Košice
Kategorie: Geografia (celkem: 1046 referátů a seminárek)
Košice
PolohaPočet obyvateľov: 241 6O6
Rozloha okresu: 243, 8 km2
Nadmorská výška: 184-851 m.n.m
Okres Košice leží prevažne v rovnomernej Košickej kotline na nive a terasovitej plošine do ktorej z časti zasahujú Volovské vrchy. Mesto leží na oboch brehoch Hornádu (8,64 m3/s) ktorého najvýznamnejšie prítoky sú Črmeľ a Myslavský potok. ( 48° 43‘ severnej šírky a 21°15’ východnej zemepisnej dĺžky). HISTÓRIA
Cassovia ,Kaschau, Kassa, Košice.Priaznivá geografická poloha tohto historického mesta a to, že ním prechádzala významná cesta spájajúca Balt s Balkánom, podstatne ovplyvnilo dejiny Košíc, dnes jedného z najdynamickejšie sa rozvíjajúcejších miest na Slovensku.
Počiatky Košíc siahajú do 12.storočia, ba aj hlbšie do minulosti. Vyvinuli sa z osady slovenských roľníkov , ktorá sa už v prvej polovici 13.storočia stala sídlom kráľovského domu(domus regia). Ako “villa“ s farským kostolom sa spomínajú v ľubinskej listine z roku 1230. Ďalšia zmienka o Košiciach je z roku 1249 možno ju nájsť v kráľovskej listine, v ktorej panovník
Belo IV. Udeľuje „hosťom“ Sene rovnaké výsady, aké majú košickí hostia prisťahovalci z dolného Saska. Významná je i donančná listina kráľa Štefana V. z roku 1261, ktorou obdarúva dvoch obyvateľov, Samphlebena a Obla, územím Vyšných Košíc. Po roku 1290 sa o Košiciach hovorí ako o meste (civitas, Stadt). To preto, lebo v tom roku tu po obvode dostavali vysoké mestské opevnenie.
Nemeckí kolonisti, ktorí sa tu usadili, podnietili rozvoj remesiel a obchodu. Dôkazom toho je najstaršia zachovaná zmienka o cechu v Uhorsku v listine kožušníckeho cechu z r. 1307. Dynamiku ich bohatnutia a spoločenského napredovania však vážne ohrozovali feudáli tej doby. Ich konflikt s rodom Omedejovcov dokonca prerástol do takých rozmerov, že posunul Košice do centra vnútroštátnej politiky Uhorska. Aj preto mal 15.jún 1312 rozhodujúci význam pre napredovanie mesta. Tento deň Košičania a spišskí Nemci pomohli kráľovi Karolovi Róbertovi poraziť v bitke pri Košiciach spojenecké vojská jeho rivala Matúša Čáka Trenčianskeho a silného rodu Omedejovcov. Za to boli štedro odmenení. Listinou z 9.apríla 1319 boli oslobodení od platenia cla na celom území Abovskej a Zemplínskej župy. No to nebolo všetko. Od Ľudovíta Veľkého dostali v r. 1347 rozsiahle výhody, aké mali aj obyvatelia Budína – právo voľby richtára, farára, právo na usporadúvanie krajinských jarmokov, od r. 1361 právo generálneho skladu na tovar dovážaný z Poľska a Ruska.
Tak sa Košice dostali na úroveň takých miest, ako bol Krakov alebo nemecké hanzovné mestá. Ten istý kráľ povolil používať Košiciam erb. Listina, ktorou tak urobil, je najstaršou známou listinou svojho druhu v Európe.
Obchodovanie s okolitými krajinami okrem iného prerástlo do obojstranne výhodnej obchodnej dohody medzi mestom a poľským Krakovom uzavretej v Košiciach 25. Februára 1394. Nečudo že,
práve tu pôsobil prvý cech bohatých obchodníkov na Slovensku(1446).
V tomto období v meste vznikali nové stavby: dominikánsky kostol, radnica, františkánsky kostol a koncom 14.storočia aj nový kostol sv. Alžbety a celý rad murovaných domov. Väčšina svahov v okolí sa premenila na vinice, ktoré sa stali dôležitým zdrojom obživy a obchodu. Žilo tu asi 4000 obyvateľov. V prvej polovici 15.storočia ich počet stúpol na asi 7000. Košice sa stávajú jedným z najväčších miest na území Slovenska. Rast bol ešte väčší po tureckej okupácii Dolnej zeme, keď sem z ohrozených miest prichádzali utečenci, najmä šľachta. V 30. Rokoch boli takmer všetci obyvatelia Košíc stúpencami reformácie. Súčasne s reformáciou však s krajinou otriaslo stále silnejúce turecké nebezpečenstvo(s tým súviselo prerušenie obchodných ciest na Balkán), rozdelenie uhorského štátu a početné stavovské povstania, vojny a náboženské nepokoje.
