Kríza v Argentíne

Kategorie: Ekonómia (celkem: 556 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 2720×

Příbuzná témata



Kríza v Argentíne

V minulosti bola Argentína považovaná za prosperujúci krajinu podobne ako Kanadu alebo Austrália a mala na to všetky predpoklady. Bola významným producentom ovocia, zeleniny, obilia, vína a mäsa. Dnes sa krajina už štvrtý rok zmieta v najhoršej hospodárskej recesii od roku 1930. Štátny dlh prekročil hranicu 130 miliárd dolárov a nezamestnanosť sa vyšplhala na 20 %. Prezidenti a ministri sa striedajú rad za radom a nikto dnes s určitosťou nevie povedať, či sa podarí zachrániť krajinu pred úplným kolapsom, ktorý by znamenal chudobu pre viac ako 30 miliónov obyvateľov tejto tretej najväčšej krajiny Latinskej Ameriky.
Príčiny tejto katastrofálnej situácie, ktorá nemá za posledné desaťročia vo svete obdoby, treba hľadať najmä v prekvitajúcej korupcii, neochote vlád podnikať reformy a v prepojení lobistických skupín až na najvyššie miesta výkonnej moci. Spolu s expanzívnou politikou doterajších vlád to viedlo k začiatku recesie v roku 1998 a nárastu štátneho dlhu na 132 mld USD. Keď k tomu pripočítame dlh 26 provincií dostaneme číslo 155 mld dolárov, ktorými je zaťažená agrentínska ekonomika. Nečudo, že štátny rozpočet nie je schopný splácať úroky z tak enormných dlhov. Do celej veci sa od začiatku zapojil aj Medzinárodný menový fond, ktorý poskytuje Argentíne veľkorysé pôžičky. Tieto miliardy dolárov však slúžia iba na krátkodobé oddialovanie času úplného kolapsu viac ako na riešenie ozajstných problémov krajiny. Namiesto toho aby sa MMF začal už konečne zaoberať východiskami z krízy, neustále dotuje Argentínu z prostriedkov medzinárodných daňových poplatníkov. Takého konanie dáva každej krajine istotu, že MMF bude v prípade jej zadĺženosti postupovať rovnako. To môže viesť k tomu, že krajiny sa budú stále viac a viac zadlžovať a budú mať pocit bezpečia.
V roku 1991 sa argentínske peso naviazalo na americký dolár a tak sa náhle odstránila hyperinflácia v krajine. Tento úspech spolu s hospodárskou reformou posilnil dôveru zahraničných investorov. V prvých piatich rokoch od začiatku dolarizácie rástla argentínska ekonomika priemerne ročne tempom 4,8 %. Problémy sa začali hromadiť v roku 1998, keď sa Argentína dostala do recesie. Odvtedy sa výkonnosť jej ekonomiky znižovala ročne priemerne o 3,2 %. A tu sa objavil hlavný problém liberálnej hospodárskej stratégie. Nikto nevedel, ako zrušiť napojenie pesa na dolár a či sa vôbec malo uskutočniť. Celá kríza teda trvá už viac ako štyri roky, ale až posledný rok naberá na obrátkach.

Pre Argentínu je nevyhnutné reštrukturalizovať svoje dlhové portfólio a konečne začať pracovať na reformách vo finančnom sektore. Pokiaľ ide o východisko zo situácie, reštrukturalizáciu by mal riadiť Medzinárodný menový fond. Taktiež by mal jasne povedať, že neposkytne žiadne ďalšie úvery, pokiaľ investori nebudú ochotní niesť straty z cenných papeirov, ktoré vlastnia.
Koncom decembra hospodárska kríza vyústila až do zmrazenia vkladov v bankách. Občania si mohli vyberať najviac 1000 dolárov mesačne. K tomuto kroku vláda pristúpila preto, že za posledné mesiace si klienti vybrali z bánk viac ako 15 mld dolárov. Pretrvávanie tohoto stavu by mohlo znamenať výrazné zvýšenie inflácie. Zo strany obyvateľov to vyústilo do masových protestov v hlavnom meste Buenos Aires a k rabovaniu obchodov. Výtržnosti si vyžiadali dokonca niekoľko desiatok obetí na ľudských životoch a stovky zranených. Následne na to odstúpil prezident Fernando de la Rua, ktorého dočasne nahradil Ramón Puerta. Ten vyhlásil výnimočný stav ohrozenia vo všetkých provinciách. Znamenalo to väčšie právomoci pre políciu a možnosť zavedenia zákazu vychádzania.
Druhý deň tohto roku si Argentína zvolila už piateho prezidenta za posledné dva týždne. Po Fernandovi de la Ruovi, Ramónovi Puertaovi, Adolfovi Rodríguezovi a Eduardovi Camaňovi sa na čelo dostal Eduardo Duhalde. Ten pripravil záchranný plán, ktorý obsahoval aj devalváciu pesa a jeho odčlenenie od fixného kurzu k americkému doláru. Po jedenástich rokoch sa peso stalo plávajúcou menou. Iba niekoľko minút po otvorení burzy peso stratilo k doláru viac ako 30 %. Ďalšie oslabovanie už nebolo možné kôli nedostatku dolárov. Prvý deň depreciácie však predurčoval nasledujúce mesiace. Začiatkom mája sa americký dolár predával už za 3 argentínske pesá. Nový prezident zaviedol ďalšie balíčky ekonomických opatrení. Dal pokyn na zmrazenie všetkých účtov nad 10 000 USD a ich premenu na fixné termínované vklady, čo znamená, že si majitelia týchto účtov nebudú môcť vybrať peniaze minimálne rok. Spolu s obmedzeným výberom peňazí z bánk toto rozhodnutie zamietol aj Najvyšší súd Argentíny, ktorého rozhodnutie ale vláda naďalej ignoruje. Koncom apríla neprešiel návrh zákona, ktorý by zmenil 60 % bankových vkladov na štátne dlhopisy. Minister hospodárstva Jorge Remes Lenicov odstúpil z funkcie. Vláda chcela urobiť z ľudí veriteľov štátu, ale zákonodarný zbor to zamietol.

V súčasnosti sa už rokuje o novom zákone, ktorý by znemožnil výber peňazí zo zmrazených účtov.
Argentína potrebuje drastické ekonomické reformy vo finančnom sektore, ktoré budú znamenať opätovné zníženie životnej úrovne obyvateľstva a začiatok rastu národného hospodárstva. Iba tak si zabezpečí dôveru medzinárodných inštitúcii. Tie jediné jej môžu pomôcť z hospodárskej krízy.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?