Krista Bendová životopis

Kategorie: Nezaradené (celkem: 2976 referátů a seminárek)

Informace o referátu:

  • Přidal/a: anonymous
  • Datum přidání: 12. března 2007
  • Zobrazeno: 4836×

Příbuzná témata



Krista Bendová životopis

KRISTA BENDOVÁ-životopis
Narodila sa 27.1.1923 v Kráľovej Lehote v rodine železničného úradníka. Ľudovú školu navštevovala v rodisku, Kremnici a v Nových Zámkoch. Tu začala r.1935 študovať na gymnáziu, r.1938 prešla na gymnázium do Banskej Bystrice. Po maturite(1942) sa zapísala na filozofickú fakultu (kombinácia slovenčina-ruština) a okrem toho r.1943 na dramatickú akadémiu v Bratislave. Štúdium r.1945 zo zdravotných dôvodov prerušila a nedokončila ho. Po krátkej redaktorskej práci v denníku Pravda sa až do r.1948 liečila. Potom nastúpila do vydavateľstva Pravda ako redaktorka kníh pre deti. V r.1950-51 pracovala v slovenskej sekcii Zväzu čs. spisovateľov a krátky čas v redakcii časopisu Ohník. V r.1956-58 bola redaktorkou Roháča v r.1964 žije ako profesionálna spisovateľka.R.1983 jej udelili titul zaslúžilá umelkyňa.
Básne začala publikovať v rozličných časopisoch ešte počas gymnaziálnych štúdií v Banskej Bystrici. Patrila ku skupine mladých autorov, ktorí zaujali voči fašizmu a agresivite hitlerizmu kritický postoj, pričom tvarovo vychádzali z poézie Smrekovej a Lukáčovej. Prvú zbierku Listy milému, obsahujúce básne z rokov 1942-45 prevažne ľúbostno-reflexívneho typu , vydala až roku 1948. Odmieta v nej konvenčné poňatie lásky a žiada citový vzťah bez ilúzií, faloše a pretvárky. Lásku včleňuje do občianskych pocitov, do obáv a starostí o iných, ako to často nachádzame i v predchádzajúcich etapách vývinu slovenskej poézie. Nasledujúca zbierka Milenec smútok(1948)obsahuje verše z rokov autorkinej choroby, verše bolesti, smútku a ľudského nešťastia. Namiesto radosti z nových dní prišla skľúčenosť, tušenie smrti. No súčasne s touto knižkou vydáva Bendová r.1948 zbierku ruky, ktorá prináša poéziu jasných stránok života. Optimistický životný postoj tu víťazí nad smútkom a tmavými chvíľami človeka. Ďalšia zbierka, Krajina šťastia(1950), odráža víťazný nástup socialistických síl v našej spoločnosti, prekonávajúcej stopy biednej minulosti. Autorka sa ňou pripojila k úsiliu vtedajšej socialistickej lyriky o priamu spoločenskú angažovanosť. Téma ľúbostného vzťahu muža a ženy na pozadí nových čias ju nanovo zaujala v zbierke O tú pieseň(1955). Odmieta v nej lásku, ktorá je ohraničená sama sebou, preto aj na riešenie jej rozporov hľadá oporu v kolektíva názorovo blízkych ľudí. To sa manifestuje aj vo výbere Cez oheň a vody(1960), kde má viera v existenciu skutočnej lásky vyššie humanizačné poslanie.

Zbierka Riziko(1965) je novou úvahou o nieste lásky v živote ,no zároveň aj prejavom nových neistôt. V reflexiách o láske v živote a o živote s láskou pokračovala Bendová zbierkou Variácie na osudovú a nedokončenú(1967). Popri návratoch do minulosti sa tu pokúša odkryť korene problémov, vzdáva sa ilúzií, ale neprepadá pesimizmu. Jej poézia vyúsťuje do úvah o ľudskej existencii, do úsilia čo najviac poznať a poznané vysloviť. Po tejto zbierke nastala prestávka v Bendovej básnickej tvorbe pre dospelých. Až r.1976 vyšiel výber z jej doterajšej tvorby pod názvom Pred zrkadlom. Od konca 40. Rokov sa sústavne venovala aj tvorbe pre deti a mládež. Zaslúžila sa o rozvíjanie jej tradície v nových spoločenských podmienkach. Tento cieľ sleduje v knihách veršov Čačky-hračky(1949), Čo sa robí, čo sa stalo(1950), Vtáčky(1951), Zvieratá(1951) a Priamy smer do Tatier. Posledné tri pripravila v autorskej spolupráci s Jánom Kostrom. V zbierke Pioniersky pochod(1952) sa usilovala o agitačnú poéziu pre deti so zjednodušeným výchovným zameraním. Sama si však uvedomila, že pre literatúru a poéziu pre deti platia tie isté estetické pravidlá ako pre dospelých a že aj táto oblasť si vyžaduje nezjednodušujúci prístup. Obrat v tomto zmysle badať v knihe veršovaných príhod zo života žiakov Bola raz jedna trieda(1956). Láskavý vzťah k deťom, vtipné využívanie komických situácií a charakteristických vlastností detí dokumentujú jej ďalšie knihy poézie a prozy Ako Jožko Pletko poplietol si všetko, Ako Jožko Pletko upratať chcel všetko, Čiernobiela rozprávka(1962), Frčko a ježko(1962), Kde bolo, tam nebolo(1966) a Opice z našej police(1967). V poslednej sú aj prvky kritiky dospelých. Mimoriadne úspešný bol jej cyklus rozprávaní o Osmijankovi(1967-69), ktorý si deti obľúbili tak v rozhlasovom vysielaní, ako aj v knižných vydaniach. Postava Osmijanka tu sprostredkúva deťom svoje poznatky zo života, zoznamuje ich s objavmi , s drobnými príhodami, s udalosťami a zápletkami, do ktorých sa dostáva. Po tomto cykle vydala knižku Bimbo cestuje a leporelá Mám koníčka bieleho a Zakvákala žabka(obe 1969). Svoje rozprávačské umenie sa pokúšala obohatiť o nové postupy v humoristicko-satiristickom dobrodružnom romániku (s autorským komentovaním vo veršoch) o oživenej kresbe Dobrodružstvá Samka Klamka(1974). Po ňom vydala ešte leporelo Odtrhni si básničku(1978). Pre mládež napísala knihu Prvé kroky(1959), v ktorej na základe rozprávania priblížila život a zápasy komunistov v časoch buržoáznej republiky. Je aj autorkou reportážnej knihy o procese s gréckym vlastencom Manolisom Glezosom.

Grécko žaluje(1959). Prekladala z ruskej sovietskej a z českej literatúry.

Nový příspěvek



Ochrana proti spamu. Kolik je 2x4?