4. decembra 1536 Košice obsadil Ján Zápoľský. Keďže mu mešťania( najmä Nemci) nepreukázali lojalitu, tvrdo ich potrestal. 55 popredných nemeckých mešťanov deportoval do Sedmohradska a ich majetky pridelil mešťanom maďarskej národnosti. Od tých čias sa datuje väčšia prítomnosť Maďarov v Košiciach. Koncom 16.storočia ich už bola polovica. Na území Uhorska, ktoré nebolo okupované Turkami, zriadil cisár šesť vojenských správ- kapitanátov. Najväčší z nich, Hornouhorský, sídlil Košiciach. Z kupeckého mesta sa tak stáva pevnosť, a to až do konca 18.storočia. Na Veľkonočný pondelok 13.apríla 1556 za niekoľko hodín mesto z väčšej časti vyhorelo. Zhorel Dóm, kaplnka sv. Michala, Urbanova veža, radnica...Len ťažko sa mesto zviechalo z tejto ťažkej rany.
Do protestantských Košíc sa provizórne nasťahovala kapitula rímskokatolíckej cirkvi, pretože jej pôvodné sídlo Jáger dobyli 11. Októbra 1596 Turci. To bol začiatok aktívnej protireformácie. Cisár Rudolf II. Vydal 11. Novembra 1603 listinu, ktorou poveril hlavného kapitána mesta, aby protestantom odňal Dóm a kaplnku sv. Michala a dal ich do správy novozriadenej kapituly. V januári 1604 tak urobil. Koncom jesene toho istého roku vstúpil do mesta Štefan Bočkaj, ktorý vrátil kostol protestantom.
Po jeho nečakanej smrti sa mesto vrátilo do cisárskych rúk.
Začiatkom septembra 1619 Košice obsadili vojská sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena. Onedlho boli z náboženskej nenávisti zavraždení traja katolícki duchovní Marek Križín, Melichar Grodecký a Štefan Pongrác.
Zásluhou jágerského biskupa Benedikta Kišdyho vzniká Košiciach jezuitská univerzita(1657), ktorú v r. 1660 cisár Leopold I. zrovnoprávnil s ostatnými európskymi univerzitami. Pre jej potreby vznikal v r. 1671- 84 univerzitný kostol. Koncom 17.storočia vypuklo v časti Uhorska povstanie vedené Imrichom Tokolim. Jeho vojská dobyli Košice v r. 1683. Pol druha roka boli v rukách povstalcov, potom ich znovu obsadili cisárske vojská. V neďalekom Prešove nasledoval v r. 1687 súd a popravy známe ako prešovské jatky, ktoré mali odstrašiť potenciálnych buričov v budúcnosti. Vojenský súd pod vedením talianského generála Caraffu odsúdil na smrť 24 protestantov, medzi nimi aj košického richtára Davida Feja a mäsiara Samuela Lániho. Zopakovala sa tak situácia spred 68 rokov, ale v opačnej réžii.
14. októbra 1706 vstúpil do mesta medzi Košičanmi veľmi populárny vodca posledného zo série stavovských povstaní František Rákocsi. Jeho vojská držali mesto do jesene 1704. Po porážke jeho stúpencov vtiahli 20. Apríla 1711 do Košíc cisárske vojská, čím stavovské povstania definitívne skončili. Magistrát stratil svoj vplyv vo veciach mesta a rozhodujúce slovo mal dosadený miestodržiteľ.
V r. 1780 mali Košice asi 8200 obyvateľov. V tomto roku prevládal akýsi rozmach počas ktorého sa obnovovali všetky kláštory a tiež sa stavali nové objekty napr. terajšie štátne divadlo. V roku 1773 bol zrušený jezuitský rád , o rok na to Spišská komora a v roku 1787 odišli františkáni. Začiatkom 19.storočia bola zriadená katolícka diecéza. Ožíva hospodárstvo, remeselnú a manufaktúrnu výrobu zatláča do úzadia priemyselná výroba. Konjunktúra hospodárstva nastáva i ako dôsledok napojenia sa mesta na dôležité železničné trate (Budapešť-Miškovec 1860) o 10 rokov na Košicko-bohumínsku železnicu. Na prelome 19. a 20 storočia mali Košice 44 211 obyv. a patrili medzi najpriemyselnejšie mestá Uhorska. Po 1.sv. vojne, rozpade Rakúsko-Uhorska sa Košice stali súčasťou Československej republiky, administratívnym , kultúrnym a školským centrom východného Slovenska.
