú aj „starcy hradskije“, vojvodovia veľkých miest, z ktorých boli mnohí tiež Varjagovia
Najtrvalejším záujmom kniežaťa bolo „živenie sa“, teda vyberanie daní. Trvalo od novembra do apríla, kedy knieža chodil so svojou družinou po osadách a mestách a vyberal dane, ktorým sa hovorilo „mir“. Na týchto výpravách sprevádzala knieža aj jeho manželka.
Okrem peňazí, razených v Kyjeve od konca 1é. Storočia vyberali aj strieborné arabské dirhamy- tie boli vzácne a tak sa daň vyberala predovšetkým v kožušinách, mede, vosku a obilí.

KRESŤANSTVO

Najvýznamnejšou udalosťou v živote Kyjevskej Rusi za vlády prvých Rurikovcov bolo prijatie kresťanstva roku 988 za vlády kniežaťa Vladimíra. Ten bol neskôr pravoslávnou cirkvou prehlásený za svätého, napriek tomu, že trónu sa zmocnil po zavraždení brata a držal si dva harémy s asi 500 ženami.
Pre Kyjevskú rus nebolo prijatie kresťanstva ani takotázkou príťažlivosti novej viery ako skôr príkazom rozumu, ktorý nútil Kyjevskú Rus na prekročenie hradby, ktorá oddeľovala vtedajšiu Kyjevskú Rus od sveta, s ktorým bola spätá radom spoločných dohôd, záujmov aj konfliktov. A pre Kyjevskú Rus bola hlavným predstaviteľom tohto sveta Byzancia.
Takmer všetky cesty z Kyjeva viedli do Byzancie- je to predurčené aj geograficky. Dneper smeruje k čiernemu moru a žiadna z veľkých riek (vtedajších najdôležitejších diaľkových komunikácií) netiekla na západ. Bezprostredným podnetom pre prijatie kresťanstvabol zámer kniežaťa Vladimíra získať za manželku princeznú Annu- sestru byzantského kráľa Basilea II. Byzancia, zmietaná vnútornými nepokojmi, v ktorých cisár potreboval vojenskú pomoc Kyjeva, nakoniec súhlasila. Cisár to vśak podmienil krstom kniežaťa Vladimíra, lebo byzantská princezná sa nemohla stať manželkou pohanského barbara.

Vladimír aj so svojou družinou túto podmienku prijal a Anna sa stala jeho manželkou.

RUSKÁ PRAVDA

Ruská pravda je najstaršou zbierkou zákonov ruského pôvodu. Prvá zmienka o nej je z roku 1016 z čias panovania Jaroslava Múdreho. Jej predobrazom a vzorom bol byzantský cirkevný zákonník Nomokánon.
Ruská pravda postihuje prečiny a zločiny podľa sociálneho postavenia postihnutého- za poškodenie „kniežacieho muža“ boli tresty najvyššie, niežšie boli priškodení prostých ľudí a najnižšou vrstvou obyvateľstva boli „cholopi“, ktorí neplatili dane.



ROZPAD RÍŠE RURIKOVCOV

Vláda Jaroslava Múdreho bola vrcholom a „zlatým vekom“ v nedlhej histórii Kyjevskej Rusi. Pečenhovia utrpeli r. 1036 veľkú porážku, obchod s Byzanciou kvitol a knieža nechával stvať kresťanské chrámy, z ktorých chrám Sv. Sofie dodnes kraľuje Kyjevu.
Napriek tomu sa nad Kyjevom sťahovali mračná. Kyjevská Rus totiž nebol centralizovaný śtát, ale skôr zväzom samostatných krajín. Po smrti každého z kniežat nastal veľký posun. Na miesto, ktoré sa jeho smrťou uvoľnilo nastúpil mladśí brat ktorý uvoľnil miesto ďaľšiemu, atď. Kniežatá tak prechádzali z chudobnejších miest na bohatšie a na vrchole tejto pomyselnej paramídy bol stolec kyjevského kniežatstva. Trón nebol dedićný, ale dostal sa do držania toho, kto bol v dynastii Rurikovcov „v poradí“.
S rastom bohatstva rástol aj význam miest, kt. Od polovice 11. storočia zasahovali do voľby „svojho“ kniežaťa. Pokiaľ ide o ˇvládnu moc veľkého kniežaťa, bola kyjevská Rus veľmi krehkým a nepevným štátom. Bol to skôr „zväz krajín“, ktorému veľký knieža skôr predsedal ako vládol.
Ďalśou hrozbou, ktorá sa objavila po smrti jaroslava Múdreho boli Polovci- kmeň kočujúci v stepiach medzi dolným tokom Dnepru a Donom. Na rozdiel od Pečenhova sa Kyjevu nepodarilo Polovcov „pacifikovař“ a tí ovládli dolný tok Dnepru a obchod s Byzanciou sa v 12. storočí úplne zastavil.
Kraj na juh od Kyjeva sa vyľudňoval a obyvateľstvo prchalo na západ- do haliča a na severovýchod k hornému toku Volgy. Spolu s nájazdmi Polovcov prispievalik zániku Kyjevskej Rusi aj vnútorné boje a zápasy potomkov rodu Rurikovcov.
Posledným veľkým kniežaťom, ktorému sa podarilo vynúti´t si autoritu vládcu celej krajiny bol vnuk Jaroslava Múdreho Vladimír Monomach (1113- 1125). Po jeho smrti sa však Kyjevská Rus ako śtátny útvar definitívne rozpadla.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?