V roku 1938 po mohutnej manifestácii národov východného Slovenska za účasti Klementa. Gottwalda bola zorganizovaná KSČ. Vyjadrila odhodlanie ľudu bránit vlasť pred agresiou fašistického Nemecka- 2. november - začiatok horthyovskej okupácie mesta.
Až po velkej tagédii občanov židovského pôvodu boli Košice oslobodené. Bolo to 19. januára 1945 keď vojská IV. Ukrajinského frontu pod vedením armádneho generála I.P.Petrova. Na to 4.apríla sa Košice dočasne stali hlavným mestom oslobodenej Československej republiky a ďeň neskôr tu bol vyhlásený Košický vládny program, dohoda, ktorá mala určiť vývoj povojnovej republiky.
Po vojne mali Košice 51 000 obyv. a dnes majú 5-krát viac. Naše mesto vyrástlo na štvrťmiliónové moderné mesto ,druhé najväčšie v republike, ekonomické, kultúrne a spoločenské centrum východného Slovenska. V posledných rokoch neuveriteľne krásnejú a ekonomicky silnejú do rozmerov, ktoré z roka na rok umocňujú ich postavenie v stredoeurópskom priestore. Podnebie:
Mierne, s teplotami v zime –3,6 °C a v lete 19,6 °C ( priemerné celoročné tepoloty sa pohybujú okolo 9°C). Zrážky sa tu pohybujú okolo 674 m.m. Typ dňa Počet dní ( v r 1999)
Jasných 33
Zamračených 141
Tropických 6
Letných 63
Mrazových 109
Ľadových 36
Spolu 388
Obyvateľstvo:
Košice sú s 241 874 obyvateľmi druhým najväčším mestom na Slovensku. Z tých 241 606 obyvateľov je 48, 1% mužov a 51, 9% žien. Hustota osídlenia je 991 obyv./km2. Prirodzený prírastok sa pohybuje okolo 2,35/1000 obyv. ale celkový prírastok(úbytok) je –0,22/1000 obyv. je to hlavne kvôli tomu, že počet prisťahovaných (1777) je nižší ako počet vysťahovaných (2412). Počet sobášov v r. 1999 bol síce 1326 avšak v tom istom roku tu bolo 612 rozvodov. Národnostná štruktúra obyvateľstva mesta Košice:
Slovenská 217 889 - 90, 5%
Česká 3 322 - 1, 4 %
Maďarská 10 818 - 4, 5 %
Rómska 4 689 - 1, 9 %
Poľská 156 - 0, 1 %
Nemecká 321 - 0, 1 %
Rusínska 700 - 0, 3 %
Ukrajinská 1 144 - 0, 5 %
Ruská 209 - 0, 1 %
Iná 1 445 - 0, 6 %
Mesto Košice sa delí na 4 okresy a 22 mestských častí:
Počet obyvateľov mestských častí:
Okres Košice I.
66 853
1. Džungľa 379
2. Kavečany 922
3. Sever 22 145
4. Sídlisko Ťahanovce 18 234
5. Staré mesto 23 631
6. Ťahanovce 2007
Okres Košice II. 82 285
7. Lorinčík 323
8. Luník IV. 3 027
9. Myslava 1640
10. Pereš 745
11. Poľov 1016
12. Sídlisko KVP 27 241
13. Šaca 4490
14. Západ 43 803
Okres Košice III.
15. Dargovských Hrdinov 30 119
16. Košická Nová Ves 1950
Okres Košice IV.
17. Barca 2620
18. Juh 25 845
19. Krásna 3136
20. Nad Jazerom 26 936
21. Šebastovce 538
22. Vyšné opátske 1324
Kultúra:
Košice sú mesto bohaté na kultúru. Každoročne sa tu organizujú Dni mesta Košice, ale aj veľa rôznych podujatí s tých najdôležitejších napr. 1. Oslavy dňa mesta Košice/Máj/
2. Majstrovstvá Slovenska v dráhovom golfe/Júl/
3. Challenge Day/ Máj/
4. Medzinárodný Maratón mieru /Október/
Nachádzajú sa tu 3 divadlá ,dva muzeálne komplexy ,galéria, Št. Filharmónia atď. Tradične kultúrnymi a športovými podujatiami sú tiež:
Košická hudobná jar, Medzinárodný orgánový festival, Festival sakrálneho umenia, Medzinárodný folklórny festival a iné.
Školstvo:
Školy
Druh Školy Počet Škôl
Materská 515
Základná 350
Gymnázium 29
SOU 62
SOŠ 58
Vysoká 3
Spolu 1 017
Študenti
Druh Školy Počet
Materská 24 965
Základná 94 396
Gymnázium 11 515
SOU 17 556
SOŠ 18 240
Vysoká 16 383
Spolu 183 055
S tých troch vysokých škôl je najvýznamnejšia Univerzita veterinárneho lekárstva. Potom Univerzita Pavla Jozefa Šafárika a nakoniec Technická univerzita. Zdravotníctvo
V Košiciach je 7013 lôžok v 15 nemocniciach. Je tu aj 9 lekární. Lekárov primárnej starostlivosti je 820 v tom: -271 lekárov pre dospelých
-156 pediatrov
- 61 gynekológov
- 332 stomatológov
Denne je v Košiciach 15 163 práce neschopných. ZOO Košice:
Jednou zo štyroch zoologických záhrad na Slovensku je aj ZOO v Košiciach. ZOO Košice sa buduje od roku 1979.
Jej zameranie má byť v prevažnej miere na euroázijskú faunu, chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam. Rozloha areálu ZOO je 292 ha a nachádza sa na území mestskej časti Košice-Kavečany. Chovné zariadenia sú postupne budované na 1/3 celkového územia. Ostatné územie, ktoré tvoria lesné porasty s bukovým porastom budú využívané na vybudovanie karantény, rehabilitačnej stanice regionálneho významu, ošetrovne, príp. nemocnice, zriadenie rezervácie huculských koní, hospodárske priestory, ale najmä chov chránenej a vzácnej fauny bez prístupu návštevníkov pre ZOO Košice a ďalších záujemcov, ale tiež s cieľom ich reintrodukcie do voľnej prírody.V ZOO Košice sú v súčasnosti chované prevažne zvieratá euroázijskej fauny, ale aj zástupcovia iných kontinentov - Austrália, Amerika, Afrika. Od mája 2000 je vybudovaný aj veľmi zaujímavý letný výbeh pre korytnačky a kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavované mláďatá zvierat, ktoré môžu návštevníci aj pohladkať a kŕmiť zvláštnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni .
.
HISTOTORICKÉ PAMIATKY:
1. Dóm Sv. Alžbety:
Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach:
Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme. Trvali viac ako 100 rokov. V ďalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii.
Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktorú realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z Turecka
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvárajú západné priečelie. Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je ďalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Južný portál má dva vchody a organicky
Stará radnica:
Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou. Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M.Spoločníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu.
V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opäť sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice. Žobrákov dom:
K domu na Hlavnej č.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994. Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici. Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, jasne odlíšiteľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinMiklušova väznica:
Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.storočia. Podľa nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdňovaní zasypaných pivničných priestorov možno usudzovať, že v časti budovy pracovala už od 16.storočia hrnčiarska dielňa. Začiatkom 17.storočia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. Od roku 1872, keď nastala reorganizácia súdnictva a odčlenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942. V priestoroch upravených pre expozičné účely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storočia
Opevnenie mesta:
Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavrieť dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh.
Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Maľovaná" a „Mlynská brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5m, vysoký 6 - 8m nad terénom. Postavený bol z lomového kameňa. Celková dĺžka bola asi 2260m. Predpokladá sa, že jeho súčasťou bolo okrem 5 - 6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci z hlavného obranného múru bol v 15.storočí opevnený deviatimi baštami. Boli pomenované podľa cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu : bašta garbiarska, zámočnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnčiarska, povraznícka, obuvnícka a kováčska. pôdorys opevneného mesta
Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých privádzali vodu z Čermeľa a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nad terénom, hrúbka 0,8 - 1,0m, dĺžka asi 2355m. Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556. Keďže mestu hrozilo v 16.storočí turecké nebezpečie, rýchlo svoj hradobný systém opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a začiatkom 17.storočia spevnili zemným valom s ďalšími bastiónovými plošinami na zachytávanie nepriateľských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou päťramennú citadelu. Túto citadelu dal roku 1713 zbúrať Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predĺžení ťahu Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od 16.storočia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa zachovali viditeľne časti hradových múrov na uliciach : Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej,Gottwaldovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Časť hradobných múrov je použitá ako oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali popri hradbách.
Medzi najzachovalejšie časti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp Zdroje /poďakovanie/:
Web:
www.cassovia.sk
www.kosice.sk
Knihy:
-Podrobný atlas mesta Košice /3. vydanie rok 2000 zod. redaktor A. Magula/
-Slovensko prechádzky storočiami miest a mestečiek / 1994 kol. autorov/
PRIEMYSEL
Nová etapa Košíc sa začala až po druhej svetovej vojne, keď sa na základe princípov stanovených v Košickom vládnom programe otvorila etapa budovania socializmu v našej vlasti. Košice sa stali prudko sa rozvíjajúcim mestom s mimoriadne dynamickým rozvojom priemyslu a infraštruktúry. Rozkvet podnietila hlavne spoločnosť VSŽ, a.s. ktorá oslávila v roku 1999 už 40. výročie svojho vzniku. Za toto obdobie sa z pôvodne hutníckeho kombinátu pretransformovala na najväčší podnikateľský subjekt na Slovensku, poskytujúci rozsiahle služby v oblasti hutníckej a strojárskej výroby, obchodu a finančníctva s rozhodujúcim prínosom devíz štátu. Najväčšia dcérska spoločnosť VSŽ Oceľ s.r.o. vyrába v uzavretom hutníckom cykle široké spektrum plochých oceľových výrobkov. Zvyšovanie kvality produkcie, plnú konkurencieschopnosť na trhu, zabezpečuje vysoký odborný potenciál jej pracovníkov. Neustála modernizácia výroby a zdokonaľujúci sa servis umožňujú riešiť aj náročné nadštandardné požiadavky odberateľskej sféry. Zo strojárenského priemyslu je to Hutníctvo ( US STEEL a. s ), Strojárenský ( VSŽ a. s a Východoslovenské strojárne), Potravinársky (Vinárske a Hydinárske závody) Energetický (Tepelná elektráreň a tepláreň Košice sú taktiež sídlom regionálnych centier elektrotechnických a plynárenských rozvodov. ) a tiež Elektrotechnický. Priemysel v Košiciach zamestnáva 31 601 ľudí (celkovo je v Košiciach 89717 zamestnaných ľudí ). Priemerná mzda u zamestnancov v priemysle je cca. 14 191 ( celková priemerná mzda je okolo 11 837). V roku 2000 sa tržby z priemyselnej činnosti vyšplhali na 58 mld. Sk.
Ner.Sur:
Magnezitová baňa. Stavebníctvo : Významné stavebné firmy ako Inžinierske stavby Košice a Cestné stavby. V stavebníctve je tu zamestnaných 6 636 fyz.
osôb .
PROBLEMY
Nezamestnanosť
Rok: Percento :
1991 7,3%
1992 6,84%
1993 10,01%
1994 12,35%
1995 11,31%
1996 10,49%
1997 11,08%
1998 13,31%
1999 17,35%
2000 17,94%
Pomerne vysoká nezamestnanosť ( vzhľadom na to ,že Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku) je podľa mňa spôsobená tým, že všetky inštitúcie , riaditeľská veľkých zahraničných ale aj domácich podnikov bánk atď. sú sústredené hlavne do Bratislavy. Možno aj preto bolo v roku 2000 v Košiciach voľných len 167 pracovných miest a 20 974 evidovaných nezamestnaných = 125,6 človeka na 1 voľné prac. miesto. S bytmi je to už lepšie. Je ich tu 87 718 na 241 874 obyv. = 1byt/2,75obyv.
Dlhodobý test geotermálneho zdroja pri Ďurkove potvrdil, že z neho možno získať 100 megawattov tepla
O tri roky by Košice mohli kúriť teplom z podzemia .
Tri prieskumné vrty vo svinickom chotári neďaleko Ďurkova potvrdili, že projekt využitia geotermálneho zdroja pre Košice a okolie má svoje opodstatnenie. Na povrch sa z výdatného zdroja dostávala para s teplotou 126 stupňov Celzia. "Dlhodobý test potvrdil bohatstvo štruktúry. Možno z nej dosiahnuť výkon 100 megawattov tepla," povedal nám generálny riaditeľ Slovgeotermu Bratislava, výkonný riaditeľ a prokurista Geotermu a.s. Košice, RNDr. Otto Halas, CSc. Spoločnosť Geoterm Košice a.s., ktorú tvoria mesto Košice, Slovenský plynárenský podnik a Slovgeoterm Bratislava, zaregistrovali na súde v Košiciach. Hlavnou úlohou je získať dostatok peňazí, aby podľa plánu, do roku 2005, prúdilo teplo z podzemia do nášho mesta a vykurovalo časť bytov. Úspešne sa skončili rokovania s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj v Londýne. "Terajšie imanie spoločnosti je 276 miliónov korún, ale celkové náklady predstavujú 2,8 miliardy korún. Predpokladá sa, že najneskôr do konca marca 2002 budú prostriedky na to, aby sa mohlo v projekte pokračovať," uviedol O. Halas. Najneskôr v druhom polroku 2002 začnú s technologickými prácami a výstavbou horúcovodu do košickej teplárne. uviedol O.Halas
Boris MACKO
Vedenie mesta muselo okamžite začať konať s vedomím, že očakávaný finančný prínos 980 miliónov predajom lesa nezíska. Výsledky snáh prezentoval primátor Zdenko Trebuľa:
"Samozrejme, že tento moment spôsobil okamžitú reakciu niektorých nebankových a finančných inštitúcií na slovenskom trhu, samozrejme, zareagovali aj banky. Ako prvá zareagovala Credit Suisse First Boston Londýn, ktorá nás vyzvala, aby sme okamžite uhradili dlžnú sumu, ktorá v tom čase predstavovala zhruba 19,5 milióna mariek. Bola to istina plus úroky za celé obdobie."
Mesto požiadalo o možnosť odkúpenie záväzku, ktorý by bol krytý zmenkou s tým, že by ju odkúpili cez niektorú bankovú inštitúciu. "Credit Suisse nesúhlasil s takýmto riešením, žiadal, aby sme dali súhlas na odpredaj dlžnej sumy ním určenej právnickej osobe.
My sme mali určité signály, ako by sa malo následne nakladať s touto pohľadávkou voči mestu. Preto sme požiadali o možnosť, aby sme odkúpili túto zmenku sami. Táto možnosť nám bola daná."
Mesto finančné prostriedky zabezpečilo s tým, že touto finančnou operáciou, ktorá sa uskutočnila a v pondelok poobede bola potvrdená, Košice získali úsporu 155 miliónov na skonte. "Finančné prostriedky sme zabezpečili v prvej splátke 50 miliónov korún z vlastných zdrojov z Košíc, niečo ešte z financií, ktoré nám ostali z predaja spaľovne a na niečom sa podieľali aj iné inštitúcie v rámci mesta. Následnú 200 miliónovú splátku sme zabezpečili predajom voľných komunálnych obligácií. Kupujúcim sa stali VSŽ, výnos je pre nich o niečo vyšší ako zo zdrojov, ktoré sú uložené v bankách. Obligácie sú ako reproobchod na obdobie troch až piatich mesiacov, následne by malo dôjsť k vráteniu obligácií a vyplateniu. "
Pri vyplácaní obligácií mesto kalkuluje s príjmami, ktoré by mesto malo získať z predaja emisie obligácií vo výške minimálne 500 miliónov korún, ako to po zasadnutí vlády hovorila ministerka financií. Podmienky emisie budú známe neskôr, pretože komisia na úrovni podpredsedu vlády Mikloša rokovala práve v čase tlačovej besedy. Očakáva sa ich reakcia na návrhy, ktoré podstúpilo Mesto Košice v spolupráci s Prvou komunálnou bankou. "V každom prípade takto získané finančné prostriedky budú použité na vyplatenie existujúcich dlhov, zníženie dlhovej zaťaženosti mesta, ale nie v polohe istiny, ale predovšetkým v polohe zníženia dlhovej služby. V závere minulého roka s Českou sporiteľňou a operáciou s Credit Suisse First Bostonom plus s určitými obchodmi, ktoré sa v minulom roku urobili a z predaja majetku sme znížili zadlženosť mesta Košice z 15. januáru 2002 na 1 miliardu 749 miliónov korún."
Pripomeňme, že v závere roka 1999, kedy dlh kulminoval, bola dlhová zaťaženosť mesta 2 miliardy 200 miliónov Sk. "O odkúpenie záväzkov mesta mali záujem niektoré inštitúcie. Takto získané zdroje mohli byť z ich strany použité na exekuovanie vecí, ktoré sú pre mesto z hľadiska budúcnosti strategické. To znamená rozvody tepla, výmenníkové stanice a podobne. Sú to teda väzby, ktoré sa týkajú budúcnosti tepla v meste. Vynaložili sme enormné úsilie nato, aby sa to nedostalo do cudzích rúk. Navrhli sme vláde, že v prípade, ak ona odkúpi emisiu obligácií, aby im mesto mohlo ručiť práve rozvodmi tepla a výmenníkovými stanicami. Tým by malo poistené, že by v žiadnom prípade na ne nikto nemohol siahnuť. Všetko závisí aj od toho, na ako dlho budú obligácie vydané, či na 10, alebo 15 rokov.
Ešte neviem, na ako dlho to vláda schváli."
Mesto naďalej pokračuje na obchode s mestskými lesmi. Je tu možnosť transformovať mestskú spoločnosť na akciovú, pričom by sa mesto stalo minoritným vlastníkom s podielom 34 percent. Majetok by sa kapitalizoval, vložil do spoločnosti a na trhu by sa ponúkli akcie na predaj. Zo získaných zdrojov by sa umorovali ďalšie dlhy mesta. "Znížili sme počet pracovníkov na magistráte o 38, čo je mzdová úspora na rok 4,3 milióna Sk. Prerozdelením nákladov medzi mestom a mestskými časťami sme znížili nápor na náš rozpočet o 56 miliónov Sk. Zvýšili sme príjem v kategórii nedaňových príjmov, hlavne v dôsledku spolupráce s mestskou časťou Košice - Šaca. Tým sme získali 40 miliónov Sk, ktoré používame na mestskú hromadnú dopravu. Predaj majetku mesta, ktorý sme učinili s bankovými inštitúciami v uplynulom roku, nám priniesol 108,6 milióna Sk. Vlastný predaj majetku bol v roku 2000 až 2001 v sume 573 miliónov Sk. Zriadenie spoločného podniku so zahraničnou účasťou Kosit a predaj spaľovne nám priniesol 200 miliónov Sk. Všade však treba rátať s daňou z prevodu nehnuteľností, o čo sa hodnota znižuje. Presun požiarneho zboru, ktorý bol iniciovaný zo strany mesta Košice a presúva sa od 1. 4. 2002 pod štát, prinesie úsporu mestskému rozpočtu ročne 30 až 45 miliónov korún. Cesty prvej triedy od 1. 1. 2003 prejdú pod správu Slovenskej
Mesto riešilo dlhy voči Českej sporiteľni v spolupráci s PKB, pričom išlo o záväzok vo výške 3 milióny 949 tisíc dolárov, čo realizovali so skontom 49 percent. Credit Suisse First Boston realizovali so skontom 39 percent. Celková úspora dosahuje 235 miliónov Sk len na týchto dvoch finančných operáciách. 17. 1. 2002
HOSPODÁRSKO - EKONOMICKÉ INFORMÁCIE
Mesto Košice má silnú hospodársku základňu, ktorá vytvára pracovné príležitosti i pre obyvateľov okolitého regiónu. Najväčším zamestnávateľom je hutnícky závod U.S. Steel, kde pracuje vyše 15 tis. pracovníkov. Z celkového počtu evidovaných zamestnancov 89 tis. osôb, najväčší počet pracuje v odvetví priemyslu 30,2 %. Silné zastúpenie má i sektor školstva 13,1 % a dopravy 11,8 %. Donedávna veľmi silné odvetvie stavebníctva sa na celkovej zamestnanosti podieľa len 5,8 %-tami. Hospodársku základňu tvorí v súčasnosti 20.478 podnikateľských subjektov, ktoré vytvárajú vyše 9 % hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. V rámci týchto subjektov je cca 600 spoločností, ktoré podnikajú so zahraničnou majetkovou účasťou. Podľa druhu vlastníctva prevláda súkromný sektor, ktorý zamestnáva spolu 56,6 % zo všetkých zamestnancov.
Celkové tržby priemyselnej produkcie v Košiciach v roku 2000 dosiahli hodnotu 58 mld. Sk a predstavovali takmer 84 % zo všetkých tržieb. Na týchto tržbách sa najvýraznejšou mierou podieľali tržby spracovateľského priemyslu. Stavebná produkcia (podľa dodávateľských zmlúv) dosiahla hodnotu 4.545 mil. Sk a oproti predchádzajúcemu roku mierne narástla. Z dlhodobého hľadiska je však táto produkcia stále poddimenzovaná. Použitá literatúra
1.Košice ako na dlani (Vydavateľská agentúra JES Košice,vyr.r.2000)
2.Košice-sprievodca(Nár. výbor mesta Košíc, odbor obchodu a cest.ruchu,vyr.r.1989)
3.Košice na prelome tisícročí(Alexander Jiroušek,vyr.r.1998)
4.Profili, Mestá a obce Slovenska(vyd.DONATUS,vyr.r.1999)
5.Podrobný atlas mesta Košice(vyd. MAPA Slovakia,vyr.r.1996)
6.Košice(Fedor Fico,vyr.r.1998)
Symboly mesta Košice
Vlajka mesta Košice
Erb mesta Košice
Štít a pečať mesta Košice
Partnerské mestá mesta Košice
Krajina: Mesto: Dokument:
Nemecko Wuppertal Dohoda o spolupráci medzi mestami podpísaná 22.5.1980, obnovená 1996
Fínsko Raahe Dohoda o družobných vzťahoch medzi mestami podpísaná 28.6.1987, obnovená 1991
Poľsko Rzeszów Prehlásenie o regionálnej spolupráci medzi samosprávami miest podpísané 23.11.1991
USA - Alabama Mobile Dohoda o partnerstve podpísaná v Mobile 12.4.1991, v Košiciach 20.3.1992
Nemecko Cottbus Dohoda o partnerských mestách podpísaná 6.7.1992
Taliansko Verona Prehlásenie o spolupráci samospráv podpísané 20.8.1992
Ukrajina Užhorod Dohoda o spolupráci podpísaná 16.1.1993
Ruská federácia Sankt Peterburg Protokol medzi mestami o partnerstve a spolupráci podpísaný 28.10.1995
Maďarsko Miškolc Dohoda o spolupráci podpísaná 7.5.1997 v Košiciach, 11.5.1997 v Miškolci
Maďarsko Budapešť Vyhlásenie o spolupráci v oblasti kultúry podpísané 9.5.1997
Turecko Bursa Dohoda o partnerských vzťahoch a vzájomnej spolupráci medzi mestami podpísaná 29.3.2000
Bulharsko Plovdiv Dohoda o spolupráci podpísaná 29.11.2000
Srbská republika Niš Dohoda o spolupráci podpísaná 22.3.2001
Česká republika Ostrava Dohoda o spolupráci podpísaná 24.5.2001
Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze.
Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, jasne odlíšiteľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom
obsahu má významný vnútorný alebo vonkajší vzťah, ktorý sa vníma a ko nemenný. Klinika onkológie a rádioterapie vo FN L. Pasteura už týždeň nemá lieky a situácia sa tak skoro zrejme nezlepší Lekárov vyhlásenie Asociácie dodávateľov liekov, že prestane distribuovať lieky do nemocníc ak nesplatia dlžoby, šokovalo. V tom prípade hrozilo zatvorenie nemocníc. Aj keď neskôr od požiadavky zaplatiť faktúry do 30 dní niektorí dodávatelia ustúpili, ešte stále ostalo dosť firiem, ktoré striktne na tom trvajú. Došlo to až tak ďaleko, že pacienti jedného z dvoch onkologických oddelení košických nemocníc nemajú lieky potrebné na záchranu ich životov. "Nemôžem a nechcem povedať priamo či na tom, že nie sú medikamenty pre onkologických pacientov, nesú vinu dodávatelia liekov, štát alebo minister zdravotníctva. Iba zásluhou celého nášho kolektívu sa ešte nestalo, aby choré deti nedostali potrebné lieky. Všetko, čo malí pacienti potrebujú, zháňame svojpomocne." Miroslav SAMBOR
Kvôli nedostatku liekov možno pôjdu zdravotníkom výplaty na účet v dvoch etapách
Jaroslava GAJDOŠOVÁ
Vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura predstavujú 49 percent všetkých nákladov na lieky, mesačne sa na ne vydá tri a pol až štyri milióny korún. V týchto dňoch došlo k situácii, že ich dodávka do zdravotníckeho zariadenia bola pozastavená, preto časť pacientov muselo prerušiť liečbu.Jednoducho niet dostatok zdrojov na zabezpečenie chodu nemocnice. Naša potreba je šesťdesiat miliónov korún mesačne -reálne dostávame od zdravotných poisťovní takmer o dvadsať menej.. Za január nám prišlo iba čosi cez 41 miliónov, to hovorí za všetko. Dlhy nemocnice sa neustále nabaľujú," zareagoval riaditeľ Fakutlnej nemocnice L. Pasteura MUDr. Vladimír Pramuk. Na zabezpečenie potrebných cytostatík pre nich padnú podľa riaditeľa v najbližších dňoch nielen posledné rezervy zdravotníckeho zariadenia, ale podľa všetkého budú musieť ísť výplaty zamestnancom na účty v dvoch etapách.. Vývoj nezamestnanosti v Košiciach v roku 1991 - 2000
Ukazovateľ 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000
Evidovaní nezamestnaní k 31. 12. 10592 9661 14278 14534 13227 11855 12350 14936 20132 20974
z toho: ženy 5930 5160 7481 7560 7193 6553 6524 7419 9305 10156
absolventi škôl 1309 780 1247 1627 1075 1893 1130 1298 1590 1372
osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou 466 558 1084 1179 1161 1040 962 951 992 1051
Miera nezamestnanosti k 31. 12.
v % 7,30 6,84 10,01 12,35 11,31 10,49 11,08 13,31 17,35 17,94
Voľné pracovné miesta 895 813 497 629 677 1 075 631 546 238 167
Počet uchádzačov o zamestnanie na 1 voľné pracovné miesto 11,8 11,9 28,7 23,1 19,5 11,0 19,6 27,4 84,6 125.